Najvyšší súd 3 Sž 111/2007-24 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členov senátu JUDr. I

§ 6ods.

3 zákona č. 547/2005 Z.z. o odškodňovaní obetí okupácie Československa vojskami Zväzu sovietskych socialistických republík, Nemeckej demokratickej republiky, Poľskej ľudovej republiky, Maďarskej ľudovej republiky a Bulharskej ľudovej republiky (ďalej len „zákon“) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup odporcu, a po prejednaní veci na pojednávaní dňa 18.9.2008 zistil, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom č. 547/2005 Z.z. , a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Najvyšší súd z administratívneho spisu odporcu č. 20106/05 zistil, že navrhovateľ v žiadosti o priznanie odškodnenia podľa zák.č. 547/2007 Z.z., na základe ktorej začalo administratívne konanie pred odporcom, uviedol skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzuje dôvodnosť svojho nároku. K udalosti vedúcej k jeho post traumatickej psychickej poruche malo dôjsť v kasárňach dňa 21.08.1968, kedy pri nástupe im bol oznámený vstup vojsk Varšavskej zmluvy a následne dostal šok, traumu videním strašného množstva a vojsk, ktoré uvidel po prepustení dňa 23.08.1968 (päť dní pred ukončením cvičenia) z vojenského útvaru. 3 Sž 111/2007 3 Najvyšší súd na pojednávaní dňa 18.09.2008. vypočul navrhovateľa podľa § 131 ods. 1 O.s.p k skutkovým okolnostiam udalosti, z ktorej navrhovateľ vyvodzuje vznik nároku podľa zák.č. 547/2007 Z.z. Najvyšší súd zistil, že post traumatickú stresovú poruchu mal navrhovateľ utrpieť počas vojenského cvičenia (manévrov) v kasárňach, a to v noci z 20.08.1968 na 21.08.1968 a potom dňa 21. a 22.8.1968, kedy sa už vyjasnila situácia, že došlo k vstupu okupačných armád. V tie dni následne navštívil lekára na útvare, ktorý ho vypísal a poslal domov. Následnú odbornú lekársku pomoc nevyhľadal. Na otázku, či prišiel do osobného kontaktu s príslušníkmi okupačných armád uviedol, že do kontaktu s nimi prišiel až po návrate z manévrov. Najvyšší súd sa ďalej oboznámil s fotokópiou zdravotného záznamu z 23.08.1968 z vojenskej knižky navrhovateľa, ktorá bola súčasťou administratívneho spisu. Podľa § 1 zák.č. 547/2005 Z.z. účelom zákona je odškodniť občanov Slovenskej republiky, ktorí ako občania Československej socialistickej republiky alebo občania Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ďalej len "československí občania") boli usmrtení alebo zranení v súvislosti s pobytom okupačných armád Zväzu sovietskych socialistických republík, Nemeckej demokratickej republiky, Poľskej ľudovej republiky, Maďarskej ľudovej republiky a Bulharskej ľudovej republiky na území vtedajšieho Československa. Podľa § 2 ods. 1 zák.č. 547/2005 Z.z. oprávnená osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá

1. a)bola v období od 20. augusta 1968 do 27. júna 1991 zranená príslušníkom niektorej z okupačných armád alebo civilnou osobou zdržujúcou sa na území Československa v súvislosti s pobytom okupačných armád,
2. b)bola zranená na území Československa,
3. c)v dobe zranenia bola československým občanom,
4. d)za zranenia príslušníkom niektorej z okupačných armád alebo civilnou osobou zdržujúcou sa na území Československa v súvislosti s pobytom okupačných armád nebola odškodnená podľa iného právneho predpisu. Najvyšší súd konštatuje, že zo skutkových okolností tvrdených navrhovateľom nevyplýva, že by bol v čase tvrdenej udalosti v priamom kontakte s určitým príslušníkom, resp. skupinou príslušníkov okupačných armád resp. konkrétnou identifikovanou civilnou 3 Sž 111/2007 4 osobou zdržujúcou sa na území Slovenskej republiky. Naopak zo žiadosti je zrejmé, že vznik tvrdenej post traumatickej stresovej poruchy spája so všeobecným oznámením informácie o vstupe okupačných armád. Zákon č. 547/2005 Z.z. však vyžaduje priamu príčinnú súvislosť, preukázateľný kontakt medzi príslušníkom okupačnej armády a zranenou osobou. Tento základ nároku nebol navrhovateľom tvrdený, preto nebol odporcom ani bližšie skúmaný a dokazovaný. Spornou je i skutočnosť, či tvrdenú post traumatickú stresovú poruchu možno identifikovať ako zranenie v zmysle tohto zákona. Podľa názoru najvyššieho súdu nemožno vylúčiť z kategórie zranenia i takúto ujmu, ale len za predpokladu, keby bola spôsobená v priamej príčinnej súvislosti a kontaktom s vojskami okupačných armád (napr. pri únose a výsluchu, obmedzení osobnej slobody, psychického nátlaku, mučenia a pod. ...). Zo zákona však jednoznačne vyplýva, že zranená osoba by musela byť vo fyzickom, osobnom kontakte s príslušníkom okupačnej armády. Najvyšší súd preto napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil. Vzhľadom na tieto skutkové okolnosti, priamo vyplývajúce už zo žiadosti o odškodnenia z administratívneho spisu, súd nezistil splnenie podmienok pre ustanovenie navrhovateľovi advokáta podľa § 30 O.s.p.

§ 138ods.

1 O.s.p. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250l ods. 2 O.s.p.

§ 250kods.

l O.s.p. tak, že neúspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal . P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. v Bratislave, dňa 18. septembra 2008 JUDr. Ivan R u m a n a , v.r. predseda senátu za správnosť opisu: Alena Augustiňáková