Obsah (11)

§ 250j§ 48§ 44§ 250b§ 2§ 6§ 21§ 19§ 29§ 246c§ 16

Najvyšší súd 8Sžf/2/2010 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiak

§ 250j

ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku, 2 8Sžf/2/2010 ktorým ako odvolací orgán

§ 48ods.

5 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zák. č. 511/1992 Zb.“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Povaţská Bystrica, dodatočný platobný výmer č. 670/230/31567/07/Hel z 20. júna 2007, ktorým

§ 44ods.6 písm.

b/ bod 1 zák.č. 511/1992 Zb. správca dane ţalobcovi ako daňovému subjektu vyrubil rozdiel z dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie rok 2005 v sume 242 713 Sk s tým, ţe mu bola uloţená povinnosť uvedený rozdiel dane v sume 242 713 Sk zaplatiť do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia na účet vedený v Štátnej pokladnici. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe súd sa stotoţnil so záverom daňových orgánov, ţe ţalobca ako kontrolovaný daňový subjekt neuniesol daňové bremeno a hodnoverne nepreukázal, ţe sporné dodávateľské faktúry boli vystavené na základe reálneho dodania tovaru spoločnosťami M. S., S.S., P. B., O. S., S.S., P. B., S. C., S.S., P. B., ktoré boli uvedené na faktúrach od uvedených obchodných spoločností, a to: Od spoločnosti M. S., S.S., P. B., faktúra č. /interné/ X. – D. č. X. zo

1. marca 2005 v sume 156 250 Sk, tovar odpredaný (zaúčtovaný do nákladov) v hodnote 150 750 Sk, pričom existuje v účtovníctve M. S., S.S., ďalšia faktúra s rovnakým sortimentom tovaru pre odberateľa pod č. X., faktúra č. (interné) X. – D. č. X. zo dňa
2. mája 2005 v hodnote 228 126 Sk, odpredaný tovar (zaúčtovaný do nákladov) v hodnote 72 820 Sk, pričom v dokladoch M. S., S.S., existuje ďalšia faktúra s rovnakým sortimentom pred odberateľa tovaru pod č. X. v celkovej hodnote 198 126 Sk, faktúra č. (interné) X. – D. č. X. z
3. apríla 2005 v hodnote 132 490 Sk, odpredaný tovar (zaúčtovaný do nákladov) v hodnote 227 430 Sk, pričom v dokladoch M. S., S.S., sa nachádza faktúra pre odberateľa s rovnakým tovarom pod č. X.. Od spoločnosti O. S., S.S., P. B. faktúra č. (interné) X. – D. č. X. z
4. júna 2005 v sume 1 165 460 Sk, do nákladov zaúčtovaná suma 64 260 Sk, faktúra č. (interné) X. – D. č. X. z
5. júla 2005 v sume 52 500 Sk, do nákladov zaúčtovaná suma 50 380 Sk, faktúra č. (intemé) X. – D. č. X. z
6. augusta 2005 v sume 119 792 Sk, do nákladov zaúčtovaná suma 117 540 Sk, faktúra č. (interné) X. – D. č. X. z
7. septembra 2005 v sume 68 760 Sk, do nákladov zaúčtovaná suma 35 950 Sk, faktúra č. (interné) X. z
8. októbra 2005 – D. č. X. v sume 135 420 Sk, do nákladov zaúčtovaná suma 83 920 Sk, faktúra č. (interné) X. z
9. 3 8Sžf/2/2010 novembra 2005 – D. č. X. v sume 56 520 Sk do nákladov zaúčtovaná suma 55 900 Sk, faktúra č. (interné) X. z
10. decembra 2005 – D. č. X. v sume 229 170 Sk, do nákladov zaúčtovaná suma 218 260 Sk. Od spoločnosti S. C., S.S., Bratislava (od
11. apríla 2005 so sídlom D. M. X.) faktúra č. (interné) X. – D. č. X. z
12. februára 2005 v sume 164 585 Sk, do nákladov zaúčtovaná suma 89 055 Sk, faktúra č. (interné ) X. – D. č. X. z
13. februára 2005 v sume 118 780 Sk, do nákladov zaúčtovaná v sume 111 170 Sk. Krajský súd dospel k záveru, ţe ţalovaný postupoval v súlade s § 2 písm. i/ a § 21 ods.1 zák.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zák.č. 595/2003 Z.z.“), ako aj v súlade s § 2 ods. 3 a 6 a § 29 ods. 8 ako aj § 32 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. Súd teda posúdil napadnuté rozhodnutie ţalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, ako aj aplikáciu § 2 písm. i/ a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. a za pouţitia § 2 ods. 3 a ods. 6 a § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. dospel na základe vyhodnotenia dôkazov k záveru, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré v daňovom konaní spočívalo na ňom, nakoľko pri daňovom konaní sa uplatňuje zásada prejednávacia a nie zásada vyhľadávacia. Nepreukázal, ţe tovar bol dodaný od obchodných spoločností, ktoré sú uvedené na faktúrach. Ţalobca mal vo svojej evidencii daňové doklady, ktoré sú pouţiteľné na daňové účely len vtedy, ak je nepochybné, ţe v nich uvedené údaje odráţajú skutočnosť, teda sú hodnoverné a vystavil ich ten, kto ich vystaviť mal a za plnenia, ktoré sa reálne aj uskutočnili. Nestačí, aby bola splnená táto zákonná povinnosť formálne tým, ţe je uvedená na daňovom doklade. Zákonná povinnosť musí byť aj skutočne vykonaná a všetky údaje musia byť pravdivo uvedené a na ňom uvedenými osobami aj skutočne zrealizované. Za týmto účelom má daňový subjekt rozsiahle moţnosti ţiadať iný daňový subjekt, ktorý mu tovar dodáva, alebo poskytuje sluţby, aby pred realizáciou úhrady týchto platieb, daňové doklady riadne vystavil a daňový subjekt si ich aj overil. Musí postupovať s odbornou starostlivosťou tak, aby prípadná daňová kontrola nespôsobila daňovému subjektu problémy s preukazovaním hodnovernosti daňových dokladov o rozsahu vykonaných prác alebo dodaných tovarov a sluţieb. Ak tak daňový subjekt nepostupuje, je potom povinný znášať prípadné riziko z nedostatku hodnovernosti daňových dokladov pri prípadnej daňovej kontrole. Krajský súd zároveň uviedol, ţe správca dane a následne ţalovaný správny orgán vyhodnotili vykonané dokazovanie so záverom, ţe ţalobca v priebehu daňového konania nepreukázal, ţe došlo k 4 8Sžf/2/2010 reálnemu dodaniu tovaru od dodávateľov uvedených na sporných faktúrach, čo je základná podmienka pre uplatnenie si daňového výdavku. Ţalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu nepodarilo právne relevantným spôsobom vyvrátiť pochybnosti, ţe tovar skutočne dodali ním uvedení dodávatelia, a preto mu v súlade so zákonom nebol uznaný nárok na daňové výdavky v sume 1 277 435 Sk. Krajský súd sa stotoţnil so závermi daňových orgánov,

ktorých náklady zaúčtované ţalobcom na základe hore označených faktúr od dodávateľov M. S., S.S., P. B., O. S., S.S., P. B., S. C., S.S., P. B. nebolo moţné uznať za daňové výdavky, a preto v prejednávanej veci bola dôvodná úprava základu dane z príjmu právnických osôb. V prejednávanej veci ţalobca počas daňového konania neoznačil ani nepredloţil ţiadne ďalšie dôkazné prostriedky, okrem sporných faktúr, na podporu svojho tvrdenia, ţe výšku svojich výdavkov na kúpu tovaru vierohodne a skutočne preukázal dokladmi z účtovníctva. Ţalobca

názoru súdu v daňovom konaní nemôţe vykladať povinnosť, ktorú má uloţenú v ust. § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. tak, ţe bude poţadovať od správcu dane, aby tento prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní výšky výdavkov a potom ani tvrdenie ţalobcu, ţe – ak neboli správcom dane uznané výdavky v súvislosti s nakúpením tovaru (nákladový účet X.), mal správca dane vylúčiť výnosy (účet X.), ktoré s dodávkami tovaru priamo súvisia – nezodpovedá zákonu. Na uvedený názor nemá ţiaden právny vplyv ani tvrdenie ţalobcu o párovaní dodávateľských a odberateľských faktúr, ako aj skutočnosť, ţe nepredaný tovar má ţalobca na sklade, vedie o ňom evidenciu a o predanom tovare ďalším odberateľom môţe predloţiť dôkazy. Krajský súd vyslovil, ţe ţalovaný ako aj správca dane postupovali v danej veci v súlade s ústavným princípom zákonnosti ukladania daní v zmysle článku 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá je na účely daňového konania upravená v ustanovení § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. Ţalovaný ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav, zabezpečili potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili z nich správny právny záver, s ktorým sa súd stotoţnil. Z uvedených dôvodov súd ţalobu ako nedôvodnú zamietol

§ 250jods.

