← Slovensko

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

Obsah (4)§ 64§ 71§ 250j§ 250k

Najvyšší súd 5Sž/82/2007 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Elexo

§ 64ods. 5 zákona, z dôvodov uvedených v odvolaní a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu odporkyne č. 502-Pg

O/O-572/2006 a písomnými podaniami účastníka, ako aj po vypočutí zástupcov účastníkov konania na pojednávaní, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné len čiastočne. Skutočnosti uvádzané v monitoringu programu: S. odvysielaného dňa 30.12.2005 ako druhý semifinálový večer, neboli medzi účastníkmi konania sporné. Dané vydanie programu prezentovalo vystúpenia druhej semifinálovej desiatky, bolo rozdelené do troch častí, každú z častí ukončili moderátori vstupom, následne sa na obrazovke v modrom poli objavilo logo programu SHS, vzápätí nasledovala copyrightová výhrada: Vyrobila S. v spolupráci s F.. Podľa formátu vo vlastníctve F. a 19 TV. Následne vysielateľ odvysielal označenie sponzorov programu: T. a spoločnosti F.. Potom sa v pravom dolnom rohu obrazovky objavilo označenie prestávka. Následne sa v prestávke diváci rovnako ako porota zodvihli zo stoličiek, pomaly odchádzali „zo scény“. Kamera snímala B. v rozhovore s L. K.. Po prestávke v štúdiu bolo odvysielané avízo: Nasleduje S.. Po uvedenom avíze bol odvysielaný upútavkový blok propagujúci programy S.. Po upútavkovom bloku nasledoval pohľad do štúdia označený v pravom dolnom rohu ako prestávka. Nasledovalo označenie sponzorov programu F. a T. a začiatok druhej časti programu – označenie loga SHS. Následne pokračoval program druhou časťou, ktorá trvala cca 39 minút. Po vystúpení súťažiacich bola ukončená druhá časť logom programu SHS a copyrightovou výhradou. Nasledovali označenia sponzorov programu spoločnosti T. a F.. Následne sa potom kamera vrátila do štúdia a snímala súťažiacich a moderátorov, ako aj odchod poroty a divákov zo svojich miest. Po časti označenej ako prestávka nasledovalo avízo na pokračovanie daného programu S., nasledovala upútavka na program N.. Nasledoval Jingel S., Jingel reklamy, reklama spoločnosti T., S., J. a O., ktorá mala plochu cca 57 s., nasledoval upútavkový blok na programy S., Jingel reklamy, nasledovala aj reklama v trvaní 147 s., nasledovala po predele uvidíte programy S. Jingel, S., prestávka – záber 5Sž/82/2007 4 do štúdia, pohľad na A., P., B., súťažiacich, divákov a porotu. Označenie sponzorov programu F. a T.. Následne bola odvysielaná tretia časť programu, ktorá bola ukončená záverečnými titulkami, po ktorých boli opakovane odvysielané označenia sponzorov programu spoločnosti T. a F. v rovnakej podobe ako vyššie uvedené. Rada v danej veci rozhodla už dňa 06.06.2006 v rozhodnutí RP č. 309/2006 tak, že navrhovateľka porušila povinnosť podľa § 35 ods. 6 zák.č. 308/2000 Z.z. tým, že účastník konania zaradil reklamu počas predmetného programu, za čo jej bola uložená pokuta vo výške 4 000 000 Sk. Proti uvedenému rozhodnutiu podala navrhovateľka odvolanie a Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. 2 Sž 49/2006 zo dňa 21.02.2007 zrušil rozhodnutie odporkyne a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že v rozhodnutí absentovali dôvody vo vzťahu k výške sankcie, najmä neboli konkretizované a skutkovo vymedzené. Odôvodenie napadnutého rozhodnutia odporkyne, podľa ktorého jednotlivé bloky – časti programu S. tvoria jeden celok, pretože ide o jedno súťažné kolo celej súťaže, a to aj svojim obsahom, formou a funkciou, považuje súd za zodpovedajúce zásadám logického myslenia, na základe skutkových zistení uvedených v rozhodnutí. Odporkyňa vychádzala zo skutočnosti, že v súťaži vystúpilo desať súťažiacich, každý odspieval jednu skladbu. Žiaden zo súťažiacich teda zjavne nepotreboval prestávku na oddych. Moderátori neúčinkovali v programe počas vystúpenia súťažiacich a členovia poroty neúčinkovali v častiach, kedy moderátori spovedali súťažiacich. Je preto zrejmé, že obsah programu žiadne prestávky svojim spôsobom neodôvodňoval. Medzi jednotlivými blokmi – časťami sa tiež nezmenila scéna, a ani nedošlo k žiadnej badateľnej technickej zmene, ktorá by prestávku odôvodňovala. Odporkyňa obsahovú, funkčnú súvislosť so zreteľnou formou podrobne zdôvodnila vo svojom rozhodnutí a senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa plne stotožňuje s jej právnym posúdením veci. Podľa § 35 ods. 1 zákona reklama a telenákup sa zaraďujú do vysielania medzi