← Slovensko

§ 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1

Obsah (8)§ 5§ 6§ 2§ 3§ 32§ 250d§ 220§ 250j

Najvyšší súd 3 Sţo/166/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a sudcov JUDr.

§ 5ods.

2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej 3 Sţo/166/2010 2 rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z.z.“), rozhodol v reštitučnej veci navrhovateľa tak, ţe mu priznal právo na náhradu vyvlastneného pozemku v katastrálnom území S.T. v podiele ¼ z dôvodu zákonnej prekáţky vrátenia vlastníckeho práva

§ 6ods.

1 písm. c/ zákona č. 503/2003 Z.z. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe navrhovateľ si uplatnil reštitučný nárok po pôvodnom vlastníkovi, svojom otcovi J.T., ktorý zomrel 4.1.1979, a ako dôvod uviedol vyvlastnenie bez náhrady. Po zabezpečení podkladov správny orgán zistil, ţe časti pozemkov zapísaných v pzkn. vloţke č. X. ako parcely č. X., č. X., č. X. boli rozhodnutím zo dňa 12.10.1965 č.j. 1444/65-Pav. vyvlastnené za náhradu J.T., starému otcovi navrhovateľa, ktorý mal dve deti syna J. (otca navrhovateľa) a dcéru M. (vydatú E.), a ktorý bol od roku 1915 nezvestný v USA a v čase vyvlastnenia na neznámom mieste, a ktorému bol neskôr rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne sp. Zn. 10 Nc 604/71 určený deň úmrtia 18.08.

  1. Po J.T. (starom otcovi) si navrhovateľ nárok neuplatnil. Správny orgán prvýkrát rozhodol dňa 04.05.2009 tak, ţe navrhovateľ nespĺňa podmienky uvedené v § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. Predmetné rozhodnutie však bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13Sp/23/
  2. Navrhovateľovi bola poskytnutá súčinnosť a ustálený predmet konania. Bolo zistené, ţe rozhodnutím bývalého Mestského národného výboru Stará Turá č.j. 1444/65-Pav. zo dňa 12.10.1965 boli pôvodnému vlastníkovi J.J. (starému otcovi navrhovateľa) vyvlastnené v prospech čsl. štátu – Krajského vodohospodárskeho rozvojového a investičného strediska v Bratislave vo všeobecnom záujme pozemky , parc. č. X. v časti 128 m2, parc. č. X. časť 35 m2 a parc. č. X. časť 111 m2 za náhradu 109,20 Kčs. Vyvlastňovacie rozhodnutie bolo doručené jeho synovi J.T. (otcovi navrhovateľa), bytom P. ako dedičovi, pretoţe v čase vyvlastnenia bol J.J. na neznámom mieste. Krajský súd sa stotoţnil so záverom správneho orgánu vysloveným v rozhodnutí č. H/2009/85-21 zo dňa 09.
  3. 2009, ţe navrhovateľ spĺňa podmienky § 3 ods. 1 písm. m/ zákona č. 503/2003 Z.z., ale vyvlastnené nehnuteľnosti mu nemohli byť vrátené pre zákonnú prekáţku uvedenú v § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 503/2003 Z.z., pretoţe tvoria koryto vodného toku. Z tohto dôvodu bolo rozhodnuté o náhrade pre navrhovateľa za podiel ¼

§ 2ods.

2 písm. c/ zákona č. 503/2003 Z.z. (všetky oprávnené osoby majú nárok na rovnaký podiel). Keďţe v konaní sa nepreskúmava priebeh vyvlastňovacieho konania, ale len zákonnosť napadnutého rozhodnutia, povaţoval krajský súd námietky navrhovateľa, konkrétne nesprístupnenie vyvlastňovacieho rozhodnutia, priebeh vyvlastnenia, nezistený pobyt pôvodného vlastníka a neprevzatie náhrady za také, ktoré nespôsobujú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a sú právne irelevantné (dôkazné bremeno je na navrhovateľovi, má predloţiť vyvlastňovacie rozhodnutie - § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z., má právo nahliadnuť do administratívneho spisu, a oboznámiť sa s vyvlastňovacím rozhodnutím). Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal rozhodnutie, ktorým Obvodný pozemkový úrad Nové Mesto nad Váhom je povinný vlastníkovi vrátiť vyvlastnených 273 m2 parc. č. X. list 3 Sţo/166/2010 3 vlastníctva č. X. Ţiadal tieţ, aby odporca doloţil dôkaz o tom, komu bolo v skutočnosti vyvlastňované. J. T. (narodený v roku 1859) nebol nikdy občanom Československej republiky, Slovenského štátu ani Československej socialistickej republiky, a preto nemohol byť účastníkom vyvlastňovacieho konania.