1 O.s.p. K námietke ţalovaného, ktorú uviedol v písomnom stanovisku, o podaní ţaloby po uplynutí lehoty

§ 250bods.

1 O.s.p., povaţoval za potrebné uviesť, ţe vzhľadom na plnú moc, ktorú dal ţalobca JUDr. J. H. dňa 13. júna 2007 a táto bola daná pre celé daňové konanie, bolo potrebné počítať plynutie lehoty na podanie ţaloby od doručenia napadnutého rozhodnutia k rukám JUDr. H..

názoru súdu bola v prejednávanej veci ţaloba podaná v zákonom stanovenej lehote

§ 250bods.

1 O.s.p. 5 8Sžf/2/2010 Proti tomuto rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal ţalobca odvolanie s tým, ţe ho napadol v plnom rozsahu, nakoľko predmetná vec bola po právnej a skutkovej stránke posúdená nesprávne. Uviedol, ţe ustanovenie § 29 ods. 8 zák.č. 511/1992 Zb. nepredstavuje absolútne dôkazné bremeno daňových subjektov, ale len vymedzuje rozsah ich dôkaznej povinnosti a dôkazné bremeno znáša daňový subjekt len ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. Ţalobca mal preukázať len to, ţe tovar nakúpil od uvedených obchodných spoločností. Toto dôkazné bremeno nie je moţné ponímať extenzívne a rozširovať ho aj na preukázanie iných skutočností, teda aj takých, na ktoré sa vzťahuje dôkazná povinnosť iných subjektov. Pokiaľ krajský súd tvrdí, ţe obchodovanie je v podstate reťazová činnosť a pri jej posudzovaní nemoţno posudzovať len určitú časť, vytrhnutú z celej reťaze bez prihliadnutia na všetko, čo je o veci známe, z pohľadu dôkazného bremena ţalobcu kaţdá obchodná transakcia musí byť posudzovaná samostatne a charakter jednotlivých transakcií v reťazci dodávateľov nemôţe byt' zmenený predchádzajúcimi alebo nasledujúcimi okolnosťami. Ţalobca poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora z

1. januára 2006 v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 O. a následne na rozsudok zo
2. júla 2006 v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 K., a tieţ na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Sžf/29/09, kde v prípade iného daňového subjektu, ktorý rovnako obchodoval s obchodným spoločnosťami, ktoré figurujú ako dodávatelia aj u žalobcu, Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, ktorý sústavne zotrváva na svojom názore, že nedošlo k preukázateľnému dodaniu tovaru. Tieto rozsudky umoţňujú platiteľom, ktorí bez vlastnej viny sa stanú súčasťou podvodného daňového reťazca, aby neboli nútení niesť následky protiprávneho konania iných subjektov v prípadoch, keď svoje daňové povinnosti sami riadne splnili. Tieto judikáty je moţné jednoznačne aplikovať aj na tento predmet sporu. Úplne odlišná by bola situácia v prípade, kedy s prihliadnutím k objektívnym skutočnostiam bolo preukázané, ţe osoba, ktorej bol tovar dodaný vedela, ţe svojim nákupom sa účastní plnenia, ktoré je súčasťou podvodu na dani z príjmu. Zo strany ţalobcu však išlo o čisto podnikateľský zámer nakúpiť chýbajúce mnoţstvá loţísk a iných tovarov, ktoré potreboval pre dopyt na trhu a ktorý mohol po nákupe výhodne ďalej predať. Celú transakciu bral ako štandardný obchodný prípad. Krajský súd v Trenčíne však chcel ŠPZ áut, ktoré tovar doviezli, mená vodičov, čo je z hľadiska moţností 6 8Sžf/2/2010 a schopností ţalobcu úplne absurdné, pretoţe tovar sa doviezol osobným autom - dopravu si zabezpečoval dodávateľ, takéto doklady by mal len ak by si dopravu zabezpečoval sám, resp. cez tretí subjekt. Tovar bol balený v kartónoch a ţalobca nemal dôvod si zapisovať značky, resp. si zisťovať mená šoféra a pod. Pokiaľ by mali takto podnikatelia podnikať a následne kaţdú transakciu ako bola dodaná zapisovať, vrátane ev. č. vozidiel, mien šoférov a pod., nemali by priestor na vlastné podnikanie. Všetky doklady, ktoré ţalobca predloţil vlastne ţalovaný aj súd negovali, hoci z jeho pohľadu boli postačujúce, aby bolo moţné tvrdiť, ţe došlo k preukázateľnému dodaniu tovaru. V prípade osvojenia si ponímania ţalovaného a súdu, jediné preukázateľné dodanie by bolo len vtedy, ak by podnikateľský subjekt ešte prizval ku kaţdému obchodného prípadu pracovníka správcu dane, aby si ju odkontroloval, pretoţe ináč mu nie je nič uznané. Zdôraznil, ţe ţalobca nemal povinnosť preukazovať nákup a predaj tovaru v reťazci dodávateľov. V beţnom obchodnom styku nie je moţné poţadovať, aby odberateľ pri odbere tovaru skúmal od koho, na základe akého právneho titulu a ako jeho dodávateľ tovar nadobudol. Ak

