OSP zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti tak, že žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.
2 OSP. Proti tomuto rozsudku a uzneseniu o trovách konania podala dovolanie žalobkyňa. Namietala, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Považuje za správne rozhodnutie prvostupňového súdu v tejto veci. Vo svojich tvrdeniach dávala dôraz s poukazom na vykonané dokazovanie, že konanie JUDr. J.Š. zaväzovalo odporcu v plnom rozsahu za použitia § 16 Obchodného zákonníka. Žalovaná suma predstavuje cenu tovaru, ktorý bol objednaný a prevzatý, pričom boli dodacie listy opatrené riadnou pečiatkou odporcu, a to osobou, ktorá vystupovala v mene odporcu bez pochybnosti, že by na také niečo nemala oprávnenie. Jednalo sa o osobu JUDr. J.Š., ktorá pri 1 Obdo 35/2006 1 Obdo 36/2006 4 kontakte s navrhovateľom viackrát jednala, a to osobne, ako aj telefonicky, v tom čase aj cez pevnú linku odporcu na čísle X. V konaní bol vypočutý konateľ odporcu JUDr. P.H., ktorý uviedol, že predmetný tovar mala pravdepodobne objednať JUDr. J.Š., jeho bývalá manželka, ktorá nemohla menom odporcu uzatvárať žiadne obchody, a že mohla iba navrhnúť, aby odporca, prípadne iné firmy, uzatvorili obchod. Taktiež uviedol, že JUDr. J.Š. je za podobný obchod, t.j. keď menom žalovaného objednala radiátory a ich cenu nezaplatila, trestne stíhaná. Táto výpoveď je podľa názoru dovolateľa ďalším dôkazom toho, že nemohla vedieť, že osoba, ktorá tovar objednávala a tento aj prevzala, nebola k tomu v mene odporcu oprávnená. Najmä však poukazuje na tvrdenia poškodeného v pripojenom trestnom spise Okresného úradu justičnej polície PZ v Prešove, vedenej proti JUDr. J. Š., č. k. ČVS: X. J., ktorý okrem iných tvrdení v závere svojej sťažnosti uvádza, že obvinená JUDr. J.Š. pracuje vo firme JUDr. P.H. Zo samotného zisťovania súdu bolo zistené, že proti JUDr. J.Š. prebiehalo trestné konanie, kde bola podaná obžaloba pre trestný čin podvodu, kde z okolnosti prípadu bolo zrejmé, že táto vystupovala za spoločnosť odporcu aj v inej obchodnej veci, uzatvárala obchody, prijímala tovar, vystavené faktúry boli vedené v evidencii odporcu, ktorý tieto aj uhradil. Nesúhlasí ani s tvrdením odvolacieho súdu, že zmluva nebola uzatvorená v jeho prevádzkárni, a že ani tovar nebol dodaný do tejto prevádzkárne, a preto by nemala prichádzať do úvahy ani aplikácia § 16 Obchodného zákonníka. Práve naopak, dohoda o podstatných náležitostiach predmetného obchodnoprávneho vzťahu bola dohodnutá zo sídla odporcu telefonicky a taktiež bol objednaný tovar zamestnancom žalobkyne dovezený na fakturačnú adresu, kde mu bol daný pokyn, kde sa tento bude skladať, a ktorý bol aj po potvrdení dodacích listov odovzdaný. Osoba, ktorá konala v mene odporcu, mala k uvedenému vytvorené podmienky, ako aj možnosť pohybovať sa v mieste sídla odporcu, disponovala pečiatkou odporcu a používala jeho telefónnu linku. Je toho názoru, že všetky okolnosti prípadu jednoznačne nasvedčujú zodpovednosti odporcu za záväzok, ktorý je predmetom tohto konania. Navrhuje, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, prejednal dovolanie žalobkyne v rozsahu, ako bolo napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a dospel 1 Obdo 35/2006 1 Obdo 36/2006 5 k záveru, že nie je dôvodné. Vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu bolo žalobkyňou uplatnené právo na zaplatenie tovaru, ktorý objednala a prevzala JUDr. J.Š. Keďže nie je sporné, že tovar objednala telefonicky z telefónnej linky odporcu a doklady opatrila jeho pečiatkou, bolo úlohou súdov zistiť, či konala v mene žalovaného. Odvolací súd na rozdiel od prvostupňového súdu dospel k záveru, že JUDr. J.Š. neuzavrela kúpnu, ani inú zmluvu v mene odporcu, pretože nebola k tomu oprávnená a nie sú splnené ani ďalšie zákonom predpokladané podmienky pre konanie v mene žalovaného. Dovolateľ namieta, že žalobkyňa nemala pochybnosti o tom, že JUDr. Š. koná za žalovaného, pretože použila jeho telefónnu linku pre objednanie tovaru (čo bolo zistené dodatočne), použila jeho pečiatku, a preto s poukazom na ustanovenie § 16 Obchodného zákonníka je daná zodpovednosť odporcu za konanie JUDr. Š.. Konanie podnikateľa upravuje ustanovenie § 13 Obchodného zákonníka. Podľa odseku 1 tohto ustanovenia v platnom znení, ak je podnikateľom fyzická osoba, koná osobne alebo prostredníctvom zástupcu. Právnická osoba koná prostredníctvom štatutárneho orgánu, alebo za ňu koná zástupca. Podľa § 16 Obchodného zákonníka podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkárni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. V konaní bolo nepochybne zistené a vedomosť o tom mala aj žalobkyňa, že JUDr. Š. nie je konateľom žalovanej spoločnosti, bolo preto treba ustáliť, či konala ako zástupca, alebo či sú splnené podmienky podľa citovaného ustanovenia § 16 Obchodného zákonníka. Fyzické aj právnické osoby môžu mať zákonného, aj zmluvného zástupcu. JUDr. Š. tieto podmienky nespĺňala. V zmysle ustanovenia § 16 je daná fikcia zákonného zástupcu, za ktorého je považovaná každá osoba, ktorá koná v prevádzkárni podnikateľa, ak je druhý konajúci v dobrej viere, že ide o podnikateľa, to znamená, že nevie, že tam konajúca osoba nie je k takémuto konaniu oprávnená. V predmetnom prípade o takúto situáciu nejde. Tovar bol JUDr. Š. objednávaný telefonicky a v tom čase žalobkyňa ani nemohla vedieť, komu telefónna linka patrí a z hľadiska daného sporu to nie je ani rozhodujúce, pretože nenahrádza pojem prevádzkáreň podnikateľa. Ustanovenie § 16 Obchodného zákonníka predpokladá priame konanie osôb v objekte, kde podnikateľ prevádzkuje predmet svojej činnosti, napríklad, keď by žalobkyňa odovzdala svoj tovar JUDr. Š. v prevádzkárni (kancelárii, obchode, sklade a pod,), ktorý prevádzkuje žalovaný ako právnická osoba. Tovar – váľandy, boli 1 Obdo 35/2006 1 Obdo 36/2006 6 žalobkyňou dovezené a odovzdané v skladových priestoroch, ktoré neboli prevádzkárňou žalovaného. V konaní nebol preukázaný pracovný, ani iný pomer JUDr. Š. k žalovanému. Dôkazné bremeno tu ťaží žalobcu, ktorý síce konal v dobrej viere, ale si neoveril, či osoba, s ktorou koná, je pre takéto konanie v mene žalovaného oprávnená konať. Nie sú v tomto prípade naplnené podmienky, za ktorých by bolo možné považovať konanie JUDr. Š. za konanie žalovaného. Treba preto súhlasiť s právnym názorom odvolacieho súdu, že nedošlo k uzavretiu zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným a konanie JUDr. Š. nie je konaním osoby poverenej určitou činnosťou pri prevádzkovaní podniku v zmysle § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka a zo žiadneho z vykonaných dôkazov nie je možné vyvodiť záver, že by JUDr. Š. bola poverená žalovanou na vykonávanie akejkoľvek činnosti pri prevádzke tohto podniku. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nebolo možné zistiť ani to, že by žalovaná spoločnosť dodatočne bez zbytočného odkladu schválila v zmysle § 33 ods. 2 Obchodného zákonníka kúpnu zmluvu. Dovolací súd preto dovolaniu žalobkyne nevyhovel. Podľa § 243b ods. 1 OSP dovolací súd dovolanie rozsudkom zamietne, ak dôjde k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je správne, inak napadnuté rozhodnutie rozsudkom zruší. Výrok rozsudku dovolacieho súdu vyplýva z citovaného ustanovenia. Rozsudok v danej veci bol verejne vyhlásený dňa 22.4.2008 za podmienok, ktoré sú upravené v § 156 ods. 3 OSP. O trovách dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 243b ods. 4 OSP v spojení s § 224 ods.
1 OSP, ale pretože žalovanému žiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli, neboli mu ani žiadne priznané. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 22. apríla 2008 JUDr. Margita Fridová, v. r. predsedníčka senátu
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.