článku 3 písm. d/ Dohody prešli na žalobcu všetky „práva a povinnosti vyplývajíci se smluv o obstarání záležitostí ve věcech sázek se slovenskými subjekty ... s platností od 01.01.1993“ a predovšetkým – na základe čl. 5 tejto Dohody prešlo na žalobcu právo k užívaniu slovenského vyjadrenia označenia hier S. „t. j. S. Š., M., S. X., Š., S.“. Právni nástupcovia podniku S. uzatvorili 19.11.2001 Dodatok č. 1 Dohody o majetkovém vypořádaní hospodárskeho zaŕízení S. podniku pro organizovaní sázek, uzatvorenej dňa 21.04.
Ďalej bol súdu predložený expertízny posudok vypracovaný Ing. J., CSc, ktorý však pre posúdenie, či žalobca je vlastníkom know-how,
súdu použil nesprávnu literatúru, a to Nariadenie Komisie (EHS) č. 556/89, ako aj zákon č. 465/2002 Z.z. o skupinových výnimkách zo zákazu dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž. Tieto predpisy nie sú použiteľné pre toto konanie, preto súd sa týmto expertíznym posudkom ani nezaoberal. Žalovaný ďalej založil do spisu odborné stanovisko Prof. JUDr. P., Dr. Sc, ktorý nevyvracia tvrdenia predchádzajúcich znalcov, že žalobca mal vlastníctvo know-how, ale dospel k záveru, že hodnota pôvodného know-how, bola už vykonanými platbami vyrovnaná, konzumovaná. Súd v konaní ustanovil znalca Ing. G., ktorá vypracovala znalecký posudok č. X. zo dňa 29.07.2002 a odpovedala na otázky oboch účastníkov konania a uviedla, že žalobca je vlastníkom know-how ako súboru osobitných znalostí a skúseností, umožňujúcu organizáciu a prevádzkovanie číselných lotérií a stávkových hier, Š., Š. a M.. Ide o know-how utajené pred tretími osobami v miere potrebnej na zachovanie jeho ceny. Taktiež poukázala na to, že z menovaných a priložených podkladov pre vypracovanie posudku nevyplýva, že by mal žalovaný v roku 1993 vlastné know-how, umožňujúce organizáciu a prevádzkovanie vyššie uvedených číselných lotérií a stávkových hier. Uviedla, že žalovaný používal od roku 1993-1999 know-how patriace obsahom do know-how, ktorého majiteľom bol žalobca a stanovila hodnotu know-how vo výške 109 404 000,– Sk. 3 Obo 141/2007 10 Na základe znaleckých posudkov či už predložených zo strany žalobcu alebo z posudku, obstaraného súdom, súd konštatoval, že know-how je možné identifikovať skúmaním existencie určitého špecifického súboru znalostí a skúseností, ktoré môžu S. obsiahnuté či už v jednotlivých dokumentoch vlastníka tohto know-how alebo v konkrétnych pracovných postupoch, vykonávaných týmto vlastníkom. Samotná existencia know-how je pritom nezávislá od subjektívnej znalosti jeho vlastníka, že je v danom prípade vlastníkom majetku, spĺňajúceho podmienky pre jeho označenie ako know-how, rovnako ako je nezávislá od subjektívnej znalosti jeho užívateľa, že v danom prípade používa majetok, ktorý spĺňa podmienky pre jeho označenie ako know-how. Na základe vykonaných dôkazov a preukázaných skutočností súd dospel k záveru, že know-how na prevádzkovanie číselných lotérií Š., Š. a M. bolo výlučným vlastníctvom podniku S. (bývalého hospodárskeho zariadenia S.), ktorý ho používal niekoľko desaťročí až do svojho zániku v súvislosti s rozdelením ČSFR. Podnik S. zanikol súčasne so vznikom jej právnych nástupcov - dvoch obchodných spoločností - Š., a.s. so sídlom v Slovenskej republike a S. a.s. v Českej republike v náväznosti na § 766 ods. 1 Obchodného zákonníka titulom prevodu podniku (hospodárskeho zariadenia) na obchodné spoločnosti. Na tieto obchodné spoločnosti, ktoré predstavujú jediných právnych nástupcov podniku S. prešiel zo zákona celý jej majetok, vrátane majetku nehmotného, t. j. i predmetné know-how, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sa samotné know-how v delimitačných dokladoch, citovaných odporcom, výslovne zmieňuje alebo nie. Súčasne na tieto obchodné spoločnosti, a tým i na žalobcu ako na právneho nástupcu podniku S. prešli i práva na užívanie označení hier prevádzkovaných predtým podnikom S. a v rámci nich i na užívanie označení Š., Š. a M.. Z vykonaného dokazovania, a to tak z predložených písomných dokladov, znaleckých posudkov, ako i z výsluchov svedkov je zrejmé, že k uvedenému prechodu predmetného know-how z podniku S. na jeho slovenského právneho nástupcu, t. j. na žalobcu došlo, keďže žalobca toto know-how od počiatku svojej činnosti, t. j. od roku 1993 ovládal a používal na prevádzkovanie príslušných číselných hier. 3 Obo 141/2007 11 Prechod vlastníctva k predmetnému know-how na žalobcu z jeho právneho predchodcu potvrdili pritom zhodne i obe nástupnícke spoločnosti, t. j. tak spoločnosť S. a.s., ako aj žalobca v Dodatku č. 1. zo dňa 19.11.2001 k Dohode o majetkovém vypořádaní hospodářskeho zařízení S. podniku pro organizovaní sázek zo dňa 21.04.1993, ktorým bolo jednoznačne potvrdené, že predmetné know-how i pre hry citované v návrhu žalobcu získala do svojho výlučného vlastníctva Š., a.s., t. j. žalobca, a to v akejkoľvek súvislosti s prevádzkovaním týchto číselných lotérií a stávkových hier na území Slovenskej