2 písm. d/, e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O.s.p.“) a vec vrátil ţalovanému na 2 8Sţo/224/2010 ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol súd
1 O.s.p. tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi k rukám jeho právnej zástupkyne trovy konania vo výške 306,56 € do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Preskúmavaným rozhodnutím č.k. odv 7SÚ/2007 z 28.11.2007 ţalovaný ako odvolací orgán
1 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej sluţbe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. 312/2001 Z.z.“ alebo „zákon o štátnej sluţbe“) odvolanie ţalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Sluţobného úradu Obvodného úradu v Prešove, č. k. 13/2007 z 1.10.2007, ktorým bol ţalobca dňom 1.10.2007 odvolaný z funkcie predstaveného, potvrdil. Preskúmavaným rozhodnutím č.k. odv 8SÚ/2007 z 28.11.2007 ţalovaný ako odvolací orgán
1 zákona č. 312/2001 Z.z. odvolanie ţalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Sluţobného úradu Obvodného úradu v Prešove, č. k. 14/2007 z 1.10.2007, ktorým bol ţalobca dňom 1.10.2007 odvolaný zo štátnozamestnaneckého pomeru, potvrdil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ţe krajský súd dospel k záveru, ţe ţaloba je dôvodná, lebo rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Zdôraznil, ţe ţalovaný nepostupoval v súlade s ust. § 47 ods.1,2,3 správneho poriadku, v dôsledku čoho sú rozhodnutia pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné, naviac rozhodnutie, č.k. 13/2007 z 1.10.2007, trpí vadou majúcou vplyv na zákonnosť rozhodnutia, pretoţe citácia právneho predpisu,
ktorého bol ţalobca odvolaný z funkcie predstaveného absentuje. Ţalovaný pochybil aj pri vydávaní druhostupňového rozhodnutia č.k. 7SÚ/2007 z 28.11.2007 o odvolaní ţalobcu proti tomuto rozhodnutiu, ak aj napriek povinnosti preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu (§ 138 ods. 5 zák. č. 312/2001 Z.z.), túto nezákonnosť neodstránil a nezákonné rozhodnutie potvrdil. Aj keď ţalobca uvedené v ţalobe nenamietal, ide o takú vadu konania, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia, na ktorú bol krajský súd v zmysle § 250i ods.3 O.s.p. povinný prihliadať. Krajský súd tieţ konštatoval, ţe v rozhodnutí č.k. 7SÚ/2007, sa ţalovaný v potrebnom rozsahu nevysporiadal ani s odvolacími námietkami ţalobcu, pričom tieto bez náleţitého odôvodnenia všeobecne vyhodnotil ako také, ktoré neobsahujú konkrétne dôvody vecnej 3 8Sţo/224/2010 nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Krajský súd zdôraznil, ţe nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov sú aj rozhodnutia vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním, pretoţe nemoţno z nich zistiť, či boli splnené zákonné podmienky v zmysle § 31 ods.4 a § 40 ods.2 písm. b/ zák. č. 312/2001 Z.z. pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním. V tomto smere prvostupňové rozhodnutie, v rámci ktorého správny orgán len citoval § 40 ods.2 písm. b/ zákona, je absolútne nepreskúmateľné, pričom v druhostupňovom rozhodnutí správny orgán síce uviedol, ţe ku dňu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru nemal voľné štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej sluţby a na tej istej funkcii, ale toto tvrdenie v potrebnom rozsahu nepreukázal a neodôvodnil, vôbec vo vzťahu k tejto skutočnosti nereagoval na námietky ţalobcu uvedené v odvolaní a vôbec sa nevysporiadal a neuviedol, či a prečo sa so ţalobcom nedohodol inak. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalovaný včas odvolanie a ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podané odvolanie odôvodnil v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d/, f / a a/ O.s.p., pretoţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p. Vyslovil nesúhlas s odôvodnením krajského súdu, pretoţe so ţalobcom vznesenými námietkami sa v odvolacom konaní zaoberal v potrebnom rozsahu a dostatočne sa s nimi v odôvodnení rozhodnutí v odvolacom konaní vysporiadal. Nesúhlasil tieţ s názorom súdu, ţe z rozhodnutí ţalovaného nemoţno zistiť, či boli splnené zákonné podmienky pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním, pretoţe nepreukázal v potrebnom rozsahu tvrdenie o tom, ţe ku dňu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru nemal voľné štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej sluţby a v tej istej funkcii, nereagoval na námietky ţalobcu a vôbec sa nevysporiadal a neuviedol, či a prečo sa so ţalobcom nedohodol inak.
názoru ţalovaného krajský súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to z nasledujúcich dôvodov. Konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru je konaním, v ktorom sa rozhoduje o vzniku, zmene a skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Rozhoduje sa teda o vzniku, zmene a zániku právnych vzťahov v oblasti pracovného práva. Nie je preto moţné pri vydávaní rozhodnutí vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru len striktné pridrţiavanie sa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len "správny 4 8Sţo/224/2010 poriadok"), nakoľko je správny poriadok normou subsidiárnej povahy k zákonu o štátnej sluţbe. Z toho dôvodu nie je moţné tieto veci oddeliť, nie je moţné, aby aplikácia len normy správneho práva vyvolávala právne následky v inom právnom odvetví. Ţalovaný zdôraznil, ţe vznik, zmena a zánik štátnozamestnaneckého pomeru sú významným právnym následkom pracovného práva, preto nie je moţné pri vydávaní rozhodnutí vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru neprihliadať a neaplikovať tak normy zákona o štátnej sluţbe ako aj ustanovenia zákona č. 311/200l Z.z. zákonníka práce v príslušnom znení (ďalej len "zákonník práce") a zároveň aj judikatúru a právnu prax pracovného práva. Obvodný úrad v Prešove, sluţobný úrad v rozhodnutí č. 14/2007 zo dňa 01.10. 2007 v odôvodnení uviedol, ţe v súlade s ust. § 40 ods. 2 písm. b) zák. č. 312/200 l Z.z. v stálej štátnej sluţbe alebo v dočasnej štátnej sluţbe sluţobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z dôvodu nezaradenia odvolaného vedúceho úradu alebo predstaveného na vykonávanie štátnej sluţby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej sluţby a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3) z dôvodu, ţe sluţobný úrad takéto miesto nemá alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodne inak, pričom sa poskytne predstavenému náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu; vedúcemu úradu a predstavenému, ktorý bol odvolaný
2, sa poskytne náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu. Vzhľadom na to, ţe v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu boli naplnené všetky jednotlivé podmienky na skončenie štátnozamest- naneckého pomeru, a to: odvolanie predstaveného, nezaradenie odvolaného predstaveného na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej sluţby a na tú istú funkciu, z dôvodu, ţe sluţobný úrad takéto miesto nemá a sluţobný úrad sa so štátnym zamestnancom inak nedohodli, ţalovaný mal za to, ţe opätovné opisovanie splnenia jednotlivých podmienok by bolo nadbytočné. Stotoţnil sa tieţ s právnym názorom vyjadreným v odbornom článku v časopise Zo súdnej praxe č. 4/2000,
ktorého na splnenie poţiadavky písomnej formy výpovede, v ktorej musí byť dôvod výpovede uvedený, stačí stručné skutkové uvedenie dôvodu. Ak so zreteľom na to, čo výpovedi predchádzalo, je medzi účastníkmi skutkovo nepochybné, čo je dôvodom výpovede, stačí citácia zákona. Mal za to, ţe výpovedný dôvod bol v rozhodnutí uvedený dostatočne, nakoľko všetky udalosti, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia o odvolaní predstaveného a rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého 5 8Sţo/224/2010 pomeru, boli ţalobcovi známe. Zároveň poukázal na skutočnosť, ţe vykonaným dokazovaním krajský súd nedospel k správnym skutkovým zisteniam, pretoţe bezprostredným dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru so ţalobcom bolo jeho odvolanie z funkcie predstaveného bez uvedenia dôvodu, o ktorom ţalobca vedomosť bezpochyby mal. Nakoľko ţalovaný nemal voľné štátnozamestnanecké miesto (aj o tejto skutočnosti ţalobca vedel), a všetky štátnozamestnanecké miesta aj miesta výkonu práce vo verejnom záujme mal obsadené, neprichádza do úvahy ani iná dohoda so štátnym zamestnancom, pretoţe nebolo o čom sa dohodnúť. Podmienkou na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru je nezaradenie odvolaného predstaveného na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej sluţby a na tú istú funkciu, z dôvodu, ţe sluţobný úrad takéto miesto nemá. Poukazovanie ţalovaného na zrušenie krajských úradov a novú systemizáciu miest na Obvodnom úrade v Prešove, pokladal za poukaz na to, ţe ţalobca vedel aj o tom, ţe Obvodný úrad v Prešove nemá ţiadne voľné štátnozamestnanecké miesta. Preto nesúhlasil s tvrdením súdu o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Aj v prípade, ţe by odvolací súd nepovaţoval prvostupňové rozhodnutie ţalovaného č. 14/2007 za dostatočne odôvodnené, táto vada bola odstránená rozhodnutím o odvolaní č. odv. 8SÚ/2007, kde boli okolnosti predchádzajúce skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru popísané dostačujúco. Vyjadril nesúhlas so záverom Krajského súdu v Prešove, ţe vo výroku rozhodnutia, č.k. 13/2007 zo dňa 01.10.2007, absentuje citácia právneho predpisu,
ktorého bol ţalobca odvolaný z funkcie predstaveného a túto nezákonnosť ţalovaný v odvolacom konaní neodstránil, keď tento nedostatok Krajský súd v Prešove označil za vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia v zmysle § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p., nakoľko
ţalovaného v tomto prípade nejde o vadu konania, ale o vadu rozhodnutia. Táto vada rozhodnutia však nie je spôsobilá vyvolať nezákonnosť rozhodnutia a to z dôvodu, ţe postup Obvodného úradu v Prešove, sluţobného úradu je preukázateľne v súlade so zákonom. Uvedenie ustanovenia zákona nemá v tomto prípade vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Zároveň poukázal na to, ţe ustanovenie zákona je uvedené v odôvodnení rozhodnutia. Uviedol tieţ, ţe ţalobca vo svojej ţalobe nenapádal absenciu zákonného ustanovenia. Ţalovaný zdôraznil, ţe v tomto druhu sporového konania sa dôsledne uplatňuje dispozičná zásada a zásada koncentrácie konania. Súd zásadne preskúmava napadnuté rozhodnutie len v rozsahu a z dôvodov, ktoré určí ţalobca vo svojej ţalobe proti nezákonnému rozhodnutiu 6 8Sţo/224/2010 správneho orgánu, okrem prípadov, keď súd nie je ţalobou a jej dôvodmi viazaný v súlade so zásadou iudex ne eat ultra petita partium. Poukázal aj na právny názor Najvyššieho správneho súdu ČR v rozhodnutí č.k.: Azs 9/2003/40 zo dňa 23.10.2003: "V důsledku přísné dispoziční zásady v řizení o ţalobách proti rozhodnutím správního orgánu musí ţaloba obsahovat ţalobní body, z nichţ musí být patrno, z jakých skutkových a právních důvodů povaţuje ţalobce napadené výroky rozhodnutí za nezákonné nebo nicotné." Ţalovaný uviedol, ţe v zmysle u nás platnej právnej úpravy účastník konania nie je povinný v ţalobe právne posúdiť dôvod nezákonnosti, ktorý v napadnutom rozhodnutí vidí, je však potrebné, aby ho v ţalobe uviedol, čo v tomto prípade splnené nebolo. Preto poukázal na nezákonný postup Krajského súdu v Prešove, keď v konaní svojvoľne vyhľadával dôvody, pre ktoré by bolo moţné napadnuté rozhodnutia zrušiť. Vyslovil názor, ţe v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. l písm. b) O.s.p., nakoľko ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, keďţe ţalobca vo svojej ţalobe označil za ţalovanú stranu Obvodný úrad v Prešove. Napadnuté rozhodnutia vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru sú však vydané Sluţobným úradom Obvodného úradu v Prešove, ako orgánu oprávneného konať vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru.
4 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je ţalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. V konaní vo veci štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu bol týmto orgánom Sluţobný úrad Obvodného úradu v Prešove, pričom Obvodný úrad Prešov je v zmysle zákona č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zmysle neskorších predpisov právnickou osobou, rozpočtovou organizáciou štátu. V zmysle zákona č. 312/200l Z.z. však nie je nositeľom oprávnení a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckých vzťahov, ktorým je sluţobný úrad Obvodného úradu Prešov. Z tohto dôvodu
ţalovaného Obvodný úrad Prešov nie je pasívne legitimovaný v tomto konaní. Nedostatok pasívnej legitimácie v konaní je vadou, ktorú mal Krajský súd v Prešove skúmať ex offo aj bez vznesenia námietky zo strany ţalovaného. Ţalovaný v zmysle zásady iura novit curia námietku nedostatku pasívnej legitimácie nebol povinný vznášať. Ţalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť a zároveň ţiadal priznať náhradu trov konania v sume 127,44 €, ktorú špecifikoval. Odvolanie ţalovaného povaţoval ţalobca za účelové v snahe predĺţiť konanie, moţno i z dôvodov moţného zosobnenia škôd, ktoré vyplynú z právoplatnosti rozsudku
7 8Sţo/224/2010 zákona č. 514/2003 Z.z. Vyjadril sa, ţe súd prvého stupňa správne zistil, ţe vo výroku rozhodnutia č.k. 13/2007 zo dňa 1.10.2007, absentuje citácia právneho predpisu,
ktorého bol ţalobca odvolaný z funkcie. Správne je konštatovanie súdu, ţe ţalovaný pochybil aj pri vydávaní druhostupňového rozhodnutia, č.k. odv. 7SÚ/2007, keď túto nezákonnosť (citáciu právneho predpisu) neodstránil a nezákonné rozhodnutie potvrdil, pričom ide skutočne o takú vadu konania, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia a na ktorú musel súd prvého stupňa v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p. povinne prihliadať. Ţalobca súhlasil aj s názorom súdu prvého stupňa, ţe v druhostupňovom rozhodnutí síce správny orgán uviedol, ţe ku dňu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru nemal voľné miesto, ale toto tvrdenie v potrebnom rozsahu nepreukázal a neodôvodnil. Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalovaný vo vzťahu k tejto skutočnosti nereagoval na námietky ţalobcu uvedené v odvolaní a vôbec sa s nimi nevysporiadal. Ţalobca povaţoval za potrebné k tejto otázke uviesť, ţe miesta vedúcich odborov ţivnostenského podnikania na obvodných úradoch sa nerušili. Svedčí o tom skutočnosť, ţe po odovzdaní sporných odvolaní bola iná pracovníčka úradu poverená dočasným vedením odboru ţivnostenského podnikania. Neskôr bola výberovým konaním do tejto funkcie vymenovaná. Ministerstvo vnútra SR vypísalo výberové konanie na : "Hlavný radca - predstavený - vedúci odboru Číslo VK: X., Názov sluţobného úradu: Obvodný úrad v Prešove, Druh štátnej sluţby a obsadzovaná funkcia: stála štátna sluţba, hlavný radca - predstavený, Odbor štátnej sluţby: 2.17 vnútro, Miesto práce: Prešovský kraj, Prešov, Organizačný útvar: Odbor ţivnostenského podnikania, Obvodného úradu v Prešove Hlavné úlohy: Koncepčná, systémová a metodická činnosť vo vymedzenom úseku štátnej správy. Kontrolná, riadiaca a koordinačná činnosť na úseku ţivnostenskej registrácie, ţivnostenského registra a kontroly. Rozhodovanie v otázkach spadajúcich do rozsahu kompetencii odboru ţivnostenského podnikania". Pokiaľ ţalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 9/2003/40 zo dňa 23.10.2003, tento je
názoru ţalobcu vo vzťahu k rozsudku súdu prvého stupňa nepouţiteľný. V danom prípade pri vade konania, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia je povinnosť daná v ustanovení § 250i ods. 3 O.s.p. Za odôvodnenú nepovaţoval ani námietku nedostatku pasívnej legitimácie ţalovaného. V kaţdom prípade ide o rozhodnutia, ktoré vydal ţalovaný, aj keď nositeľom oprávnenia a povinností vyplývajúcich 8 8Sţo/224/2010 zo štátnozamestnaneckých vzťahov, je sluţobný úrad Obvodného úradu Prešov. Ţalobca k predmetnému ešte uvádza, ţe sluţobný úrad Obvodného úradu v Prešove nemoţno oddeliť od Obvodného úradu v Prešove, nakoľko ide o technickú otázku vnútorného členenia Obvodného úradu v Prešove ako organizácie a slúţi potrebám Obvodného úradu v Prešove. Sluţobné úrady bez obvodných úradov nemajú opodstatnenie. Rozhodnutia podpisuje ten istý prednosta, ktorému
jeho pokynov a potrieb pracovníci odborne pripravujú úradné doklady na podpis. Sluţobný úrad nemá samostatné IČO, právnu subjektivitu, rozpočet a pod., ale je súčasťou Obvodného úradu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 250s O.s.p. v spojení s § 10 ods.2 O.s.p./, preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe uvedenému odvolaniu nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods.2 vety prvej O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. januára 2011 (§ 156 ods.1 a ods.3 O.s.p.).
odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
1 zákona o štátnej sluţbe konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Na konanie
odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní), ak tento zákon neustanovuje inak. 9 8Sţo/224/2010
správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem a ich rozhodnutia nemoţno povaţovať za skutkovo podloţené a v súlade so zákonom. Súd prvého stupňa preto rozhodol v danej veci vecne správne, keď rozhodnutia ţalovaného, vrátane prvostupňových rozhodnutí zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, ţe správne konanie je vybudované na určitých procesných zásadách, ktorými je ovládané vo všetkých jeho štádiách. Zisťovanie podkladov pre rozhodnutie je poznávací proces, ktorý smeruje k zisteniu skutočného stavu, a táto činnosť patrí k ťaţiskovým činnostiam správneho orgánu. Úplné zistenie podkladov predpokladá vykonanie všetkých dôkazov a šetrení, ktoré majú pre danú vec význam. V odôvodnení rozhodnutia (§ 47 ods.3 správneho poriadku) musí správny orgán uviesť skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, pred rozhodnutím však musí ešte posúdiť, ako sa vysporiadal s uplatnenými námietkami, prípadne či ešte nevykoná aj ďalšie dôkazy, ak sa takýto postup javí ako vhodný, prípadne nevyhnutný. Z odôvodnenia rozhodnutia musia byť účastníkovi konania známe jednak skutkové okolnosti, z ktorých správny orgán vychádzal, ako i právne posúdenie veci. Medzi nimi musí byť logický vzťah. Pri právnom posúdení nestačí iba odkaz na príslušný právny predpis - ako sa ţalovaný mylne domnieva - ale je ţiaduce, aby sa vyloţil aj obsah právnej normy, aby bol účastníkom zrejmý vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Preto názor ţalovaného, prezentovaný v odvolaní ohľadne povinnosti iba aplikovať príslušné ustanovenia zákona a odvolávanie sa na ich znenie, nie je správny. Odvolací súd zároveň konštatuje, ţe je nespornou skutočnosťou, ţe ţalovaný správny orgán svoje tvrdenie – ţe ku dňu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu nemal voľné miesto – v potrebnom rozsahu nepreukázal a neodôvodnil. Čo sa týka námietky ţalovaného ohľadne nedostatku pasívnej legitimácie ţalobcom označeného ţalovaného správneho orgánu, odvolací súd v tomto smere uvádza, ţe táto 10 8Sţo/224/2010 námietka je nedôvodná. Z obsahu ţaloby totiţ nesporne vyplýva, ţe ţalovaný sa domáhal preskúmania zákonnosti horeoznačených rozhodnutí vydaných sluţobným úradom ţalovaného, ktoré zároveň aj k ţalobe pripojil. Prvostupňový súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil skutkové a právne závery, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotoţnil. Za tohto stavu vo veci odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
potvrdil. O trovách konania rozhodol odvolací súd
1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p. tak, ţe priznal ţalobcovi, ktorý mal v konaní úspech právo na náhradu trov konania
1 veta prvá OSP. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, ţe ţalobca si v rámci odvolacieho konania uplatnil náhradu za jeden úkon právnej sluţby
a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len vyhláška) v znení účinnom v rozhodujúcom období, a to za vyjadrenie k odvolaniu proti rozsudku vo výške 120,23 € + režijný paušál za rok 2010 = 7,21 €, teda celkom si uplatnil náhradu trov titulom právneho zastúpenia v sume 127,44 €. Odvolací súd uplatnené trovy právneho zastúpenia priznal ţalobcovi
1 písm. c/ v spojení s §16 ods.3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v uplatnenej výške. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. januára 2011 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.