Obsah (8)

§§ 211§ 212§§ 115§ 49§ 5§ 246c§ 224§ 250k

Najvyšší súd Slovenskej republiky 1 Sžo 49/2008 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka

ust. § 10 ods. 2 preskúmal rozsudok krajského súdu v časti napadnutej odvolaním a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c

§§ 211a nasl.

a dospel k názoru, že odvolanie nie je dôvodné. Navrhovatelia považovali rozsudok súdu prvého stupňa a postup, ktorý mu predchádzal za nezákonný predovšetkým z dôvodu, že im ako účastníkom preskúmavacieho konania bola postupom súdu prvého stupňa odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolací súd, ktorý je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný podľa § 246c ods. 1 O.s.p.

§ 212ods.

1 preskúmal zákonnosť napadnutého rozsudku súdu prvého 1 Sžo 49/2008 4 stupňa a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu námietok navrhovateľov uvedených v ich odvolaní, teda či súd prvého stupňa v preskúmavacom konaní odňal navrhovateľom možnosť konať pred súdom. Z predloženého spisového materiálu súdu prvého stupňa mal odvolací súd preukázané, že súd prvého stupňa nariadil pojednávanie vo veci preskúmania opravného prostriedku navrhovateľov proti rozhodnutiu odporcu na deň 19.11.2007, predvolanie na pojednávanie bolo právnej zástupkyni navrhovateľov doručené dňa 9.11.2007. Dňa 15.11.2007 bola súdu prvého stupňa doručená žiadosť právnej zástupkyni navrhovateľov o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že pre časovú tieseň sa nemôže na uvedené pojednávanie dostatočne pripraviť, pretože na deň 14.11.2007 má už predvolania na dve pojednávania na Krajskom súde Bratislava, ktoré si taktiež vyžadujú čas na prípravu. Povinnosťou súdu v preskúmavacom konaní podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ nariadi pojednávanie je postupovať v súlade s ustanoveniami podľa § 246c ods. 1

§§ 115-119 O.s.p.

Odvolací súd v danej veci nezistil procesné pochybenie súdu prvého stupňa, ktorým by navrhovateľom odňal možnosť konať pred súdom, keďže zo spisového materiálu súdu prvého stupňa vyplýva, že predvolanie na pojednávanie doručil právnej zástupkyni v súlade s § 115 ods. 2 O.s.p. 10 dní pred pojednávaním, teda právna zástupkyňa mala dostatok času na prípravu na pojednávanie a skutočnosť, že pred doručením predvolania na pojednávanie v danej veci jej boli doručené predvolania na dve ďalšie pojednávania na Krajskom súdu v Bratislave na deň 14.11.2007, nemôže byť dôležitým dôvodom, pre ktorý by súd prvého stupňa mohol podľa § 119 ods. 1 O.s.p. odročiť pojednávanie, s prihliadnutím, že tieto dve ďalšie pojednávania sa ani nekonali v deň pojednávania v preskúmavanej veci t. j. 19.11.2007. Postup súdu prvého stupňa v danej veci nie je možné považovať za taký postup, ktorým by navrhovateľom ako účastníkom preskúmavacieho konania odňal právo konať pred súdom garantované v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa článku 48 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon. 1 Sžo 49/2008 5 Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. Ústava Slovenskej republiky v citovanom článku zaručuje základné právo, v zmysle ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Nevyužitie uvedeného ústavou garantovaného práva účastníkom v súdnom konaní, vzhľadom na prekážky na jeho strane, nie je možné považovať za odňatie práva konať pred súdom. Z postupu súdu prvého stupňa v danom preskúmavacom konaní vyplýva, že v tomto konaní postupoval v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku podľa § 250g ods. 2 O.s.p., keď nariadil pojednávanie vo veci, na ktoré účastníkov riadne predvolal, pretože navrhovatelia boli zastúpení advokátom predvolanie v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p.

§ 49ods.

1 doručil len ich zástupcovi, účastníci mali právo nie povinnosť sa na pojednávanie dostaviť. Nevyužitím tohto práva sa účastníci sami zbavili možnosti vyjadriť sa k veci a teda aj k stanovisku odporcu vo veci a k návrhom na dôkazy, pričom toto právo nevyužili ani v rámci podaného odvolania. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že na súde prvého stupňa sa nevykonali žiadne dôkazy a navrhovatelia námietky proti rozhodnutiu správneho orgánu a jeho postupu uviedli v opravnom prostriedku, v ktorom nenavrhovali vykonať žiadne nové dôkazy. Vzhľadom k tomu, že navrhovatelia v odvolaní namietali, že v dôsledku vyššie uvedeného procesného pochybenia súdu prvého stupňa, vo veci samej nebol dostatočne zistený skutkový stav, odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v merite veci. Podľa § 5 ods. 1, 2, 3, 5 reštitučného zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do

1. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa §
2. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Rozhodnutie o navrátení vlastníctva 1 Sžo 49/2008 6 k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad. Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa odsekov 2 a 4 možno podať opravný prostriedok na súde. Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať podľa reštitučného zákona bolo, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. 1 uvedeného zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených v § 2 ods. 1, 2 tohto zákona, ako aj že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe (od 25.2.1948 do 1.1.1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3 reštitučného zákona, právo na navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatnila v lehote ustanovenej v § 5 ods. 1 označeného zákona (do 31.12.2004) a žiadané pozemky ku dňu odňatia mali charakter pôdy podľa § 1 ods. 1 tohto zákona ako aj, že žiadané nehnuteľnosti neboli vydané podľa zákona o pôde (zákon č. 229/1991 Zb.). Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona o pôde sú príslušné pozemkové úrady podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona

§ 5ods.

5 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v platnom znení. Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 reštitučného zákona platia všeobecné predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, 1 Sžo 49/2008 7 orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie (§ 32 Správneho poriadku). Správny orgán v danej veci postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil skutočný stav, a preto jeho právny názor bol skutkovo a právne správny, z ktorých dôvodov boli splnené zákonné podmienky pre potvrdenie jeho rozhodnutia súdom prvého stupňa podľa § 250q ods. 2 O.s.p. Z administratívneho spisového materiálu v danej veci vyplýva, že navrhovatelia, ako oprávnené osoby si dňa 31.12.2004 uplatnili na Pozemkovom úrade v L. v zmysle reštitučného zákona nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom vedeným kat. úz. L., ktoré boli odňaté pôvodným vlastníkom J. D. a M., rod. K.. Obvodný pozemkový úrad rozhodnutím zo dňa 12.6.2006 č. LC/2006/00440 RE-54 navrhovateľom priznal podľa § 6 ods. 1, písm. d/, ods. 2 reštitučného zákona právo na náhradu k žiadaným nehnuteľnostiam. Na základe odvolania Slovenského pozemkového fondu bolo uvedené rozhodnutie pozemkového úradu zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25Sp 30/2006-32 zo dňa

1. marca
2. Správny orgán v intenciách názoru krajského súdu doplnil dokazovanie a vo veci rozhodol preskúmavaným rozhodnutím. Z výpisu pozemkovoknižnej vložky č. X. kat. úz. L. vyplýva, že v prospech právnych predchodcov navrhovateľov bolo zapísané len vlastníctvo k parc. č. X. (časť A pozemkovoknižnej vložky por. č. 1), ostatné pozemky uvedené v časti A pod por. č. 2 až 23 boli do tejto pozemkovoknižnej vložky pripísané z iných pozemkovoknižných vložiek tak, ako to vyplýva zo zápisu v časti B pod por. č. 4, z odpisujúcich pozemkovoknižných vložiek vyplýva, že vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam svedčalo iným osobám ako boli právni predchodcovia navrhovateľov, a vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam bolo podľa zápisu B 5 zapísané v prospech československého štátu. Pozemok parc. č. X., charakterom podľa zápisu v pozemkovej knihe – stavebný pozemok, bol vyvlastnený výmerom ONV zo dňa 24.4.1947 č. 14.113/
3. 1 Sžo 49/2008 8 Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa správny orgán v danej veci si pre svoje rozhodnutie zadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovatelia si uplatnili reštitučný nárok na žiadané pozemky v zákonnej lehote podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona, avšak pozemok parc. č. X. v rozhodnej dobe neprešiel do vlastníctva štátu a nemal charakter poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy a k ostatným žiadaným nehnuteľnostiam vlastníctvo právnych predchodcov navrhovateľov nebolo preukázané. Z uvedených dôvodov záver správneho orgánu ako aj súdu prvého stupňa bol správny, že navrhovatelia v danej veci nepreukázali splnenie zákonných podmienok podľa § 1 písm. a/, b/ reštitučného zákona a podľa § 2 ods.
4. Pokiaľ navrhovatelia v konaní tvrdili, že splnili zákonné podmienky v zmysle ustanovení reštitučného zákona, bolo ich povinnosťou podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku predložiť správnemu orgánu alebo mu navrhnúť také dôkazy, ktoré by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti ich tvrdenie potvrdzovali. Nesplnenie si tejto povinnosti malo za následok neunesenie dôkazného bremena spôsobujúce neprihliadnutie na takéto tvrdenie. Správny orgán postupujúc podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správne zisťoval skutočný stav vo veci, pričom z listinných dôkazov tvrdenia uvádzané navrhovateľmi v žiadosti o navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady k pozemkom sa nepreukázali. Súčasne z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že správny orgán konal v súčinnosti s navrhovateľmi a ich právnou zástupkyňou. Z uvedených dôvodov podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom rozhodnutie správneho orgánu potvrdil, rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom, a preto odvolací súd rozsudok krajského súdu v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 250ja ods. 4 O.s.p.

§ 246ca s § 219 potvrdil.

Odvolací súd navrhovateľom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle § 246c O.s.p

§ 224ods.

1 a

§ 250kods.

1, pretože navrhovateľom nevzniklo právo na náhradu trov tohto konania v dôsledku ich neúspechu v odvolacom konaní. 1 Sžo 49/2008 9 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, 16. septembra 2008 Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu