← Slovensko

o určenie vlastníctva

Najvyšší súd 4 Cdo 267/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ľ. B., bývajúcej v B., 2/ RNDr. A. B., CSc., bývajúceho v I., 3/ A. M., bývajúcej v A., 4/ I. B., bývajúceho v B., 5/ A. M., bývajúcej v P., 6/ M. M., bývajúceho v P.P., 7/ B. M., bývajúceho v P., 8/ R. M., bývajúceho v P., 9/ I. M., bývajúceho v P., 10/ Ing. B. Š., bývajúceho v T., 11/ PhDr. D. S., bývajúcej v N. a 12/ MUDr. S. Š. Š., bývajúceho v U., prechodne v Č., ţalobcovia 1/ aţ 11/ zastúpení JUDr. R. H., advokátom so sídlom v B., a ţalobca 12/ zastúpený JUDr. M. C., advokátkou so sídlom v N., proti ţalovanému H., so sídlom v B., o určenie vlastníctva, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 16 C 99/2003, o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo

  1. mája 2009 sp. zn. 8 Co 189/2007 rozhodol t a k t o : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo
  2. mája 2009 sp. zn. 8 Co 189/2007 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Ţalobou podanou na Okresnom súde Bratislava I 7.5.2003 sa ţalobkyňa 1/ (pôvodne označená ako ţalobkyňa 2/) a právna predchodkyňa ţalobcov 2/ aţ 4/ A. B. (ako pôvodná ţalobkyňa 1/) domáhali voči pôvodnému ţalovanému B.B.M. určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej v roku X. ich právnymi predchodcami A. J. (predtým M.), rod. K., G. K. a J. K. ako darcami a Československým štátom ako obdarovaným, týkajúcej sa okrem pozemkov aj nehnuteľnosti - stavby súpisného čísla X., zapísanej v katastri nehnuteľností pre kat. úz. B.B. na liste vlastníctva č. X. a postavenej na pozemku parcela č. X. - zastavaná plocha vo výmere X. m2, zapísanému v katastri nehnuteľností pre kat. úz. B.B. na liste vlastníctva č. 4 Cdo 267/2009 2 X.. Zároveň sa domáhali určenia, ţe označená nehnuteľnosť (stavba) patrí do dedičstva po A. J., G. K. a J. K., a to u kaţdého v rozsahu jednej tretiny. V ţalobe uviedli, ţe v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 15 C 70/92 sa spolu s M., B., R. a I. M. podľa § 5 ods. 4 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách (ďalej len „zákon č. 87/1991 Zb.“) domáhali vydania nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností pre kat. úz. B.B. na liste vlastníctva č. X. ako pozemok parcela č. X. - ostatná plocha vo výmere X. m2 a parcela č. X. - zastavaná plocha vo výmere X. m2 a ako stavba domu súpisného čísla X. postavená na pozemku parcela č. X.. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo
  3. januára 2001 sp. zn. 15 Co 262/2000, ktorým bol zmenený ţalobu zamietajúci rozsudok Okresného súdu Bratislava I z
  4. septembra 1997 č. k. 15 C 70/92-134, bolo ich ţalobe vyhovené tak, ţe ţalovanej B.B.M. bola uloţená povinnosť vydať im v príslušných podieloch do vlastníctva nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností pre kat. úz. B.B. na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. - ostatná plocha vo výmere X. m2 a parcela č. X. - zastavaná plocha vo výmere X. m
  5. Hoci podľa odôvodnenia rozsudku bola ţaloba dôvodná v celom rozsahu, krajský súd opomenul rozhodnúť aj o vydaní nehnuteľnosti - stavby, t.j. domu súpisného čísla X., postaveného na parcele č. X.. Ich návrh na opravu rozsudku uznesením z
  6. decembra 2002 sp. zn. 15 Co 262/2000 zamietol s tým, ţe v časti predmetu konania, o ktorej nebolo rozhodnuté, bude potrebné vec znovu prejednať na základe nového návrhu. Preto sú nútení domáhať sa nového rozhodnutia vo forme poţadovaných určení, ktorým ak by bolo vyhovené, tak by získali vlastníctvo k predmetnej stavbe (domu) dedením. V súvislosti s tým uviedli, ţe v reštitučnom konaní bolo ustálené, ţe ich právni predchodcovia uzavreli darovaciu zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, preto podľa § 37 vtedy platného Občianskeho zákonníka (zákona č. 141/1950 Zb.) bola táto zmluva neplatná a vlastníctvo pôvodných vlastníkov zostalo zachované. V priebehu konania pôvodná ţalobkyňa A. B. dňa X. zomrela, preto súd pokračoval v konaní s jej dedičmi - ţalobcami 2/ aţ 4/ a zároveň na návrh ţalobcov uznesením z
  7. apríla 2005 č. k. 16 C 99/2003-61 pripustil, aby do konania na strane ţalovanej pristúpilo H., so sídlom v B., a to ako ţalovaný 2/. Na ďalší návrh ţalobcov 1/ aţ 4/ Okresný súd Bratislava I uznesením z
  8. apríla 2006 č. k. 16 C 99/2003-107 pripustil, aby do konania na strane ţalobcov pristúpili A. M., M. M., B. M., R. M., I. M., Ing. B. Š., PhDr. D. S. a Z. Š. ako ţalobcovia 5/ aţ 12/. Súčasne pripustil zmenu ţaloby tak, ţe ţalobcovia sa ňou domáhajú určenia podielového spoluvlastníctva v príslušných spoluvlastníckych podieloch k 4 Cdo 267/2009 3 nehnuteľnosti - stavbe súpisného čísla X., zapísanej v katastri nehnuteľností pre kat. úz. B.B. na liste vlastníctva č. X. a postavenej na pozemku parcela X., zapísanému na liste vlastníctva č. X.. Napokon uznesením z
  9. októbra 2006 sp. zn. 16 C 99/2003-125 konanie voči B.B.M. ako pôvodne ţalovanej 1/ zastavil a to z dôvodu späťvzatia ţaloby voči tomuto subjektu. Po vydaní vyššie uvedených procesných rozhodnutí a vykonaní dokazovania Okresný súd Bratislava I rozsudkom z
  10. januára 2007 č. k. 16 C 99/2003-149 rozhodol o ţalobe tak, ţe jej v plnom rozsahu vyhovel, t.j. určil v príslušných podieloch podielové spoluvlastníctvo ţalobcov 1/ aţ 11/ a Z. Š. ako ţalobkyne 12/ (ţalobcov nesprávne označil poradovým číslom 2/ aţ 13/) k označenej stavbe a uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť im náhradu trov konania. Opodstatnenosť ţaloby vyvodil z právneho záveru, ţe právni predchodcovia ţalobcov darovali predmetnú nehnuteľnosť štátu neplatne, pretoţe darovacie vyhlásenie urobili v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. V dôsledku toho nestratili vlastnícke právo a ţalobcovia ho po nich nadobudli dedením. V odôvodnení rozsudku tieţ uviedol, ţe dôvodom ţaloby bola skutočnosť, ţe v reštitučnom konaní, predmetom ktorého bolo aj vydanie tejto nehnuteľnosti, a v ktorom bolo reštitučnému návrhu vyhovené, súd opomenul pri špecifikácii jednotlivých vydávaných nehnuteľností uviesť pri parcele č. X. aj text „stavba súp. č. X.“. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podal odvolanie ţalovaný. V priebehu odvolacieho konania ţalobcovia 1/ aţ 11/ oznámili súdu, ţe Z. Š. (pôvodná ţalobkyňa 12/) dňa X. zomrela, a keďţe predmetom konania je majetkové právo, budú v konaní pokračovať jej dedičia, ktorými sú ţalobcovia 10// a 11/. Zároveň navrhli úpravu petitu ţaloby tak, ţe pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel Z. Š., tento patrí do dedičstva po nej. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na odvolacom pojednávaní najprv pripustil navrhnutú zmenu petitu ţaloby (pokiaľ ide o podiel Z. Š.) a rozsudkom zo
  11. mája 2009 sp. zn. 8 Co 189/2007 rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa pôvodnej ţalobkyne 12/ Z. Š. zrušil a konanie zastavil a vo zvyšnej vyhovujúcej časti ho zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Zároveň rozhodol o povinnosti ţalobcov 1/ aţ 11/ zaplatiť ţalovanému náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Zamietnutie ţaloby odôvodnil tým, ţe ţalobou o určenie vlastníckeho práva nemoţno obchádzať zmysel a účel reštitučného zákonodarstva, a ţe naliehavý právny záujem na určovacej ţalobe nie je daný, ak právne vzťahy mali byť dotknuté pred desiatkami rokov. V takýchto prípadoch určovacia ţaloba nie je nástrojom 4 Cdo 267/2009 4 nastolenia právnej istoty, ale smeruje k jej narušeniu. V predmetnej veci to potom znamená, ţe ak by poţadovanému určeniu bolo vyhovené, došlo by k obchádzaniu zmyslu a účelu reštitučného zákona (zákona č. 87/1991 Zb.), keďţe ţalobcovia v reštitučnom konaní neboli úspešní len v dôsledku svojej nepozornosti vo vzťahu k domovej nehnuteľnosti. Neúspech v konaní o navrátenie odňatého majetku nezakladá právo opakovane sa domáhať rovnakého práva v novom konaní. Okrem toho určovacou ţalobou nemoţno obchádzať dedičské konanie, preto predmetom určovacej ţaloby mohlo byť len určenie, ţe právni predchodcovia ţalobcov boli ku dňu smrti podielovými spoluvlastníkmi označenej nehnuteľnosti. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia 1/ aţ 11/. Ţiadali, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu vo výroku o zamietnutí ţaloby zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnili nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom. Poukazovali na to, ţe určovacou ţalobou neobchádzali ani v najmenšom reštitučné predpisy, ale postupovali podľa nich, ţe nie v dôsledku ich nepozornosti, ale v dôsledku evidentného porušenia zákona zo strany súdu v reštitučnom konaní nebolo vo výroku rozsudku rozhodnuté aj o vydaní stavby. Namietali, ţe mali naliehavý právny záujem na poţadovanom určení, pretoţe ako vlastník spornej nehnuteľnosti je v katastri nehnuteľností vedený ţalovaný. Uviedli tieţ, ţe ide o neobvyklý prípad poškodenia ich práv z viny iného štátneho orgánu a ţe odvolací súd neprihliadol na špecifiká tohto sporu. Ţalovaný sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril. V priebehu dovolacieho konania písomným podaním z 23.12.2009 MUDr. S. Š. B. oznámil, ţe je popri ţalobcoch 10/ a 11/ tieţ dedičom pôvodnej ţalobkyne 12/ Z. Š., a ţe z tohto dôvodu vstupuje do konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenými osobami (účastníkmi konania, pričom za účastníka konania treba povaţovať aj ţalobcu 13/ ako ďalšieho dediča po zomrelej Z. Š., a vzhľadom na nerozlučné spoločenstvo dedičov menovanej v konaní treba dovolanie ţalobcov 10/ a 11/ povaţovať aj za dovolanie ţalobcu 13/) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je prípustné 4 Cdo 267/2009 5 (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné. V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. moţno dovolanie odôvodniť len niektorým alebo niektorými z dôvodov taxatívne v ňom určených. Z obsahu dovolania v predmetnej veci vyplýva, ţe dovolatelia uplatnili dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t. j. ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, ku ktorému môţe dôjsť buď pouţitím iného právneho predpisu, neţ ktorý mal byť správne pouţitý, alebo síce aplikáciou správneho právneho predpisu, ale jeho nesprávnym výkladom, alebo nesprávnou aplikáciou správneho právneho predpisu na zistený skutkový stav. V prejednávanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, ţe v reštitučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 15 C 70/92 rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo
  12. januára 2001 sp. zn. 15 Co 262/2000, ktorý nadobudol právoplatnosť
  13. marca 2001, bola ţalovanej v tomto konaní, t.j. B.B.M., uloţená povinnosť vydať ţalobcom 1/, 6/, 7/, 8/, 9/ a právnej predchodkyni ţalobcov 2/, 3/ a 4/ A. B. do vlastníctva v príslušných podieloch nehnuteľnosti, zapísané v katastri nehnuteľností pre kat. úz. B.B. na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. - ostatná plocha vo výmere X. m2 a parcela č. X. - zastavaná plocha vo výmere X. m
  14. V odôvodnení tohto rozsudku bolo výslovne uvedené, ţe predmetom reštitučného nároku uplatneného podľa § 5 ods. 4 zákona č. 87/1991 Zb. bolo vydanie pozemkov parcela č. X. a parcela č. X. a tieţ vydanie stavby - obytného domu súpisné číslo X., postavenej na pozemku parcela č. X., a ţe ţalobný nárok bol dôvodný, ţalobe bolo vyhovené a ţalobcovia (osoby, ktoré boli ţalobcami v reštitučnom konaní) boli úspešní. Ďalej bolo zistené, ţe uznesením Krajského súdu v Bratislave z
  15. decembra 2002 sp. zn. 15 Co 262/2000 bol zamietnutý návrh ţalobcov 1/, 6/, 7/, 8/ a 9/ a A. B. na opravu výroku uvedeného rozsudku krajského súdu tak, aby v ňom bola uvedená aj stavba súpisné číslo X.. V tomto uznesení krajský súd uviedol, ţe vec je potrebné znovu prejednať na základe nového návrhu, ktorý však bliţšie nijako nekonkretizoval. Na základe označeného rozsudku krajského súdu bolo v katastri nehnuteľností zapísané v prospech ţalobcov 1/, 6/, 7/, 8/ a 9/ a A. B. len vlastnícke právo k pozemkom, nie však aj vlastnícke právo k stavbe. Vlastnícke právo k stavbe zostalo zapísané v prospech ţalovaného. 4 Cdo 267/2009 6 Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu bolo podľa názoru dovolacieho súdu pre posúdenie určovacej ţaloby rozhodujúce, ţe dôvodom jej podania bolo odstránenie stavu právnej neistoty, ktorý nastal v dôsledku nepresného, resp. neúplného výroku rozsudku Krajského súdu v Bratislave vydaného v reštitučnej veci. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.). Rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci (§ 152 ods. 2 veta prvá O.s.p.). V zmysle § 157 ods. 1 a 2 O.s.p. sa v písomnom vyhotovení rozsudku uvedie okrem iného aj znenie výroku a odôvodnenie, pričom v odôvodnení sa uvedie, čoho sa ţalobca domáhal a ako súd vec právne posúdil. Odôvodnenie rozsudku musí byť presvedčivé, teda musí byť z neho predovšetkým zrejmé, či súd rozhodol o celej veci a prečo rozhodol tak ako rozhodol. Zásada spravodlivej ochrany práv vyplývajúca z citovaného ustanovenia § 1 O.s.p. vyţaduje, aby občianske súdne konanie ako celok bolo spravodlivé. Spravodlivosť musí byť vţdy prítomná v procese, ktorým sudca interpretuje a aplikuje právo, ako hodnotový činiteľ spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Pri zisťovaní a formulovaní odpovede súdu, čo je konkrétnym právom v prejednávanej veci, musí byť tento hodnotový činiteľ rešpektovaný v maximálnej miere. Pre nachádzanie práva je nevyhnutné vychádzať z individuálnych okolností kaţdého jednotlivého prípadu. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môţu byť značne komplikované a netypické, to však nezbavuje súd povinnosti urobiť všetko pre spravodlivé riešenie, aj keď sa to môţe zdať zloţité. So zreteľom na skutočnosť, ţe nepresný, resp. neúplný výrok rozsudku v reštitučnej veci nebol opravený z dôvodu viazanosti súdu vyhláseným výrokom, a ţe opakované uplatnenie reštitučného nároku vzhľadom na prekluzívnu lehotu vyplývajúcu z § 5 ods. 4 zákona č. 87/1991 Zb. (pozri z hľadiska komparatívneho výkladu nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 81/97 z 26.10.1998 publikovaný v Zbierke nálezov 4 Cdo 267/2009 7 a uznesení Ústavného súdu Českej republiky zväzok 12, pod č. 62 str. 493) neprichádzalo do úvahy, bolo potrebné interpretovať ustanovenia §§ 152 ods. 2 veta prvá a 157 ods. 1 a 2 O.s.p. takým spôsobom, aby bolo naplnené legitímne očakávanie úspešného účastníka v reštitučnej veci na rešpektovaní konštitutívnych účinkov právoplatného rozsudku o prinavrátení vlastníctva k veciam, ktoré boli nepochybne predmetom reštitučného konania. Keďţe výrok rozsudku musí byť odôvodnený a to ako pri vyhlásení rozsudku, tak aj v jeho písomnom vyhotovení, moţno prípadné nejasnosti a nepresnosti výroku preklenúť jeho posudzovaním v spojitosti s inak nepochybnými dôvodmi rozsudku. V prejednávanej veci táto interpretácia znamená, ţe ak podľa odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo
  16. januára 2001 sp. zn. 15 Co 262/2000 bolo predmetom uplatneného reštitučného nároku nielen vydanie pozemkov, ale aj vydanie stavby, a ţaloba bola ako celok dôvodná a účastníci na ţalujúcej strane boli v tomto konaní v plnom rozsahu úspešní (o tejto skutočnosti nemohol mať pochybnosti ţiaden z účastníkov, teda ani ţalovaný), treba mať za to, ţe výrokom tohto rozsudku bolo ţalobcom 1/, 6/, 7/, 8/ a 9/ a právnej predchodkyni ţalobcov 2/, 3/ a 4/ A. B. prinavrátené nielen vlastnícke právo k pozemkom parcela č. X. a X., ale aj vlastnícke právo k stavbe súpisného čísla X., postavenej na pozemku parcela č. X. Vlastnícke právo týchto osôb treba preto odvodzovať od tejto právnej skutočnosti (t.j. od konštitutívnych účinkov právoplatného rozsudku v reštitučnej veci) a nie od vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov. V dôsledku uvedeného právny názor odvolacieho súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu na určovacej ţalobe pre obchádzanie reštitučných predpisov a z dôvodu, ţe ňou majú byť dotknuté právne vzťahy hlboko do minulosti, nebol správny. Určovacia ţaloba nebola v rozpore so zmyslom a účelom zákona č. 87/1991 Zb., pretoţe reštitučný nárok bol riadne uplatnený a bol aj priznaný, a netýkala sa právnych vzťahov, ktoré mali byť dotknuté pred desiatkami rokov, ale bola reakciou na právnu neistotu vyvolanú nepresným, resp. neúplným výrokom rozsudku súdu v reštitučnej veci. V konkrétnych okolnostiach bola práve takáto ţaloba účinným prostriedkom na odstránenie stavu právnej neistoty vyvolanej týmto rozsudkom a na dosiahnutie zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v súlade so skutočnosťou. Dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a 2 O.s.p.). Odvolací rozsudok zrušil v celom rozsahu, teda aj vo výroku o zrušení rozsudku súdu prvého stupňa a zastavení konania voči pôvodnej ţalobkyni 12/ Z. Š.. Tento výrok bol totiţ zmätočný, keď odvolací súd na jednej strane po smrti tejto ţalobkyne pokračoval v konaní so ţalobcami 10/ a 11/ ako s jej dedičmi a pripustil zmenu ţaloby tak, ţe do dedičstva po nej patrí spoluvlastnícky podiel k spornej nehnuteľnosti, 4 Cdo 267/2009 8 a na druhej strane konanie vo vzťahu k nej zastavil. Pretoţe predmetom konania bolo určenie majetkového práva, malo byť v konaní pokračované s dedičmi menovanej, medzi ktorých patrí aj ţalobca 13/. Dovolací súd povaţuje za potrebné poznamenať, ţe právoplatným rozsudkom v reštitučnej veci bolo prinavrátené vlastníctvo k stavbe (obytnému domu) súp. č. X. ţalobcom 1/, 6/, 7/, 8/ a 9/ a právnej predchodkyni ţalobcov 2/, 3/ a 4/. Preto určovacia ţaloba je dôvodná (pokiaľ medzičasom nedošlo k ďalším zmenám vo vlastníctve) len vo vzťahu k týmto ţalobcom, pričom ţalobcom 2/, 3/ a 4/ ako právnym nástupcom A. B. treba podľa zásady spravodlivej ochrany práv umoţniť, aby upresnili petit ţaloby tak, aby zodpovedal platnej právnej úprave, ktorá vychádza z princípu úradnej ingerencie pri nadobudnutí dedičstva. Táto ingerencia znamená, ţe dedičstvo po kaţdom poručiteľovi musí byť súdom prejednané a musí byť o ňom rozhodnuté. I keď dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, aţ po skončení dedičského konania sa stane zrejmým, kto v skutočnosti dedičstvo nadobudol. V prípade smrti účastníka domáhajúceho sa určenia svojho vlastníckeho, resp. spoluvlastníckeho práva a pokračovaní v konaní s jeho dedičmi, môţe byť predmetom konania len určenie, ţe zomrelý bol v čase smrti vlastníkom, resp. spoluvlastníkom označenej veci. Vzhľadom na doterajšiu dĺţku celého konania vrátane reštitučného konania ako aj na skutočnosť, ţe napriek dôvodnosti reštitučného nároku, osoby, ktorým bolo prinavrátené vlastnícke právo, resp. ich právni nástupcovia, nemôţu reálne vykonávať obsah tohto práva, je potrebné v ďalšom konaní rozhodnúť vo veci neodkladne. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  17. januára 2011 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová 4 Cdo 267/2009 9

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.