republiky. Takýto právny záver jednoznačne vyplýva z časti textu tohto dodatku uvedeného pod písmenom B/, v ktorej sa uvádza že: „spoločnosť Š. sa stala výlučným vlastníkom know-how a súvisiacich priemyselných práv, vzťahujúcich sa na prevádzkovanie číselných lotérií a stávkových hier, ktoré podnik S. na území Slovenskej republiky prevádzkoval pod označením S. Š., M., S., Š., S. a T.. Súčasťou uvedených práv je i právo na výlučné užívanie označení predmetných číselných lotérií a stávkových hier, a to S. Š., M., S., Š., S. a T., a to v akejkoľvek súvislosti s prevádzkovaním číselných lotérií a stávkových hier na území Slovenskej republiky." Vlastníctvo žalobcu ku know-how na prevádzkovanie číselných lotérií Š., Š. a M. potvrdili i znalecké posudky, vypracované znalcami Ing. M. (posudok č. X. zo dňa 29.11.1999) a Ing. I. (posudok č. 0X. zo dňa 12.11.1999), ktoré predložil v konaní žalobca, ako i kontrolný znalecký posudok, obstaraný súdom od súdnej znalkyne Ing. G. (posudok č. X. zo dňa 29.07.2002). A existenciu vlastníctva žalobcu k tomuto know-how potvrdil aj znalec Ing. L., ktorý vypracoval znalecký posudok na objednávku žalovaného, ako aj prof. JUDr. P., DrSc. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného o tom, že znalecké posudky, vypracované znalcami Ing. M. č. X. a Ing. I. č. 0X., ktoré predložil žalobca a posudok Ing. G. č. X., vypracovaný na základe požiadavky súdu, sa nezhodujú v obsahu a v rozsahu know-how, ktoré má vlastniť žalobca, súd konštatoval, že v týchto posudkoch nezistil podstatné rozdiely a v otázke vymedzenia know-how, určenia jeho vlastníka a stanovenia jeho hodnoty súd vychádzal z posudku Ing. G. č. X., ktorý bol súdom obstaraný ako kontrolný posudok za účelom overenia správnosti zistení a záverov znalcov Ing. M. a Ing. I.. 3 Obo 141/2007 12 Znalkyňa Ing. Z. na vznesené otázky, na formulovaní ktorých sa podieľal i žalovaný, jednoznačne po dôkladnom preštudovaní všetkých dostupných materiálov a vyjadrení, predložených tak zo strany žalobcu, ako i žalovaného, ako i zo strany jednotlivých svedkov, vypočutých v priebehu konania konštatovala, že: „Spoločnosť Š., a.s. je vlastníkom know-how ako súboru osobitných znalostí a skúseností, umožňujúcich organizáciu a prevádzkovanie číselných lotérií a stávkových hier Š., Š. a M.. Z menovaných a priložených podkladov k posudku nevyplýva, že by spoločnosť T., mala v roku 1993 vlastné know-how, umožňujúce organizáciu a prevádzkovanie vyššie uvedených číselných lotérií a stávkových hier. Spoločnosť T., používala od roku 1993 do roku 1999 know-how patriace obsahom do know-how, ktorého majiteľom bola spoločnosť Š., a.s." (str. 15 až 16 citovaného znaleckého posudku). Totožnosť know-how na prevádzkovanie číselných hier Š., Š. a M., ktoré nadobudol do svojho vlastníctva žalobca titulom svojho právneho nástupníctva po podniku S. ako zakladateľovi a pôvodnému prevádzkovateľovi týchto hier,
názoru súdu jednoznačne potvrdil i žalovaný, ako je zrejmé z písomných dôkazov, predložených žalobcom, v ktorých žalovaný i po premenovaní týchto hier na L., J. a L. 5 z 35 jednoznačne uviedol, že tieto hry sú totožné s hrami, ktoré pod označeniami Š., Š. a M. založil a prevádzkoval podnik S.. Súd tieto dôkazy považoval za osobitne významné, nakoľko ide o kópie oficiálnych dokumentov žalovaného, ako Výročná správa žalovaného za rok 2003 a Prezentácia ročných výsledkov žalovaného za rok 2004. Súd prvého stupňa sa zaoberal i námietkou žalovaného, v zmysle ktorej by mal pri svojom rozhodovaní prihliadať i na tvrdenie žalovaného,
ktorého sa obsah know- how na prevádzkovanie číselných lotérií Š., Š. a M. počas zmluvnej spolupráce účastníkov konania menil za aktívneho prispenia žalovaného, a teda je potrebné prihliadnuť i na takéto osobitné práva žalovaného k tomuto know-how. Vychádzajúc zo záverov znalkyne Ing. Z. o totožnosti obsahu know-how používaného žalovaným s know- 3 Obo 141/2007 13 how, patriacim do vlastníctva žalobcu, ako aj z uvedeného potvrdenia totožnosti hier, prevádzkovaných žalovaným v roku 2003 a v roku 2004, s hrami založenými a prevádzkovanými právnym predchodcom žalobcu, však súd dospel k názoru, že neboli preukázané také nové práva žalovaného k uvedenému know-how, ktoré by mali významnejší vplyv na nároky žalobcu a ich výšku, uplatnené zo strany žalobcu voči žalovanému v tomto konaní titulom vlastníckeho práva žalobcu k uvedenému know-how. Existenciu know-how potvrdzuje v niektorých svojich tvrdeniach i samotný žalovaný: Napríklad na strane 4 svojho podania zo dňa 13.03.2003, označeného ako Doplnenie dôkazov a návrhy žalovaného, žalovaný uvádza, že žalobca v jednej variante v roku 1994 počítal i s bezplatným zapožičaním hier novej štátnej spoločnosti, ktorá mala prevádzkovať číselné lotérie, z čoho nesporne vyplýva, že žalobca v tom čase vlastnil know-how k týmto hrám, ktoré mali byť zapožičané. Žalovaný prostredníctvom svojho generálneho riaditeľa Ing. S. v písomnej forme vo vyjadrení pre Ing. Z. predkladá Rozhodnutie M. č. 52/3044/1993 zo dňa 29.12.1993 ako dôkaz, že T., navrhol vymedzenie pojmu „technické spracovanie operácií a s ním súvisiacich činností" v rámci povolení M. a nie Š., a.s., čo má
