Z, táto lehota vyplýva z § 408 ods. 1 ObZ a je dokonca predlžená o tri mesiace odo dňa, kedy sa vykonávacie konanie mohlo začať prvý raz. Tvrdeniami povinného v námietkach proti exekúcii, že u všetkých vymáhaných pohľadávok v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie uplynula premlčacia desaťročná lehota
Z aj lehota troch mesiacov
Z, sa okresný súd vôbec nezaoberal, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Okresný súd navyše pri rozhodovaní o námietkach proti exekúcii dôvody svojho rozhodnutia v odôvodnení uznesenia neuviedol, jeho rozhodnutie je preto nepreskúmateľné. Účastníci sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadrili. 1 M Cdo 5/2008 3 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu povinného (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné. V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že, a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale je v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady konania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p. (prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážka veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípadne nedostatok návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným) neboli generálnym prokurátorom namietané a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Generálny prokurátor Slovenskej republiky okrem iného vytýka, že napadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ako ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 1 M Cdo 5/2008 4
4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie
osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
O.s.p., dôkazy súd hodnotí
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
1 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“), exekučné konanie sa začína na návrh.
2 EP, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až po udelení poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
1 EP, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. 1 M Cdo 5/2008 5
1 písm. g/, EP, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
EP, tam, kde sa v osobitných právnych predpisoch hovorí o súdnom výkone rozhodnutia, rozumie sa tým vykonávanie exekúcie aj
tohto zákona.
Z, bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov od dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty.
Z, ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej uplynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone začalo do troch mesiacov odo dňa keď sa mohlo začať. Z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že
okresného súdu povinný mohol vo vzťahu k exekučným titulom (pohľadávkam v nich priznaných) námietku premlčania uplatniť iba ako odporca v čase, keď exekučné tituly neboli právoplatné a vykonateľné, t. j. iba v základnom konaní. Z tohto zdôvodnenia by bolo možno vyvodiť, že okresný súd zaujal právny názor, že povinný v exekučnom konaní v rámci námietok proti exekúcii nemôže účinne vzniesť námietku premlčania vymáhanej pohľadávky (pohľadávok) a preto okresný súd pri rozhodovaní o námietkach povinného proti exekúcii neskúmal, či v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným (6. novembra 2006) u vymáhaných pohľadávok neuplynula trojmesačná lehota uvedená v § 408 ods. 2 ObZ. nevyporiadal sa teda s tvrdeniami povinného, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 21. novembra 2005 sp. zn. Z – 2 – 34 Cb 489/96 v znení doplňujúceho a opravného rozhodnutia nadobudol právoplatnosť 1. februára 2006, desaťročná premlčacia lehota
Z začala plynúť v deň splatnosti faktúry č. 539038, t.j.
Z začala plynúť v deň splatnosti faktúry č. 539194, t.j.
Z alebo po jej uplynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone (v zmysle § 233 EP exekúcii) začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať. Z tohto ustanovenia výkladom a contrario treba vyvodiť, že ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní skôr ako tri mesiace pred uplynutím desaťročnej premlčacej doby
Z, rozhodnutie možno súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone (v zmysle § 233 EP exkúcii) začalo pred skončením (uplynutím) premlčacej doby
Z. Ustanovenie § 408 ObZ ráta teda s dvomi možnosťami. V prípade prvej (ak bolo právo právoplatne priznané v priebehu desaťročnej premlčacej doby uvedenej v § 408 ods. 1 ObZ a zároveň skôr než v posledných troch mesiacov pred uplynutím tejto doby) výkon rozhodnutia (exekučné konanie) musí byť začatý do uplynutia desaťročnej doby počítanej odo dňa, keď začala táto doba plynúť po prvý raz, inak nastane premlčanie rozhodnutím priznaného práva. V prípade druhej možnosti ide o situáciu, keď právo bolo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby uvedenej v § 408 ods. 1 ObZ alebo po jej uplynutí; vtedy musí oprávnený podať návrh na exekúciu najneskôr v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa mohla exekúcia začať, čomu treba rozumieť tak, že najneskôr do troch mesiacov od vykonateľnosti vydaného exekučného titulu, inak sa jeho právo priznané rozhodnutím premlčí. Ustanovenie § 408 ObZ, ktoré platí v obchodných záväzkových vzťahoch, vylučuje uplatnenie (aplikáciu) § 110 ods. 1 prvá veta Obč. zák.,
ktorého, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo
rozhodnutia plniť. Posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania povinným si vyžadovalo zistiť tento časový sled: kedy nastala splatnosť tej ktorej pohľadávky oprávneného, právoplatnosť rozsudkov tvoriacich exekučný titul, ich vykonateľnosť a čas začatia exekučného konania. Za predpokladu, že by exekučný súd zistil, že desaťročná premlčacia doba v zmysle § 408 ods. 1 ObZ v čase vydania exekučných titulov už uplynula, musel by ustáliť, či v čase začatia exekučného konania neuplynula lehota troch mesiacov stanovená v § 408 ods. 2 ObZ. Ak táto lehota uplynula, nemohol nepriznať účinnosť námietke premlčania vznesenej povinným v exekučnom konaní. Okresný súd Bratislava IV ako exekučný súd však vychádzal 1 M Cdo 5/2008 8 z nesprávneho právneho názoru o nemožnosti uplatnenia námietky premlčania v exekučnom konaní a preto neskúmal dôvodnosť námietky premlčania vznesenej v exekučnom konaní povinným, nezisťoval rozhodujúce skutočností v zmysle § 408 ObZ. Vzhľadom na potrebu skúmania námietky premlčania vznesenej povinným v rámci námietok proti exekúcii (§ 50 ods. 1 EP), t.j. opodstatnenosť námietky generálneho prokurátora založenej na ustanovení § 243f ods. l písm. c/ O.s.p., okolnosť, že okresný súd sa nezaoberal uvedenými rozhodujúcimi skutočnosťami dôležitými pre posúdenie premlčania vymáhaných pohľadávok a príslušné zistenia v rámci dokazovania (porovnaj najmä § 132, § 251 ods. 4 O.s.p.) nevykonal (ktorý chybný postup v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v rozpore s § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. ani náležite nevysvetlil), je treba považovať za inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
1 písm. b/ O.s.p. Z uvedeného vyplýva, že generálny prokurátor Slovenskej republiky dôvodne podal mimoriadne dovolanie
l písm. b/, c/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania (povinného) a túto nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Najvyšší súd preto v zmysle § 243b ods. 1 veta za bodkočiarkou a § 243b ods. 2 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenie a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie s tým, že právny záver vyslovený v tomto rozsudku je preň záväzným. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. júla 2008 JUDr. Jana Bajánková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : 1 M Cdo 5/2008 9
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.