svojho obsahu návrhom na začatie konania. Uviedol, že nezrozumiteľné a neúplné podanie navrhovateľ napriek výzve súdu ( uznesením z
1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu , pokiaľ to zákon pripúšťa. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu , ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na ustanovenie zástupcu z radov advokátov , má procesnú formu uznesenia. Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O. s. p. Prípustnosť dovolania
p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy, lebo nejde o uznesenie uvedené v § 239 ods. 1 písm. a/ a b/ prvá veta O. s. p., ale ani o potvrdzujúce uznesenie patriace do niektorej z kategórií potvrdzujúcich uznesení vymenovaných v § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O. s. p. ,. Keďže napadnutým je také uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. , proti ktorým je dovolanie prípustné, nemožno prípustnosť proti nemu smerujúceho dovolania vyvodiť z týchto ustanovení. So zreteľom na zákonnú povinnosť ( § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ , zaoberal sa dovolací súd i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z takýchto vád ( t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, o prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadený, ). 2Cdo 193/2010 7Cdo 47/2010 4 Dovolací súd existenciu takejto vady nezistil a ani sám navrhovateľ netvrdil, že by konanie v tejto právnej veci bolo postihnuté vadou konania uvedenou v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O. s. p.. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. Z hľadiska prieskumu dovolacieho súdu čo do existencie dovolacieho dôvodu
f/ O. s. p. treba uviesť, že Občiansky súdny poriadok dáva odňatie možnosti konať pred súdom výslovne do súvislosti s faktickým procesným postupom súdu, nie s jeho právnym posúdením určitej otázky ( vrátane otázky splnenia podmienok pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov ). Pokiaľ by sa aj prípadne súd pri rozhodovaní ( posudzovaní tejto otázky ) dopustil omylu v aplikácii práva, mal by jeho postup za následok ( len ) nesprávne rozhodnutie, nie však procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Nesprávne právne posúdenie veci ( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ) je prípustným dovolacím dôvodom ( ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné ), samo nesprávne posúdenie veci, ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. Zároveň je na tomto mieste potrebné uviesť, že aj pokiaľ by súdy svoje rozhodnutie založili na nesprávnych skutkových zisteniach, ani to neznamená procesnú vadu konania v zmysle § 237 O. s. p. Nesprávne skutkové zistenie má za následok vydanie vecne nesprávneho rozhodnutia súdu, samo osebe ale nie je vadou konania v zmysle § 237 O. s. p., teda nezakladá prípustnosť dovolania. Pretože prípustnosť dovolania v tomto prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O. s. p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa
5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pokiaľ ide o dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. októbra 2008 sp. zn. 13 Co 144/2008 dovolací súd dospel k záveru, že jeho preskúmaniu bráni procesná prekážka . Z obsahu spisu totiž vyplýva, že dovolateľ nemá právnické vzdelanie a v zmysle rozhodnutí súdov oboch nižších stupňov mu nebol 2Cdo 193/2010 7Cdo 47/2010 5 ustanovený zástupca z radov advokátov. Napriek tomu žiadneho advokáta nepoveril zastupovaním v dovolacom konaní.
kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci ( podmienky konania ).
2 O. s. p. ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví. Nedostatok právneho zastúpenia dovolateľa advokátom
1 druhá veta O. s. p. je odstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Pokiaľ však dovolateľ napriek poučeniu
1 O. s. p. o povinnom právnom zastúpení v dovolacom konaní uvedený procesný nedostatok neodstránil ( nepredložil plnomocenstvo pre advokáta na zastupovanie v dovolacom konaní ), tak svojim procesným postupom spôsobil, že v dovolacom konaní pre tento nedostatok nie je možné pokračovať a dovolacie konanie treba zastaviť
p. v spojení s § 104 ods. 2 O. s. p. Vzhľadom na uvedený nedostatok podmienky dovolacieho konania , ktorý pre nečinnosť dovolateľa zostal neodstránený, Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.