1 Občianskeho zákonníka. Túto skutočnosť mal preukázanú aj fotokópiou podacieho hárku predloženou žalovaným 1/. Zaoberal sa tiež otázkou vzniku zákonného záložného práva
1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“) a v tejto súvislosti dospel k záveru, že žalovaný 1/, bez ohľadu na časový moment vzniku svojich pohľadávok, je v pozícii tzv. najstaršieho záložného veriteľa a navrhovateľ dražby alebo dražobník pri procese dražby nemal povinnosť doručovať oznámenie o začatí výkonu záložného práva ostatným záložným veriteľom. Uviedol, že pohľadávka žalovaného 1/ v čase dražby bola vo výške 5.780,73 eur, a preto zvolený spôsob predaja nehnuteľnosti, ktorej cena zistená znaleckým posudkom bola 14.600,- eur, nepovažoval vzhľadom na všetky okolnosti prípadu za neprimeraný z pohľadu pomeru vymáhanej pohľadávky a hodnoty draženej nehnuteľnosti. Samotná cena draženej nehnuteľnosti sa tvorila priamo na dražbe a vyjadrovala aktuálnu ponuku a dopyt po tejto nehnuteľnosti. K námietke oneskoreného doručenia znaleckého posudku žalobcovi uviedol, že ani túto skutočnosť nemožno považovať za tak významnú, aby mohla privodiť neplatnosť dražby.
jeho názoru bolo zrejmé, že žalobca si účelovo znalecký posudok prevzal na konci úložnej lehoty
1 a § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
2 zákona č. 527/2002 Z. z., považoval za nedôvodné, pretože žalovaný 2/ na pojednávaní pred súdom prvej inštancie 12. mája 2016, za prítomnosti žalobcu i jeho právneho zástupcu, predložil originál Vyhlásenia navrhovateľa dražby o spôsobilosti predmetu dražby a pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon dražby v súlade s citovaným ustanovením zákona č. 527/2002 Z. z. Neobstála ani námietka žalobcu o porušení princípu rovnosti strán v procese dokazovania vo vzťahu k niektorým dôkazom, keď v postupe súdu prvej inštancie žiadne porušenie tohto princípu nezistil, čo v odôvodnení následne vysvetlil. Ďalej dôvodil, že súd prvej inštancie sa dostatočne a zrozumiteľne vysporiadal s otázkou existencie pohľadávok žalovaného 1/, pre ktoré bola navrhnutá a realizovaná dobrovoľná dražba. Na margo námietky premlčania vznesenej žalobcom uviedol, že túto môže dlžník vzniesť len v konaní pred súdom, v ktorom sa veriteľ domáha práva, o premlčanie ktorého ide (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom spor o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby takým súdnym konaním nie je. Okrem toho súd prvej inštancie správne uviedol, že
2 Občianskeho zákonníka záložný veriteľ sa môže domáhať uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Ako neopodstatnené vyhodnotil aj tvrdenie žalobcu o porušení § 12 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z., ktorý ukladá dražobníkovi povinnosť zaslať vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok na ohodnotenie predmetu dražby najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že daný znalecký posudok žalovaný 2/ žalobcovi poslal, pričom mu bol cestou pošty doručovaný 21. júna 2015, teda viac ako 30 dní pred dňom konania dražby. Žalobca si znalecký posudok prevzal 18. júla 2015, avšak do 10 dní od jeho doručenia nepodal proti nemu žiadne námietky a nežiadal o vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom. Odvolací súd uzavrel, že aj keď žalobca nemal o jeden deň zachovanú lehotu
5 zákona č. 527/2002 Z. z. na podanie námietok proti znaleckému posudku, nakoľko táto mu uplynula až v deň konania dražby
1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.
182/1993 Z. z. je podmienená vznikom pohľadávky uvedenej v tomto ustanovení, pričom vznik zákonného záložného práva nemôže nastať pred vznikom zabezpečovanej pohľadávky, t. j. nemá povahu zábezpeky do budúcnosti. Poukázal na porušenie § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. a tvrdil, že písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, t. j. žalovaného 1/ v zmysle citovaného ustanovenia sa v spise nenachádza. Ďalšia dovolacia námietka smerovala k nesprávnemu právnemu posúdeniu otázky porušenia § 12 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. Znalecký posudok bol dovolateľovi preukázateľne doručený 18. júla 2015 a dražba bola vykonaná 28. júla 2015, t. j. žalovaný 2/ ako dražobník nezaslal dovolateľovi znalecký posudok v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote pred dňom konania dražby. Dražba sa zároveň uskutočnila skôr ako žalobcovi uplynula lehota 10 pracovných dní na podanie prípadných námietok
5 zákona č. 527/2002 Z. z., pričom táto skutočnosť sama o sebe zakladá neplatnosť dražby ako celku. Namietal, že súdy nižších inštancií arbitrárne posúdili otázku splnenia si notifikačnej povinnosti žalovaného 1/ v zmysle § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom v spise sa nenachádza žiadny dôkaz o tom, že by mu žalovaný 1/ pred uskutočnením dobrovoľnej dražby doručil oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu považoval za nedostatočné a nesúladné s § 220 ods. 2 CSP, keďže v ňom absentuje akékoľvek stanovisko súdu k argumentácii dovolateľa ohľadom rozporu konania žalovaných so zákonom č. 527/2002 Z. z.
dovolateľa v ňom chýba logické vysvetlenie, k akým skutkovým zisteniam odvolací súd dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval, a to predovšetkým vo vzťahu k otázke právneho posúdenia veci, keď v rozpore s vykonaným dokazovaním prijal záver o nenaplnení podmienok pre určenie neplatnosti dražby. Záverom skonštatoval, že súdy nižších inštancií v danom spore aplikovali príslušné zákonné ustanovenia príliš formalisticky a tým porušili základné právo dovolateľa na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právo na spravodlivý proces
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V kontexte uvedeného navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 8.
CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 9. Dovolanie prípustné
CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 10.
1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 11. Dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 12. V posudzovanom prípade dovolateľ uplatnil dovolacie dôvody
f/ a § 421 ods. 1 písm. a/ CSP.
stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08). 15. Dovolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s § 387 ods. 1 a 2 CSP. Za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
predstáv dovolateľa.
názoru dovolacieho súdu sa odvolací súd dostatočne vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami dovolateľa a odôvodnenie jeho rozhodnutia má náležitosti v zmysle § 393 CSP. Z rozhodnutia odvolacieho súdu sú zrejmé úvahy odvolacieho súdu, ktoré ho viedli k potvrdeniu záveru súdu prvej inštancie o tom, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, že dovolateľ v konaní nepreukázal existenciu žiadneho tvrdeného dôvodu, ktorý by zakladal neplatnosť dobrovoľnej dražby. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie zároveň
2 CSP doplnil vo svojom rozhodnutí ďalšie dôvody. Rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie tak nie je arbitrárne, pretože je podrobne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnené. 16. Čo sa týka námietky dovolateľa, že žalovaný 1/ si ako záložný veriteľ nesplnil notifikačnú povinnosť
1 Občianskeho zákonníka a písomne mu neoznámil začatie výkonu záložného práva, túto považuje dovolací súd za účelovú. Odvolací súd vysvetlil (bod
2 zákona č. 527/2002 Z. z., v zmysle ktorého je navrhovateľ dražby povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva
tohto zákona (§ 16 ods. 3). Tvrdil, že takého písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby v spise absentuje. Ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní pred súdom prvej inštancie nariadenom na
4 zákona č. 527/2002 Z. z., je takým podstatným porušením práva dovolateľa (ako pôvodného vlastníka draženej nehnuteľností), ktoré má za následok neplatnosť dobrovoľnej dražby v zmysle § 21 zákona č. 527/2002 Z. z. Dovolací súd nezistil, že by takto nastolená právna otázka bola dovolacím súdom vyriešená, a preto je daná prípustnosť dovolania
1 písm. b/ CSP. Následne skúmal, či je dovolanie v tejto časti aj dôvodné, avšak dospel k záveru, že tomu tak nie je. 21.
4 zákona č. 527/2002 Z. z. (v znení účinnom od
5 zákona č. 527/2002 Z. z. (v znení účinnom od
odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.
5 zákona č. 527/2002 Z. z. nevyužil a do konania dražby žiadne námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby nepodal a nežiadal o vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom. Dovolací súd zastáva názor, že žalovaný 2/ si splnil svoju zákonnú povinnosť zaslať dovolateľovi znalecký posudok najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Je síce pravdou, že následná, zákonom stanovená lehota desiatich pracovných dní nestihla do dňa konania dražby uplynúť, avšak táto skutočnosť nie je tak závažná, aby zneplatnila celú dražbu. Dovolateľ nepreukázal, že bol na svojich právach v súvislosti s porušením citovaných ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. aj skutočne dotknutý, a to zásadným spôsobom. Právo namietať doručený znalecký posudok dovolateľ do konania dražby nevyužil a z okolností prípadu ani nevyplýva, že tak mal v úmysle urobiť. Dovolateľ pri obrane svojich práv nepostupoval aktívne, pretože ak si bol vedomý toho, že lehota desiatich pracovných dní
5 zákona č. 527/2002 Z. z. mu neuplynula, či už v deň konania dražby alebo po nej, mohol svoje právo využiť a ohodnotenie predmetu dražby namietať. Napokon ani v priebehu celého súdneho konania netvrdil, že túto námietku chcel podať. Pozornosti dovolacieho súdu neušlo, že odvolací súd danú lehotu počítal nesprávne ako lehotu desiatich kalendárnych dní (bod
ktorého predpokladom úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti dražby nie je len to, že boli porušené ustanovenia zákona, ale aj to, že žalobca bol práve porušením týchto ustanovení fakticky dotknutý na svojich právach. Obidva uvedené predpoklady musia byť splnené súčasne. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno na ich preukázanie v tomto prípade zaťažuje žalobcu. V súdenej veci preto nie sú námietky dovolateľa v tomto smere spôsobilé privodiť záver dovolacieho súdu o takom závažnom porušení ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z., ktoré by mali za následok ujmu na práva dovolateľa. 24. Ďalšou právnou otázkou, ktorú dovolateľ nastolil spôsobom zodpovedajúcim § 421 ods. 1 písm. a/ CSP v spojení s § 432 ods. 1, 2 CSP je, či sa zákonné záložné právo k nehnuteľnosti
182/1993 Z. z. vzťahuje na budúce pohľadávky, ktoré vzniknú neskôr, a teda či žalovaný 1/ mal v prejednávanom spore postavenie prednostného záložného veriteľa. Právnym posúdením tejto otázky sa odvolací súd
názoru dovolateľa odklonil od rozhodnutia najvyššieho súdu z 27. júla 2011 sp. zn. 6MCdo/8/2010, v zmysle ktorého existencia záložného práva
182/1993 Z. z. je podmienená vznikom pohľadávky uvedenej v tomto ustanovení, pričom vznik zákonného záložného práva nemôže nastať pred vznikom zabezpečovanej pohľadávky, t. j. nemá povahu zábezpeky do budúcnosti. 25. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. a/ CSP dovolací súd uvádza, že toto ustanovenie dopadá len na takú právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil, t. j. vysvetlil jej podstatu a uviedol súvisiace právne úvahy spolu s dôvodmi, pre ktoré zvolil práve riešenie, na ktorom založil svoje rozhodnutie a zároveň sa týmto rozhodnutím odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.