4 zákona č. 480/2002 Z.z o azyle a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) neudelil navrhovateľovi azyl, podľa 1Sža 24/2008 2 § 13c ods.
4 zákona o azyle mu neposkytol doplnkovú ochranu a podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle rozhodol, že v jeho prípade neexistuje prekážka administratívneho vyhostenia podľa § 58 ods.
2 zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov) do Vietnamu. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd sa stotožnil so záverom odporcu, že v prípade navrhovateľa nie sú splnené podmienky pre udelenie azylu na území SR a rozhodnutie odporcu o neudelení azylu, doplnkovej ochrany a rozhodnutí, že u neho neexistuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia podľa osobitného predpisu je správne a v súlade so zákonom. Skutočnosti navrhovateľom uvádzané v priebehu celého azylového konania nenasvedčujú podľa krajského súdu, že bol v krajine pôvodu (vo Vietname) prenasledovaný z dôvodov taxatívne vymedzených v zákone o azyle a potvrdzujú záver odporcu, že v jeho prípade nie sú splnené podmienky pre udelenie azylu podľa § 8, 9 alebo 10 zákona o azyle. Krajský súd poukázal na to, že navrhovateľ je podľa vlastného vyjadrenia štátnym občanom Vietnamu, Vietnam opustil v roku 1990, kedy odišiel do Thajska, odkiaľ v roku 2006 vycestoval za účelom vyhľadania medzinárodnej ochrany, keďže o azyl nepožiadal v Thajsku, ale na Slovensku, bolo potrebné jeho žiadosť posudzovať z pohľadu dôvodov, ktoré navrhovateľa viedli k odchodu z Vietnamu.. Podľa tvrdenia navrhovateľa, vo Vietname nebolo voči nemu vedené trestné stíhanie, v roku 1990 sa presťahoval do Thajska, od januára 1990 bol členom organizácie „Slobodný Vietnam“, v roku 1992 bol zadržaný vietnamskými orgánmi a následne „Slobodným Vietnamom“ vykúpený, pri opakovaných návštevách Vietnamu v rokoch 2004 - 2005 nemal žiadne problémy, po zatknutí všetkých členov „Slobodného Vietnamu“ sa rozhodol Thajsko opustiť. Ak teda podľa krajského súdu odporca posudzoval jeho žiadosť z pohľadu hrozby prenasledovania v krajine pôvodu (Vietnam) a nezistil žiadne relevantné dôvody pre udelenie azylu, konal v súlade so zákonom. Krajský súd vo svojom rozhodnutí poukázal na vážne rozpory vo výpovediach navrhovateľa, ktoré spochybňujú nielen dôveryhodnosť jeho príbehu, ale aj osobu žiadateľa o azyl. Krajský súd sa stotožnil aj s dôvodmi, pre ktoré odporca navrhovateľovi neudelil navrhovateľovi doplnkovú ochranu, pretože tak v konaní pred odporcom ako aj v konaní 1Sža 24/2008 3 pred súdom nebolo zistené, že by navrhovateľovi hrozilo vážne bezprávie, ktoré má na mysli ustanovenie § 2 písm. f/ zákona o azyle. Krajský súd sa stotožnil aj so závermi a zisteniami odporcu o tom, že v prípade navrhovateľa neboli zistené skutočnosti brániace jej návratu do krajiny pôvodu, preto rozhodnutie odporcu potvrdil v celom rozsahu. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom namietal, že rozsudok krajského súdu mu bol doručený v jazyku slovenskom, pričom on slovenský jazyk neovláda, čo je zrejmé aj z obsahu spisu. Z tohto dôvodu sa nemôže k dôvodom rozsudku vyjadriť a teda nemôže napadnúť jeho obsah. Navrhovateľ sa odvolával na ustanovenie § 18 OSP, z ktorého podľa neho vyplýva, že právo konať pre súdom v materčine alebo v úradnom jazyku toho štátu, ktorému účastník rozumie sa netýka len pojednávania pred súdom, ale aj písomných dokumentov v konaní. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľovi nebolo umožnené v plnom rozsahu konať pred súdom v jeho materčine, navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že vzhľadom na to, že sa predmetné odvolanie sa vzťahuje na procesné úkony podľa OSP v plnej kompetencii krajského súdu, odporca nepovažuje za potrebné sa k danej veci vyjadriť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 OSP, s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21.10. 2008 (§ 156 ods.
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Z obsahu spisu krajského súdu vyplynulo, že navrhovateľ podal dňa 25.2.2008 opravný prostriedok proti rozhodnutiu č. ČAS: MU-2327/PO-Ž/2007 zo dňa 11.8.2008, 1Sža 24/2008 4 ktorým odporca podľa ustanovenia § 13 ods.
4 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) neudelil navrhovateľovi azyl, podľa § 13c ods.
4 zákona o azyle mu neposkytol doplnkovú ochranu a podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle rozhodol, že v jeho prípade neexistuje prekážka administratívneho vyhostenia podľa § 58 ods.
2 zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov) do Vietnamu. Rozhodnutiu odporcu vyčítal, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu veci je podľa navrhovateľa nepostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 9Saz 22/2008-19 zo dňa 28.4.2008 poveril Dr. Ing. N. K. D., tlmočníka jazyka vietnamského na vykonanie tlmočníckeho úkonu, ktorý dňa 21.5.2008 na pojednávaní pred krajským súdom tlmočil navrhovateľovi do jazyka vietnamského, teda do jazyka rodného. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 21.5.2008 vyplýva, že po vyhlásení dokazovania za skončené bol vyhlásený rozsudok, bol odôvodnený a bolo dané poučenie o opravnom prostriedku. Navrhovateľ na dopyt súdu vyhlásil, že rozsudku vrátane poučenia o možnosti podať opravný prostriedok porozumel. Rozsudok krajského súdu bol navrhovateľovi doručený dňa
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.