daňových orgánov a súdu v reťazci dodávateľov nebolo dodanie tovaru jednoznačne preukázané, potom táto nejednoznačnosť sa výhradne vzťahuje len na vzťahy medzi týmito spoločnosťami a nemôţe byť dôkazom toho, ţe spoločnosť O. S., S.S., M. S., S.S. a S., S.S. tovar ţalobcovi nedodala. Skutočnosti, ţe tento dodávateľ jednoznačne nepreukázal nákup tovaru, ktorý neskôr dodal ţalobcovi od svojich dodávateľov vôbec nevylučuje, ţe spoločnosť O. S., S.S. týmto tovarom skutočne disponovala a ţe medzi dodávateľom a ţalobcom k dodávke tovarov došlo. Ţalobcovi nie je moţné vytýkať nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadom skutočností týkajúcich sa daňových povinností iného daňového subjektu. Ţalovaný a súd neakceptovali vyjadrenie vtedajšieho konateľa spoločnosti O. S., S.S. a M. S., S.S., J. K., ktorý potvrdil dodanie tovaru, svoje dôkazy opreli len o skutkové zistenia a nedostatky na strane iných subjektov, ktoré ţalobca nijako nemohol ovplyvniť a na uvedenej skutočnosti zaloţili svoj záver o nesplnení jeho dôkazného bremena. Takéto ponímanie posúva dôkazné bremeno daňového subjektu do nesplniteľnej abstraktnej podoby. Ďalej uviedol, ţe

ustanovenia § la písm. c/ zákona č. 511/92 Zb. súčasťou správy daní je okrem iného aj daňová kontrola a daňové konanie. Daňová kontrola pozostáva z radu úkonov a činností správcu dane, z ktorých niektoré majú povahu beţných procesných úkonov, niektoré však majú povahu činností a úkonov vytvárajúcich podmienky pre daňové konanie.

ustanovenia § la písm. d/ zákona č. 511/92 Zb. daňovým konaním je konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov.

ustanovenia § 15 ods. 11 zákona č. 511/92 Zb. protokol o daňovej 7 8Sžf/2/2010 kontrole musí obsahovať aj súpis kontrolovaných dokladov a preukázané kontrolné zistenia. Rozhodnutie

ustanovenia § 30 ods. 3 zákona č. 511/92 Zb. musí obsahovať odôvodnenie, v ktorom správca dane uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a pouţitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Z uvedeného je zrejmé, ţe daňová kontrola a daňové konanie sú dva rozdielne inštitúty správy daní. Hodnotenie dôkazov predstavuje ťaţisko odôvodnenia rozhodnutia vydaného v daňovom konaní vo veci samej.

ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č. 511/92 Zb. správca dane hodnotí dôkazy

svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane pri svojom rozhodovaní nemá na výber, ktorý z vykonaných dôkazov vyhodnotí a ktorý nevyhodnotí alebo o ktorý z vykonaných dôkazov oprie svoje skutkové závery a ktorý opomenie. Správca dane musí zhodnotiť kaţdý dôkaz jednotlivo, všetky dôkazy po vzájomnej súvislosti a prihliadnuť na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Z takto vykonaného hodnotenia musí byť zrejmá úvaha, ktorá ho viedla ku skutkovým záverom, pričom táto úvaha musí byť v súlade so všeobecne záväznými predpismi, musí vychádzať zo skutočného obsahu právnych úkonov a skutočností rozhodujúcich pre určenie a vybratie dane. Z rozhodnutia správcu dane vyplýva, ţe správca dane nerozlišuje medzi daňovou kontrolou a daňovým konaním. Správa dane vyrubovacie konanie, ktoré je konaním o právach a povinnostiach daňového subjektu naplnil tým, ţe do odôvodnenia rozhodnutia takmer doslovne prepísal protokol o daňovej kontrole bez toho, aby zhodnotil dôkazy v zmysle poţiadaviek uvedených v ustanovení § 2 ods. 3 zákona č. 511/92 Zb. /pozn.: porovnanie Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I ÚS 269/2005-34 z 20.12.2006/. Vyslovil názor, ţe správca dane by mal konať hospodárne a v zmysle § 2 ods. l zák. č. 511/92 Zb. v daňovom konaní by mal postupovať v súlade so všeobecnými záväznými predpismi, ktoré chránia nielen záujmy štátu, obcí, ale aj má dbať pritom na zachovávanie práva, právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Doplnil, ţe uvedená vec súvisí s druhým konaním Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/55/2008, kde tento vyslovil pri rozhodovaní o preskúmavaní zákonností troch rozhodnutí ţalovaného rovnaký názor (tieţ ţalobu zamietol, pričom vychádzal z rovnakých záverov), preto ţalobcovi vzniká nielen povinnosť doplatiť vyrubenú daň z príjmu sumu 242 713 Sk, ale aj z titulu DPH sumu 254 151 Sk. Z uvedených dôvodov ţalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil, horeoznačené rozhodnutie ţalovaného zo 17. decembra 2007 zrušil a vec vrátil ţalovanému 8 8Sžf/2/2010 na ďalšie konanie. Zároveň ţiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov konania titulom právneho zastúpenia v sume 412,71 €, ktoré v rámci odvolania špecifikoval. Ţalovaný správny orgán vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Uviedol, ţe ţalobca v odvolaní uvádza v podstate tie isté námietky, ktoré boli predmetom súdneho pojednávania na Krajskom súde v Trenčíne. Ţalovaný sa naďalej pridrţiaval svojho stanoviska podaného ku ţalobe a trval na skutočnostiach v tomto stanovisku uvedených, teda ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného, vrátane prvostupňového rozhodnutia, je vydané v súlade s právnymi predpismi. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach ţaloby a v rozsahu odvolania ţalobcu /§ 212 ods.1 O.s.p./, a dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania

ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17. februára 2011 (§ 156 ods.1 a ods.3 O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia /§ 250i ods.1 O.s.p./. Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom

ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu, ktorým ako odvolací orgán

§ 48ods.

5 zák. č. 511/1992 Zb. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Povaţská Bystrica, dodatočný platobný výmer č. 670/230/31567/07/Hel z 20. júna 2007, ktorým

§ 44ods.6 písm.

b/ bod 1 9 8Sžf/2/2010 zák.č. 511/1992 Zb. správca dane ţalobcovi ako daňovému subjektu vyrubil rozdiel z dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie rok 2005 v sume 242 713 Sk.

§ 250ja ods.

7 O.s.p. ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej veci aká uţ bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môţe v odôvodnení poukázať uţ len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie. Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe v konaní vedenom pod sp. zn. 3Sţf/29/2009 bola na tomto súde prejednaná a rozhodnutá obdobná vec, týkajúca sa iného daňového subjektu, ktorý rovnako obchodoval s obchodnými spoločnosťami, ktoré figurujú ako dodávatelia aj u ţalobcu v prejednávanej veci – predmetom ktorej bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/226/10346-72566/2007/994139-r z