žalovaného znamenať, „že T., mal vedomosti o know-how a vedel definovať tento pojem." (viď i príloha lOp zn. posudku č. X. vypracovaného súdnou znalkyňou Ing. Z.). Z uvedeného tiež nesporne vyplýva, že predmetné know-how v tom čase existovalo. I zo svedeckých výpovedí, obsiahnutých v súdnom spise, jednoznačne vyplýva, že v danom čase žalovaný na rozdiel od žalobcu nedisponoval žiadnym vlastným know-how na prevádzkovanie číselných hier a nemal k tomu v tom čase vytvorené ani žiadne finančné či personálne predpoklady, čo na stranách 8 a 9 citovaného znaleckého posudku potvrdil i súdny znalec, ustanovený súdom. Hodnota predmetného know-how je
názoru súdnej znalkyne Ing. Z., vo výške 109 404 000,– Sk a s touto výškou sa stotožnil aj súd. 3 Obo 141/2007 14 Tým, že žalovaný know-how na prevádzkovanie číselných lotérií Š., Š. a M. získal neoprávnene, t. j. bez súhlasu žalobcu ako vlastníka tohto know-how a keďže nie je možné toto know-how z hľadiska povahy tohto majetku vydať späť žalobcovi, je žalovaný povinný vydať žalobcovi hodnotu tohto know-how titulom bezdôvodného obohatenia, a to vo výške rovnajúcej sa znaleckej hodnote know-how, t. j. vo výške 109 404 000,-- Sk, spolu s príslušenstvom tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Čo sa týka žalovaného námietky premlčania nárokov z know-how, súd je však toho názoru, že prípadné premlčanie týchto nárokov je potrebné posudzovať
obdobia, kedy bolo možné tieto nároky uplatniť po prvýkrát. Vzhľadom na tú skutočnosť, že tieto nároky sa týkajú obdobia prevádzkovania číselných hier od 01.01.1996, tak prvá premlčacia lehota začala plynúť vo vzťahu ku škode alebo bezdôvodnému obohateniu, ktoré sa dalo vyčísliť a následne uplatniť zo strany žalobcu dňom zverejnenia výhernej listiny žrebovania číselných hier v prvom stávkovom týždni v roku
b/ OSP, kedy sa existencia naliehavého právneho záujmu žalobca zo zákona nevyžaduje a ani nepreukazuje. Z vykonaného dokazovania, a to tak z predložených písomných dokladov, znaleckých posudkov, ako i z výsluchov svedkov je zrejmé, že žalovaný od svojho vzniku až do konca septembra 2002 používal pri prevádzkovaní číselných lotérií označenia Š., Š. a M.. Práva na užívanie týchto označení nadobudol titulom právneho nástupníctva po podniku žalobca. Žalobca k týmto označeniam nadobudol i zvýšenú právnu ochranu, nakoľko si rovnako ako jeho právny predchodca dal tieto označenia chrániť ako ochranné známky. V tomto zmysle neobstojí argumentácia žalovaného,
ktorej žalovaný získal prioritu pri užívaní označení zhodných s ochrannými známkami žalobcu z dôvodu, že žalovaný tieto označenia použil prvý, nakoľko v tejto otázke treba prihliadať i na žalobcove práva na užívanie týchto označení ako právneho nástupcu podniku S.. Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že žalobca tieto označenia používal v rámci poskytovania služieb „technického spracovania operácií" žalovanému po celú dobu ich zmluvného vzťahu od roku 1993 až do jej ukončenia v roku 1999. Z predložených písomných dôkazov mal súd za preukázané, že žalobca bol do konca septembra 2002, kedy žalovaný prestal používať označenia Š., Š. a M. v súvislosti s organizovaním a prevádzkovaním číselných lotérií, vlastníkom ochranných známok Š., Š. a M., ktoré boli v registri Ú. zapísané v prospech žalobcu pre činnosti „organizovanie lotérií a stávkových hier, s výnimkou číselných lotérií". Súd sa v tejto otázke stotožnil s názorom žalobcu,
ktorého sú tieto služby podobné službe „organizovanie číselných lotérií", pre ktorú označenia zhodné s uvedenými ochrannými známkami používal žalovaný. Keďže z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný uvedené označenia používal bez súhlasu a dokonca proti výslovne prejavenej vôli žalobcu, došlo tým zo strany žalovaného k porušeniu zákonného práva žalobcu ako majiteľa ochrannej známky v zmysle § 25 ods. 1 zákona č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach, v zmysle ktorého bez súhlasu majiteľa 3 Obo 141/2007 16 ochrannej známky nikto nesmie používať označenie zhodné alebo zameniteľné s jeho ochrannou známkou pre rovnaké alebo podobné tovary alebo služby, pre ktoré je ochranná známka zapísaná do registra. Užívanie označení zhodných s ochrannými známkami žalobcu bez súhlasu žalobcu pritom nemôže ospravedlniť ani následná registrácia zameniteľných ochranných známok T Š., T Š. a T M. v prospech žalovaného. Vlastníctvo akejkoľvek ochrannej známky, zameniteľnej s ochrannými známkami žalobcu, nemôže
názoru súdu založiť oprávnenie žalovaného na užívanie označenia zhodného s ochrannými známkami žalobcu. V otázke, či konanie žalovaného v súvislosti s jeho používaním označení zhodných s ochrannými známkami žalobcu a s jeho používaním know-how na prevádzkovanie číselných lotérií Š., Š. a M. spĺňa znaky nekalosúťažného konania, dospel súd z vykonaného dokazovania k nasledovným záverom: Súd sa pri posudzovaní oblasti podnikania žalovaného, a to konkrétne organizovania či prevádzkovania číselných lotérií, zameral najprv na otázku, či skutočnosť, že na výkon tejto podnikateľskej činnosti má žalovaný zo zákona monopolné postavenie, súčasne znamená, že žalovaný pri výkone tejto podnikateľskej činnosti nepôsobí v prostredí hospodárskej súťaže. Po zvážení predložených dôkazov, napríklad dôkazov svedčiacich o reklamných aktivitách žalovaného, propagujúcich ním prevádzkované číselné lotérie a súčasnom zohľadnení aktívnej činnosti iných subjektov, pôsobiacich na trhu hazardných hier v Slovenskej republike i v okolitých krajinách je zrejmé, že žalovaný napriek svojmu monopolnému postaveniu pri prevádzkovaní číselných lotérií v Slovenskej republike pôsobí v prostredí hospodárskej súťaže, ktorej je sám aktívnym účastníkom. V súlade s ustanovením § 2 zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách, rovnako ako v predtým platnej právnej úprave v oblasti hazardných hier - konkrétne v zmysle § 2 zákona č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách je prevádzkovanie číselných lotérií len jednou z oblastí, v ktorej je možné v Slovenskej republike prevádzkovať hazardné hry. Z hľadiska podstaty týchto hazardných hier odlišných od číselných lotérií je nevyhnutné konštatovať, že ich potenciálnym konečným spotrebiteľom je principiálne rovnaká skupina obyvateľstva, ktorá je ochotná zúčastniť sa na hazardných hrách, ktorých spoločným 3 Obo 141/2007 17 menovateľom je hra o peniaze, spojená so značným rizikom straty týchto peňazí oproti určitej pravdepodobnosti rovnakej či vyššej výhry. Skutočnosť, že štát prostredníctvom vydávania osobitných povolení na prevádzkovanie hazardných hier vykonáva určitú kontrolu tejto oblasti podnikania, nemôže viesť k záveru tak, ako ho predkladá žalovaný, že v tejto oblasti neexistuje hospodárska súťaž. Podstata hospodárskej súťaže spočíva v snahe jednotlivých prevádzkovateľov hazardných hier, medzi ktorých v tomto zmysle určite treba zaradiť i žalovaného, získať v prostredí vzájomnej konkurenčnej ponuky podobných či zameniteľných služieb a hier vklad potenciálneho zákazníka či spotrebiteľa týchto služieb. Štátna kontrola pôsobí vo forme udeľovania osobitných povolení v mnohých oblastiach podnikania, ako je napríklad oblasť podnikania v doprave či oblasť podnikania v obchodovaní so zbraňami či strelivom, to však neznamená, že subjekty podnikajúce v týchto oblastiach nepôsobia v oblasti aktívnej hospodárskej súťaže. Túto skutočnosť potvrdzuje okrem iného i aktívna reklamná činnosť jednotlivých súťažiteľov, ktorá je
názoru súdu vykonávaná v snahe predložiť potenciálnemu zákazníkovi pri jeho rozhodovaní o výbere tej - ktorej hazardnej hry konkurenčne zaujímavejšiu ponuku. Súd v tejto otázke dospel k záveru,
ktorého je v danej oblasti neprípustné územné obmedzovanie prostredia hospodárskej súťaže len na Slovenskú republiku. Je totiž zrejmé, že neobmedzeným pôsobením tlačových a predovšetkým elektronických komunikačných prostriedkov pôsobí reklama jednotlivých prevádzkovateľov iných číselných lotérií, sídliacich v krajinách susediacich so Slovenskou republikou i na potenciálnych spotrebiteľov týchto služieb (v podobe ponuky číselných lotérií) na Slovensku, a to bez ohľadu na prípadné zákonné obmedzenia v slovenskej či zahraničnej legislatíve, čo následne reálne ovplyvňuje ich rozhodovanie pri ich výbere medzi ponukou číselných lotérií žalovaného a ponukou prevádzkovateľov iných číselných lotérií v zahraničí. Je pritom nepochybné, že nie je v súlade s dobrými mravmi súťaže, keď žalovaný v prostredí hospodárskej súťaže používal pri prevádzkovaní číselných hier Š., Š. a M. označenia zhodné s ochrannými známkami žalobcu, ako i jeho know-how, a to bez súhlasu či dokonca proti vôli žalobcu. Je tiež zrejmé, že takéto konanie žalovaného je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom, nakoľko takýmto konaním žalovaný pred inými súťažiteľmi, za ktorých možno označiť iné subjekty prevádzkujúce hazardné hry, získal neoprávnenú výhodu v užívaní zavedených a mimoriadne známych označení uvedených číselných lotérií, ako i v 3 Obo 141/2007 18 užívaní know-how na prevádzkovanie týchto číselných lotérií overeného desaťročiami úspešného prevádzkovania právnym predchodcom žalobcu. Tým žalovaný naplnil všetky znaky nekalej súťaže, ako ju všeobecne definuje ustanovenie § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je nekalou súťažou konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Vychádzajúc z uvedenej skutočnosti súd prvého stupňa žalobcovi priznal nároky vyplývajúce mu z ustanovenia § 53 Obchodného zákonníka, nakoľko je zrejmé, že osobou, ktorej práva boli nekalosúťažným konaním žalovaného porušené, je žalobca, keďže nekalosúťažným konaním žalovaného boli porušené zákonné práva žalobcu ako majiteľa ochranných známok, ako i výlučného vlastníka know-how. Návrhu žalobcu v časti požadujúcej uloženie povinnosti žalobcovi zdržať sa prevádzkovania číselných lotérií pod označeniami Š., Š. a M. a zdržať sa i akéhokoľvek využívania uvedených označení v súvislosti s prevádzkovaním akýchkoľvek číselných lotérií a stávkových hier, súd nevyhovel, nakoľko mal z vykonaného dokazovania za preukázané a nesporné, že žalovaný tejto požiadavke žalobcu vyhovel už počas konania a uvedené označenia prestal používať od začiatku októbra 2002. Návrhu žalobcu v časti požadujúcej uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa akéhokoľvek i čiastkového využívania znalostí alebo skúseností, tvoriacich predmet know- how žalobcu, popísaného v znaleckom posudku č. X. zo dňa 12.11.1999, vypracovanom súdnym znalcom Ing. I. a v znaleckom posudku č. X. zo dňa 29.11.1999, vypracovanom súdnou znalkyňou Ing. M., týkajúceho sa organizácie, herných plánov a pravidiel číselných lotérií a stávkových hier Š., Š. a M., súd vyhovel. Súd k názoru o oprávnenosti tejto časti návrhu dospel na základe predložených dôkazov, na základe ktorých má za preukázané, že uvedené know- how je vo výlučnom vlastníctve žalobcu a žalovaný od používania tohto know-how, na používanie ktorého mu žalobca neudelil súhlas, neupustil ani po podaní tohto návrhu na súde. 3 Obo 141/2007 19 V otázke nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd najprv skúmal predmet tohto bezdôvodného obohatenia, ktoré
názoru žalobcu spočívalo v zisku, ktorý žalobca získal neoprávneným užívaním označení zhodných s ochrannými známkami žalobcu, ako i neoprávneným užívaním know-how žalobcu zo strany žalovaného. Súd sa v tejto súvislosti zaoberal i námietkou žalovaného, v zmysle ktorej žalobca odôvodňuje svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tak neoprávneným užívaním označení zhodných s ochrannými známkami žalobcu, ako aj neoprávneným užívaním know-how žalobcu a dospel k názoru, že obe tieto protiprávne konania žalovaného tvoria v danom prípade jednotnú podstatu, na základe ktorej žalovaný získal bezdôvodné obohatenie, ktorého vydanie je predmetom žalobcom uplatneného nároku. Rozhodujúcu zložku nehmotného majetku žalobcu, ktorú neoprávnene využil žalovaný pri svojom obohatení a o ktorú možno predovšetkým oprieť nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, však súd videl v know-how žalobcu na prevádzkovanie číselných lotérií pôvodne pomenovaných Š., Š. a M., bez použitia ktorého by nebolo možné dosiahnuť žiadne výnosy z týchto lotérií. Toto know- how totiž zahŕňa v sebe samotný systém týchto číselných lotérií a tvorí tak základný a neopomenuteľný predpoklad ich prevádzkovania. Inak je tomu v prípade neoprávneného použitia označení zhodných s ochrannými známkami, kde by
názoru súdu mohol byť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia úspešne uplatnený len v prípade, ak by súčasne nedošlo k súbehu s nárokom na náhradu škody, spôsobenú neoprávneným užívaním týchto označení zo strany žalovaného. V danom prípade však vo vzťahu k nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia nemožno hovoriť o akejsi duplicite týchto nárokov, nakoľko je zrejmé, že zo strany žalobcu nejde o dva nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale len o jeden nárok, ktorého odôvodnenie spočíva na dvoch samostatných protiprávnych konaniach žalovaného. To však nemá vplyv na oprávnenosť či na výšku tohto nároku žalobcu. Súd pri vymedzení predmetu bezdôvodného obohatenia vychádzal z ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Zaoberal i námietkou žalovaného, ktorý popieral túto časť nároku žalobcu s odôvodnením, že sa dôvod pre vydanie bezdôvodného obohatenia, uvádzaný zo strany žalobcu, nestotožňuje so žiadnym z prípadov uvedených v ustanovení § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom tieto prípady nemožno
názoru žalovaného rozšíriť nad rámec uvedený v citovanom ustanovení. Súd vyslovil názor, že zákonnú oporu pre túto časť 3 Obo 141/2007 20 nároku - vydanie bezdôvodného obohatenia v danom prípade tvorí osobitné zákonné ustanovenie, a to konkrétne § 53 Obchodného zákonníka, ktorý nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia výslovne uvádza medzi nárokmi osôb, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené. Z tohto dôvodu považuje súd uvedenú námietku žalovaného na nedôvodnú. Súd konštatoval, že bezdôvodné obohatenie získal žalovaný neoprávneným užívaním nehmotného majetku žalobcu. Súd pri posudzovaní nároku žalobcu na náhradu škody, ktorá predstavuje nezaplatený primeraný ročný licenčný poplatok za užívanie slovných ochranných známok Š., Š. a M., dospel k názoru, že tento nárok žalobcu je v plnom rozsahu dôvodný, nakoľko bolo v konaní preukázané protiprávne užívanie označení zhodných s uvedenými ochrannými známkami žalobcu zo strany žalovaného pre podobné služby, pre aké boli v rozhodnom období registrované užívané ochranné známky.
