súdu vlastníctvo nehnuteľností ţalobcu je preukázané výpisom z katastra nehnuteľností LV č. X. pre k. ú. K., zapísané v katastri nehnuteľností Správy katastra v Č. Predmetom tohto konania nie je určenie, či právne úkony na základe ktorých boli prevedené tieto nehnuteľnosti z vlastníctva úpadcu, sú absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Prevod vlastníctva nehnuteľnosti úpadcu S.-S. P. a.s., Ţ. do spoločnosti N., s.r.o., Č. odsúhlasilo valné zhromaţdenie úpadcu, ktoré dňa 10.03.1997 odsúhlasilo alternatívy spojenia s inou obchodnou spoločnosťou majetkovým vkladom do inej spoločnosti a súhlas s prevzatím záväzku na nový vklad do spoločnosti N., s.r.o., vkladov nehnuteľností vyslovila aj Dozorná rada úpadcu. Vyhlásenie o vklade nehnuteľností do spoločnosti N., s.r.o.
názoru súdu nie je v rozpore s dobrými mravmi, voči S.-S. P. a.s., Ţ., pretoţe ide o úkony, ktoré schválili všetky orgány spoločnosti. Pri skúmaní otázky vlastníctva k ţeriavu súd vychádzal z ust. § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ktorého súčasťou veci je všetko, čo k nej
jej povahy patrí a nemôţe byť oddelené bez toho, ţe by sa tým vec znehodnotila.
fotodokumentácie, ktorú ako dôkaz predloţil ţalobca v konaní, je ţeriav typom ţeriavu, ktorý je súčasťou hlavnej veci v tomto prípade haly, v ktorej sa nachádza, pretoţe nemôţe byť od nej oddelený bez toho, aby sa táto hala znehodnotila. Vo vyhlásení S.-S. P. a.s., Ţ. o prevzatí záväzku k novému vkladu a vyhlásení o vklade nehnuteľnosti do spoločnosti N., s.r.o., Č. zo dňa 09.07.1997 a Vyhlásení spoločnosti N., s.r.o., Č. o vklade nehnuteľností do spoločnosti S. v.o.s., K. zo dňa 22.04.1999 je uvedené, ţe ide o predaj nehnuteľnosti s príslušenstvom, z čoho na základe vyššie uvedeného vyplýva, ţe príslušenstvom nehnuteľnosti bol aj ţeriav portálový MB 1645, rok výroby 1989, výrobné číslo 171-40 a ţeriav veţový MB 110, rok výroby 1976, výrobné číslo 270715, ktoré sú pevne, t. j. koľajnicami, spojené s odpredanou nehnuteľnosťou. Na základe uvedených skutočností súd návrhu na vylúčenie vecí z konkurznej podstaty v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol
1 O.s.p. tak, ţe ich úspešnému ţalobcovi nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil ani nevyčíslil. Proti rozsudku podal odvolanie ţalovaný a ţiadal jeho zmenu, resp. zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, ţe vychádzajúc z rozsudku, prvostupňový súd rozhodol vo veci na základe fotodokumentácie, ktorú predloţil ako dôkaz ţalobca. Súd z fotodokumentácie mal za to, ţe ţeriav spolu so ţeriavovou dráhou, je takým 3Obo/69/2009 4 typom ţeriavu, ktorý je súčasťou hlavnej veci. Takéto odôvodnenie je
názoru ţalovaného nepresvedčivé, nakoľko súd neuvádza akými úvahami sa pri hodnotení tohto dôkazu riadil, čím v konečnom dôsledku takýmto postupom súdu došlo k vybočeniu z rámca spravodlivého procesu, pričom konanie trpí inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a zároveň sa neúspešnému účastníkovi takýmto postupom odňala moţnosť konať pred súdom. Súd dospel na základe ďalších vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
odvolateľa aj z toho dôvodu, ţe nijako nevysporiadal (nevyhodnotil) dôkazy, ktoré predloţil a označil právny zástupca ţalovaného, i keď napr. na pojednávaní dňa 28.02.2008 (str. 3 zápisnice z pojednávania) súd uvádza, ţe vzhľadom na vyjadrenie ţalovaného odporcu, súd si dá obratom predloţiť k nahliadnutiu spis vedený na tunajšom súde pod sp. zn. 52Cbi/23/06 s tým, ţe doklady potrebné a súvisiace s týmto sporom budú prefotené a doloţené aj do tohto súdneho sporu. V prípade, ak by tak prvostupňový súd skutočne urobil, neunikol by jeho pozornosti označený dôkaz - súpis nepouţiteľného HIM vyvezeného ako oceľový šrot na predaj do K. Ţ. z r. 1998, ktorý preukazuje nesúlad účtovného a skutočného stavu vecí vo vlastníctve úpadcu napr. u portálového ţeriavu MB 1645 inv. č. 1449 rok výroby 1989 v nadobúdacej hodnote 1 131 456‚ ktorý bol pôvodne samostatne vedený ako HIM a
tohto dokladu, ktorý mal podpísať štatutárny orgán navrhovateľa vo funkcii štatutárneho orgánu úpadcu, mal byť ako nepouţiteľný HIM vyvezený ako oceľový šrot na predaj do K. Ţ., pričom bol daný súhlas s vyradením tohto majetku v 10/98. Správca konkurznej podstaty po vykonaní úkonov za účelom spísania majetku patriaceho do súpisu podstaty však tento port. ţeriav MB 1645, inv. č. 1449 správne zapísal do konkurznej podstaty dodatočným zápisom zo dňa 4.1.2005, nakoľko dospel k záveru, ţe tento ţeriav reálne existuje a bol
jeho zistenia z účtovnej evidencie špekulatívne vyradený, a to na základe uţ uvedeného účtovného dokladu č. 185/10/1998.
účtovného dokladu č. 185/10/1998, ktorý je podpísaný štatutárnym zástupcom a predsedom predstavenstva‚ mal byť z evidencie a vlastníctva úpadcu vyradený nepouţiteľný HIM, (ako hnuteľná vec) samostatne v účtovníctve evidovaná s vlastným právnym reţimom a vyvezený ako oceľový šrot: portálový ţeriav MB 1645 inv. č. 1449 rok výroby 1989 v nadobúdacej hodnote 1 131 456 . Návrhom ţalobcu, v mene ktorého koná S., s.r.o. s jediným konateľom M. P. vo veci sp. zn 34Cbi 22/05 zo dňa 15.02.2005, ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu po viac ako šiestich rokoch od 10/98 sám potvrdzuje existenciu portálového ţeriavu MB 1645 inv. č. 1449 rok výroby 1989 v nadobúdacej hodnote 1 131 456 a argumentuje, ţe je vlastníkom tohto portálového ţeriavu, nakoľko tento je súčasťou výrobnej haly postavenej na parcele č. X. Taktieţ čo sa týka 3Obo/69/2009 5 veţového ţeriavu MB 110 inv. č. 2707 nadobúdacia cena 470 467, tento mal byť taktieţ
označeného dôkazu vyšrotovaný v rokoch 1989-1990, avšak
toho istého návrhu vo veci sp. zn 34Cbi 22/05 zo dňa 15.2.2005, ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu po viac ako šiestich rokoch od 10/98 sám potvrdzuje existenciu tohto portálového veţového ţeriavu a argumentuje, ţe vlastníctvo vyplýva z vlastníctva vyššie uvedenej parcely číslo X. a výrobnej haly na parcele č. X., lebo sú súčasťami ako veci hlavnej. Ţalovaný má za to, ţe argumentácia ţalobcu prostredníctvom právneho zástupcu, ţe veci, ktoré sú predmetom ţaloby sú súčasťou nehnuteľnosti, je aj vzhľadom na vyššie uvedené účelová. Ďalej má za to, ţe značná časť vecí označených v ţalobe uţ nemôţe slúţiť účelu, na ktorý boli určené. Predovšetkým má však za to, ţe veci označené v ţalobe sú hmotné predmety, ktoré moţno povaţovať za samostatnú vec v právnom zmysle. Poukazuje taktieţ na významnú skutočnosť, ţe ţeriav a ţeriavová dráha boli do uţ vybudovanej haly vnesené ako samostatné hnuteľné veci. Ţalovaný je presvedčený, ţe vykonanie navrhnutých dôkazov, najmä obhliadky priestorov vo vlastníctve navrhovateľa, ktoré sú predmetom ţaloby a vykonanie znaleckého dokazovania je pre náleţité zistenie skutkového stavu potrebné.
ţalovaného argumentácia, ţe bez vecí uvedených v ţalobe, dôjde k znehodnoteniu nehnuteľnosti a strate úţitkovej hodnoty nehnuteľnosti je vzhľadom na doteraz uvedené skutočnosti účelová a nepravdivá, o to viac ak sú veci nefunkčné a majú hodnotu šrotu, ako to u vecí, ktoré sú predmetom ţaloby (1 sústruh hrotový, 1 kovoobrábací stroj, obráţačka GH 560, 1 liatinová doska), potvrdil v konaní 52Cbi/23/06 sám štatutárny orgán ţalobcu.
odvolateľa skutočnosť, ţe SKP mal k dispozícii neúplnú účtovnú evidenciu, ktorá neodzrkadľovala skutočný stav, ešte neznamená, ţe ostatné veci v evidencii neuvedené - neexistujú. Čo sa týka fotodokumentácie predloţenej právnym zástupcom navrhovateľov, z tejto nemoţno spoľahlivo vychádzať, nakoľko jednotlivé detailné snímky nepodávajú verný obraz o charaktere vecí na nich zobrazených. Trvá na tom, ţe za účelom určenia, či je moţné demontovať jednotlivé v ţalobe vymedzené veci z budovy a za účelom určenia, či sú jednotlivé veci funkčné a to nielen samostatne, ale predovšetkým vo vzájomnej spojitosti na seba nadväzujúceho výrobného procesu, ktorým argumentuje protistrana, mal súd určiť znalca. V rámci odvolacieho konania
ust. § 213 ods. 4 O.s.p. preto ţalovaný opätovne navrhuje doplniť dokazovanie vykonaním ohliadky ţeriavov a ţeriavovej dráhy na mieste samom a ustanoviť znalca z odboru stavebníctva a taktieţ strojárstva za účelom podania znaleckého posudku ohľadne vyššie uvedených skutočností.
382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, znaleckú činnosť môţe 3Obo/69/2009 6 vykonávať aj znalecký Ú., a preto za účelom vypracovania znaleckého posudku je
ţalovaného vhodné ustanoviť znalca - Ú., Ţ. v Ţ. Ohľadom oprávnenosti zaradenia nehnuteľností do súpisu podstaty, odvolateľ naďalej tvrdí, ţe jednotlivé právne úkony, v dôsledku ktorých došlo k scudzeniu majetku úpadcu, moţno hodnotiť jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, ako konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom a v rozpore s dobrými mravmi. Vychádzajúc z prvého z úkonov, a to vyhlásenia vkladateľa - úpadcu zo dňa 9.7.1997 má odvolateľ za preukázané, ţe takýmto jednostranným právnym úkonom sa vloţil P. v jeho aktívnom vyjadrení do spoločnosti N., s.r.o., Č., pretoţe takýmto jednostranným úkonom vloţil štatutárny orgán úpadcu všetok aktívny majetok samostatnej a účtovnej jednotky úpadcu. Je zrejmé, ţe vykonaním takéhoto jednostranného právneho úkonu zo dňa 9.7.1997 štatutárnym orgánom M. P., ktorý konal v mene úpadcu S.-S. P., a.s. Ţ., došlo k porušeniu zákona, nakoľko obsah a účel takto vykonaného úkonu je v rozpore s ust. § 59 ods. 4, § 476 ods. 1, § 477 ods. 1 a § 480 Obchodného zákonníka, ktoré sú kogentnými ustanoveniami zákona. Pokiaľ predal všetky aktíva P., bol povinný predať spolu s aktívami aj záväzky a pracovnoprávne vzťahy, a to za adekvátnu kúpnu cenu. Takéto konanie je zároveň konaním v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka, ale aj v nadväznosti na § 265 Obchodného zákonníka. Za konanie v rozpore s dobrými mravmi moţno hodnotiť takýto jednostranný právny úkon nielen z vyššie uvedených dôvodov, ale naviac aj vzhľadom na skutočnosť, ţe tento úkon uskutočnil M. P. ako štatutárny orgán úpadcu a zároveň ako konateľ spoločnosti N., s.r.o., Č. a spoločník tejto spoločnosti, do ktorej aktíva úpadcu previedol. Ku dňu prevodu pritom existovali záväzky, okrem z pracovnoprávnych vzťahov, aj vymáhateľné pohľadávky, minimálne vo výške 6 000 000 Sk. Objektívnym dôkazom o takomto tvrdení je
ţalovaného aj existencia právoplatného uznesenia o vyhlásení konkurzu č. k. 51- 24K 312/98 z 08.10.1998. Keďţe bolo zrejmé, ţe M. P. ako štatutárny orgán úpadcu previedol všetky aktíva úpadcu pri existencii pasív,
ţalovaného muselo byť štatutárnemu orgánu úpadcu M. P. zrejmé, ţe subjekt S.-S. P., a.s. Ţ. zanikne v dôsledku vyhlásenia konkurzu, nakoľko si nebude môcť naďalej bez aktív plniť svoje splatné záväzky. V dôsledku toho zanikne i jeho obchodný podiel v spoločnosti N., s.r.o., Č.. Okrem toho tento obchodný podiel ešte pred zánikom spoločnosti
ţalovaného štatutárny orgán úpadcu –M. P. previedol na ďalšiu spoločnosť, od ktorej napokon tento podiel sám odkúpil, resp. bezplatne previedol. Takéto konanie taktieţ moţno
ţalovaného hodnotiť ako konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom a v rozpore s dobrými mravmi. Následnosť jednotlivých krokov a právnych úkonov štatutárneho orgánu úpadcu - M. P. hodnotiac ich vo vzájomnej súvislosti, 3Obo/69/2009 7
ţalovaného svedčí práve v prospech pravdivosti tvrdenia, ţe účelom uvedených úkonov bolo dostať majetok úpadcu mimo dosah veriteľov a hroziaceho konkurzu, ako v prospech pochybnej a účelovej hypotézy, ţe takýmito neplatnými úkonmi v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, sledoval štatutárny orgán úpadcu záujmy spoločnosti. Odvolateľ má za to, ţe správca konkurznej podstaty zapísal do súpisu podstaty aj nehnuteľný majetok správne, nakoľko tento majetok (aktíva) v dôsledku neplatných právnych úkonov nikdy nebol z majetku úpadcu platne scudzený. Majetok (aktíva), ktorý bol predmetom jednotlivých právnych úkonov (najmä vyhlásenie o vklade nehnuteľností do spoločnosti N., s.r.o. zo dňa 09.07.1997, vyhlásenia o prevzatí záväzku k novému vkladu), nepochybne patrí do súpisu podstaty S.-S. P., a.s. Ţ. „v konkurze“. Ţalovaný sa naďalej pridrţiava argumentácie v predloţenom podpornom dôkaze rozsudku Okresného súdu v Čadci sp. zn. 4Cb/25/2007-260, ICS: 5307202791 zo dňa 06.03.2008, ktorý v súvisiacej právnej veci všetky doteraz uvedené skutočnosti a právne názory potvrdzuje. V tomto smere povaţuje ţalovaný rozhodnutie prvostupňového súdu za nezákonné, nakoľko prvostupňový súd sa dostatočne nevyporiadal s jeho argumentáciou, obmedzil sa iba na strohé konštatovanie, cit.: „Vyhlásenie o vklade nehnuteľností do spoločnosti N., s.r.o.
názoru súdu nie je v rozpore s dobrými mravmi, voči S.-S. P., a.s., Ţ., pretoţe ide o úkony, ktoré schválili všetky orgány spoločnosti.“ Takéto strohé odôvodnenie prvostupňového súdu je nepresvedčivé, z rozsudku nevyplýva akými úvahami sa súd pri hodnotení rozhodného dôkazu riadil, súd sa nedostatočne vyporiadal s podrobnou argumentáciou ţalovaného a jeho právneho zástupcu. Pri posúdení jednotlivých úkonov nemoţno povaţovať za bezvýznamnú ani tú skutočnosť, ţe ovládajúcou osobou spoločností bol a je jediná osoba - M. P.. Ţalovaný preto ţiada, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, ţe ţalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietne, pričom ţalovanému prizná náhradu trov konania, alternatívne napadnutý rozsudok zruší a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ţalobca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, ţe ţalovaný v odvolaní neuviedol argument k nesprávnosti právneho názoru súdu, ţe právny úkon vkladu nie je v rozpore s dobrými mravmi, lebo ho schválili všetky orgány spoločnosti. Ţalobca k právnemu názoru súdu dopĺňa, ţe právny úkon vkladu majetku zo dňa 09.07.1997 predstavuje rozhodnutie spoločnosti, ktoré spadá pod právo vlastníka slobodne sa rozhodnúť o nakladaní so svojim majetkom a princíp zmluvnej voľnosti. Realizácia tohto práva preto nemôţe byť správaním v rozpore s dobrými mravmi voči spoločnosti, najmä ak (ako v danej veci) vyjadruje vôľu všetkých orgánov spoločnosti a prostredníctvom nich aj majetkové práva 3Obo/69/2009 8 k samotnej spoločnosti. Ţalovaný namiesto argumentácie proti právnemu názoru súdu uviedol skutočnosti, ktoré predstavujú námietku, ţe právny úkon vkladu zo dňa 09.07.1997, ktorým úpadca previedol svoj majetok je neplatný, lebo
jeho tvrdenia účelom právnych úkonov úpadcu bolo dostať jeho majetok mimo dosah veriteľov a hroziaceho konkurzu. Takéto skutkové tvrdenie o účele vkladu majetku ale ignoruje fakty, je tak nedôvodné a právny názor nesprávny. Ţalobca zdôraznil, ţe právny pojem „dobré mravy“ v ust. § 39 Občianskeho zákonníka i právny pojem „ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov“ v ust. § 42a Občianskeho zákonníka a § 15 ZKV predstavujú zákonné pojmy a ich vzťah je určovaný ich významom. Rozhodujúca otázka v námietke ţalovaného znie, či právny pojem „ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov“ svojim významom predstavuje prvok triedy predstavujúcej právny pojem „právny úkon, ktorý sa svojím obsahom alebo účelom prieči dobrým mravom“, teda či je inkludovaný pod tento pojem. Normatívna veta v ust. § 39 Občianskeho zákonníka „neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom ... sa prieči dobrým mravom“ obsahuje sankciu neplatnosti, ak niekto koná v rozpore so zákazom vyjadreným v tejto právnej norme. Normatívne vety v ust. § 42a Občianskeho zákonníka a § 15 ZKV‚ v prípade konania dlţníka, ak „ukráti uspokojenie svojich veriteľov“ neobsahujú sankciu neplatnosti ale sankciu vyjadrenú oprávnením veriteľov (v konkurze aj správcu) domôcť sa určenia neúčinnosti právneho úkonu. Rozdielnosť týchto sankcií úplne zreteľne vymedzuje rozdielny právny význam právnych noriem v uvedených ust., preto
ţalobcu nemoţno povaţovať právny pojem „ukrátenie uspokojenia veriteľov“ za právny pojem, ktorý by bol prvkom triedy „rozpor s dobrými mravmi“. Námietka ţalovaného v odvolaní o ukrátení veriteľov je preto právne bezvýznamná. Z uvedeného vyplýva, ţe námietka ţalovaného, ţe súd právne nesprávne posúdil jeho skutkové tvrdenie, lebo mal vysloviť absolútnu neplatnosť právneho úkonu, lebo ním boli ukrátení veritelia úpadcu je právne nesprávna, lebo právna norma s takýmto správaním dlţníka spája sankciu neúčinnosti právnej normy ak sa jej veriteľ (a v konkurze správca) v