jednotlivé programy. Podľa ods. 2 § 35 zákona v programoch zložených zo samostatných častí alebo pri prenose športových a podobne štruktúrovaných podujatí a predstavení s prestávkami sa reklamné šoty a telenákupné šoty zaraďujú iba medzi jednotlivé časti alebo počas prestávok. Podľa § 35 ods. 6 zákona vysielateľ s licenciou môže zaradiť reklamné šoty a telenákupné šoty aj počas vysielania programov, ak sa tým nenaruší celistvosť, hodnota a charakter programu vrátane jeho prirodzených vnútorných prestávok pri dodržaní práv nositeľov práv a za podmienok ustanovených v odsekoch 3 – 5. Vysielateľ televíznej programovej služby na základe zákona nesmie zaraďovať reklamu ani telenákup počas vysielania programov. Podľa názoru senátu Najvyššieho súdu SR je základom pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporkyne posledná veta § 35 ods. 6 zákona, nakoľko upravuje správanie sa vysielateľa na základe zákona, ktorým je navrhovateľka. Skutočnosť, že navrhovateľkou vytvorené bloky programu nespĺňali kritériá 5Sž/82/2007 5 samostatného programu, neboli ani samostatnou časťou programu, ale boli programom len vo svojom súhrne, predurčila tiež záver, že pokiaľ bol program prerušovaný a prerušenie využité len na vysielanie reklamy, postupovala navrhovateľka v rozpore s citovaným ustanovením zákona. Z uvedeného teda vyplýva, že na uloženie sankcie sú splnené zákonom stanovené predpoklady a dané podmienky. Podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby od 100 000 Sk do 5 000 000 Sk, ak porušil podmienky na vysielanie reklám a telenákupu. Napadnutým rozhodnutím bola navrhovateľke uložená pokuta v sume 4 000 000 Sk, to znamená približne vo výške štyroch pätín zákonného rozpätia, teda blízko hornej hranice zákonom určenej sadzby. Podľa názoru súdu je rozhodnutie odporkyne v časti o uložení sankcie preskúmateľné, pretože je riadne zdôvodnené a to konkrétnym zdôvodnením jednotlivých hľadísk pre uloženie sankcie (§ 64 ods. 2 tretia veta zákona), ktorými sú závažnosť veci, spôsob trvania a následky porušenia povinnosti s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania vo vzťahu k uloženej sankcii, rovnako má právo oboznámiť sa s dôvodmi obsiahnutými v písomnom vypracovaní rozsudku. Program, ktorý je predmetom daného konania, bol odvysielaný v druhej sérii. K správnemu deliktu došlo dňa 30.12.2005, teda pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku NS SR č.k. 4Sž 32/2005 zo dňa 21.12.2005, ktorý rozhodoval vo vzťahu k prvej sérii, ale až po vyhlásení rozsudku. Sankcionovaný subjekt má právo poznať akými úvahami sa správny orgán riadil pri stanovovaní miery závažnosti správneho deliktu a aké skutočnosti považoval za relevantné pre výšku sankcie. Senát najvyššieho súdu sa nestotožnil s výškou pokuty, ktorá bola v tomto prípade navrhovateľke uložená. Vychádzal pritom z rozhodovacej činnosti súdu a odporkyne v obdobných prípadoch, z ktorej vyplynulo, že odporkyňa za skutkovo totožné prípady udelila rozhodnutiami: číslo RP/200/2005 zo dňa 22.2.2005, číslo RP/219/2005 zo dňa 7.6.2005, číslo RP/223/2005 zo dňa 21.6.2005, číslo RP/224/2005 zo dňa 21.6.2005, číslo RP/225/2005, zo dňa 21.6.2005, číslo RP/232/2005 zo dňa 6.7.2005, číslo RP/233/2005 zo dňa 6.7.2005, číslo RP/234/2005 zo dňa 6.7.2005, číslo RP/235/2005 zo dňa 6.7.2005, číslo RP/236/2005 zo dňa 6.7.2005 a číslo RP/237/2005 zo dňa 6.7.2005, RP/220/2005 zo dňa 7.6.2005 navrhovateľke pokuty vo výške 11 x 500 000 Sk, a to za zaradenie reklamy počas programu S.. Rovnako senát vychádzal aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach 3Sž/19/2007 /rozhodnutie odporkyne č. RP/341/2006 zo dňa 19.12.2006/ a 3Sž/20/2007 /rozhodnutie odporkyne č. RP/342/2006 zo dňa 19.12.2006/, ktorých predmetom bol súdny prieskum rozhodnutí odporkyne vydaných vo veci zaradenia reklamy počas programu S., pričom v obidvoch veciach bola pokuta uložená odporkyňou /4 000 000 Sk/ znížená súdom na 2 000 000 Sk. Pokutu uloženú napadnutým rozhodnutím vo výške 4 000 000 Sk, teda vo výške blízko hornej hranice zákonom určenej sadzby, súd považuje za neprimerane vysokú. Zákon totiž umožňuje správnemu orgánu uložiť pokutu v pomerne širokom rozsahu a výška uloženej pokuty závisí síce od subjektívneho hľadiska správneho orgánu, ale 5Sž/82/2007 6 musí prihliadnuť na charakter porušenia právneho predpisu a jeho následky. Poukazujúc na zásadu obsiahnutú v § 3 ods.4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní /ďalej len správny poriadok/

§ 71

zákona, podľa ktorej správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely a zároveň s prihliadnutím na viacnásobné opakované a vedomé porušenie predmetného ustanovenia zákona, dospel senát Najvyššieho súdu SR k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne v časti výroku o uložení pokuty podľa § 250q ods. 2 veta druhá O.s.p.

§ 250jods.5 O.s.p.

zmení vo výške uloženej pokuty na 2 000 000 Sk, pretože v tomto prípade ide o podobný prípad, ako bola vec zaradenia reklamy v programe S., za ktorý bola navrhovateľke uložená pokuta vo výške 500 000 Sk a uložená pokuta v napadnutom rozhodnutí odporkyne vo výške 4 000 000 Sk nerešpektuje citovanú zásadu /§ 3 ods.4 zákona č. 71/1967 Zb./. Zmenená výška pokuty zodpovedá podľa názoru súdu charakteru a závažnosti porušenej povinnosti. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250l ods. 2 O.s.p.

§ 250kods.

1 veta prvá O.s.p. tak, že nepriznal náhradu trov konania navrhovateľke, nakoľko bola v konaní úspešná len čiastočne. Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie /opravný prostriedok/ vo výške 2000 Sk podľa § 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch

položkou 10c jeho Prílohy k zákonu – Sadzobníka súdnych poplatkov. P O U Č E N I E : Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. V Bratislave dňa 1. júla 2008 JUDr. Anna Elexová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Koláriková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.