← Slovensko

o preskúmanie zákonnosti rozhondutia odporkyne

Najvyšší súd 3 Sž 20/2008-27 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členiek s

§ 64ods. 5 zák. č. 308/2000 Z.z.) a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu č. 379-Pg

O/O-4700/2007 a písomnými podaniami účastníkov, ako aj po vypočutí zástupcov navrhovateľky a odporkyne na pojednávaní dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je potrebné zmeniť podľa § 250l ods. 2 O.s.p.

§ 250jods.

5 O.s.p., keďže dospel k záveru, že o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak ako rozhodla odporkyňa. Podľa § 20 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. (v znení účinnom v rozhodujúcom posudzovanom období) na základe klasifikácie programov podľa vekovej vhodnosti je vysielateľ televíznej programovej služby povinný zaviesť a uplatňovať Jednotný systém označovania programov adresovaný rodičom a vychovávateľom maloletých (ďalej len JSO). Podľa § 64 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi Rada ukladá tieto sankcie: upozornenie na porušenie zákona, odvysielanie oznamu o porušení zákona, pozastavenie vysielania programu alebo jeho časti, pokutu, odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti. 3 Sž 20/2008 6 Podľa § 67 ods. 3 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. (v znení účinnom v čase, kedy bol predmetný spravodajský príspevok odvysielaný v programe Noviny) Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby od 20 000,-- Sk do 2 000 000,-- Sk, ak porušil podmienky na vysielanie sponzorovaných programov. Z obsahu rozhodnutia odporkyne však senát Najvyššieho súdu SR zistil, že odporkyňa sankcionovala navrhovateľku za porušenie povinnosti správne uplatniť JSO, keďže navrhovateľka nezabezpečila, aby obrazové závery, ktoré tvorili integrálnu súčasť informácie boli zobrazované v rozsahu nevyhnutnom pre pochopenie informácie bez dôrazu na efekt šokovania. Zo znenia zákona č. 308/2000 Z.z. (v znení účinnom v rozhodujúcom období), však vyplýva, že v predmetnom období bolo sankcionovanie povinnosti, ktorú mala odporkyňa porušiť, upravená v inom ustanovení zákona a to v § 67 ods. 3 písm. c/ zák.č. 308/2000 Z.z.. Z tohto dôvodu senát Najvyššieho súdu SR dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné rozhodnutie odporkyne podľa § 250l ods. 2 O.s.p. a § 250q ods.2 druhá veta O.s.p.

§ 250jods.

5 O.s.p. zmeniť, keďže o sankcii malo byť rozhodnuté inak. Rozsahom a dôvodmi opravného prostriedku v týchto prípadoch nie je súd viazaný. S poukazom na uvedené pochybenie odporkyne, súd zmenil výrok rozhodnutia odporkyne tak, že sankciu – pokutu určil podľa § 67 ods. 3 písm.c/ citovaného zákona. Aj podľa názoru súdu navrhovateľka odvysielaním posudzovaného príspevku, porušila povinnosť zabezpečiť pri výrobe vlastného spravodajského programu, aby obrazové príspevky, ktoré tvoria integrálnu súčasť informácie alebo správy boli zobrazené bez dôrazu na efekt šokovania alebo senzácie a v rozsahu nevyhnutnom pre pochopenie informácie. Obrazové zábery obsahujúce detailne ako dav trestá pouličného zlodeja retiazky, ako ho ľudia z davu kopú do tváre a hlavy, bijú opaskom a päsťami, ako je ťahaný za motocyklom, boli použité vo väčšom rozsahu ako bol nevyhnutný pre pochopenie informácie o spôsoboch trestania pouličných zlodejov v Indii. Opakovaním niektorých obrazových záberov v príspevku zobrazujúcich násilie bolo možné spôsobiť efekt šokovania, obrazové zábery boli použité samoúčelne a nadbytočne. V administratívnom konaní neboli zistené ani procesné pochybenia zo strany odporkyne. Konanie bolo začaté z úradnej moci, samotná sťažnosť tretej osoby nie je návrhom na začatie správneho konania, je len jedným z podkladov, ktoré musí odporkyňa preveriť a na základe 3 Sž 20/2008 7 ktorého môže začať správne konanie. Navrhovateľka sa vyjadrila k predmetu konania, rovnako využila aj ďalšie procesné právo a nahliadla do administratívneho spisu v priebehu konania. Návrhy na vykonanie dokazovania nevzniesla, v konaní nenamietala nesprávnosť skutkových zistení. Súd nezistil, že by bolo navrhovateľke upreté právo oboznámiť sa s obsahom posudzovaného programu, keďže navrhovateľka nepreukázala, že by žiadala v samotnom správnom konaní o jeho oboznámenie. Iné pochybenia v rozhodnutí odporkyne v rámci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia súd nezistil, stotožnil sa so závremi správneho orgánu obsiahnutými v administratívnom rozhodnutí a preto vo zvyšnej časti napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods.2 veta prvá O.s.p. potvrdil. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250l ods. 2 O.s.p.

§ 250kods.

1 O.s.p. tak, že nepriznal navrhovateľke právo na náhradu trov konania, pretože nemala v konaní úspech a aj z dôvodu, že rozhodnutie odporkyne bolo zmenené z iných dôvodov ako boli uplatnené v opravnom prostriedku. POUČENIE: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 18. septembra 2008 JUDr. Ivan R u m a n a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.