3 zákona č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach, je žalobca osobou, ktorá má právo na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená zásahom do jeho práv z ochrannej známky, obdobne i
predtým platného zákona č. 174/1988 Zb. o ochranných známkach. Pri posúdení výšky uplatneného nároku na náhradu škody, predstavujúcej žalovaným nezaplatený primeraný ročný licenčný poplatok za užívanie ochranných známok Š., Š. a M., súd vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného Ing. G.., ktorý sa stotožnil so znaleckým posudkom Ing. M. a to, že uvedený licenčný poplatok má byť vyjadrený percentuálnym podielom z ročného obratu dosiahnutého žalovaným z prevádzkovania číselných hier Š., Š. a M.. Na preukázanie oprávnenosti a výšky nároku na náhradu škody uplatneného žalobcom vo výške 425 451 700,--Sk, zodpovedajúcej primeranému licenčnému poplatku, ktorý mal žalovaný platiť žalobcovi za užívanie ochranných známok Š., Š. a M. za obdobie od 01.01.1996 do 30.09.2002 (do tohto dátumu si žalobca uplatnil tento nárok z toho dôvodu, že od začiatku októbra 2002 žalovaný prevádzkuje príslušné číselné 3 Obo 141/2007 21 lotérie už pod iným označením, a to L., J. a L. 5 z 35), predložil žalobca súdu znalecký posudok č. 11/2003 zo dňa 30.03.2003, vypracovaný Ing. M., súdnou znalkyňou pre odbor priemyselné vlastníctvo a znalecký posudok č. 1/2003 zo dňa 31.03.2003, vypracovaný Ing. G.., súdnou znalkyňou v odbore priemyselné vlastníctvo. Z vypracovaných znaleckých posudkov, na základe ktorých si žalobca uplatnil náhradu škody vo výške 425 451 700,-- Sk, zodpovedajúcej primeranému licenčnému poplatku, vyplýva dôvodnosť požiadavky žalobcu voči žalovanému na zaplatenie primeraného ročného licenčného poplatku za používanie ochranných známok Š., Š. a M., ktorý sa vyjadruje percentuálnym obratom dosiahnutého z prevádzkovania číselných hier označených takouto ochrannou známkou. Znalkyňa Ing. M. stanovila licenčný poplatok takto: 1. Š., slovná ochranná známka, č. zápisu X.: ročný poplatok za jej užívanie stanovila na základe kvalifikovaného rozboru na 8,5 % z obratu nadobúdateľa. 2. Š., kombinovaná ochranná známka, č. zápisu 179964: ročný poplatok za jej užívanie stanovila na základe kvalifikovaného rozboru na 7,5% z obratu nadobúdateľa. 3. M., slovná ochranná známka, č. zápisu X.: ročný poplatok za jej užívanie stanovila na základe kvalifikovaného rozboru na 3,3% z obratu nadobúdateľa. 4. Š., slovná ochranná známka, č. zápisu X.: ročný poplatok za jej užívanie stanovila na základe kvalifikovaného rozboru na 4,2% z obratu nadobúdateľa. Znalkyňa Ing. Gabriela Z. stanovila licenčný poplatok takto: Primeraný ročný licenčný poplatok za používanie ochrannej známky, vyjadrený percentuálnym podielom z ročného obratu (t.j. celkového príjmu) dosiahnutého z prevádzkovania číselnej hry, označenej touto ochrannou známkou, je
jej kvalifikovaného odhadu takýto: slovná ochranná známka Š. 5,2 % slovná ochranná známka M. 5,0% slovná ochranná známka Š., 4,9 % kombinovaná ochranná známka Š. 5,1%. Na preukázanie výšky ročného obratu žalovaného za obdobie od 01.01.1996 do 30.09.2002 žalobca predložil súdu tieto listinné dôkazy: 3 Obo 141/2007 22 daňové priznania žalovaného za roky 1996, 1997, 1998, časť výročnej správy žalovaného za rok 2001 s hlavnými ekonomickými ukazovateľmi účtovných závierok žalovaného za roky 1993 až 2001 a tržbami z hier Š., Š. a M. za roky 1993 až 2001, kópie výherných listín vydaných žalovaným v roku 2002 za 2. až 39. stávkový týždeň, z ktorých vyplývajú celkové sumy vkladov (t. j. obratu žalovaného) dosiahnutých pri prevádzkovaní predmetných číselných hier za obdobie od 01. 01. 2002 do 30. 9. 2002.
