162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo 07. októbra 2019, Číslo: 64617-2/2019-BA, ktorým táto postupom
2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie z 29. júla 2019, Číslo: 6392/2019-HE-DvN, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti
1 zákona č. 461/2003 Z.z. a
článku 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z
Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby. 3. Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že žalobca si predpokladané väzby so Slovenskou republikou na základe kritérií v zmysle článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia nezachoval, keď v rozhodnom období mal centrum záujmov vo Veľkej Británii. Zistenie skutkového stavu žalovanou, ako aj prvostupňovým správnym orgánom bolo dostačujúce na riadne právne posúdenie veci, na ktorý zistený skutkový stav žalovaná správne aplikovala príslušné právne predpisy, čo vyústilo do vydania zákonného rozhodnutia žalovanej, ktoré bolo dostatočne odôvodnené. Žalovaná v dostatočnom rozsahu posúdila kritériá v zmysle článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, ktoré dôsledne vyhodnotila a dostatočným a zrozumiteľným spôsobom aj odôvodnila. V danom prípade došlo správne k určeniu bydliska dotknutej osoby
článku 11 Vykonávacieho nariadenia na území Veľkej Británie, pretože súčasťou skúmania „miesta bydliska“ žalovanou nebolo len preukázanie skutočností, ktoré by svedčili o nezachovaní bydliska na území Slovenskej republiky, ale zároveň aj zisťovanie reálnych podmienok existencie bývania v mieste výkonu zamestnania žalobcu. Zdôraznil, že žalobca nevyvrátil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený v správnom konaní a nič nové neuviedol do zápisnice spísanej správnym orgánom dňa
názoru súdu žalobca nemá dostávať žiadne dávky, nakoľko nepracoval na území Slovenskej republiky, ktorá je súčasťou Európskej únie, hoci dosiahol potrebnú dobu poistenia v zmysle nariadenia. Dodal, že krajský súd vôbec nevzal v úvahu tú skutočnosť, že žalobca bol v čase podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti poistený na území Slovenskej republiky. V tomto smere tiež namietal nedostatočné zdôvodnenie rozsudku krajského súdu.
právnych predpisov členského štátu,
ktorých si nárok na túto dávku uplatňuje. K námietke žalobcu, že tento bol v čase podania príslušnej žiadosti o dávku poistený na území Slovenska, uviedla, že v súlade s článkom 65 ods. 2 Základného nariadenia preukázanie zachovania bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu zárobkovej činnosti v zahraničí sa hodnotí najmä počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie. Skutočnosť, že od dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie na území Slovenska je žalobca zdravotne poistený na Slovensku, je pri posudzovaní jeho bydliska úplne irelevantná. V prípade akceptovania tejto námietky, by bydlisko vo všetkých obdobných prípadoch nebolo potrebné skúmať, pretože všetci žiadatelia o dávku sú evidovaní ako uchádzači o zamestnanie a z toho titulu sú aj zdravotne poistení na Slovensku. Ustanovenia Základného a Vykonávacieho nariadenia by tak boli bezpredmetné.
17.
1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18.
2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 19.
1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20.
2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 21.
1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
2 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie z 29. júla 2019, Číslo: 6392/2019-HE-DvN, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti
1 zákona č. 461/2003 Z.z. a
článku 61 Základného nariadenia. 23.
článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády
čl. 120 ods. 2. 24.
článku 48 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Konsolidované znenie), Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú v oblasti sociálneho zabezpečenia opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na poskytnutie voľného pohybu pracovníkov; za týmto účelom uzavrie dohody, ktoré migrujúcim pracovníkom bez ohľadu na to, či ide o zamestnancov, a na nich závislým osobám zabezpečia: a/ započítanie všetkých období braných do úvahy
zákonov príslušných krajín za účelom získania a trvania nároku na dávky a vypočítanie ich výšky; b/ vyplácanie dávok osobám s bydliskom na území členských štátov. 25.
článku 1 písm. j/ Základného nariadenia, "bydlisko" znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva. 26.
článku 1 písm. k/ Základného nariadenia, "pobyt" znamená prechodné bydlisko. 27.
článku 3 ods. 1 písm. h/ Základného nariadenia, toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia: dávky v nezamestnanosti. 28.
článku 61 ods. 1 Základného nariadenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté
právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté
právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté
právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi. 29.
článku 61 ods. 2 Základného nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a/ sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi,
ktorých sa uplatňuje nárok na dávky: - doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia, - doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo - doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti. 30.
článku 65 ods. 2 Základného nariadenia, úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. 31.
článku 65 ods. 5 písm. a/ Základného nariadenia, nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska. 32.
článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a/ dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b/ situáciu dotknutej osoby vrátane: i/ povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii/ jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii/ vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv/ v prípade študentov zdroja ich príjmov; v/ jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi/ členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely. 33.
článku 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu. 34.
