starého zákona. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas odvolanie a žiadal ho zmeniť a žalobe vyhovieť. K porušeniu povinnosti vyplývajúcej z § 15 ods. 3 zákona uviedol, že v prevádzke na D. mali zamestnanci na sebe rifle a čierne svetre, ktoré ich
jeho názoru dostatočne odlišovali od spotrebiteľov a preto v tomto prípade nepovažoval porušenie povinnosti za preukázané. V súvislosti s porušením povinnosti
1 zákona tiež zotrval na svojej obrane, že reklamačný poriadok nebol na mieste dostupnom spotrebiteľovi z dôvodu jeho rámovania, no zároveň by bol na požiadanie spotrebiteľom k nahliadnutiu. V oboch prípadoch
žalobcu žalovaný neprihliadol na charakter protiprávneho konania, 3 1Sžo/278/2009 závažnosť porušenia povinností, spôsob a následky porušenia a v prvom prípade samotné porušenie ani nebolo dostatočne preukázané. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdeným porušením povinnosti vyplývajúcej z § 18 ods. 4 zákona a poukázal na to, že dal vypracovať odborné vyjadrenie znalca – tovaroznalca pri priemyselnej komore v Krakowe, v odbore obuvníctvo, z dôvodu, že na území Slovenskej republiky má monopolné postavenie v oblasti posudzovania vád obuvi spoločnosť V. s.r.o., ktorej ceny za odborné posúdenie sú
žalobcu neprimerane vysoké. Aplikáciu § 2 písm. n/ zákona považoval za spornú, pretože poznámka pod čiarou nie je
neho záväznou a aj
judikátu Európskeho súdneho dvora v prípade Dassonville č. 8/74 sú neprípustné všetky pravidlá, ktoré obmedzujú obchod a členské štáty majú povinnosť uznávať kvalifikácie a predpoklady pre výkon činností a členstva v profesných komorách. Preto odborné posúdenie znalcom riadne zapísaným do zoznamu znalcov v Malopoľskej komore remesiel a odborností, pričom Poľsko je členom EÚ, bolo
neho postačujúce. Žalobca ďalej namietal, že v oboch prípadoch išlo o reklamáciu obuvi zakúpenej za účinnosti zákona č. 634/1992 Zb. a nie nového zákona a preto sa na reklamácie mal vzťahovať starý zákon. Tiež tvrdil, že reklamácia obuvi z 16.8.2007, nebola v podstate reklamáciou v zmysle zákona, ale len účelovou snahou spotrebiteľky dosiahnuť vrátenie peňazí potom, ako trikrát uplatnila reklamáciu na tú istú vadu. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Trval na tom, že pri rozhodovaní vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu a so všetkými námietkami žalobcu sa riadne vysporiadal. Tvrdenia žalobcu o nedostatočnom preukázaní porušenia povinností vyplývajúcich z § 15 ods. 3 a § 18 ods. 1 zákona a následnom sankcionovaní považoval za účelové, pretože tieto tvrdenia žalobcu nemajú oporu v skutočnostiach zaznamenaných v inšpekčných záznamoch. Námietky žalobcu, že ak aj boli preukázané porušenia zákonných povinností, nedosahovali by potrebnú intenzitu na uloženie pokuty, označil za neopodstatnené a nemajúce oporu v zákone, ktorý v § 24 ods. 1 stanovuje, že za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právnymi aktmi ES v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru pokutu do 2 000 000 Sk a pri určení výšky pokuty sa
5 zákona prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky 4 1Sžo/278/2009 porušenia, pričom správny orgán v preskúmavanom rozhodnutí tieto ustanovenia zohľadnil a pokutu uložil na základe zákonom povolenej voľnej úvahy pričom uvedené rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Žalovaný nesúhlasil s námietkami žalobcu o nesprávnej aplikácii zákona z dôvodu, že výrobky, ktorých sa reklamácie týkali, boli zakúpené za účinnosti predchádzajúceho zákona. Poukázal na § 29 zákona,
ktorého konania začaté do 30.6.2007 sa dokončia
doterajších predpisov, no v predmetných veciach sa žiadne konanie, či už správne alebo reklamačné, pred uvedeným dátumom nezačali. K neuznaniu odborného posudku znalca z Poľska poukázal na definíciu obsiahnutú v zákone č. 382/2004 Z.z., na ktorý zákon odkazuje a ktorý predstavuje právnu úpravu znaleckej činnosti. Tento zákon v § 2 ods. 1 písm. a/ a b/ jednoznačne stanovuje, kto je znalcom a
1 písm. a/ a b/ zákona č. 382/2004 Z.z. ministerstvo zapíše do zoznamu znalcov aj takú právnickú či fyzickú osobu, ktorá je oprávnená vykonávať obdobnú činnosť v členskom štáte EÚ a zložila vyrovnávaciu skúšku. J., ktorý v predmetnej veci vyhotovil stanoviská, ani jednu z uvedených podmienok nesplnil a preto nebolo možné ním vydané stanovisko považovať za znalecký posudok vydaný v súlade so zákonom, nehovoriac o tom, že toto stanovisko nebolo spotrebiteľovi poskytnuté v slovenskom jazyku. V súvislosti s prípadom Dassonville č. 8/74 pripomenul, že toto sa zaoberá zákazom kvantitatívneho obmedzenia dovozu medzi členskými štátnymi a nie otázkou odborných posudkov. Na záver uviedol, že
zákona zodpovedá porušiteľ zákonných povinností objektívne, bez ohľadu na to, či k porušeniu povinností došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti. Tvrdenia žalobcu, že porušenie § 15 ods. 3, resp. § 18 ods. 1 zákona nebolo závažné a takým by bolo iba v prípade opakovaného porušenia, nemá
žalovaného oporu v zákone, pretože samotný zákon umožňuje uloženie pokuty až do 2 000 000 Sk za porušenie povinností uvedených v zákone alebo v právnych aktoch ES v oblasti ochrany spotrebiteľa a za opakované porušenie týchto povinností umožňuje uloženie pokuty až do výšky 5 000 000 Sk, z čoho ej zrejmé, že správny orgán je povinný uložiť sankciu už v prípade prvého porušenia povinnosti. 5 1Sžo/278/2009 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) s tým, že rozsudok verejne vyhlásil dňa
3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
1 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov pre marenie výkonu kontroly orgánom kontroly vnútorného trhu (ďalej len zákon č. 128/2002 Z.z.) je Slovenská obchodná inšpekcia; vo svojej kontrolnej a rozhodovacej činnosti je nezávislá.
2 zákona č. 128/2002 Z.z. Slovenská obchodná inšpekcia je orgánom štátnej správy podriadeným Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky. Je rozpočtovou organizáciou napojenou na štátny rozpočet v kapitole Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). Člení sa na Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave (ďalej len "ústredný inšpektorát") a jemu podriadené inšpektoráty Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len "inšpektorát"), a to:
3 zákona predávajúci a jeho zamestnanci v prevádzkarni, ktorí prichádzajú do styku so spotrebiteľom, musia mať označenie alebo odev, ktoré ich odlíši od spotrebiteľa; táto povinnosť sa nevzťahuje na predaj na trhových miestach.
1 zákona predávajúci je povinný spotrebiteľa riadne informovať o podmienkach a spôsobe reklamácie vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť, a o vykonávaní záručných opráv. Reklamačný poriadok musí byť na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi.
4 zákona predávajúci alebo ním poverený zamestnanec alebo iná povinná osoba určená na opravu je povinný vybaviť reklamáciu ihneď, v zložitých prípadoch do troch pracovných dní. Do tejto lehoty sa nezapočítava čas potrebný na odborné posúdenie vady. Vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní. Po uplynutí tejto lehoty má spotrebiteľ rovnaké práva, akoby išlo o vadu, ktorú nemožno odstrániť. Predávajúci je povinný, ak reklamáciu neuzná do troch pracovných dní, výrobok zaslať na vlastné náklady na odborné posúdenie. Predávajúci je povinný na požiadanie orgánu dozoru zaslanie alebo výsledky odborného posúdenia preukázať. Na účely zákona sa
n/ zákona rozumie odborným posúdením vyjadrenie znalca 6) alebo stanovisko vydané autorizovanou, notifikovanou alebo akreditovanou osobou, 7.) Poznámka č. 6) v ustanovení § 2 písm. n/ zákona odkazuje na zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 382/2004 Z.z.“), ktorý upravuje podmienky výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti, práva a povinnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ako aj podmienky činnosti znaleckých ústavov, a pôsobnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") pri výkone ich činnosti.
1 zákona č. 382/2004 Z.z. znalec, tlmočník alebo prekladateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba splnomocnená štátom na vykonávanie činnosti
tohto zákona, ktorá je 8 1Sžo/278/2009
.
1 zákona č. 382/2004 Z.z. ministerstvo zapíše fyzickú osobu bez splnenia podmienok uvedených v § 5 ods. 1 a právnickú osobu bez splnenia podmienok uvedených v § 6 ods. 1 do zoznamu ako znalca, ak a) preukáže, že je oprávnená vykonávať činnosť obdobnú znaleckej činnosti
tohto zákona v niektorom z členských štátov Európskej únie alebo v inom zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore a b) zložila vyrovnávaciu skúšku; ak o zápis žiada právnická osoba, vyrovnávaciu skúšku je povinná zložiť aspoň jedna osoba, ktorá je jej spoločníkom, členom alebo zamestnancom v pracovnom pomere dohodnutom na neurčitý čas.
zákona za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právnymi aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2 000 000 Sk; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 5 000 000 Sk (ods. 1). Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti (ods. 5). Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby žalobcu, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd sa zaoberal všetkými námietkami žalobcu a pokiaľ dospel k záveru, že skutkový stav veci bol v správnom konaní spoľahlivo zistený a postup ako aj rozhodnutia správnych orgánov 9 1Sžo/278/2009 v oboch stupňoch považoval za vydané v súlade so zákonom, bolo potrebné rozhodnutie súdu, ktorý zamietol žalobu žalobcu, považovať za správne. V postupe krajského súdu nezistil odvolací súd žiadne pochybenie. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné námietky žalobcu v súvislosti s preukázaným porušením povinnosti vyplývajúcej z § 18 ods. 4 zákona. Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva pre predávajúceho povinnosť v prípade, ak neuzná reklamáciu do 3 pracovných dní, výrobok zaslať na odborné posúdenie a toto, resp. doklad o zaslaní na odborné posúdenie, je potom povinný na požiadanie predložiť príslušného orgánu dozoru. Z inšpekčného záznamu č. 36102 vyplýva, že spotrebiteľka si uplatnila u predávajúceho reklamáciu, ktorú jej tento do 3 pracovných dní neuznal a preto inšpekcia od predávajúceho požadovala predložiť písomnosť preukazujúcu zaslanie reklamovanej obuvi na odborné posúdenie, no predávajúci žiadny doklad v čase kontroly nepredložil a dokonca ani v 30-dňovej lehote spotrebiteľku neinformoval o vybavení reklamácie, resp. v tejto lehote požadovaný doklad nepredložil kontrolnému orgánu (spotrebiteľke predložil len doklad v poľskom jazyku zo dňa 29.8.2007). Aj z inšpekčného záznamu č. 36203 vyplýva, že predávajúci neuznal reklamáciu do 3 pracovných dní a na požiadanie nepredložil žiaden doklad, ktorým by preukázal, že reklamovanú obuv zaslal na odborné posúdenie. Tvrdenie žalobcu, že reklamovaný tovar bol zaslaný na odborné posúdenie, neobstojí, pretože čo sa rozumie pod pojmom odborné posúdenie a aký subjekt je oprávnený ho vykonať, definuje zákon v § 2 písm. n/ a v zákone č. 382/2004 Z.z. Informáciu predloženú spotrebiteľke v poľskom jazyku, spracovanú J., tovaroznalcom pri priemyselnej komore v Krakowe v odbore obuvníctvo, nebolo možné považovať za odborné posúdenie v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, pretože osoba J. nie je znalcom v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. a nie je ani osobou zapísanou do zoznamu znalcov
