Najvyšší súd 3 Sžf/16/2008 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Tatiany Hanečkovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci žalobcu: T. T., s.r.o, S., zastúpený advokátom: JUDr. M. B., N., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/225/7712-49485/2006/990770-r zo dňa 17.07.2006 a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/139/2006- 37 zo dňa 16.10.2007, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/139/2006-37 zo dňa 16.10.2007 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. I/225/7712-49485/2006/990770-r zo dňa 17.07.2006 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. z r u š u j e a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. I/225/7712-49485/2006/990770-r zo dňa 17.07.2006, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer vydaný Daňovým úradom v Poprade zo dňa 28.04.2006 č. 717/230/21890/06/Fer, ktorým bol žalobcovi vyrubený 3 Sžf/16/2008 2 rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie prvý štvrťrok 2005 v sume 409 405,-- Sk. Krajský súd v Prešove rozsudok zdôvodnil tým, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, pretože žalobca v správnom konaní neuniesol dôkazné bremeno a v konaní nebolo preukázané, že by bolo dodržané ust. § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dani z pridanej hodnoty) a to v tom, či drevo dodané od spoločnosti V. U., s.r.o., vo vzťahu ku ktorej si žalobca uplatnil nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH), mu vznikla daňová povinnosť. Súd uviedol, že platiteľ DPH, ktorý je registrovaný podľa § 4 zákona o DPH, je pri prijatí zdaniteľných plnení povinný uplatňovať odpočítanie dane len v takých prípadoch, v ktorých sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky aj zo strany dodávateľa. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že dodávateľ žalobcu spoločnosť V. U., s.r.o., nemohla odpredať drevo nakúpené od spoločnosti P., s.r.o., S., pretože nebolo preukázané, aby vlastníci ciach, ktorými boli označené predmetné dodávky dreva, dodávali drevo spoločnosti V. U., s.r.o., ani spoločnosti P., s.r.o.. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, uvádzajúc, že Krajský súd v Prešove pri rozhodovaní vôbec neprihliadal na skutočnosti, ktoré predniesol na pojednávaní o tom, že správca dane ako aj žalovaný rozhodli na základe skutkových zistení, ktoré sú nepravdivé a teda rozhodli na základe nesprávne zisteného skutkového stavu. Svoje tvrdenia chcel žalobca preukázať listinnými dôkazmi, ktoré však odvolací súd odmietol prevziať ako nepotrebné k jeho rozhodnutiu a z tohto dôvodu boli priložené ako príloha k podanému odvolaniu. Žalobca uviedol, že počas daňového konania predložil všetky požadované doklady správcovi dane v súlade s § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. Z tohto dôvodu sa nestotožňuje so záverom Krajského súdu v Prešove o tom, že si nesplnil dôkaznú povinnosť a že nepreukázal pôvod drevnej hmoty, ktorú nakupoval od spoločnosti V. U., s.r.o. Žiaden právny predpis neumožňuje, aby si žalobca od tretej osoby vyžiadal doklady, ktorými by mohol preukázať dodanie drevnej hmoty v prípade, ak mu doklady tretia osoba odmietla vydať dobrovoľne. Z uvedeného dôvodu teda nebolo v možnostiach žalobcu preukázať sporné skutočnosti, pričom takúto možnosť mal daňový úrad v konaní. Žalobca v odvolaní uviedol, že disponuje a predkladá listinné dôkazy, ktorými preukazuje, že jeho dodávateľ, spoločnosť V. U., s.r.o., nakupoval drevnú hmotu aj od iných dodávateľov než bola spoločnosť P., s.r.o. a to od pozemkového spoločenstva T., ktorému bola pridelená ciacha U-BR-090, pričom 3 Sžf/16/2008 3 množstvo drevnej hmoty, ktorá bola od tohto spoločenstva odkúpená spoločnosťou V. U., s.r.o., predstavuje 35% celkového objemu drevnej hmoty, na ktorú Daňový úrad v Poprade poukázal a ktorú považoval za tovar, na ktorý si žalobca nemohol uplatniť odpočet dane. Rovnako uvádza, že spoločnosť V. U., s.r.o. nakupovala drevnú hmotu aj od Urbárskeho a pozemkového spoločenstva Š., ktorému bola pridelená ciacha U., pričom rozsah drevnej hmoty, ktorú spoločnosť V. U., s.r.o. nakúpila od Urbárskeho pozemkového spoločenstva Š. a ktorú následne odpredala, predstavuje 15,3% celkového objemu drevnej hmoty, na ktorú Daňový úrad v Poprade poukázal a ktorú považoval za tovar, na ktorý si žalobca nemohol uplatniť odpočet DPH. S poukazom na uvedené žalobca požiadal Najvyšší súd SR o zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa ako aj zrušenie rozhodnutia žalovaného a správcu dane – Daňového úradu v Poprade a o vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie a to z dôvodu nesprávne zisteného skutkového stavu veci a to aj s poukazom na ust. § 250i ods. 2 O.s.p., ktorý Krajský súd v Prešove nerešpektoval, keď odmietol vykonať v konaní dokazovanie, ako aj žalobcom navrhované dôkazy. K podanému odvolaniu zaslal svoje stanovisko žalovaný, pričom uviedol, že dôvody uvedené v odvolaní považuje za neopodstatnené v celom rozsahu, pričom uvádza, že dôkazmi, ktoré predložil žalobca v odvolaní neovplyvnil skutkový stav zistený daňovými orgánmi, pretože tvrdeniami o percentuálnom objeme obchodných kontraktov s obchodnými partnermi nijako žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre vznik práva na odpočítanie dane vo vzťahu k sporným faktúram. Uviedol, že návrh odvolateľa o doplnenie dokazovania v tomto štádiu konania sa priečia zákonným možnostiam určeným v § 250j ods. 2 O.s.p., pretože v daňovom konaní ide o rozhodnutie verejného práva, preto postup krajského súdu považuje za správny. Na základe týchto skutočností navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. 1S/139/2006-37 potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku /ďalej len O.s.p./) prejednal vec v medziach § 212 ods. 1 O.s.p. a podľa § 220 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 4 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa 3 Sžf/16/2008 4 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. I/225/7712-49485/2006/990770-r zo dňa 17.07.2006 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (zákon o DPH v znení stave účinnom ku dňu 31.03.2005) môže platiteľ odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, s výnimkou podľa odsekov 3 a
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.