ustanovenia § 16 ods. 1 O.s.p. na rozhodnutie o vylúčení sudcov tohto súdu z prejednávania a rozhodovania veci. Z vyjadrenia sudcov Krajského súdu v Nitre (okrem JUDr. Dušana Harbutu a JUDr. Zuzany Babínovej) vyplýva, že pre priateľský a kolegiálny vzťah k žalovanej JUDr. A., sudkyni tohto súdu, sa cítia byť zaujatí, z dôvodu ktorého nemôžu rozhodnúť o oznámení sudcov súdu prvého stupňa.
1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu.
ak ide o vylúčenie sudcu
1 a predseda súdu má za to, že nie je dôvod pochybovať o nezaujatosti sudcu, predloží vec na rozhodnutie súdu uvedenému v § 16 ods. 1.
1 veta tretia O.s.p. o tom, či je sudca vylúčený, rozhodne do desiatich dní od predloženia veci nadriadený súd v senáte; touto lehotou nie je viazaný, ak rozhoduje zároveň o odvolaní. 2 Nc 4/2008 3 Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Nestrannosť sudcu sa prejavuje v dvoch aspektoch. Prvý spočíva v rýdzo osobnom presvedčení určitého sudcu v danej veci. Keďže ide o subjektívnu kategóriu vyjadrujúcu vnútorný psychický vzťah samotného sudcu k prejednávanej veci (zahrňuje vzťah sudcu k predmetu konania, jeho účastníkom a právnym zástupcom), je o nej schopný vypovedať jedine sám sudca. Takto úzko ponímaná kategória nestrannosti by však nenašla v praxi uplatnenie bez jej vyjadrenia aj v širšej, objektívnej rovine. Za objektívne nemožno považovať len to, ako sa nestrannosť sudcu javí navonok (napr. účastníkovi konania), ale najmä to, či reálne existujú okolnosti, ktoré by mohli objektívne založiť pochybnosti o tom, či sudca disponuje určitým vzťahom k veci. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu (Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Z tohto pohľadu, dôjde k vylúčeniu sudcu z prejednania a rozhodovania veci nielen vtedy, keď jeho vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom je založený na zaujatosti skutočne preukázanej, ale rovnako, i keď existuje čo i len najmenšia pochybnosť o jeho nestrannosti v očiach verejnosti. V predmetnom prípade sa sudcovia Krajského súdu v Nitre (okrem JUDr. Harbutu a JUDr. Babínovej) sami vyjadrili, že sa pre priateľský a kolegiálny vzťah k žalovanej JUDr. K., ktorá vykonáva funkciu sudkyne na tomto krajskom súde, cítia byť zaujatí. Je teda evidentné, že sudcovia sami majú pochybnosti o ich nestrannosti vo veci. Ak má (mal) totiž sudca kolegiálny vzťah k inému sudcovi (neskôr účastníkovi konania) z rovnakého pracoviska, s ktorým sa bežne, aj keď len v rámci plnenia pracovných povinností, stýka, ide o takú skutočnosť, ktorá (bez ohľadu na skutočnú povahu tohto vzťahu) je spôsobilá vyvolať opodstatnené pochybnosti o pomere sudcu k takému kolegovi vo veci, v ktorej vystupuje ako 2 Nc 4/2008 4 účastník konania. Daný vzťah už nemožno považovať za neutrálny, či spoločenský, keď jeho povaha sama o sebe vzbudzuje pochybnosti o sudcovskej nezávislosti. Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „nadriadený súd“), po zohľadnení vyššie uvedenej skutočnosti, dospel k záveru, že v danej veci ide o vzťah predpokladaný v ustanovení § 14 ods. 1 O.s.p., rozhodol tak, že sudcov uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia vylúčil z prejednávania a rozhodovania veci. Vzhľadom na absenciu vyjadrenia ohľadne existencie skutočností
1 O.s.p. u sudkyne JUDr. Zuzany Babínovej (z dôvodu jej dlhodobej práceneschopnosti), Najvyšší súd Slovenskej republiky nerozhodol o vylúčení tejto sudkyne z prejednania veci. Dospel k záveru, že pokiaľ sudkyňa sama neuviedla svoje stanovisko, nie je dôvod zaoberať sa posudzovaním jej vzťahu k veci, k účastníkom konania, resp. ich zástupcom. Najvyšší súd Slovenskej republiky nevylúčil z konania JUDr. Dušana Harbutu, ktorý sa vyjadril, „že nie je zaujatý“. Z tohto konštatovania predmetného sudcu možno vyvodiť, že u neho neexistuje taký zákonom predpokladaný kvalifikovaný pomer k účastníkom konania, pre ktorý by mal byť z prejednávania veci vylúčený.
1 O.s.p. ak nemôže príslušný súd o veci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení (§ 14), musí byť vec prikázaná inému súdu toho istého stupňa. Keďže týmto uznesením boli z prejednania a rozhodovania veci vylúčení sudcovia Krajského súdu v Nitre, okrem JUDr. Harbutu a JUDr. Babínovej, ktorí by nemohli sformovať 3 - členný senát na rozhodnutie o oznámení sudcov okresného súdu, nadriadený súd rozhodol o prikázaní veci inému súdu toho istého stupňa, a to Krajskému súdu v Trnave. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. februára 2008 JUDr. M. V l a d i k, v.r. predseda senátu 2 Nc 4/2008 5 Za správnosť vyhotovenia:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.