1 písm. b) a § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 461/2003 Z.z.“) potvrdila odvolaním 2 1Sžso/35/2010 napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen z
zákona Slovenskej národnej rady č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch. Na základe žiadosti žalobkyne z
údajov Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky mala žalobkyňa za rok 2008 príjem vyšší ako bola zákonom ustanovená hranica príjmu (tzn. 106.827,– Sk pre rok 2008). Práve s prihliadnutím na príjem, ktorý žalobkyňa osobne dosiahla za rok 2008,
žalovanej vzniklo menovanej žalobkyni od 1. júla 2009 povinné nemocenské poistenie a povinne dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. 3 1Sžso/35/2010
4 písm.
osobitného predpisu, ak od tohto dňa
svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).
názoru žalovanej vysloveného v predmetnom rozhodnutí s dôrazom na ustanovenie § 5 písm.
4 písm. b) cit. zák. č. 461/2003 Z.z., pretože advokátovi nezaniklo oprávnenie na výkon činnosti. Preto žalovaná zastáva názor, že pozastavenie výkonu advokácie je vo vzťahu k postaveniu advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby
zák. č. 461/2003 Z.z. právne bezvýznamná. Na druhej strane žalovaná však zdôraznila, že samotné vymedzenie postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby nemá automaticky za následok vznik alebo zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. K vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia tejto fyzickej osoby dochádza k 01. júlu kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 595/2003 Z.z.“) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 zák. č. 461/2003 Z.z. II. Konanie na prvostupňovom súde Proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa podala na Krajský súd v Banskej Bystrici žalobu zo dňa 30.03.2010. 4 1Sžso/35/2010 Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Preto napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil
2 písm. a) O.s.p. a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. V úvode svojho rozsudku krajský súd uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobkyňa spĺňa jednu z podmienok povinného nemocenského a dôchodkového poistenia a to výšku dosiahnutého príjmu za rok 2008. Čo je však
krajského súdu sporné medzi účastníkmi súdneho konania, je riešenie otázky, či žalobkyňa bola samostatne zárobkovo činnou osobou k 1. júlu 2009 tak, ako je vymedzená samostatne zárobkovo činná osoba prostredníctvom § 5 písm. c) zák. č. 461/2003 Z.z. Krajský súd si neosvojil právny názor žalovanej, že advokát napriek pozastavenia výkonu advokácie je v tomto období držiteľom oprávnenia
osobitného predpisu a preto je pre účely zák. č. 461/2003 Z.z. samostatne zárobkovo činnou osobou. Naopak, krajský súd zaujal stanovisko, že oprávnenie na výkon advokácie nemá advokát, ktorému komora pozastavila jeho výkon. Pozastavením výkonu advokácie sa advokátovi zo zákona odníma oprávnenie na poskytovanie právnych služieb, tzn. nemá oprávnenie na výkon činností
osobitného predpisu. A nakoľko žalobkyňa nepochybne k 1. júlu 2009 nebola oprávnená vykonávať advokáciu, preto nebola splnená jedna z dvoch podmienok na vznik povinného poistenia
zák. č. 461/2003 Z.z. Pritom krajský súd uviedol, že nie je podstatné, či v prejednávanej veci išlo o stav dočasný, či prechodný. Súčasne krajský súd túto situáciu porovnal so stavom, keď fyzická osoba, ktorej patrí živnostenské oprávnenie, živnosť nevykonáva. Avšak takejto osobe, na rozdiel od predchádzajúceho prípadu, vo výkone živnosti nebráni žiadna právna prekážka. Potom, aj keď faktický stav je taký, že hoci živnosť nevykonáva, potom tento stav nič nemení na situácii, že je osobou oprávnenou ju vykonávať a na účely zák. č. 461/2003 Z.z. takýto živnostník zostáva samostatne zárobkovo činnou osobou. 5 1Sžso/35/2010 III. Odvolanie žalovanej/stanoviská Zo včas podaného odvolania zo dňa 20. júla 2010 (č. l. 53) proti rozsudku prvostupňového súdu vyplýva, že žalovaná sa nestotožňuje s právnym názorom krajského súdu a naďalej sa pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa 26. apríla 2010 k žalobe. Žalovaná zotrvala na svojom argumente, že
c) zák. č. 461/2003 Z.z. samostatne zárobkovo činnou osobou je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti
osobitného predpisu, pričom uvedené ustanovenie nepodmieňuje nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby aj výkonom činnosti
osobitného predpisu. S odvolaním sa na § 21 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. žalovaná obhajovala svoj záver, že až pri dosiahnutí relevantného príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vznikne povinné nemocenské a dôchodkové poistenie.
žalovanej, ak osoba takúto činnosť nevykonáva, potom následne jej nevznikne, resp. zanikne povinné poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Navyše oprávnenie na vykonávanie advokácie zaniká
č. 586/2003 Z.z. až vtedy, keď komora
vyčiarkne advokáta zo zoznamu advokátov. Toto však v danom prípade
žalovanej splnené nebolo. Taktiež žalovaná poukázala na rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Sp 1/03-17 z
žalovanej je
1 písm.
žalobkyne zo Stanoviska Slovenskej advokátskej komory zo dňa 11.01.2008, ktoré je spolu s Potvrdením o výkonu advokácie (SAK zo 16.09.2009) založené v spise. K argumentácii žalovanej žalobkyňa uviedla, že nevie vyjadriť, nakoľko uvedené rozsudky nemá k dispozícii. Námietku žalovanej o náhrade trov konania považuje v zmysle vysloveného právneho titulu (§ 250k O.s.p.) za právne irelevantnú. Z uvedených dôvodov žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v plnom rozsahu potvrdil. IV. Právne názory odvolacieho súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej 7 1Sžso/35/2010 v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je
ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že odvolanie je iba v časti priznaných náhrad trov prvostupňového konania, preto ho v tejto časti postupom
1 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. zmenil tak, že náhradu trov konania nepriznal. Vo zvyšnej časti vyhodnotil odvolanie ako dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je v zrušujúcej časti výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody). Predovšetkým konajúci senát Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že v prejednávanej veci ide o obdobnú problematiku zániku účasti žalobcu (advokáta) na povinnom nemocenskom a povinnom dôchodkovom poistení z titulku funkcie štatutárneho orgánu advokátskej spoločnosti, na akú dal odpoveď prostredníctvom svojho rozsudku sp. zn. 1Sžso 7/2009 z
c) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v čase k 01. júlu 2009 samostatne zárobkovo činnou osobou
tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti
osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie
osobitného predpisu.
1 zák. č. 461/2003 Z.z. v hore cit. znení povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak. Najvyšší súd v predmetnej veci zdôrazňuje ust. § 5 písm.
osobitného predpisu“ využité zákonodarcom v texte § 5 písm. c), z ktorého jednoznačne vyplýva, že nielen existencia tohto osobitného oprávnenia vo forme listiny, resp. preukazu pre tretie osoby (tzv. formálny základ pre výkon platených činností) ale aj samotná faktická možnosť držiteľa tohto oprávnenia regulovanú činnosť vykonávať (tzv. materiálna stránka výkonu činností), tzn. možnosť reálne vykonávať advokáciu, sú podmienkami typu conditio sine qua non, bez naplnenia ktorých nie je možné hovoriť o samostatne zárobkovo činnej osobe v zmysle predpisov sociálneho poistenia.
2 zák. č. 586/2003 Z.z. v znení platnom k 30.06.2009 výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu.
1 zák. č. 586/2003 Z.z. v hore cit. znení má každý právo na poskytnutie právnych služieb a môže o ne požiadať ktoréhokoľvek advokáta. Z uvedených právnych noriem ako aj nasl. ustanovení § 20 a 21 zák. č. 586/2003 Z.z. vyplýva, že advokát po vydaní oprávnenia na výkon advokácie je povinný pod hrozbou uloženia sankcie vždy, s výnimkou zákonných prekážok, poskytovať kedykoľvek a komukoľvek svoje právne služby v medziach definície pojmu výkon advokácie, a s týmto stavom je spojené legálne očakávanie, že za túto činnosť bude poberať zákonom regulovanú odmenu (§ 24 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z.). Takto sformulovaný obsah a rozsah výkonu advokácie advokátom, ako osobou podnikajúcou na základe iného ako živnostenského oprávnenia
osobitných predpisov (§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka) celkom korešponduje s všeobecne sformulovaným pojmom podnikanie v ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka,
ktorého podnikanie je založené na činnosti podnikateľa, nie iba na existencii samotného podnikateľa ako držiteľa osobitného oprávnenia, licencie alebo preukazu (viď hore naznačený rozdiel medzi formálnym základom pre výkon platených činností a materiálnou stránkou výkonu týchto činností). 11 1Sžso/35/2010 Až na základe uvedeného spojenia formálneho základu s materiálnou stránkou svojej činnosti advokát, ako každý podnikateľ vykonávajúci činnosť, spadá do kategórie samostatne zárobkovo činných osôb, lebo právny základ na charakteristiku „zárobkovo činný“ (viď hore uvedený záver pri ust. § 1 ods. 2) vychádza z prezumpcie skutočnosti, že neexistujú žiadne právne prekážky pre výkon konkrétnych činností, v danom prípade advokácie. Obdobne aj zák. č. 461/2003 Z.z. kladie pri vymedzovaní následkov postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na sociálno-poistné vzťahy dôraz na jej činnosť.