1. októbra 2007, ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Povaţská Bystrica č. 670/230/30256/07/Kav z
2. júna 2007 o vyrubení rozdielu dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2005 v sume 182 273 Sk. Krajský súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 13S/53/2008 ţalobu o preskúmanie zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia ţalovaného zamietol rozsudkom z
3. decembra 2008, č. k. 13S/53/2008-75, ktorý Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe odvolania ţalobcu rozsudkom zo
4. mája 2009, sp. zn. 3Sţf/29/2009, zmenil tak, ţe vyššie uvedené rozhodnutie ţalovaného a aj dodatočný platobný výmer správcu dane Daňového úradu Povaţská Bystrica č. 670/230/30256/07/Kav z
5. júna 2007 zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie, a to z dôvodu, ţe tieto rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a tieţ z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia § 250ja ods. 7 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky odôvodňuje predmetnú vec poukazom na odôvodnenie rozhodnutia sp. zn. 3Sţf/29/2009 zo
6. mája 2009 nasledovne. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa oboznámil s pripojeným administratívnym ako aj súdnym spisom. Zistil, ţe správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, avšak 10 8Sžf/2/2010 výsledkom nie je jednoznačný záver, ţe by tovar vyfakturovaný troma faktúrami nebol ţalobcovi reálne aj dodaný. Spornými zostali 3 faktúry, a to :
7. faktúra č. X. zo dňa
8. marca 2005, ktorou mala byť vyúčtovaná dodávka tovaru od spoločnosti M. S., S.S., P. B. za tovar v celkovej hodnote 253 257 Sk bez dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH),
9. faktúra č. X.X. zo dňa
10. októbra 2005 za dodávku plechov, trubiek, profilo od spoločnosti O. S., S.S., P. B. v celkovej hodnote 501 655 Sk bez DPH,
11. faktúra č. X. zo dňa
12. septembra 2005 rovnako od spoločnosti O. S., S.,. P. B. za dodávku materiálu v celkovej hodnote 136 600 Sk. Úlohou súdu bolo v danom prípade posúdiť, či daňové orgány pri rozhodovaní vo veci vychádzali so spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení právneho názoru, ţe daň z príjmov právnických osôb za rok 2005 bola v daňovom priznaní uvedená v nesprávnej výške. So zákonnými podmienkami, ktoré vyplývajú z ust. § 2 písm. i/, § 21 ods. 1 zák.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v spojení s § 29 ods. 8 zák.č. 511/1992 Zb.

§ 2písm.

i/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení účinnom v rozhodujúcom období, t.j. do 31. decembra 2005, ďalej len zákon č. 595/2003 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov preukázateľne vynaloţený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka

§ 6ods.

11, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 21ods.

1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, 1) výdavky (náklady), ktorých vynaloţenie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej

1. a)výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 22) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania (§ 23),
2. b)výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôţičiek,
3. c)obstarávacia cena cenných papierov a obchodných podielov na obchodnej spoločnosti alebo druţstve s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 2 písm. f/ a g/ 11 8Sžf/2/2010 a s výnimkou kladného rozdielu medzi obstarávacou cenou cenného papiera a hodnotou zúčtovanou pri splatnosti cenného papiera,
4. d)výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,
5. e)výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi 15) a výdavky (náklady) vynaloţené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi, 103)
6. f)výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e/, pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia,
7. g)výdavky na technické zhodnotenie (§ 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa povaţuje za technické zhodnotenie (§ 29 ods. 2),
8. h)výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety označené obchodným menom alebo ochrannou známkou poskytovateľa v hodnote neprevyšujúcej 500 Sk za jeden predmet,
9. i)výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepouţije na výdavky (náklady)

§ 19ods.

2 písm. e/,

1. j)výdavky (náklady) vynaloţené na príjmy nezahŕňané do základu dane,
2. k)výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií.

§ 29ods.

8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, ďalej len zákon č. 511/1992 Zb., daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Pre splnenie zákonných podmienok pre uznanie daňového výdavku a následne určenie správnej výšky základu dane nepostačuje ak daňovník deklaruje prijatie dodávky tovaru 12 8Sžf/2/2010 len preukázaním daňového dokladu – faktúry s predpísaným obsahom. Na jednej strane daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, na strane druhej je potrebné, aby bolo preukázané, že k prijatiu tovaru deklarovaného v daňovom doklade reálne aj prišlo. Pokiaľ nie sú splnené tieto hmotnoprávne podmienky, nie je moţné konštatovať, ţe daňový subjekt preukázal rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane. V tomto prípade z obsahu administratívneho spisu ako aj z obsahu napadnutých rozhodnutí správcu dane a ţalovaného vyplynulo, ţe bolo skutočne vykonané rozsiahle dokazovanie, avšak uberalo sa nesprávnym smerom pre zistenie podstaty tohto sporu. Z obsahu samotných daňových rozhodnutí odvolací súd nezistil, či k reálnemu dodaniu vyúčtovaného tovaru v horeuvedených faktúrach došlo alebo nie. Správca dane sa zameral na dokazovanie, ktoré smerovalo k preukázaniu spôsobu nadobudnutia tovaru u dodávateľa ţalobcu, čo