pozemkovo-kniţného zápisu č. X. spoluvlastníčkou bola manţelka Z. O. (narodená v roku 1861 a zomrela v roku 1941), a teda účastníkmi konania mohli byť iba dedičia. Z výpisu listu vlastníctva č. X. sú zrejmé iba roky nadobudnutia pre Vodohospodársky podnik z roku 1982 a 1983 a vlastnícke právo pre bolo zapísané uţ v roku 1972.

jeho názoru je z priloţenej katastrálnej mapy moţné zistiť, ţe po preloţení potoka a následnej rekultivácii starého toku bolo a stále je moţné vlastníkom vrátiť parcely č. X. v pôvodnej výmere, keďţe nikto z vlastníkov ani dedičov neprevzal náhradu. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods.1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“ v spojení s ustanovením § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce (§ 246c O.s.p. v spojení s § 212 O.s.p. a nasl.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk a rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1,3 O.s.p.). Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis odporcu najvyšší súd zistil, ţe podaním zo dňa 26.12.2004 (Obvodnému pozemkovému úradu v Novom Meste nad Váhom došlo dňa 30.12.2004), si navrhovateľ ako oprávnená osoba po nebohom otcovi a pôvodnom vlastníkovi J.T., ktorý zomrel dňa 4.1.1979 uplatnil reštitučný nárok na navrátenie vlastníctva v zmysle § 3 ods. 1 písm. m/, resp. písm. l/ zákona č. 503/2003 Z.z. k pozemkom zapísaným v pozemkovokniţnej vloţke č. X. ako parcely č. X., č. X., č. X. pre katastrálne územie S. T. Pretoţe podanie neobsahovalo náleţitosti, bolo konanie rozhodnutím zo dňa 20.12.2007 prerušené za účelom predloţenia chýbajúcich dokladov, bez ktorých nie je moţné posúdiť reštitučný nárok (identifikácie parciel, dokladu o vlastníctve pozemkov v čase prechodu na štát a listiny, na základe ktorej prešlo vlastníctvo k pozemku na štát). Po ich doplnení odporca vyţiadal od Katastrálneho úradu Trenčín Správy katastra Nové Mesto nad Váhom rozhodnutie o vyvlastnení (rozhodnutie Mestského národného výboru S. č. 1444/65-Pav. zo dňa 12.10.1965), z ktorého vyplýva, ţe pôvodnému vlastníkovi J.T. boli vyvlastnené: parcela č. X. v časti 128 m2, parc. č. X. v časti 34 m2 a parc. č. X. v časti 111 m2 za náhradu 109,30 Kčs. Rozhodnutie o vyvlastnení pozemkov pre účely preloţky T. v k.ú. S. T. bolo doručované J.T., P., M. ul., ako dedičovi neb. J.T.

rozhodnutia Štátneho notárstva v T. č. D 1420/72-26 zo dňa 22.03.1973 sú právnymi nástupcami J.T. syn J.T. a dcéra M. J.T. zomrel 4.1.1979 a dedičmi po ňom sú synovia J.T. a J.T. (v tomto konaní navrhovateľ). J.T. (navrhovateľ) tak spĺňa podmienky uvedené v § 3 ods. 1 písm. m/ zákona č. 503/2003 Z.z., avšak existuje zákonná prekáţka vrátenia uvedená v § 6 ods. 1 zákona č. 3 Sţo/166/2010 4 503/2003 Z.z., pretoţe predmetné pozemky po prechode do vlastníctva štátu tvoria koryto vodného toku. Z toho dôvodu bolo navrhovateľovi priznané právo na náhradu za podiel ¼ vyvlastnených častí pozemkov. Zákon č. 503/2003 Z.z. v ustanovení § 1 upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané

osobitného predpisu (zákon č. 229/1991 Zb. a § 37 až 39 zákona SNR č. 330/1991 Zb.). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria

  1. a)poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria
  2. b)lesný pôdny fond. Kto je oprávnenou osobou upravuje ustanovenie § 2 zákona č. 503/2003 Z.z.

§ 2ods.

2 písm. c/ zákona č. 503/2003 Z.z., ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto doby vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: - deti a manžel osoby uvedenej v ods. 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti. Právo na navrátenie pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti

§ 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne (§ 5 ods.

1 zákona č. 503/2003 Z.z.). Ustanovenie § 2 ods. 2 vyššie citovaného zákona upravuje poradie oprávnených osôb. Tieto osoby

