6 písm. b/ bod 1 zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák.č. 511/1992 Zb.) a zák.č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 52 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie daňové orgány odôvodnili tým, že žalobca si zaúčtoval do nákladov v roku 2001 sumu 29 903,12 Sk za nákup ochranných a pracovných pomôcok, pričom
predložených dokladov nezamestnával v pracovnom pomere do 30.06.2001 žiadneho pracovníka, v období do 01.07.2001 do 31.12.2001 bol v pracovnom pomere len jeden zamestnanec a to konateľka spoločnosti. Z tohto dôvodu správca dane aj žalovaný uznali z uvedených nákladov na sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie zamestnancov len náklady spojené so zabezpečením pracovných pomôcok pre jedného zamestnanca. Rovnako postupovali aj pri výdavkoch týkajúcich sa vyúčtovania nákladov za používanie mobilných telefónov v celkovej sume 30 061,70 Sk, ktoré vznikli v súvislosti s ich používaním pracovníkmi spoločnosti žalobcu. Náklady vo výške 1 289 027,60 Sk za nákup plechu od spoločnosti R., a.s., P., divízia K., daňové orgány neuznali, keďže daňovník preukázal tieto náklady dokladmi, na základe ktorých uvedené výdavky z daňového hľadiska nemožno považovať za výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov
1 zák. č. 366/1999 Z.z. v znení neskorších predpisov. Daňové orgány uviedli k neuznaniu nákladov v celkovej sume 1 663 344,-- Sk za nákup plechu od spoločnosti J., s.r.o. H., že ide o nákupy za obdobie od 22.11.2001 do 27.12.2001, pričom
dokladov predložených žalobcom v tomto období nezamestnával žalobca žiadnych zamestnancov. Mal uzavretú zmluvu o vykonávaní zváračských prác č. 02/2001 zo dňa 01.01.2001, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou J., s.r.o., H. ako zhotoviteľom zváračských prác, pričom objednané práce boli vykonávané zamestnancami spoločnosti J., s.r.o. H., pričom tieto práce boli účtované do 30.09.2001. Predmetný plech nemal daňový subjekt vedený v skladovej evidencii, čo sám potvrdil aj v rámci odvolacieho konania. Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca uvádzajúc, že krajský súd sa v odôvodnení rozsudku stotožňoval s argumentáciou žalovaného, pričom žalovaný ako aj správca dane sa pri uvedenom konštatovaní vyhli hodnoteniu skutočnosti, ktorá vyšla v daňovom konaní najavo a vôbec na ňu neprihliadli tak, ako to ustanovuje § 2 ods. 3 zákona 3 Sžf 64/2008 3 č. 511/1992 Zb., keď nespochybnili žalobcom priznaný príjem zo spracovaného plechu, ktorý
ich záveru nemal byť zakúpený. S poukazom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný uvádzajúc, že v prípade oprávnenosti nákladovej položky – nákupu materiálu od spoločnosti R., a.s., P. rovnako ako aj v prípade nákupu materiálu od spoločnosti U., K. poukázal žalovaný na skutočnosť, že žalobca nakúpený materiál v skladovej evidencii neevidoval. Uvádza, že obidve dodávky tovaru posúdil rôznym spôsobom z hľadiska kritéria oprávnenosti nákladovej položky pri nákupe materiálu.
názoru žalovaného odvolateľ svoju dôkaznú povinnosť vo vzťahu ku konkrétnemu výdavku nikdy nesplnil všeobecným poukázaním na objem svojej produkcie, splnil ju iba preukázaním plnenia zákonných podmienok pre akceptáciu výdavku za výdavok daňový. V danom prípade sporné náklady neboli uznané, keďže v rámci daňového konania a vykonaného dokazovania nenaplnili zákonné podmienky ich uznania z hľadiska daňového. S poukazom na tieto skutočnosti žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/44/2007-36 potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo o odvolaní rozhodol
3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní. 3 Sžf 64/2008 4
1 zák.č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie nebol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb.).
1 zák. č. 366/1999 Z.z. daňovým výdavkom je výdavok (náklad) daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka, alebo evidovaný v evidencii daňovníka
4.
1 zák.č. 366/1999 Z.z. daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov, aj keď o týchto výdavkoch (nákladoch) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie nie je dostatočne preukázané a ďalej výdavky taxatívne vymedzené v písmenách a/ - z/, rovnako uvedené v ods. 2 citovaného § 25 zák.č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.12.2001.
1 zák. č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení účinnom k 31.12.2001 § 19 ods. 1 vyplýva, že účtovné jednotky zostavujú účtovnú uzávierku k poslednému dňu účtovného obdobia (riadna účtovná uzávierka) a v ostatných prípadoch uvedených v § 17 ods.
sumáru denných tržieb a dokladov, ktoré boli vydané spoločnosťou R., a.s., P.. 4. Správca dane neuznal žalobcovi náklady zaúčtované na účet 5011 spotreba materiálu – plech v celkovej hodnote 1 663 344,-- Sk dodané spoločnosťou J., s.r.o. H. v množstve 3 Sžf 64/2008 6 106 052 kg, 2-3 mm hrubého plechu, ktoré nemohlo byť
správcu dane spotrebované, keďže spoločnosť žalobcu nemala v tom čase žiadnych zamestnancov spracovávajúcich plech. Rovnako nemal žalobca fakturované dodávateľské práce od iných firiem, u ktorých by si objednal dodávku týchto prác. Z uvedených dôvodov posúdil náklady vo výške 1 663 344 Sk ako nepreukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v rozpore s § 24 ods. 1 zák. č. 366/1999 Z.z.
1 O.s.p. je odvolací súd rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
1 O.s.p. až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote
(dva mesiace od doručenia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak). Odvolací súd prejednal podané odvolanie v rozsahu a z dôvodov v ňom uvedených v spojení s dôvodmi, ktoré žalobca uviedol v žalobe, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a dospel k záveru, že skutkový stav v danom prípade bol zistený dostatočne a dokazovanie, ktoré vykonali daňové orgány bolo rozsiahle. Žalobca počas súdneho konania nenavrhol žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by sa mali v tomto konaní vykonať. Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že konateľka žalobcu sa bližšie nevyjadrila k nákladom, ktoré boli vylúčené správcom dane, ktoré sa týkali nákupu plechu od spoločnosti R., a.s., a od spoločnosti J., s.r.o., H.. S poukazom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že krajský súd vec posúdil vecne správne, keď zamietol žalobu, pretože rozhodnutia správcu dane ako aj žalovaného považuje za zákonné. Správca dane ako aj žalovaný vyhodnotili dôkazy na základe svojej úvahy, pričom každý dôkaz hodnotili jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. Prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Rovnako sa stotožnil s názorom, že pokiaľ žalobca v predmetnom období nezamestnával zamestnancov, nebolo možné, aby si zaúčtoval náklady na zaobstaranie pracovných pomôcok, ako aj výdavky za mobilné telefóny. V prípade dodávok plechu predložil žalobca doklady z elektronickej registračnej pokladnice, ktoré mali byť vystavené dodávateľom žalobcu spoločnosťou R., a.s., P., divízia K., avšak v rámci dokazovania bolo zistené, že uvedené doklady dodávateľ žalobcu 3 Sžf 64/2008 7 nevystavil. V konaní žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali uvedené tvrdenie a keďže rovnako nepreukázal, že by dodávku plechu v celkovej sume 1 663 344 Sk od spoločnosti J., s.r.o., H. tak ako tvrdí spracoval, nebolo ich možné uznať ako daňové náklady v zmysle § 24 ods. 1 zák.č. 366/1999 Z.z. t.j. ako výdavky daňovníkom preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov žalobcu. O trovách konania rozhodol súd
1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, keďže nemal v konaní úspech a to ani čiastočný. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 18. septembra 2008 JUDr. Ivan R u m a n a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.