Najvyšší súd 3 Cdo 183/2008 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Z., so sídlom v Č., IČO: X., zastúpenej JUDr. R., advokátom so sídlom v B., proti žalovanej M., bývajúcej v S., zastúpenej Mgr. A., advokátkou so sídlom v B., o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 17 C 135/2006, na dovolanie žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z
- júna 2007 sp. zn. 10 Co 51/2007, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni trovy dovolacieho konania vo výške 1 655 Sk na účet JUDr. R., advokáta so sídlom v B., vedený v T., a.s. B. pod číslom X., do troch dní. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Trnava rozsudkom z
- januára 2007 č.k. 17 C 135/2006-35 určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo
- decembra 2006, ktoré dala žalovaná žalobkyni, je neplatné. Žalovanú zaviazal v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 4 540 Sk a v tej istej lehote na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 3 000 Sk. Krajský súd v Trnave na odvolanie žalovanej rozsudkom z
- júna 2007 sp. zn. 10 Co 51/2007 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalobkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná podala proti vyššie uvedenému rozsudku odvolacieho súdu dovolanie a žiadala ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala, že v konaní 3 Cdo 183/2008 2 pred súdom prvého stupňa jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že napriek žiadosti o odročenie pojednávania pre kolíziu pojednávaní, súd vec prejednal a o nej rozhodol v neprítomnosti nej ako i jej právneho zástupcu. Ďalej namietala, že dovolací súd nesprávne vec po právnej stránke posúdil (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) ako i že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu žalovanej uviedla, že rozsudok odvolacieho súdu je vecne správny, dovolanie žalovanej považovala za nedôvodné a neprípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) pred tým, než by pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti dovolania a než by sa napadnutým rozhodnutím zaoberal z hľadiska jeho vecnej správnosti, skúmal najskôr, či dovolanie bolo podané v zákonom určenej lehote. Pri posudzovaní včasnosti podania dovolania vychádzal predovšetkým z ustanovenia § 240 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni, rovnako vychádzal z ustanovenia § 240 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť; lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde. Dovolací súd vzal na zreteľ aj § 57 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého sa lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca; ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. V prejednávanej veci bol rozsudok Krajského súdu v Trnave z
- júna 2007 sp. zn. 10 Co 51/2007 doručovaný účastníkom, resp. ich zástupcom, poštou. Ako vyplýva z doručeniek pripojených v spise k č.l. 72, advokátka žalovanej Mgr. A. prevzala zásielku osobne
- augusta 2007 (tým nastali právne účinky doručenia rozsudku žalovanej). Žalobkyni prostredníctvom jej advokáta JUDr. R. bol rozsudok doručený
- augusta
- 3 Cdo 183/2008 3 Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 O.s.p.). Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť
- augusta
- Uvedeným dňom začala plynúť jednomesačná lehota stanovená zákonom na podanie dovolania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) a posledným dňom tejto lehoty bol piatok
- september
- Keď teda žalovaná podala svoj opravný prostriedok osobne na Okresnom súde Trnava
- septembra 2007, podala ho oneskorene. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky oneskorene podané dovolanie žalovanej odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozsudku. Žalovaná nebola v dovolacom konaní úspešná a v dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo proti nej právo na náhradu trov konania (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalobkyňa trovy dovolacieho konania vyčíslila a podala návrh na rozhodnutie o priznaní ich náhrady (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ju zastupoval už v konaní pred súdmi nižších stupňov) za 1 úkon právnej služby poskytnutej vypracovaním písomného vyjadrenia k dovolaniu (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Vychádzal z § 11 ods. 1 tejto vyhlášky a tarifnú náhradu určil sumou 1 465 Sk, čo spolu s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§ 15 písm. a/ citovanej vyhlášky) vo výške 190 Sk, predstavuje 1 655 Sk. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- novembra 2008 JUDr. Daniela Sučanská, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková