určenie vlastníckeho práva

Najvyšší súd 1 Cdo 83/2010 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ M. K., bytom N., 2/ M. K., bytom N., 3/ Ľ. K., bytom B., 4/ A. Š. bytom N., všetci zastúpení JUDr. R. S., advokátom v N., proti odporkyni Slovenskej republike – Slovenskému pozemkovému fondu, Bratislava, Búdkova 36, zastúpenému JUDr. E. Ľ, advokátkou v B., o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. 25C 192/2007 o dovolaní navrhovateľov 1/ až 4/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo

1. januára 2010, č. k. 8 Co 62/2009 – 218, 4107216317, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a. Navrhovatelia 1/ až 4/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi náhradu trov dovolacieho konania v sume 56,97 €, k rukám JUDr. E. Ľ., do troch dní. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa
2. decembra 2008, č. k. 25 C 192/2007 – 180 určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území K. označené ako parcely č. X.X. – orná pôda vo výmere X. m² a parcela č. X.X. – orná pôda vo výmere X. m² vzniknuté na základe geometrického plánu č. X z
3. januára 2003 vyhotoveného Ing. A. V., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, patria do dedičstva po nebohom Ľ. K. zomrelom
4. októbra
5. Súd uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľom 1/ až 4/ trovy konania v sume 20.450,- Sk do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe podaného odvolania odporcu, Krajský súd v Nitre rozsudkom zo
6. januára 2010, č. k. 8 Co 62/2009 – 218 zmenil napadnutý rozsudok okresného súdu tak, že 1 Cdo 83/2010 2 návrh navrhovateľov 1/ až 4/ zamietol. Súčasne uložil navrhovateľom 1/ až 4/ spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 1935,80 euro. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a § 142 ods. 2 ( správne ods. 1) O. s. p., keďže odporca bol v konaní úspešný. Trovy konania pozostávali zo šiestich úkonov právnej pomoci, každý v hodnote 210,81 euro [vychádzajúc z hodnoty sporu – pozemkov vo výmere 11.100 m² po 0,566 € (1 m² podľa prílohy č. 1 zákona č. 582/2004 Z. z.)], 240,32 € ako daň z pridanej hodnoty, režijného paušálu v sume 5x6,30 € a 1x6,95 €, náhrady času v sume 164,52 € cestovných náhrad v sume 227,65 €, spolu trovy konania v sume 1.935,80 € Proti výroku o náhrade trov konania vyššie uvedeného rozsudku krajského súdu podali navrhovatelia 1/ až 4/ dovolanie, v ktorom žiadali, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v napadnutej časti rozsudok krajského súdu zmenil tak, že náhradu trov odporcovi neprizná a súčasne, aby uložil odporcovi povinnosť nahradiť dovolateľom trovy dovolacieho konania. Uviedli, že krajský súd pochybil, keď pri rozhodovaní o náhrade trov konania použil ustanovenie § 142 ods. 2 OSP, ktoré sa týka prípadu, kedy účastník mal len čiastočný úspech, pričom v prejednávanej veci mal odporca plný úspech. Zdôraznili, že štátu nemožno priznať náhradu trov právneho zastúpenia, ak je finančne a personálne vybavený príslušnými organizačnými zložkami. Takéto trovy právneho zastúpenia nie sú účelne vynaložené, pretože odporca zamestnáva odborných pracovníkov, ktorí vypracúvajú pre neho písomné stanoviská, ktoré boli použité aj v predmetnom konaní. Rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania je tak postihnuté vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) a tiež spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Navrhli preto, aby Najvyšší súd na základe podaného dovolania zmenil rozsudok odvolacieho súdu v časti o náhrade konania a zaviazal odporcu k náhrade trov dovolacieho konania. K podanému dovolaniu sa vyjadril odporca, ktorý uviedol, že dovolanie proti uzneseniu o trovách konania je podľa § 239 ods. 3 O. s. p. neprípustné a preto ho navrhol odmietnuť a súčasne navrhol, aby mu dovolací súd priznal náhradu trov dovolacieho konania vo výške 56,97 euro [40,66 euro za 1 úkon + 7,21 euro (režijný paušál) + 19% DPH]. 1 Cdo 83/2010 3 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O. s. p. ). Dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie navrhovateľov 1/ až 4/ smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania, ktoré má povahu uznesenia, i keď je obsiahnuté v rozsudku. Vzhľadom na to treba prípustnosť dovolania proti takémuto výroku posudzovať podľa ustanovení, ktoré vymedzujú , kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu. Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 O. s. p.), alebo proti potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Podľa doslovného znenia § 239 ods. 3 O. s. p. však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práve duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Nakoľko v prejednávanej veci bola dovolaním napadnutá taká časť rozhodnutia odvolacieho súdu (trovy konania), ktorá spadá pod ustanovenie § 239 ods. 3 O. s. p. dovolanie proti nemu nie je prípustné, je teda nepochybné, že prípustnosť dovolania v predmetnej veci je zo zákona vylúčená. 1 Cdo 83/2010 4 S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O. s. p. , ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie , v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania , hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní zistená. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 239 O. s. p. a ani z ustanovenia § 237 O. s. p.. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol. So zreteľom na to sa potom už nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti, s ktorou súvisela aj v dovolaní namietaná možnosť odporkyne dať sa zatupovať advokátkou napriek tomu, že sama je vybavená príslušnými organizačnými zložkami. V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania proti navrhovateľom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.) a preto mu dovolací súd náhradu trov priznal v sume 56,97 €. Trovy pozostávali z jedného úkonu právnej služby (vyjadrenie sa k dovolaniu), za ktorý prináleží podľa § 14 ods. 2 písm. c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny 1935,80 – 663,88 = 1271,92 / 331,94 = 3,8 ; 41,49 + (4 x 9,96) = 81,33 / 2 = 40,66 euro + 7,21 RP + 19% DPH = 56,97 euro . P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa
7. júna 2010 1 Cdo 83/2010 5 JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Hrčková Marta