1 zákona a tomuto záveru neodporuje ani poukazovanie žalobcu na prípad Dassonville č. 8/74, ktorého obsahom bol zákaz kvantitatívneho obmedzovania dovozu medzi členskými štátmi EÚ a netýkal sa otázky uznávania odborných posudkov medzi členskými štátmi. K porušeniu povinnosti predávajúceho (§ 15 ods. 3 zákona) spočívajúcemu v tom, že zamestnanci v prevádzkarni žalobcu, ktorí prichádzajú do styku so spotrebiteľom, nemali v čase kontroly označenie alebo odev, ktoré ich odlíši od spotrebiteľa, odvolací súd poukazuje 10 1Sžo/278/2009 na obsah inšpekčného záznamu č. 36102 z kontroly v prevádzke žalobcu na D. , z ktorého takéto zistenie jednoznačne vyplýva, pričom prítomná vedúca prevádzky, ktorá sa k obsahu záznamu a zisteným porušeniam zákona do záznamu písomne vyjadrila, k tomuto zistenému porušeniu nič nenamietala. V konaní sa preukázalo, že v čase kontroly v oboch prevádzkach nebol reklamačný poriadok umiestnený na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi v zmysle § 18 ods. 1 zákona a preto neobstojí námietka žalobcu, že reklamačný poriadok by bol na požiadanie k nahliadnutiu spotrebiteľom a v prevádzke nebol na viditeľnom mieste preto, že ho dali v tom čase zarámovať. Túto námietku, ktorú žalobca uvádzal až v štádiu správneho konania, pričom vedúca prevádzkarne do záznamu nič také neuviedla, považuje aj odvolací súd za účelovú, ktorú by i tak ako právne bezvýznamnú nebolo možné zohľadniť, keďže zákon jednoznačne hovorí o umiestnení reklamačného poriadku na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi, pričom ani v jednej z prevádzok žalobcu tomu tak nebolo. Námietka žalobcu, že k porušeniu povinností došlo neúmyselne, nie opakovane a z nich vyplývajúce následky nedosahovali takú úroveň, že by pre ne mal žalovaný žalobcu sankcionovať, nebola spôsobilá spochybniť zákonnosť postupu žalovaného v predmetnej veci s poukazom na ustanovenie § 24 zákona výslovne stanovujúceho povinnosť pre orgán dozoru uložiť pokutu v stanovenom rozsahu za akékoľvek porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona. Na úvahu správneho orgánu je ponechaná výška sankcie v zákonom vymedzenej sadzbe. Ak príslušný správny orgán zistí opakované porušenie povinností, zákon umožňuje uloženie pokuty s vyššou hornou sadzbou, pričom nevyžaduje, aby k porušeniu povinnosti došlo úmyselne, pretože, ako správne poznamenal žalovaný, predávajúci zodpovedá za porušenie zákonných povinností objektívne, teda bez ohľadu na to, či povinnosť porušil z nedbanlivosti alebo úmyselne.
názoru odvolacieho súdu v rozhodnutí bola dostatočným spôsobom zdôvodnená výška uloženej pokuty, je z neho zrejmé, akými úvahami sa správny orgán riadil pri uložení sankcie, keď uviedol ako posudzoval charakter protiprávneho konania, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinností, a zdôraznil, že porušenie povinností bolo zistené nezávisle v dvoch prevádzkach žalobcu. 11 1Sžo/278/2009 S poukazom na správnosť uvedených zistení, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu a z ktorých správne vychádzal aj krajský súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, nebolo možné odvolacie námietky žalobcu, ktoré boli totožné s dôvodmi odvolania v správnom konaní, považovať za dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi krajského súdu a keďže odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť jeho vecnú správnosť, napadnutý rozsudok krajského súdu
Vzhľadom na to, že žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, súd mu v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 8. februára 2011 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.