tu ustanoveného poradia sa stávajú oprávnenými osobami (vzniká im nárok) za predpokladu, ţe sú občanmi Slovenskej republiky a ţijú. Delenie na rovnaké diely prichádza do úvahy vtedy, ak nárok prešiel na viac oprávnených osôb. Vlastnícke právo k pozemkom alebo jeho častiam nemožno navrátiť, ak a) pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby alebo právnickej osoby, okrem povinnej osoby (§4 ods.1 (§6 ods. 1 citovaného zákona). Postup, keď nie je moţné navrátiť vlastníctvo k pozemkom, ktoré prešli na štát alebo inú právnickú osobu na základe niektorého z reštitučných titulov uvedených v zákone č. 503/2003 Z.z. upravuje § 6 uvedeného zákona a nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 142/2009 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupe Slovenského pozemkového 3 Sţo/166/2010 5 fondu pri poskytovaní náhradných pozemkov (ďalej len nariadenie č. 142/2009 Z.z.), ktoré nadobudlo účinnosť dňa 15.04.2009. Ak nie je moţné navrátiť vlastníctvo k pozemkom pre zákonnú prekáţku stanovenú v § 6 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z., oprávnenej osobe sa prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu (náhradný pozemok) v primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné pozemky, a to ak moţno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevaţná časť pôvodných pozemkov, ak s tým oprávnená osoba súhlasí, alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada (§ 6 ods. 2 veta prvá zákona č. 503/2003 Z.z.). Zákon č. 503/2003 Z.z. je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom je spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období, vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadoch straty majetku.

§ 3ods.

1 písm. m/ zákona č. 503/2003 Z.z., oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku

  1. l)vyvlastnenia za náhradu ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená,
  2. m)vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady.

§ 6ods.

1 písm. c/ zákona č. 503/2003 Z.z., vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok sa nachádza v pásme hygienickej ochrany vodných zdrojov prvého stupňa alebo tvorí koryto vodného toku, alebo na pozemku sú prírodné liečivé zdroje a zdroje prirodzene sa vyskytujúcich stolových minerálnych vôd. Správny orgán posudzoval nárok navrhovateľa

zákona č. 503/2003 Z.z. a súd prvého stupňa, ktorý preskúmal zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu a postupu, ktorý mu predchádzal dospel k záveru, ţe je v súlade so zákonom. Odvolací súd sa však na rozdiel od záverov správneho orgánu a tieţ krajského súdu nestotoţňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí, ţe navrhovateľovi nemohli byť vrátené pozemky z dôvodu zákonnej prekáţky (§ 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 503/2003 Z.z.), pretoţe v tomto smere nevykonal ţiaden dôkaz a jeho rozhodnutie nemá oporu ani v administratívnom spise. Vyvlastňovacie rozhodnutie ako správny akt štátu smerovalo k odňatiu pozemkov pre vodohospodárske účely, preloţku T., a či tento účel aj plní nie je v administratívnom spise ani zmienka. Správny orgán sa totiţ nevysporiadal s tvrdením navrhovateľa, ţe predmetné pozemky sú v skutočnosti uţívané PD S., ba dokonca ani s tým, ţe ohľadne uţívania týchto pozemkov (na ktoré bol uplatnený reštitučný nárok), bola dňa 19.06.2000 uzavretá nájomná zmluva medzi navrhovateľom ako prenajímateľom, a PD S.T. ako nájomcom. 3 Sţo/166/2010 6 Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu platia všeobecné predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní – správny poriadok.

§ 32ods.

1, 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. V danej veci správny orgán nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si nezadováţil dostatok skutkových podkladov a preto jeho právny názor, ţe navrhovateľovi nemoţno vydať ţiadané nehnuteľnosti pre zákonnú prekáţku uvedenú v § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 503/2003 Z.z. je predčasný.

§ 250dods.

1 O.s.p. (v spojení s ustanovením § 250l ods.1, 2 O.s.p.), predseda senátu vyţiada spisy ţalovaného správneho orgánu, ktorý je povinný bez meškania ich predloţiť spolu so spismi správneho orgánu prvého stupňa. Pod pojmom spis správneho orgánu treba rozumieť úplný, ţurnalizovaný a originálny spisový materiál (zväzok listín) v danej veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí. Odvolací súd dáva do pozornosti, ţe administratívny spis odporcu nie je riadne (ba vôbec) ţurnalizovaný, a nie je zrejmé či je úplný, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť. S ohľadom na vyššie uvedené zistenia odvolacieho súdu, keď administratívny spis neobsahuje závaţné podklady pre rozhodnutie, odvolací súd napadnutý rozsudok

§ 220O.s.p.

v spojení s § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, ţe rozhodnutie odporcu

§ 250jods.

3 veta prvá O.s.p. zrušil a vec mu vracia na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je povinnosťou odporcu vyporiadať sa so všetkými námietkami navrhovateľa, vykonať a doplniť dokazovanie v naznačenom smere, opätovne sa zaoberať aj v ţiadosti uplatneným nárokom

§ 3ods.

1 písm. l/ zákona č. 503/2003 Z.z. a rozhodnutie náleţite a v súlade so zákonom odôvodniť. Súdy v správnom súdnictve totiţ preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.) a ich úlohou nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov. O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol

ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 250l ods. 2 O.s.p. tak, ţe ich náhradu navrhovateľovi nepriznal. 3 Sţo/166/2010 7 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 8. februára 2011 JUDr. Jana Z E M K O V Á, PhD. v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.