názoru odvolacieho súdu pri dani z príjmu nie je rozhodujúce. V tomto prípade sa mal správca dane ako aj ţalovaný predovšetkým zamerať na preukazovanie samotnej realizácie dodávky tovaru medzi dodávateľom a samotným ţalobcom. Na uvedené však dokazovanie bolo zamerané len čiastočne. Z predloţených dokladov ako aj z vyjadrení, či uţ samotného ţalobcu, ako aj konateľa spoločnosti M. S., S.S., P. B. a O. S., S.S., P. B. vyplynulo, ţe uvedený tovar bol dodaný. V administratívnom spise sa však nenachádzajú dôkazy alebo listiny, ktorými malo byť uvedené preukázané, najmä nie je preukázaný spôsob, akým sa preukazovala dodávka predmetného tovaru. Na jednej strane správca dane tvrdí, ţe k dodávke - k reálnemu plneniu v tomto prípade neprišlo, na druhej strane sa vôbec nezaoberal tvrdením ţalobcu, ţe uvedený nakúpený materiál ţalobca predal firme T., S.S., P. B. ako komponenty pre kompletovanie dverí a ďalšiemu odberateľovi spoločnosti I., G., T., N., ako komponenty do stoličiek, za ktoré údajne tieto spoločnosti aj ţalobcovi zaplatili.

tvrdení ţalobcu sa týmito skutočnosťami mal správca dane aj ţalovaný zaoberať, avšak súd tieto skutočnosti z obsahu napadnutých rozhodnutí nezistil. Mali byť podstatnými preto, aby bolo moţné danú vec správne právne posúdiť. Uvedený postup správcu dane, ako aj ţalovaného, ako aj samotné preskúmavané rozhodnutia povaţuje súd z uvedených dôvodov nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. S poukazom na horeuvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu v medziach ţaloby nie je v súlade so zákonom. 13 8Sžf/2/2010 Z týchto dôvodov odvolací súd zamietajúci prvostupňový rozsudok krajského súdu

§ 250ja ods.

3 O.s.p. zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom v zmysle § 250r O.s.p. je viazaný právnym názorom súdu. O trovách konania rozhodol súd

§ 246cods.

1 OSP v spojení s § 224 ods. 1, 2 OSP a § 250k ods. 1 veta prvá tak, ţe priznal úspešnému ţalobcovi právo na náhradu trov konania. Súdny poplatok za podanie ţaloby 66,38 €, súdny poplatok za podané odvolanie 66 €, ako aj trovy právneho zastúpenia v uplatnenom rozsahu za štyri úkony právnej služby: prevzatie a príprava veci, podanie ţaloby na súd dňa

1. novembra 2008, účasť na pojednávaniach na Krajskom súde v Trenčíne v dňoch
2. mája 2009 a
3. novem- bra 2009, na základe § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, c/, d/ vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb, ďalej len vyhláška z toho 2 x 48,62 € + 2 x 53,49 € = 97,24 € + 106,98 € + 38,80 € – 19% DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky) = 243,02 €. Ďalej 2 x 6,30 € = 12,60 € za reţijný paušál

§ 16ods.

3 vyhlášky za úkony zrealizované v roku 2008 a 2 x 6,95 € = 13,90 € za reţijný paušál za úkon z roku

1. Celkom trovy právneho zastúpenia 243,02 € + 26,50 € = 269,52 €. Ţalobca si ďalej uplatnil cestovné z P. B. do T. a späť vozidlom advokátskej kancelárie evidenčné číslo P. X. B., M. B. v dĺţke 88 km pri priemernej spotrebe nafty 7,3 l /100 km, vo výške 6,17 eura, náhrada za stratu času za osem polhodín po á 11,59 eura = 92,72 eura. Celkom trovy žalobcu priznané na náhradu sú: 66,38 + 66 + 269,52 + 92,72 = 494,62 €. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave
2. februára 2011 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu 14 8Sžf/2/2010 Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská