3Sţo 257/2010 Najvyšší súd Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci ţalobkyne : JUDr. S. K., proti ţalovanému : Slovenská advokátska komora so sídlom v Bratislave, Kolárska č. 4, právne zastúpenému JUDr. E. B. advokátkou v B., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 1641/10 zo dňa 16.4.2010, o odvolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/8666/2010-29 zo dňa
- októbra 2010 takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S 8666/2010 -29 zo dňa
- októbra 2010 m e n í tak, ţe podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. z r u š u j e uznesenie Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory č. 1641/10 zo dňa
- apríla 2010 a vec v r a c i a ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Ţalovaný je povinný nahradiť ţalobkyni trovy konania vo výške 66 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol ţalobu ţalobkyne o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 1641/10 zo dňa 16.4.2010, ktorým ţalovaný podľa ust. § 8 ods. 1 písm. b/ zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. 2 3 Sţo 257/2010 o ţivnostenskom podnikaní pozastavil výkon advokácie ţalobkyni, zapísane j v zozname advokátov pod reg. č . X. , sídlo advokátskej kancelárie Š. L. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe preskúmal napadnuté rozhodnutie ţalovaného podľa § 247 a nasl. O.s.p., oboznámil sa obsahom administratívneho spisu a zistil , ţe ţaloba nebola dôvodná. Podľa ust . § 8 ods. 2 písm. b/ zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, komora môţe pozastaviť výkon advokácie tomu, proti komu sa začalo trestné stíhanie za trestný čin , do právoplatného rozhodnutia vo veci. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Poprade č. ČVS : ORP -516/OEK-P-2009 zo dňa 5.11.2009 bolo začaté trestné stíhanie podľa § 206 ods. l T restného poriadku proti ţalobkyni, ktorá bola obvinená z prečinu neoprávneného podnikania podľa ust. § 251 ods. l , ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. b/ Trestného zákona. Výsledok uvedeného trestného stíhania má ten význam, ţe ak sa ţalobkyňa vyviní z uvedeného tres tného skutku, potom sa jej výkon advokácie obnoví. Ţalovaný teda v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nekonal nezákonne, ak pozas tavil výkon advokácie ţalobkyne. Uvedené bolo uskutočnené v súlade s platnou právnou úpravou. Ţalobné dôvody, ktoré ţalobkyňa uviedla nespôsobili nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďţe skutková podstata pozastavenia výkonu advokácie v prípade ţalobkyne bola preukázaná vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania. Irelevantná je aj ţalobná námietka vzťahujúca sa na rozhodnutie vyšetrovateľa č. ČVS: ORP 516/OEK-2009 zo dňa 5.11.2009, pretoţe ide o iné konanie, v ktorom má ţalobkyňa moţnosť sa obhájiť podľa výsledku, ktorého je moţné napraviť daný stav v jej existencii (pracovnej). Pokiaľ išlo o ďalšie ţalobné dôvody, podané dňa 11.10.2010 a 15.10.2010 krajský súd na ne neprihliadal, pretoţe to neumoţňuje ust. § 250j ods. l O .s.p. Po preskúmaní rozhodnutia postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe dospel krajský súd k záveru, ţe rozhodnutia o postupe správneho orgánu v medziach ţaloby sú v súlade so zákonom, preto ţalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podala ţalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Namietala, ţe Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komore jej uznesením zo 16.4.2010 pod č. 1641/10 pozastavilo výkon advokácie podľa ust. § 8 ods. l písm. b/ zákona o advokácii, ktorého dikcia sa na ňu ţiadnym spôsobom nevzťahuje. Podľa § 8 ods. l písm. b/ zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov komora pozastaví výkon advokácie tomu, kto nastúpil výkon trestu odňatia slobody, bol vzatý do väzby alebo komu bolo uloţené disciplinárne opatrenie, pozastavenie výkonu advokácie. Ţalobkyňa namietala, ţe jej nebolo uloţené ţiadne disciplinárne opatrenie a ani sa voči nej ţiadnym spôsobom disciplinárne nekonalo, nebola 3 3 Sţo 257/2010 vzatá do väzby a ani nenastúpila výkon trestu. V kontexte týchto skutočností povaţuje napadnuté uznesenie za nezákonné, nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Ďalej namietala, ţe napadnuté uznesenie jej bolo doručené kanceláriou Slovenskej advokátskej komory dňa 31.5.1010, takmer 2 mesiace po tom, ako bolo takéto uznesenie Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory prijaté, čo je v rozpore s ust. § 28 ods. 2 organizačného poriadku Slovenskej advokátskej komory. Súčasne namiet la, ţe bola nesprávne a nezákonne poučená o moţnosti odvolania. Ďalej uviedla, ţe pri nazretí do súdneho spisu dňa 14.10.2010 zistila, ţe v súdnom spise sa nachádza „uznesenie o oprave chyby“ z 22.6.2010, ktoré jej doteraz nebolo doručené. Tvrdila, ţe „uznesenie o oprave chyby“ nemá základ v platnom právnom poriadku a pre jeho vydanie neexistuje opora v zákone o advokácii , ktorý sa výlučne na daný prípad vzťahuje. Poukázala na to, ţe v zmysle § 75 ods. 3 zákona o advokácii sa na konanie podľa tohto zákona nepouţijú ustanovenia osobitného predpisu, ak nie je ustanovené inak. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), ktorého pouţitie je vylúčené. Navrhovala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach zmenil tak, ţe napadnuté uznesenie Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory zruší a vec vráti ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Ţalovaný vo vyjadrení zo dňa 17.12.2010 k odvolaniu ţalobkyne navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach potvrdil. Ţalovaný uviedol, ţe po odoslaní napadnutého uznesenia č. 1641/10 zistil , ţe pri vyhotovení písomnej formy rozhodnutia Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory zo dňa 16.4.2010 č. 1641/10 došlo k chybnému označeniu zákonného ustanovenia, ktoré bolo dôvodom na pozastavenie výkonu advokácie ţalobkyne a preto po zistení tejto pisárskej chyby bez zbytočného odkladu bolo vydané uznesenie o oprave chyby č. 1641/10-1 zo dňa 22.6.2010 . Toto uznesenie o oprave chyby bolo doručované ţalobkyni 3 krát. Ţalobkyňa ani raz doručovanú zásielku neprevzala. Všetky tri zásielky boli zasielané na adresu ţalobkyne: JUDr. S. K., Š. L. ktorá adresa je podľa evidencie kancelárie Slovenskej advokátskej komory aj podľa oznámenia ţalobkyne jednak sídlom jej advokátskej kancelárie a jednak jej bydliskom. Ţalovaný sa nestotoţňuje s názorom ţalobkyne, ţe pisársku chybu nie je moţné opraviť uznesením o oprave chyby preto, lebo v zákone o advokácii pre jeho vydanie neexistuje opora a nemá základ v platnom právnom poriadku. V právnom poriadku Slovenskej republiky sa úprava postupu, keď sa v písomnom vyhotovení rozhodnutia spraví pisárska chyba nachádza, obsahujú ho us tanovenia Správneho poriadku i Občianskeho súdneho poriadku. Preskúmaním veci najvyšší súd zistil , ţe v napadnutom rozhodnutí Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory je zjavný rozpor medzi výrokom napadnutého uznesenia, ktorý bol vydaný podľa § 8 ods. 1 písm. b/ 4 3 Sţo 257/2010 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a odôvodnením rozhodnutia. Ţalovaný tvrdí, ţe ide o pisársku chybu a vo výroku napadnutého uznesenia malo byť správne uvedené ustanovenie § 8 ods. 2, písm. b/ zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Spornou právnou otázkou bolo, či túto vadu je moţné kvalifikovať ako pisársku chybu. Najvyšší súd po preskúmaní výroku a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie je v zmysle § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Je zjavné, ţe výrok rozhodnutia je v nesúlade s jeho odôvodnením. V odôvodnení sa nenachádza ani raz citácia ust. § 8 ods. 2 písm. b/ zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ţalovaný mienil vo výroku rozhodnúť a odôvodnenie neobsahuje ani odkaz na ust. § 8 ods. 2 písm. b/ zákona č. 586/2003 Z.z., ktoré, keby bolo pouţité v odôvodnení tak by plnilo funkciu prepojovacieho prvku s výrokom a udrţalo by konzistentnosť rozhodnutia ako celku i v prípade pisárskej chyby výroku. Naopak, z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, ţe prepojeniu výroku s odôvodnením a jeho právnej kvalifikácii nebola venovaná náleţitá starostlivosť tak, ako to vyţaduje tak závaţné rozhodnutie ako je pozastavenie výkonu advokácie. Nezrozumiteľnosť rozhodnutia umocňuje odkaz v odôvodnení na ust. § 8 ods.1 písm. c) zákona o advokácii, ktoré malo iba marginálny charakter k výroku. Tieto skutočnosti robia napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľným pre nezrozumiteľnosť a sú podstatnými vadami konania, pre ktoré musel najvyšší súd napadnuté rozhodnutie zrušiť. Najvyšší súd poukazuje na to, ţe v danej veci zohľadňoval i ústavne konformný výklad (čl. 152 ods.4 Ústavy SR), keďţe napadnuté rozhodnutie potenciálne koliduje s praxou Ústavného súdu SR k čl. 46 ods.1 Ústavy SR v oblasti poţiadaviek na formálne náleţitosti a riadne zdôvodnenie rozhodnutí orgánov verejnej správy a predchádzaniu tzv. arbitrárnym rozhodnutiam. Pokiaľ ide o uznesenie o oprave chyby zo dňa 22.6.2010 č. 1641/10 -1, nie je z neho zrejmý zákonný podklad umoţňujúci tento procesný postup. Pokiaľ právne predpisy explicitne procesný postup neustanovujú, je prípustné i pouţitie analógie a základných zásad, tento proces však musí byť v opravnom uznesení odôvodnený. Musí byť zrejmé, či oprava bola vykonaná podľa Správneho poriadku alebo Trestného poriadku, či s pouţitím analógie a pod. O trovách konania najvyšší súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. l , 2 O.s.p. a § 250k ods.1 , veta prvá O.s.p. tak, ţe ţalobkyni, ktorá mala plný úspech vo veci súd priznal náhradu trov konania, pozostávajúcich z náhrady súdneho poplatku z podanej ţaloby, ktorý uplatnila v rámci vyčíslenia trov konania v odvolaní. 5 3 Sţo 257/2010 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa
- februára 2011 JUDr. Ivan R u m a n a, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková