6 písm. b) bod l zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov“) rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2007 vo výške 2 293,23 € tak, ţe sumu vyrubeného rozdielu dane zmenil zo sumy 2 293,23 € na sumu 2 326,42 €, t. j. zvýšil vyrubený rozdiel dane o sumu 33,19 € a zmenil aj sídlo daňového subjektu – ţalobcu z B. X., X. Š. na B. X., X. Š.. Ostatnými rozhodnutiami - číslo I/221/11443-80176/2009/991909-r, číslo I/221/11444- 80177/2009/991909-r a číslo I/221/11445-80182/2009/991909-r zo dňa 27.07.2009 ţalovaný zmenil dodatočné platobné výmery Daňového úradu Fiľakovo číslo 663/230/4750/09/Bys, 8Sžf/19/2010 2 číslo 663/230/4751/09/Bys a číslo 663/230/4752/09/Bys zo dňa 16.04.2009, ktorými daňový úrad vyrubil ţalobcovi
6 písm. b) bod l zákona o správe daní a poplatkov rozdiely dane z pridanej hodnoty tak, ţe zmenil sídlo daňového subjektu – ţalobcu z B. X., X. Š. na B. X., X. Š.. II. Konanie na prvostupňovom súde Proti uvedeným rozhodnutiam ţalovaného podal ţalobca v zákonnej lehote ţaloby
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“). Vo všetkých ţalobách vytýkal ţalovanému a prvostupňovému správnemu orgánu porušenie ustanovení zákona o správe daní a poplatkov. Tvrdil, ţe vo veci neprebehlo prvostupňové konanie, čím bola ţalobcovi znemoţnené preukázať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie a vyrubenie dane. Vytýkal ţalovanému, ţe v odvolacom konaní bolo rozhodnuté bez jeho účasti, čím mu boli odňaté základné procesné práva
zákona o správe daní a poplatkov. Ďalej tvrdil, ţe ţalovaný sa v rozhodnutiach o odvolaní nevysporiadal so všetkými skutočnosťami uplatnenými v odvolaní a z tohto dôvodu povaţoval rozhodnutia aj za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Napokon ţalobca namietal nezákonnosť postupu daňových orgánov pri vykonávaní dôkazov, ktoré boli vykonané bez vedomosti ţalobcu, čím mu bola odňatá moţnosť vyjadriť sa k spôsobu ich vykonania, ako aj k obsahu. V tejto súvislosti vytýkal aj nedostatočne zistený skutkový stav zo strany správcu dane a nesprávne - jednostranne vykonané dokazovanie, ktoré bolo,
názoru ţalobcu, v rozpore s ustanovením § 29 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov. Krajský súd spojil v rámci pojednávania uvedené veci vedené pod sp. zn. 23S/108/2009 aţ sp. zn. 23S/111/2009
1 O. s. p. na spoločné konanie z dôvodu, ţe išlo o veci, ktoré sa týkajú tých istých účastníkov a aj skutkovo spolu súvisia a konanie bolo ďalej vedené pod sp. zn. 23S/l08/2009. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia ţalovaného ako aj postup správnych orgánov na pojednávaní
l O. s. p. a § 247 ods. 1 O. s. p. a zistil, ţe v konaní správneho orgánu bola taká procesná vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, na základe čoho zrušil napadnuté rozhodnutia
2 písm. e) O. s. p. bez podrobného preskúmania vecných námietok ţaloby a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení 8Sžf/19/2010 3 rozsudku krajský súd uviedol, ţe
5 zákona o správe daní a poplatkov odvolací orgán môţe rozhodnutie prvostupňového orgánu v odôvodnených prípadoch zmeniť, avšak pod zmenou rozhodnutia sa rozumie stav, keď o veci, ktorá je predmetom konania odvolací orgán rozhodne inak, ako orgán prvého stupňa. Takýto výrok rozhodnutia odvolacieho orgánu sa stáva nezávislým od výroku rozhodnutia prvého stupňa a je novým vyriešením predmetu veci. Pri zmene rozhodnutia odvolací orgán teda nahradzuje svojim rozhodnutím rozhodnutie prvého stupňa. V uvedenom prípade odvolací orgán vo všetkých rozhodnutiach síce uviedol, ţe mení rozhodnutie prvého stupňa, avšak zmenil iba časť výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorý mal tvoriť nerozlučný celok. Zmenil tak výrok prvostupňového rozhodnutia takým spôsobom, ţe nebolo moţné z výroku druhostupňového rozhodnutia jednoznačne poznať konečný výsledok konania bez toho, aby sa neporovnávali výroky prvostupňového a druhostupňového orgánu. Všetky rozhodnutia ţalovaného preto v danom prípade povaţoval krajský súd za nepreskúmateľné, a preto aj nezákonné a uviedol, ţe by sa nemohli stať ani vykonateľnými. III. Odvolanie žalovaného/vyjadrenie žalobcu Proti rozsudku krajského súdu podal ţalovaný včas odvolanie a ţiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil, vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a aby zaviazal ţalobcu znášaním trov celého konania, nakoľko rozhodnutie krajského súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.). Ţalovaný v odvolaní uviedol, ţe ustanovenie § 48 ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov vymedzuje štyri spôsoby postupu odvolacieho orgánu pri rozhodovaní o odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Prvostupňové rozhodnutie ako celok môţe potvrdiť, zrušiť alebo zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo môţe prvostupňové rozhodnutie zmeniť (napríklad môţe zmeniť sumu z dôvodu súčtovej chyby alebo zníţenia, zvýšenia vyrubenej dane po odvolaní alebo môţe zmeniť označenie daňového subjektu z dôvodu zrejmých nesprávností v písaní) a to tak, ţe vo výroku svojho rozhodnutia o odvolaní uvedie, v ktorej časti a ako sa mení pôvodné prvostupňové rozhodnutie. Ţalovaný upozornil aj na skutočnosť, ţe rozhodnutie súdov v tejto veci môţe mať širší význam pre rozhodovaciu činnosť odvolacieho orgánu. V závere odvolanie ţalovaný uviedol, ţe má za to, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade s ustanoveniami zákona o správe daní a poplatkov, z výroku druhostupňového rozhodnutia bolo moţné poznať konečný výsledok konania, 8Sžf/19/2010 4 z tohto dôvodu nie sú nepreskúmateľné, nezákonné a nevykonateľné. Sám ţalobca nepreskúmateľnosť a nezákonnosť rozhodnutia z tohto dôvodu vo svojej rozsiahlej ţalobe nenamietal a na základe takéhoto výroku vyrubené rozdiely dane zaplatil. K odvolaniu ţalovaného sa ţalobca vyjadril podaním zo dňa 03.05.2010, v ktorom navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu v súlade s ustanovením § 219 O. s. p. potvrdil ako vecne správny. Vo svojom vyjadrení sa v plnom rozsahu stotoţnil s rozsudkom krajského súdu a rovnako, ako krajský súd, povaţuje rozhodnutia ţalovaného za nepreskúmateľné a nezákonné, ktoré sa z dôvodu, ţe z výroku rozhodnutí nie je moţné jednoznačne poznať konečný výsledok konania bez toho, aby sa neporovnávali výroky prvostupňového a druhostupňového orgánu, ani nemohli stať vykonateľné a skutočnosť, ţe krajský súd dospel k záveru, ţe v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí a preto následne zrušil rozhodnutia ţalovaného, pričom k zrušeniu rozhodnutí došlo z iných dôvodov, neţ aké uvádzal ţalobca vo svojom ţalobnom návrhu, povaţoval ţalobca za irelevantnú. Ţalobca tieţ podotkol, ţe vzhľadom na to, ţe krajský súd nevyhovel jeho ţiadostiam o odklade vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí, nemal inú moţnosť, ako vyrubené rozdiely dane zaplatiť. IV. Právne názory odvolacieho súdu
1 O. s. p. preskúmavajú súdy v správnom súdnictve na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
1 O. s. p. sa v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, postupuje
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“.
1 O. s. p. je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. 8Sžf/19/2010 5 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia ţalovaného a po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 250ja ods. 1 v spojení s § 202 O. s. p.), dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného treba priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. Z obsahu administratívnych spisov bolo zistené, ţe prvostupňový správny orgán – Daňový úrad Fiľakovo vydal dňa 16.04.2009 štyri dodatočné platobné výmery (číslo 663/230/4749/09/Bys, číslo 663/230/4750/09/Bys, číslo 663/230/4751/09/Bys a číslo 663/230/4752/09/Bys), v ktorých vyrubil ţalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“)
6 písm. b) bod 1 zákona o správe daní a poplatkov rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie
2 zákona o správe daní a poplatkov preskúma odvolací orgán odvolaním napadnuté rozhodnutie vţdy v rozsahu poţadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, moţno na ne pri rozhodovaní prihliadnuť. Pritom nie je odvolací orgán viazaný len návrhmi odvolávajúceho sa a môţe zmeniť rozhodnutie odvolaním napadnuté i v neprospech odvolávajúceho sa. V rámci odvolacieho konania môţe odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uloţiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
5 zákona o správe daní a poplatkov odvolací orgán rozhodnutie preskúma s výnimkou
odseku 4. Rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. Je pravda, ţe ţalovaný správny orgán mal po zmene časti výroku formálne správne rozhodnúť tak, ţe by vo zvyšnej časti výrok prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Takýto výrok by bol procesne správny a nebolo by moţné mu z formálneho hľadiska nič vytknúť. V ďalšom sa však uţ odvolací súd, vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 48 zákona o správe daní a poplatkov a z obsahu ţalobou napadnutého rozhodnutia ţalovaného, nemohol stotoţniť s názorom krajského súdu, pokiaľ ide o vplyv takéhoto postupu ţalovaného na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. V správnom súdnictve je limitom súdneho prieskumu zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a v zmysle ustálenej súdnej praxe a judikatúry platí, že rozhodnutie administratívneho orgánu sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sţ/98-102/02 zo dňa 17.12.2002 8Sžf/19/2010 7 zverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 122/2003). Formálne zopakovanie administratívneho konania iba z dôvodu doplnenia chýbajúcej časti výroku nepredstavuje pre žalobcu vo vzťahu ku skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť priaznivejšie postavenie, resp. rozhodnutie v jeho prospech. Na základe vyššie uvedeného moţno zhrnúť, ţe hoci mal ţalovaný pri rozhodovaní o odvolaní rozhodnúť aj o zvyšnej časti výroku prvostupňového správneho orgánu tak, ţe ho potvrdzuje, nemoţno tento jeho postup povaţovať za takú vadu konania, ktorá by sama o sebe mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia a ku ktorej by musel súd prihliadať.
3 O. s. p. ak odvolací súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach ţaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa ţalobu zamietol, môţe rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, ţe zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom
s. p.
1 písm. h) súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
p. odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok; inak rozhoduje uznesením. Nakoľko sa krajský súd meritom veci vôbec nezaoberal, nemohol odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, keďţe meritórne rozhodnutie na základe právneho názoru odvolacieho súdu, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, by bolo v rozpore so zásadou dvojinštančnosti a účastníkom by mohla byť odňatá moţnosť konať pred súdom (právo podať opravný prostriedok) a mohli by byť porušené ich základné práva v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Najvyšší súd tak musel napadnutý rozsudok krajského súdu
250ja ods. 3 veta druhá a § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 8Sžf/19/2010 8 Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude posúdiť podanú ţalobu s ohľadom na všetky relevantné námietky tam uvedené a vo veci meritórne rozhodnúť. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. januára 2011 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mária Kráľová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.