zákonnej lehote ţalobou dovolá, a nie neplatnosti. Ţalobca pritom poukazuje na právne názory najvyšších súdov, ktoré sa uvedenej právnej otázky týkajú (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 163/2007 zo 17.12.2008, rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Odo 1027/2006 z 1.7.2008 a sp. zn. 29 Odo 4139/2008 z 30.4.2009). Ku skutkovým tvrdeniam ţalovaného o okolnostiach vykonania právneho úkonu ţalobca uvádza, ţe ţalovaný nezobral do úvahy fakty a okolnosti predchádzajúce vyhláseniu konkurzu, vyslovil nepravdivú fikciu o stave podnikania úpadcu, o účele vkladu a na základe toho vyslovil hodnotenie správania úpadcu ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. 3Obo/69/2009 9 Okolnosti vykonania právneho úkonu vkladu sa nedajú oddeliť od postavenia M. P. vo vzťahu k úpadcovi. Úpadca je spoločnosť, ktorá vznikla v roku 1991 delimitáciou závodu od šp. Stredoslovenské stavby. M. P. v prvej vlne kupónovej privatizácie a následne na akciovom trhu sám i za pomoci príbuzných nakúpil jej akcie a stal sa rozhodujúcim akcionárom vo výške cca 66% akcií. Tým bol ovplyvnený jeho vzťah k úpadcovi nielen ako akcionára, ale aj úsilím, ktoré vynaloţil na nadobudnutie svojho postavenia. Ani samotný právny úkon vkladu sa
ţalobcu nedá oddeliť od vyhodnotenia okolností, za ktorých bol vykonaný. V roku 1997 bolo ekonomické a právne prostredie iné. Rozhodnutie o vklade aj s jeho účelom realizovať podnikateľský zámer bolo schválené všetkými orgánmi spoločnosti. Účel bol teda dosahovanie zisku a nie úpadok ako tvrdí ţalovaný. Ţalobca má za to, ţe ţalovaný v tvrdení, ţe vklad nehnuteľností je vklad podniku vychádza pravdepodobne z rozsudku Okresného súdu v Čadci sp. zn. 4Cb/25/2008-260 zo dňa 06.03.2008. Okresný súd v odôvodnení síce pouţil aj argument o prevode podniku, resp. prevode všetkých aktív. Otázka vkladu podniku ale nebola predmetom ţaloby, ani ţiadnych skutkových a právnych tvrdení účastníkov. Pre skutkový a právny záver, ţe či išlo o vklad podniku neboli súdu predloţené právne relevantné skutočnosti a dôkazy. Odvolací súd sa vo svojom odôvodnení nestotoţnil s takýmto právnym názorom prvostupňového súdu pri posudzovaní predmetu ţaloby. Okrem toho, v danej veci ţalovaný nepredloţil ţiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo skutkové zistenie a právny záver, ţe išlo o vklad podniku. K námietke o nesprávnom posúdení ţeriavov ţalobca uviedol, ţe súd vykonal dokazovanie písomnými dôkazmi, ktoré obsahujú skutočnosti týkajúce sa povahy výrobnej haly, jej funkcie aj s výrobným procesom, na ktorý je hala určená. Existencia ţeriavov je medzi účastníkmi nesporná, ako aj účel na ktorý boli určené v rozhodnom čase prevodu vlastníctva haly, t. j. slúţil hale vo výrobnom procese výroby betonárskych výrobkov. Námietka ţalovaného, ţe treba zistiť, či sa ţeriavy dajú demontovať a či sú funkčné nemajú právny význam pre právnu otázku súčasti hlavnej veci. Ani skutočnosť, či boli ţeriavy do haly vnesené nemá v danej veci význam, lebo význam pojmu súčasť hlavnej veci je určovaný povahou hlavnej veci - haly a vzťahom súčasti - ţeriavov k hlavnej veci a nie tým, ako boli ţeriavy priradené k hlavnej veci. Uvedené námietky preto nespochybňujú právny záver súdu, ţe ţeriavy predstavujú súčasť haly v právnom význame tohto pojmu. Na tomto závere preto nič nezmení ani námietka, ţe ţalovaný povaţuje odôvodnenie rozsudku za nepresvedčivé. K okolnostiam podania ţaloby ţalobca uviedol, ţe ţalovaný veci, ktoré sú predmetom tohto sporu zaradil do konkurznej podstaty. Konkurzný súd v uznesení sp. zn. 51-24K 312/98 3Obo/69/2009 10 zo dňa 14.01.2005 výzvu na podanie vylučovacej ţaloby adresoval a doručil na meno a bydlisko osoby, ktorá bola štatutárnym orgánom ţalobcu, nie