týchto listinných dôkazov, predložených žalobcom k výške obratu žalovaného, predstavoval obrat žalovaného za obdobie od 01.01.1996 do 30.09.2002 pri hre Š. sumu 5 804 935 582,--Sk, pri hre Š. sumu 381 018 600,--Sk a pri hre M. sumu 252 464 265,--Sk. Vzhľadom na rozdielnu výšku licenčných poplatkov, stanovenú v týchto znaleckých posudkoch sa súd priklonil k názoru žalobcu, že je potrebné z dôvodu dosiahnutia čo najobjektívnejšieho výsledku pri výpočte náhrady škody a okrem toho aj splnenia požiadavky primeranosti licenčného poplatku v danom prípade vychádzať z aritmetického priemeru výšky licenčných poplatkov stanovených v uvedených znaleckých posudkoch pre príslušné číselné lotérie. Na základe takto použitého priemeru súd stanovil pre jednotlivé číselné hry ako primeraný licenčný poplatok nasledovné hodnoty: - primeraná výška ročného licenčného poplatku pre hru (číselnú lotériu) Š. je sadzba 6,85% z obratu žalovaného dosiahnutého pri prevádzkovaní uvedenej hry, - primeraná výška ročného licenčného poplatku pre hru (číselnú lotériu) Š. je sadzba 4,55% z obratu žalovaného dosiahnutého pri prevádzkovaní uvedenej hry, - primeraná výška ročného licenčného poplatku pre hru (číselnú lotériu) M. je sadzba 4,15% z obratu žalovaného, dosiahnutého pri prevádzkovaní uvedenej hry. Na základe týchto sadzieb licenčných poplatkov stanovil súd výšku oprávneného nároku žalobcu na náhradu škody nasledovne: - pri hre Š. predstavuje primeraný licenčný poplatok v rozsahu 6,85% z obratu 5 804 935 582,--Sk, dosiahnutého odporcom za uplatnené obdobie od 01.01.1996 do 30.09.2002, sumu 397 638 087,--Sk, 3 Obo 141/2007 23 - pri hre Š. predstavuje primeraný licenčný poplatok v rozsahu 4,55% z obratu 381 018 600,--Sk, dosiahnutého odporcom za uplatnené obdobie od 01.01.1996 do 30.09.2002 sumu 17 336 346,--Sk, - pri hre M. predstavuje primeraný licenčný poplatok v rozsahu 4,15% z obratu 252 464 265,--Sk, dosiahnutého odporcom za obdobie od 01.01.1996 do 30.09.2002 sumu 10 477 267,--Sk. Z uvedeného výpočtu vyplýva, že celkový nárok žalobcu na náhradu škody, predstavujúcej nezaplatený primeraný licenčný poplatok za používanie ochranných známok Š., Š. a M. žalovaným za sledované obdobie od 01.01.1996 do 30.09.2002 predstavuje sumu 425 451 700,–Sk. Pri vyčíslení celkovej sumy zisku žalovaného ako predmetu nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd vychádzal zo štruktúry výnosov žalovaného z číselných lotérií Š., Š. a M.. Z celkových vkladov prijatých žalovaným pri prevádzkovaní uvedených číselných lotérií pripadá 50% vkladov na výplatu výhier a 50% vkladov tvorí výnos žalovaného. Štruktúra odvodov z výnosov žalovaného po vyplatení výhier je nasledujúca: 30% výnosu odvod Ministerstvu financií SR, 2% výnosu odvod štátnemu daňovému dozoru, 20% výnosu odmena zberniam a 17% výnosu leasingové splátky americkej firme G., potom zostáva žalovanému 31% výnosu ako jeho hrubý zisk, t.j. 15,5% z dosiahnutého obratu. Čistý zisk (po zdanení) žalovaného tak predstavuje tri pätiny zo sumy vyjadrenej uvedeným podielom z obratu, dosiahnutého z uvedených číselných lotérií, čo v danom prípade za obdobie rokov 1996 až 2005 predstavuje sumu 893 875 719,– Sk. To znamená, že bezdôvodné obohatenie žalovaného, získané prevádzkovaním uvedených číselných lotérií s neoprávneným použitím know-how žalobcu a s neoprávneným používaním označení zhodných s ochrannými známkami žalobcu predstavuje za uvedené obdobie sumu 893 875 719,-- Sk. Súd vychádzajúc z vyššie uvedených úvah o existujúcej duplicite nárokov žalobcu, týkajúcich sa neoprávneného užívania označení Š., Š. a M. žalovaným zhodných s ochrannými známkami žalobcu, a to nároku na náhradu škody a nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia dospel k názoru, že v danom prípade je možné priznať žalovanému len časť ním uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. 3 Obo 141/2007 24 V zmysle vyššie uvedeného je totiž potrebné konštatovať, že súčasťou zisku dosiahnutého žalovaným prevádzkovaním číselných lotérií pod uvedenými označeniami, ktorý tvorí i súčasť predmetu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, je i suma, ktorú mal žalovaný uhradiť žalobcovi za užívanie uvedených označení, a to titulom úhrady primeraných licenčných poplatkov vo výške rovnajúcej sa vyššie vyčíslenej náhrady škody. Ak teda súd na jednej strane priznal žalobcovi nárok na náhradu škody za protiprávne užívanie jeho ochranných známok, je v tomto zmysle potrebné znížiť sumu, ktorú má žalovaný uhradiť žalobcovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia - a to o sumu rovnajúcu sa uvedenej náhrade škody. V tomto zmysle je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia získaného neoprávneným užívaním know-how žalobcu celkom sumu 468 424 019,-- Sk. Po pripočítaní hodnoty know-how vo výške 109 404 000,-- Sk, ktorú je žalovaný povinný vydať žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia, potom celková súdom priznaná výška nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia predstavuje 577 828 019,-- Sk. Ako vyplýva už z vyššie uvedeného právneho posúdenia veci súdom, súd posudzoval dôvodnosť nárokov žalobcu
nasledovných zákonných ustanovení:
3 zákona č. 174/1988 Zb. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov majiteľ ochrannej známky sa môže domáhať, aby porušovanie jeho práv bolo zakázané, závadný stav odstránený a nahradená škoda.
1 zákona č. 55/1997 Z.z.. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov bez súhlasu majiteľa ochrannej známky nikto nesmie používať označenie zhodné alebo zameniteľné s jeho ochrannou známkou pre rovnaké alebo podobné tovary alebo služby, pre ktoré je ochranná známka zapísaná do registra, ani označenie zhodné alebo zameniteľné s jeho ochrannou známkou pre tovary alebo služby, ktoré síce nie sú podobné tým, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, ale ide o ochrannú známku, ktorá má v Slovenskej republike dobré meno a jeho používanie by nepoctivo ťažilo z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky, alebo by im bolo na ujmu. Rovnako nemôže používať toto označenie v spojení s týmito tovarmi alebo službami, najmä umiestňovať ho na tovary alebo na ich obaly, ponúkať alebo uvádzať na trh takto označené 3 Obo 141/2007 25 tovary alebo ich obaly, prípadne ich skladovať na tento účel, dovážať alebo vyvážať tovary alebo obaly s týmto označením, alebo používať toto označenie v obchodnom styku, korešpondencii alebo v reklame.
3 zákona č. 55/1997 Z.z., ak bola zásahom do práv z ochrannej známky spôsobená škoda, poškodený má právo na jej náhradu. Ak bola týmto zásahom spôsobená nemajetková ujma, poškodený má právo na primerané zadosťučinenie, ktorým môže byť peňažné plnenie.
1 Obchodného zákonníka nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.
Obchodného zákonníka osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.
Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.
1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Súd
týchto zákonných ustanovení uznal právny základ nárokov žalobcu za oprávnený. Uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania odôvodnil žalobca odvolaním sa na ustanovenia § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a poukázal na to, že tieto úroky sa 3 Obo 141/2007 26 stali splatnými uplynutím 30 dní od doručenia dokladu žalobcu (veriteľa) na splnenie peňažného záväzku žalovaným (dlžníkom). Takým dokladom je
žalobcu návrh žalobcu a zmeny tohto návrhu doručené na súd, pričom uvedená lehota 30 dní sa
žalobcu počíta od podania návrhu a príslušnej zmeny návrhu žalobcu na súd.
1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba N., uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba N. platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
2 písmeno a/ Obchodného zákonníka úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom. Súd preskúmal dôvodnosť a oprávnenosť takto uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania a dospel k názoru, že sadzba úrokov z omeškania, uplatnená žalobcom
vyššie citovaných ustanovení § 369 ods. 1 a 2 písmeno a/ Obchodného zákonníka vo výške o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba N., uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, je oprávnená, a preto žalobcovi v tejto výške úrok z omeškania priznal. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 3, § 149 ods. 1 a § 151 ods. 1 veta druhá a tretia OSP. Vzhľadom na tú skutočnosť, že náhrada trov konania uplatnená žalobcom závisela od znaleckého posudku, súd priznal žalobcovi plnú náhradu trov
3 OSP. Trovy konania vo veci žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 502 000,-- Sk, z nákladov na vyhotovenie znaleckých posudkov v celkovej výške 96 365,60 Sk a z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 78 928 175,-- Sk. 3 Obo 141/2007 27 Žalobca si uplatnil v priebehu konania náhradu trov právneho zastúpenia,
vyhlášky: vyhláška č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci (v spojení s vyhláškou 180/1991 Zb. o odmenách a náhradách komerčných právnikov za poskytovanie právnej pomoci), účinná od 01.07.1990 do 14.10.2002, vyhláška č. 59X. Z.z. o odmenách komerčných právnikov za poskytovanie právnej pomoci, účinná od 15.10.2002 do 31.12.2003, vyhláška č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, účinná od 01.04.2002 do 31.12.2004, - v súčasnosti platná vyhláška č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, účinná od 01.01.2005. Žalobca si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v úhrnnej výške 78 928 175,-- Sk celkovo za 71 úkonov právnej služby a k nim prislúchajúceho režijného paušálu. Z toho uplatnil: tarifnú odmenu v plnej výške 404 580,-- Sk za 15 úkonov právnej služby, vo výške dvojnásobku tejto odmeny - t. j. 809 160,-- Sk za 1 úkon právnej služby, v krátenej (polovičnej) výške 202 290,-- Sk za 1 úkon právnej služby, tarifnú odmenu v plnej výške 792 570,-- Sk za 28 úkonov právnej služby, v krátenej (štvrtinovej) výške 198 142,50 Sk za 4 úkony právnej služby a v krátenej (polovičnej) výške 396 285,-- Sk za 1 úkon právnej služby a tarifnú odmenu v plnej výške 2 153 680,-- Sk za 17 úkonov právnej služby, vo výške dvojnásobku tejto odmeny - t. j. 4 307 360,-- Sk za 1 úkon právnej služby, vo výške trojnásobku tejto odmeny - t. j. 6 46
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.