ustanovení § 244 a nasl. OSP. Krajský súd konanie o návrhu zastavil uznesením č. k. 2S 438/2005-44 zo dňa 4.7.2006, ktoré bolo na odvolanie žalobcu uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SžoKS/76/2006 zo dňa 26.6.2007 zrušené a vec bol vrátená krajskému súdu za účelom preskúmania podmienok konania. 1Nds/10/2007 2 Následne krajský súd vyslovil vo veci svoju vecnú nepríslušnosť s odôvodnením, že zo žalobného petitu ako aj z obsahu spisu vyplýva, že vecne príslušným je Okresný súd Bratislava II a preto vec predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie
3 OSP o nesúhlase s postúpením veci Okresným súdom Bratislava II. Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že nesúhlas krajského súdu s postúpením tejto veci je dôvodný. Z obsahu podania žalobcu vyplýva, že sa ním domáha „určenia neplatnosti rozhodnutia mestského orgánu“, určenia práva k oploteniu pozemku a zrušenia rozhodnutia O. Ú. v S.“. V odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II o postúpení veci krajskému súdu zo dňa 2.8.2006 však žalobca uviedol, že ide o určovaciu žalobu a nie o preskúmanie orgánu M. S..
1 OSP konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje
okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.
OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
2 OSP predseda senátu postúpi vec príslušnému súdu po zistení, že súd nie je vecne alebo miestne príslušný.
3 OSP ak súd, ktorému bola vec postúpená, s jej postúpením nesúhlasí, predloží vec bez rozhodnutia Najvyššiemu súdu Slovenskej 1Nds/10/2007 3 republiky. Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú súdy nižšieho stupňa viazané. Predpokladá sa teda, že podmienky vecnej a miestnej príslušnosti súd zisťuje z obsahu podania žalobcu a svoje stanovisko k nim zaujme až po tom, čo si zadováži dostatok relevantných podkladov pre svoj konečný záver o svojej príslušnosti resp. o jej nedostatku. V predmetnej veci však Okresný súd Bratislava II takto nepostupoval, pretože z obsahovo rozporného podania (napriek tomu, že žalobca bol právne zastúpený advokátom), nie je možné jednoznačne určiť, či sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti správneho rozhodnutia alebo či ide o určovaciu žalobu
c/ OSP. Bez odstránenia pochybností o úmysle navrhovateľa bolo preto rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II o postúpení veci z dôvodu jeho vecnej nepríslušnosti predčasné. Bolo preto nevyhnutné predovšetkým ustáliť charakter konania, teda využitím postupu v zmysle ustanovení § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 a 2 OSP zistiť, čoho sa žalobca domáha a až následne posudzovať vecnú príslušnosť a ďalšie podmienky konania. Treba pripomenúť, že ak by malo ísť o návrh na preskúmanie správneho rozhodnutia
ustanovení §244 a nasl. OSP (čo však navrhovateľ v odvolaní z 2.8.2006 spochybnil), musí podanie spĺňať zákonom požadované náležitosti
2 OSP a teda musí byť z neho zrejmé, aké rozhodnutie a postup akého správneho orgánu žiada preskúmať (v tejto súvislosti je potrebné odstrániť rozpor v identifikácii v žalobe uvedeného a na výzvu krajského súdu žalobcom predloženého správneho rozhodnutia), ďalej v čom vidí nezákonnosť tohto rozhodnutia a postupu so špecifikáciou zákonných ustanovení, ktoré mali byť porušené a čoho 1Nds/10/2007 4 sa navrhovateľ domáha. Okrem toho v prípade správnych žalôb sa vyžaduje právne zastúpenie žalobcu advokátom (§ 250a OSP). Uvedené podstatné okolnosti pre ustálenie charakteru súdneho konania je však v prípade neurčitého podania skúmať (prípadne v súčinnosti s navrhovateľom) predovšetkým súd, na ktorý takého podanie napadlo, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave, dňa 9. januára 2008 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Kavivanovová Ľubica
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.