na obchodné meno a sídlo ţalobcu, hoci pochybnosť, či veci patria do podstaty (v zmysle ust. § 19 ods. 1 ZKV) a s tým súvisiace nároky iných osôb sa netýkali osoby štatutárneho orgánu ţalobcu, ale ţalobcu ako právnickej osoby, ktorá je zapísaná ako vlastník nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Ďalším dôvodom podania ţaloby bola aj hrozba, ţe aj napriek takto doručenej výzve správca veci speňaţí s nezvratnými právnymi dôsledkami. Vo vyjadrení k odvolaniu ţalobca ďalej poukázal na skutočnosť, ţe konkurzný súd vo výzve na podanie vylučovacej ţaloby ako dôvod neuviedol neplatnosť právneho úkonu vkladu nehnuteľností, ale tvrdenie správcu o záloţnom práve na týchto nehnuteľnostiach. Následne sa právnym úkonom vkladu nehnuteľností zo dňa 09.07.1997 zaoberal aj Okresný súd v Čadci sp. zn. 10C/26/2005 z 30.06.2005 a odvolací Krajský súd v Ţiline sp. zn. 6Co/556/2005 zo 4.5.2007 a určili neexistenciu záloţného práva. Tieto súdy vychádzali z právneho názoru, ţe uvedený právny úkon je platný. V danej veci sa ţalovaný rozhodol zaradiť veci do podstaty z dôvodu záloţného práva. Keď súd určil, ţe dôvod zaradenia neexistuje, tak ţalovaný zmenil dôvod, pre ktorý trvá na zaradení vecí do podstaty. Ţalobca nespochybňuje oprávnenie ţalovaného zaradiť veci do konkurznej podstaty, ale povaţuje postup ţalovaného za účelový, lebo nevyhodnotil vyššie uvedené skutočnosti, súdne rozhodnutia a právne názory, ktoré vyslovili a namiesto toho pouţil nedôvodné a nepodloţené skutkové tvrdenia a nesprávnu právnu aplikáciu. Ţalobca preto navrhuje rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať ţalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec v rozsahu
ustanovenia § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, ţe sú dané dôvody pre jeho zrušenie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie
čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdne rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.,
ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstiţne vyloţí, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa 3Obo/69/2009 11 pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav
príslušných ustanovení, ktoré pouţil. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byt’ zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je predovšetkým doloţiť správnosť rozhodnutia súdu, pričom odôvodnenie je zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia a nástrojom ochrany pred svojvôľou súdnej moci. Odôvodnenie rozsudku by malo účastníkom konania dovoľovať posúdiť, ako súd v ich veci vyloţil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní vo veci samej. Súd prvého stupňa však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Iba takéto rozhodnutie je odvolacím súdom preskúmateľné a účastníkom umoţňuje posúdiť postup súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţnil so ţalovaným, ţe z odôvodnenia napadnutého rozsudku nemoţno zistiť ţiadne vecné dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa nevykonal ţalovaným navrhovaný dôkaz, a to oboznámenie sa s podporným dôkazom rozsudku Okresného súdu v Čadci zo dňa 6.3.2008, č. k. 4Cb/25/2007-260, ktorý dôkaz predloţil ţalovaný. Tomuto procesnému právu ţalovaného zodpovedá povinnosť súdu o vznesených návrhoch na vykonanie dôkazov rozhodnúť. Pokiaľ súd takémuto návrhu nevyhovie‚ vo svojom rozhodnutí má vyloţiť z akých dôvodov vo vzťahu k hmotnoprávnym predpisom, ktoré aplikoval a k právnym záverom, ku ktorým dospel na základe skutkového stavu veci, navrhnuté dôkazy nevykonal (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Ţalovaný podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa osobne doručené dňa 12.01.2009 (č. l. 345), navrhol vykonať dôkaz oboznámením sa s rozsudkom Okresného súdu v Čadci zo dňa 06.03.2008, č. k. 4Cb/25/2007-260, ktorý sa zaoberá namietanou platnosťou právnych úkonov. S týmto návrhom ţalovaného sa súd vo svojom rozhodnutí vôbec nevyporiadal. 3Obo/69/2009 12 Z podaného odvolania ďalej vyplýva, ţe k porušeniu základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu došlo aj tým, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom súd vec nesprávne právne posúdil. Podstata odvolacieho dôvodu
ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, ţe súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môţu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závaţnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je mylná aplikácia (a výklad) právnej normy na zistený skutkový stav alebo pouţitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemoţno pouţiť. Ţalovaný v konaní namietal, ţe právne úkony, ktorými boli prevedené sporné nehnuteľnosti z majetku úpadcu sú neplatné pre ich rozpor s dobrými mravmi.
zák. je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi v praxi je taký stav, ţe hoci úkon neodporuje zákonu ani ho neobchádza, je v rozpore s dobrými mravmi. Občiansky zákonník, ani ţiaden iný právny predpis bliţšie nedefinuje obsah pojmu dobré mravy. V slovenskej i českej právnickej literatúre s určitými modifikáciami prevaţuje názor,
ktorého sa za dobré mravy povaţuje súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú určitú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie a sú rozhodujúcou časťou spoločnosti uznávané. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon, ktorý nezodpovedá prevládajúcej mienke v spoločnosti o tom, aký má byť obsah právnych úkonov, aby bol v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Dobré mravy v práve majú prevaţne interpretačnú funkciu a sú meradlom pre hodnotenie, či úkony alebo iné konanie zodpovedá všeobecným pravidlám slušnosti. Pri hodnotení súladu s dobrými mravmi, musia byť právne úkony posudzované z hľadiska konkrétneho prípadu, v danom čase, v danom mieste a vo vzájomnom konaní účastníkov právneho vzťahu. 3Obo/69/2009 13 Súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe vyhlásenie o vklade nehnuteľností do spoločnosti N., s.r.o. nie je v rozpore s dobrými mravmi, voči S.-S. P. a.s., Ţ., pretoţe ide o úkony, ktoré schválili všetky orgány spoločnosti. Takýto záver súdu prvého stupňa je nepresvedčivý, nakoľko nemoţno vyvodiť akými úvahami sa súd prvého stupňa riadil, ale je tieţ nesprávny, pretoţe schválenie právneho úkonu orgánmi spoločnosti samo osebe ešte neznamená, ţe tento musí zodpovedať všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti. Ţalovaný v konaní namietal tieţ rozpor právnych úkonov, ktorými bol prevedený sporný nehnuteľný majetok úpadcu s právnym predpisom a tieţ zásadami poctivého obchodného styku (č. l. 343 spisu), s ktorými námietkami sa súd prvého stupňa vôbec nevysporiadal, v dôsledku čoho vychádza tak jeho rozhodnutie ako z nesprávneho právneho posúdenia veci, a tieţ i z neúplne zisteného skutkového stavu a je predčasné. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
1 písm. h/, písm. f/ O.s.p. a ods.2 zrušil a vec vrátil tomuto súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne o trovách celého konania. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť namietanú platnosť právnych úkonov v zmysle uvedeného zo všetkých ţalovaných namietaných dôvodov, ktorá otázka ako prejudiciálna je rozhodujúca pre ţalobcom poţadované vylúčenie vecí z konkurznej podstaty.
je pre Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie, právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 21. decembra 2010 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.