1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.
základného pravidla obsiahnutého v článku 61 ods. 1 a 2 Základného nariadenia sa doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté
právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu zohľadnia, ako keby boli dosiahnuté
slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté
slovenských právnych predpisov. Z dôvodu, že žalobca takto doby poistenia
slovenských právnych predpisov bezprostredne pred jej zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol, bolo potrebné posúdiť, či sa doby poistenia získané vo Veľkej Británii môžu zohľadniť
článku 65 ods. 5 písm. a/ Základného nariadenia, ktoré predstavuje výnimku z uvedeného základného pravidla, a
ktorého by žalobca poberal dávky v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako keby sa na neho tieto predpisy vzťahovali počas jeho poslednej činnosti zamestnanca, a to v prípade, ak si na území Slovenskej republiky zachoval bydlisko. Pod pojmom „bydlisko“ v zmysle úniovom sa nechápe trvalý alebo prechodný pobyt
vnútroštátnych predpisov Slovenskej republiky.
článku 1 písm. j/ Základného nariadenia pojem „bydlisko“ v zmysle tohto nariadenia znamená zvyčajné bydlisko, t.j. miesto, kde majú dotknuté osoby zvyčajné bydlisko a na účely tohto nariadenia chápané ako „centrum záujmov“ v zmysle článku 1 písm. j/ v spojení s článkom 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. „Bydlisko“ predstavuje v tomto zmysle autonómny pojem vlastný právu Únie (pozri rozsudok C-90/97 Swaddling, body 28 a 29). Kritériami na určenie centra záujmov sú najmä: dĺžka obdobia zdržiavania sa na území daného štátu, dĺžka a stabilita výkonu zárobkovej činnosti, dĺžka trvania pracovnej zmluvy, rodinný stav a rodinné väzby, bytová situácia a stabilita tejto situácie a miesto, kde dochádza k zdaňovaniu príjmov. 38. V predmetnej veci bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobca ako osoba vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie si uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti
zákona č. 461/2003 Z.z., t.j.
právneho predpisu Slovenskej republiky. Tiež nebolo sporné, že v zmysle ním vyplneného Vyhlásenia na účely posúdenia zachovania centra záujmov v spojení s jeho výsluchom uskutočneným dňa
názoru najvyššieho súdu konanie žalobcu počas pobytu vo Veľkej Británii jednoznačne nasvedčovalo zachovaniu pevných väzieb na území Slovenskej republiky. Svedčí o tom najmä fakt, že žalobca bol jednak vlastníkom bytu od roku 1999 (t.j. už pred odchodom do Veľkej Británie a tento vlastnícky vzťah trval ku dňu podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti), za ktorý platil daň z nehnuteľnosti, daň za odpad a jednak už počas pobytu vo Veľkej Británii (v roku 2016) kúpil ďalšiu nehnuteľnosť - stavebný pozemok, na ktorom začal stavať rodinný dom. Takto zistené okolnosti preukazujú, že žalobca mal nielen trvalý pobyt, ale aj centrum záujmov na území Slovenskej republiky, t.j. miesto, v ktorom býva s úmyslom zdržiavať sa tam trvalo. Konanie žalobcu počas pobytu vo Veľkej Británii (aj návštevy svojich detí, vnúčat)
jeho majetkových možností a aj fyzických predpokladov s prihliadnutím na vzdialenosť miesta výkonu práce od bydliska jeho príbuzných na Slovensku) nasvedčuje tomu, že bydlisko vo Veľkej Británii bolo len prechodné, natrvalo sa chcel zdržiavať v Slovenskej republike. V tomto smere teda žalobca konkrétne konal v záujme zachovania bydliska a centra záujmov v Slovenskej republike, o čom svedčí práve skutočnosť i naďalej zabezpečeného bývania v Slovenskej republike (byt) a tiež od roku 2016 prebiehajúcej (vý)stavby rodinného domu s tým, že v konaní nebol produkovaný žiaden dôkaz o rovnocennom postupe so zadovážením si bývania počas zamestnania vo Veľkej Británii. Ubytovanie, hoci v samostatnej izbe, ale v zdieľanom dome s ďalšími nájomcami /podnájomníkmi, aj po dlhšej dobe pobytu vo Veľkej Británii, nesvedčí o vytváraní si náležitého komfortu a súkromia s úmyslom usadenia sa v danej krajine, ale svedčí skôr o úmysle ušetriť počas tohto zamestnania čo najviac finančných prostriedkov. Možno konštatovať, že žalobca síce trvalo pracoval jedenásť rokov na území Veľkej Británie, avšak na Slovensko sa pravidelne vracal s cieľom návštevy svojej najbližšej rodiny (deti, vnúčatá).
názoru súdu neobstojí argument žalovanej, že žalobcom vlastnené nehnuteľnosti neboli reálne využívané na bývanie v čase jeho pobytu vo Veľkej Británii. Žalobca tieto nehnuteľnosti nadobudol ešte pred odchodom, respektíve ešte počas trvania zamestnania vo Veľkej Británii, čo svedčí o snahe zachovať si centrum životných záujmov a bydlisko v Slovenskej republike. K námietke žalovanej, že tieto skutočnosti (vlastníctvo bytu, stavebného pozemku) nemožno vyhodnotiť ako jednoznačný prejav vôle smerujúci k zabezpečeniu bytovej situácie dotknutej osoby na Slovensku, a to najmä z dôvodu, že nie je možné preukázať, či nadobudnutie nehnuteľnosti nebolo vykonané z iných, napríklad investičných dôvodov (prenájom, prípadne za výhodných podmienok jej neskorší predaj), najvyšší súd uvádza, že v tomto smere správne orgány nevykonali žiadne dokazovanie preukazujúce ňou tvrdené skutočnosti; rovnako najvyšší súd nevidí dôvod, prečo by sa táto (
žalovanej) nepreukázateľná skutočnosť mala použiť v neprospech žalobcu. Len pre úplnosť najvyšší súd k tejto námietke žalovanej,
ktorej žalobca reálne nevyužíval na bývanie predmetné nehnuteľnosti uvádza, že v konaní vedenom pod sp. zn. 9Sžso/11/2015 žalovaná za účelom potvrdenia správnosti svojho záveru o nezachovaní centra záujmov na území Slovenskej republiky argumentovala tým, že žalobca počas svojho pobytu v zahraničí nevlastnil na území Slovenskej republiky nehnuteľnosť a ani nevyvíjal právne relevantné úkony zamerané na jej nadobudnutie. V predmetnej veci žalobca počas pobytu vo Veľkej Británii nehnuteľnosť na Slovensku vlastnil a ďalšiu počas pobytu vo Veľkej Británii nadobudol - kúpil (stavebný pozemok). Zároveň tieto skutočnosti podporujú tvrdenie žalobcu, že vzhľadom na nepriaznivú situáciu na slovenskom trhu práce sa žalobca rozhodol odísť do iného členského štátu, a teda k dočasnému presťahovaniu do Veľkej Británie ho viedla snaha vytvoriť si finančné podmienky pre rodinný život na Slovensku, získať pracovné / jazykové skúsenosti a následne sa uplatniť na domácom pracovnom trhu.
ktorého bydlisko v jednom členskom štáte nemusí bezpodmienečne vylučovať iné zvyčajné bydlisko v inom štáte. Z uvedeného rozsudku súčasne vyplýva, že pri posúdení bydliska je vhodné vziať do úvahy dĺžku a kontinuitu bydliska predtým, ako sa pracovník presťahoval, dĺžku trvania a cieľ jeho absencie, charakter zamestnania, ako aj zámer zúčastnenej osoby, ktorý vyplýva zo všetkých okolností, prípadne rozsudok z 01. októbra 2015, C-3/08 Leyman,
ktorého cieľ článku 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie by nebol dosiahnutý, ak by mali migrujúci pracovníci v dôsledku uplatnenia svojho práva na voľný pohyb stratiť výhody sociálneho zabezpečenia, ktoré im zaisťuje právna úprava členského štátu. Taký dôsledok by totiž mohol odradiť pracovníka v Únii od výkonu svojho práva na voľný pohyb a predstavovať tak prekážku tejto slobody. 42.
názoru súdu stabilita zamestnania vo Veľkej Británii, ako aj plnenie daňových povinností voči členskému štátu by nemali predstavovať zásadné ukazovatele v súvislosti s posudzovaním zachovania centra záujmov v tom ktorom členskom štáte, nakoľko to, že si žalobca dokázal zabezpečiť v inom členskom štáte zamestnanie trvalejšieho charakteru nemožno vyhodnocovať v jeho neprospech (zvlášť v tu prejednávanej veci) a skutočnosť, že žalobca bol zamestnaný na území Veľkej Británie, tak daňové povinnosti plnil na tomto území, z čoho je bez ďalšieho zrejmé, že za štát bydliska sa na daňové účely považuje štát zamestnania, t.j. Veľká Británia. Rovnako aj skutočnosť, že žalobca mal pobyt vo Veľkej Británii spolu s manželkou je potrebné vyhodnotiť s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu. V tu prejednávanej veci žalobca odišiel do Veľkej Británie vo veku 48 rokov, deti mal tri a všetky v čase odchodu plnoleté. Samozrejme iná situácia by nastala, ak by napríklad deti neboli plnoleté a manželka by s nimi zostala na Slovensku (pevnejšie väzby k Slovensku), alebo všetci by sa odsťahovali do Veľkej Británie (oslabené väzby k Slovensku). 43. Dva bankové účty vedené na Slovensku, vlastníctvo auta poisteného na Slovensku len bližšie dotvárajú obraz o celkovej situácii žalobcu a podporujú už vyššie uvádzané závery. 44. Vzhľadom na uvedené dôvody najvyšší súd využijúc pritom (aj vzhľadom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania
7 SSP) zákonom danú možnosť zmeny rozhodnutia krajského súdu, rozsudok krajského súdu postupom
2 SSP zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej zo 07. októbra 2019, Číslo: 64617-2/2019-BA zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. 45.
SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu. VI. 46. O trovách konania rozhodol najvyšší súd
2 SSP v spojení s § 467 ods. 1, § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní dosiahol úspech, priznal nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde. O výške náhrady trov konania rozhodne krajský súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 47. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.