a) bod 2. zák. č. 461/2003 Z.z. v hore uvedenom znení zárobková činnosť
tohto zákona je na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená. Avšak zák. č. 586/2003 Z.z. vymedzuje dve základné prekážky pre výkon advokácie fyzickou osobou počas držby osobitného oprávnenia na výkon advokácie, a to - pozastavenie výkonu advokácie (§ 9 ods. 1 písm. a/ zák. č. 586/2003 Z.z.) a - obmedzenia konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným (§ 15 ods. 6 zák. č. 586/2003 Z.z.). Obidve uvedené prekážky výkonu advokácie sú predmetom analýzy v stanovisku Slovenskej advokátskej komory zo dňa 11.01.2008 (č. l. 24), na ktoré sa žalobkyňa oprávnene odvoláva. Práve existencia týchto prekážok spôsobuje u advokáta – fyzickej osoby dočasný zánik oprávnenia na výkon advokácie, ktorého trvanie je podmienené časovou existenciou prekážky, hoci súčasne nedochádza k samotnému zániku oprávnenia (tzn. k vyčiarknutiu zo zoznamu advokátov). Tak aj správne reagovala nielen žalobkyňa, ale aj Slovenská advokátska komora, keď v svojom liste berie na vedomie žalobkyňou určeného zástupcu z radu advokátov. Naznačená podmienenosť je daná prechodným (nie trvalým) charakterom hore uvedených zákonných prekážok, ktoré smerujú proti materiálnej stránke a nie proti formálnej 12 1Sžso/35/2010 stránke výkonu advokácie. Takýto dočasný zánik oprávnenia so všetkými jeho dôsledkami je nutné striktne odlišovať od inštitútu vyčiarknutie advokáta zo zoznamu (§ 7 zák. č. 586/2003 Z.z.), lebo vyčiarknutie advokáta zo zoznamu má za následok trvalý (v zmysle formálnom) zánik oprávnenia na výkon advokácie.
1 písm. a) zák. č. 586/2003 Z.z. v hore uvedenom znení komora pozastaví výkon advokácie tomu, komu po zapísaní do zoznamu advokátov nezanikol alebo vznikol pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah s výnimkou pedagogickej, publicistickej, literárnej, vedeckej alebo umeleckej činnosti a vykonáva činnosť, ktorá je nezlučiteľná s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania.
1 písm. a) zák. č. 586/2003 Z.z. v hore uvedenom znení počas pozastavenia výkonu advokácie advokát nie je oprávnený poskytovať právne služby
tohto zákona.
6 zák. č. 586/2003 Z.z. v hore uvedenom znení platí, že advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne, v združení, ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, alebo ako konateľ inej spoločnosti s ručením obmedzeným. Advokáti sa však môžu dohodnúť na dočasnom samostatnom poskytovaní právnych služieb v jednej veci alebo vo viacerých vopred vymedzených veciach, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Zavinené nerešpektovanie uvedených zákazov (povinností) má pre advokáta relevantné právne následky, lebo je spojené so vznikom disciplinárneho previnenia advokáta a s nasledujúcou hrozbou možného uloženia disciplinárnych sankcií. Navyše ustanovenie § 56 ods. 4 Obchodného zákonníka nepochybne zdôrazňuje význam činnosti, ktorú
osobitných predpisov môžu vykonávať iba fyzické osoby, a ak táto podmienka nie je v obchodnej spoločnosti splnená, potom je súd oprávnený v zmysle § 68 ods. 6 písm. e) Obchodného zákonníka vykonať bezodkladné zrušenie s následným výmazom obchodnej spoločnosti z obchodného registra. 13 1Sžso/35/2010
1 zák. č. 586/2003 Z.z. v hore uvedenom znení disciplinárnym previnením advokáta, euroadvokáta, zahraničného advokáta a medzinárodného advokáta alebo advokátskeho koncipienta je zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona alebo z predpisu komory.
6 písm. e) Obchodného zákonníka súd na návrh štátneho orgánu, na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem, alebo aj z vlastného podnetu rozhodne o zrušení spoločnosti, ak spoločnosť porušuje povinnosť
4. Práve za takto načrtnutej právnej situácie mal žalobkyni vzniknúť sociálno-poistný vzťah so žalovanou z titulu, že spĺňa zákonné podmienky na zaradenie do skupiny samostatne zárobkovo činných osôb.
1 zák. č. 461/2003 Z.z. v hore cit. znení povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak potom ust. § 21 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. spája vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia so štatusom samostatne zárobkovo činnej osoby, tzn. v prípade advokáta s existenciou oprávnenia na výkon advokácie, nie je možné pri aplikácii cit. ustanovenia § 21 ods. 1 prehliadnuť právne účinky podmieneného dočasného zániku oprávnenia na výkon advokácie v zmysle § 9 ods. 1 písm. a), resp. § 15 ods. 6 zák. č. 586/2003 Z.z. Preto je odôvodnené konštatovanie žalobkyne podporené listom Slovenskej advokátskej komory zo
1 písm. c) zák. č. 461/2003 Z.z. poistné na nemocenské poistenie platí povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba,
2 písm. c) zák. č. 461/2003 Z.z. poistné na starobné poistenie platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, Na základe uvedeného argumentácia žalovanej, že „pozastavenie výkonu advokácie je vo vzťahu k postaveniu advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby
zák. č. 461/2003 Z.z. právne bezvýznamné“, nemá oporu v hore uvedených zákonných ustanoveniach. Správne preto krajský súd konštatoval, že „Pozastavením výkonu advokácie sa advokátovi zo zákona odníma oprávnenie na poskytovanie právnych služieb, tzn. nemá oprávnenie na výkon činností
osobitného predpisu. A nakoľko žalobkyňa nepochybne k 1. júlu 2009 nebola oprávnená vykonávať advokáciu, preto nebola splnená jedna z dvoch podmienok na vznik povinného poistenia
zák. č. 461/2003 Z.z.“ Preto Najvyšší súd konštatuje, že advokát s pozastaveným výkonom advokácie nespadá pod režim povinného poistenia na základe § 21 ods. 1 v spojení s § 5 písm. c) zák. č. 461/2003 Z.z. 16 1Sžso/35/2010 Vo vzťahu k záverom obsiahnutým v rozsudkoch Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Sp 1/03-17 z
čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sú sudcovia pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou
čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. Vo vzťahu k námietke žalovanej o náhrade trov konania si Najvyšší súd osvojil argumentáciu žalovanej.
1 O.s.p. platí, že ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V občianskom súdnom konaní súd priznáva iba náhradu takých trov konania, ktoré sú potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov je od poplatku oslobodené súdne konanie vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci 3b) a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu 3c) a poskytovania zdravotnej starostlivosti. 17 1Sžso/35/2010 Ale zákon výslovne toto konanie oslobodzuje od súdneho poplatku, ktorý žalobkyňa spolu s podaním žaloby zaplatila kolkovými známkami, potom nemôže byť náhrada súdneho poplatku zaplateného žalobkyňou uložená na ťarchu neúspešnej žalovanej. V tomto prípade musí krajský súd aplikovať postup
č. 71/1992 Zb. Preto musel Najvyšší súd v časti náhrady trov konania napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok žalobcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovanom rozhodnutí sp. zn. 1Sžso 7/2010 z 30. marca 2010, pri ktorom konajúci senát Najvyššieho súdu nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom
2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Bude preto úlohou žalovanej, aby sa v ďalšom konaní riadila právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku až do okamihu, keď postupom
757/2004 Z.z. o súdoch Najvyšší súd nevysloví iný právny záver. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd
1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p.,
ktorého úspešnej žalobkyni právo na náhradu trov tohto konania vzniklo. Nakoľko však žalobkyňa nebola právne zastúpená a zo spisu nie je preukázané, že by jej vznikli trovy vyvolané odvolacím konaním (viď hore uvedená úvaha o súdnych poplatkoch), Najvyšší súd jej náhradu odvolacieho konania nepriznal. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava sociálno-poistných vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade 18 1Sžso/35/2010 s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave 08. februára 2011 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.