162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 100589956/2018, zo dňa
4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok“) tak, že rozhodnutím zo dňa
a), b), § 8 písm. a), § 19 ods. 1, ods. 2, § 49 ods. 1, ods. 3 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a), ods. 2, § 71 ods. 1 písm. a), písm. c), ods. 3, § 75 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) a § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 6, ods. 8, § 4 ods. 2 písm. d), § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 46 ods. 5, § 74 ods. 2, ods. 4 daňového poriadku. Krajsky súd vecne rozsudok odôvodnil tým, že zákonodarca vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť nároku
1, ods. 2, § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, zákonodarca požadoval preukázanie skutočnosti, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované na faktúre č. OF 2016/73 zo dňa
faktúr č. OF2016/72 zo dňa
objednávok žalobcu nebol v priebehu daňovej kontroly jednoznačne preukázaný, keď X. Q. ako konateľ dodávateľ tvrdil, že palety boli vyhotovené z dreveného odpadu pochádzajúceho z rokov 2001 až 2009 (drevnej hmoty uloženej ako drevený odpad v trvaní 7 až 15 rokov) a svedok K. Q. (osoba
tvrdenia dodávateľa reálne vyrábajúca drevené palety) tvrdil, že išlo o nové surové smrekové drevo. Prepravu vyrobených drevených paliet zabezpečil motorovým vozidlom zn. Peugeot Boxer, valník, EČV: E. XXXDF. 3. Krajský súd z administratívneho spisu ďalej zistil, že žalobca v priebehu daňovej kontroly nepredložil (okrem faktúr a dodacích listov vystavených spoločnosťou AYYA SALMET) ani neoznačil dôkaz preukazujúci dodanie deklarovaného tovaru spoločnosťou, napriek tomu, že dôkazná povinnosť bola jednoznačne na jeho strane, pretože si uplatnil odpočítanie DPH pri deklarovanej dodávke od tejto spoločnosti. Zohľadniac výsledky vykonaného dokazovania a listiny, nachádzajúce sa v administratívnom spise a výpovede vypočutých svedkov bol názoru, že vykonané dôkazy nepreukazujú, že medzi žalobcom ako odberateľom a deklarovaným dodávateľom došlo k reálnemu zdaniteľnému plneniu a splneniu podmienok
zákona o DPH. Žalobca totiž nevedel preukázať dodanie drevených paliet na materiálnom základe. Dodávateľ odkazoval na zmluvu o bezodplatnom prevode, avšak zmluvu bez toho, aby bol konkrétny materiál evidovaný v evidencii zásob, prípadne karte majetku nemožno považovať za relevantný dôkaz, preukazujúci nadobudnutie komodity. Právom a povinnosťou správcu dane bolo preveriť všetky subjekty, ktoré sa mali podieľať na deklarovanom obchode, pretože reálnosť a vznik daňovej povinnosti u dodávateľa a právo na odpočítanie DPH u odberateľa musí byť preukázané v každom článku reťazca dodávateľov a odberateľov. Vlastnenie daňových dokladov od spoločnosti AYYA SALMET a od dodávateľa stolárskych prác, K. Q., nedokazuje dodanie plnení uvedených na faktúrach. Fotodokumentácia, medzinárodné nákladné listy a ďalšie listiny, predložené v priebehu administratívneho konania, tvrdenú dodávku
faktúr nepreukazujú, a to že konkrétny tovar vyrobený žalobcom na podklade objednávok bol naložený. Prisvedčil tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal deklarovanú obchodnú transakciu a dodanie tovaru od dodávateľa. Žalobcom deklarovanému dodávateľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť na DPH z titulu dodania tovaru a preto ani žalobcovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť na DPH z titulu dodania tovaru a právo na odpočítanie tejto dane. Zdôraznil judikatúru najvyššieho súdu (sp.zn. 5Sžf/63/2011 zo dňa
zápisnice sa ústneho pojednávania zúčastnila aj poverená zástupkyňa žalobcu. Z obsahu zápisnice nevyplýva, že by svedok alebo poverená zástupkyňa s obsahom zápisnice nesúhlasili, v záverečnej časti zápisnicu po oboznámení sa s obsahom a vyjadrení súhlasu s obsahom podpísali. Nevyplývala z nej tiež skutočnosť, že by svedok neovládal slovenský jazyk v dostatočnej miere a žiadal zabezpečiť tlmočníka alebo námietky poverenej zástupkyne, že svedok nerozumie položeným otázkam z dôvodu jazykovej bariéry. Položené otázky správcu dane považoval za jednoznačné, neumožňujúce rôzny výklad toho, čo mal správca dane položenou otázkou na mysli. Odpovede svedka tiež považoval za priame a jednoznačné, v rámci ktorých uvádzal, že išlo o nové surové smrekové drevo a nie odpadové drevo.
názoru súdu množstvo materiálu uvedené svedkom K. Q. a množstvo materiálu uvedené konateľom dodávateľa nekorešponduje, keď prepočet prm na m3 je závislý od dĺžky drevného materiálu, druhu dreva a iných faktoroch a aj pri použití hrubého prepočtu (1 prm= 0,54 m3), konateľ dodávateľa množstvo použitého materiálu uviedol vo viac ako dvojnásobnom množstve oproti množstvu uvádzanému svedkom K. Q.. Správca dane tak preveril všetky subjekty, ktoré sa mali podieľať na deklarovanom obchode, pretože jeho reálnosť, vznik daňovej povinnosti u dodávateľa a následne i právo na odpočítanie DPH u odberateľa musí byť preukázané v každom článku reťazca dodávateľov a odberateľov. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje odpočítanie dane z konkrétneho plnenia, musí preukázať nielen jeho použitie na účely svojho podnikania ako platiteľa, ale tiež to, že toto plnenie bolo skutočne dodané spoločnosťou z predložených dokladov. Predloženie dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočítania dane a i keď majú doklady všetky náležitosti daňového dokladu a sú riadne zaúčtované, neznamená to automaticky, že DPH bola odpočítaná oprávnene a v súlade so zákonom. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie DPH musí v daňovom konaní preukázať aj reálne vykonanie zdaniteľného plnenia deklarovaným subjektom, pretože jeho uskutočnenie a vykonanie zákon automaticky nepredpokladá. 5. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, akým nárokom je uplatnenie nároku na odpočítanie DPH, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, kedy žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie DPH nenastáva ex lege
1, ods. 2 zákona o DPH, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane, daňové konanie je pritom ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou. DPH je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi. Určenie opatrení možno požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočítanie DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu a závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok SD EÚ v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). V priebehu vyrubovacieho konania bolo nepochybne preukázané, že žalobca neprijal žiadne takéto opatrenia. Z tohto dôvodu nepovažoval za zrejmé, že predmetný tovar je tvrdeného pôvodu a skutočne pochádza od dodávateľa deklarovaného na faktúrach vystavených dňa
faktúr č. OF2016/72 a OF č. OF2016/73) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť postupu a tiež zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia DPH (rozsudok najvyššieho súdu zo dňa
4 daňového poriadku. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách žaloby krajský súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju
Žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech náhradu trov konania
SSP nepriznal, pretože vznik trov v súvislosti s predmetným konaním nevyplýval zo spisu.
zákona o DPH, pretože dostatočným spôsobom nepreukázal spôsob nákupu tovaru uvedeného na faktúre. Rozhodnutie oprel najmä o skutočnosť, že svedkovia nevedeli uviesť alebo si nepamätali rôzne skutočnosti, svedok K. Q. nevedel uviesť, kto zabezpečoval pomocný a prevádzkový materiál, kto a akým spôsobom vykonal prepravu materiálu, ktorým motorovým vozidlom, osoby prítomné pri odovzdávaní a preberaní materiálu a iné skutočnosti. Dokazovaním správca dane dospel k záveru, že reálne dodanie tovaru nebolo preukázané žiadnym spôsobom - dôkazom, okrem listinných dôkazov, a predložené faktúry, a doklady o úhrade správca považoval za nedostatočné. Kasačný sťažovateľ bol názoru, že daňový orgán neviedol správnym postupom dokazovanie a na základe dokazovania vyvodil nesprávne právne názory, nezistil spoľahlivo skutkový stav. Za podstatné porušenie považoval porušenie zásady dokazovania, keď svedecké výpovede ako jeden z dôkazných prostriedkov nevyhodnotil ako dôkaz, ale výpovede odmietol dôvodiac tým, že výpovede svedkov bez predloženia ďalších dôkazov nie sú relevantné s následkom porušenia zásady rovnakej sily dôkazov, pričom len vo vzájomných súvislostiach je možné na jednotlivé svedecké výpovede neprihliadať. Nezohľadnenie svedeckých výpovedí
žalobcu spočívalo v tom, že správca dane tvrdil, že reálne dodanie tovaru nebolo preukázané žiadnymi relevantnými dôkazmi, okrem listinných, napriek svedeckým výpovediam potvrdzujúcim dodávku tovaru.
1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12.
1 SSP kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. 13.
SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje
všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 16.
2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 17.
3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 18.
4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 19.
1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.1) Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 20.
1 veta prvá Daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. 21.
8 Daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená
odseku 9 písm. b/ a c/. 22.
SSP, kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 23. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a predchádzajúceho postupu správneho orgánu,
SSP bolo posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav dostatočne a riadne, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia žalovaného je podmienená zákonnosťou postupu správcu dane. V rámci správneho prieskumu krajský súd teda musel skúmať procesné pochybenia finančných orgánov namietané v žalobe, či sú takou vadou konania pred orgánom verejnej správy, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje
všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle zásady zákonnosti daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Daňová kontrola nemôže u daňového subjektu prebiehať po neobmedzenú dobu. Každý zásah orgánu verejnej správy do súkromnoprávnej sféry právneho subjektu sa spravuje univerzálnou zásadou proporcionality, prejavom ktorej je ustanovenie lehôt na vykonanie daňovej kontroly. 26. Najvyšší súd z pripojeného administratívneho a súdneho spisu zistil, že Daňový úrad Nitra, pobočka Levice začal dňa 19. septembra 2016 daňovú kontrolu zameranú na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti
zákona o DPH. Predmetom daňovej kontroly u žalobcu ako daňového subjektu bolo zdaňovacie obdobie jún
1 písm. f) daňového poriadku vyjadrila k zisteným skutočnostiam ku kontrole a vyslovila nesúhlas. Správca dane následne vykonal dokazovanie vo vyrubovacom konaní na podklade ktorého vydal rozhodnutie č. 102391062/2017 zo dňa 15. novembra 2017, ktorým daňovému subjektu
6 daňového poriadku určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu DPH v sume 9.359,60 eura za zdaňovacie obdobie jún
4 daňového poriadku potvrdil. 27.
1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. 28.
1 zák. č. 222/2004 Z. z. základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby. 29.
222/2004 Z. z. (odpočítanie dane platiteľom) ods. 1 právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. ods. 2 platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
5 a § 69 ods. 2 až 4 , a 9 až 12 , c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu
30.
4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 31.
1 písm. f) Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, 32.
5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. 33.
8 Daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená
odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt
osobitných predpisov1) zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok
osobitných predpisov,1) zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt
osobitných predpisov1) zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok
osobitných predpisov1) nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu
osobitného predpisu.36a) 34. Žalovaný rozhodnutie skutkovo odôvodnil v zásade zisteniami,
ktorých právo na odpočítanie dane
zákona o DPH môže platiteľ dane
1 písm. a) citovaného zákona uplatniť, ak pri odpočítaní dane má faktúru od platiteľa dane vyhotovenú
222/2004 Z. z. Zo zabezpečených dôkazov
správcu dane plynul záver, že nedošlo k reálnemu dodaniu hutného materiálu plechov na dreve, ktorých dodávateľom bola firma AYYA SALMET. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s tvrdeným spochybňovaním dokladov, CMR, dodacích listov, fotografií návesov uviedol, že hodnotiac fotodokumentáciu predloženú správcovi dane (fotodokumentácia hutného materiálu, drevených paliet - 10ks, CMR - dodacie listy v počte 117 ks, tabuľka - sumarizácia 2 ks) zistil, že z fotografií nebolo zrejmý ich autor, adresa miesta vyhotovenia, časové obdobie, prepravovaný materiál ako ani na akých paletách bol materiál naložený. Materiál na návese nepovažoval za dôkaz, pretože dokumentoval iba nejakú vykládku a nakládku, okrem toho sa v spise nachádzali CMR vyplnené v nemeckom jazyku. Pečiatka prepravcu, evidenčné číslo motorového vozidla, dátum prepravy a meno vodiča nekorešpondovali s počtom kusov paliet v predložených CMR a dodacích listoch. Poukázal na rozpor spočívajúci v tom, že svedok K. Q. v zápisnici o ústnom pojednávaní 07. novembra 2017 vypovedal, že na výrobu paliet bolo použité nové smrekové drevo. Neakceptoval následné čestné vyhlásenie,
ktorého išlo o drevený odpad z predošlej piliarskej prevádzky. Žalovaný ďalej posudzoval nezrovnalosti v zmysle ktorých p. Q. tvrdil, že vo výrobnej prevádzke bolo cca 15 až 25 m dreveného odpadu vhodného na výrobu a svedok Q. hovoril o cca 72 „priestorových metroch“, čo sú dve rozdielne veci, pričom všeobecne platí, že 72 priestorových metrov je cca 36 m3 dreva. Daňový subjekt tiež vypovedal, že „palety na mieru“ boli obyčajnými paletami, nič zložité, úplne jednoduché, ktorých rozmery sú dané na pevno a nemenia sa, ide o jednorazové palety s jednoduchou konštrukciou. Nevedel však uviesť a vyjadriť sa k tomu, akým spôsobom a za akých podmienok mal byť tovar nadobudnutý spoločnosťou, ktorá mu palety dodala a s ktorou nemal žiaden obchodný vzťah. Tvrdil však, že za tieto skutočnosti nemôže niesť zodpovednosť. Správca dane dôsledne preskúmaval reálnosť dodávateľských faktúr č. OF2016/72 a OF2016/73, ich prílohy (objednávky, vykalkulovanú cenu, dodacie listy) a zistil, že palety boli predmetom objednávky a cena bola vykalkulovaná na základe obhliadky a vzájomnej dohody (išlo o cca 900 ton hutného materiálu), rozmery plechov 1000 x 2000 mm, 1500 a 3000 mm, k faktúre č. OF2016/72 bol predložený dodací list zo dňa
zmluvy o bezodplatnom prevode zo dňa 02. januára 2016 medzi nadobúdateľom AYYA SALMET a prevodcom X. Q. bezodplatne previedol drevený odpad v množstve 72 prm, z podnikania X. Q. - drevovýroba z rokov 2001 až 2009, uskladnený v obci Horný Pial, pričom prepravu mala vykonať spoločnosť AYYA SALMET, s. r. o., vlastným motorovým vozidlom, PEUGEOT BOXER valník EČV XXX DF. Správca dane však na základe osvedčenia o evidencii - časť II - Technický preukaz, k predmetnému vozidlu, v ktorom sú zaznamenané rozmery a hmotnosť vozidla zistil, že na motorovom vozidle PEUGEOT BOXER nie je možné prepraviť palety rozmerov uvádzaných daňovým subjektom. Dospel tak k záveru, že prepravu tak nemohla vykonať spoločnosť AYYA SALMET, s. r. o., ktorá taktiež pochybila v tom, že napriek tomu, že jej povinnosť ukladali príslušné účtovné predpisy neviedla evidenciu zásob. Poukázal na zistenia,
ktorých predmetná spoločnosť v zmysle daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za roky 2009 a 2010 vykazovala len obežný majetok a peniaze na účtoch v bankách, neevidovala pritom žiadne zásoby materiálu na výrobu drevených paliet ako fyzická osoba podnikateľ - X. Q. a rovnako zásoby neevidovala ani právnická osoba AYYA SALMET. Správca dane z daňového systému získal aj údaje týkajúce sa daňovej kontroly za rok 2014, vykonanej u daňového subjektu,
ktorých si uplatnil odpočítanie dane za nákup tovaru (drevené podvaly, debnenia, hranoly od dodávateľa AYYA SALMET s. r. o., pričom nakúpil rezivo - smrek (na výrobu podvalov, debnenia, hranolov použitých na prepravu hutného materiálu) od spoločnosti SCANDERE, s. r. o. Okružná 3239 Modra. Žalovaný z výpisu z príslušného obchodného registra zistil, že spoločnosť SCANDERE bola zrušená bez likvidácie ku dňu
2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. môže platiteľ od dane, ktorú je povinný platiť odpočítať výlučne daň, ktorý je voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané a ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, a teda musia nesporene preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a subjekte. Zákonodarca vzhľadom na zneužiteľnosť požaduje, aby platiteľ uplatňujúci si nárok na odpočítanie dane, preukázal existenciu podmienok, stanovených pre nárok na odpočítanie dane. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený osobou označenou na faktúre. Dodávateľ uvedený na faktúre musí byť identický s osobou, reálne dodávajúcou tovar odberateľovi. Pokiaľ daňový subjekt dôkazné bremeno neunesie, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie DPH. Overenie oprávnenosti odpočítania značí objasnenie všetkých okolností umožňujúcich prijať závery o splnení zákonných podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie DPH. K rozhodnutiu správcu dane o uznaní uplatňovaného práva na odpočítanie dane nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou, je totiž potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy. 37. Kasačný súd v súvislosti s uplatnenou kasačnou argumentáciou v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že uplatnené námietky spočívajúce v tom, že zistenie skutkového stavu orgánom finančnej správy bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci a ďalej tvrdenie, že skutkový stav, ktorý finančné orgány vzali za základ napadnutého rozhodnutia a prvostupňového správneho rozhodnutia je
žalobcu v rozpore s obsahom administratívnych spisov nemožno subsumovať pod žiaden z kasačných dôvodov, ktoré zákonodarca explicitne a taxatívne zakotvil v ustanovení § 440 ods. 1 SSP a k subsumpcii predmetných eventuálnych pochybení nemožno dospieť ani extenzívnym výkladom dotknutého ustanovenia úpravy správneho súdneho procesu. Kasačné dôvody uplatnené žalobcom zodpovedajú ustanoveniam § 250j ods. 2 zakotveným v Piatej časti, II. hlavy zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcich rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Kasačný súd považuje v tejto súvislosti za potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že predmetný procesný správny predpis, Občiansky súdny poriadok, stratil účinnosť ku dňu 30. júna 2016, pretože bol nahradený novoprijatým procesným predpisom, a to zákonom č. 162/2015 Z. z. Správnym súdnym poriadkom, ktorý nadobudol účinnosť 01. júla 2016. Vzhľadom na skutočnosť, že správne konanie bolo vedené
Správneho súdneho poriadku, kasačný sťažovateľ mohol v kasačnej sťažnosti uplatňovať len kasačné dôvody zakotvené v platných a účinných právnych predpisoch (§ 19 ods. 2 zák. č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov). 38. V súvislosti s kasačnou námietkou, založenou na tvrdenom pochybení správcu dane spočívajúcom v postupe v priebehu daňovej kontroly, teda v tom, že správca dane pochybil, pretože kasačného sťažovateľa v postavení kontrolovaného daňového subjektu
5 daňového poriadku nevyzval na vyjadrenie k vzniknutým pochybnostiam o správnosti, úplnosti či pravdivosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom, je potrebné zdôrazniť, že správca dane vydal protokol č. 100412401/2017 z daňovej kontroly na zistene oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, a to dňa
8 daňového poriadku vyzval na vyjadrenie sa k zisteniam v predmetnom protokole a daňový subjekt poučil, že je oprávnený vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy, preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly, vrátane listinných dôkazov. Žalobca zaujal stanovisko k protokolu v liste zo dňa
6 daňového poriadku rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 9.359,60 eura a znížil uplatnený nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2016 na sumu 12.716,83 eura. Kasačný súd vzhľadom na vyššie popísaný priebeh vyrubovacieho konania vedeného pred správcom dane, nasledujúcim po oboznámení kontrolovaného kasačného sťažovateľa o záveroch protokolu vydaného dňa
Zákonnosťou dôkazných prostriedkov, vlastným priebehom výsluchov svedkov na ústnom pojednávaní vedenom pred správcom dane, splnením poučovacej povinnosti správcom dane ako aj hodnotením obsahu svedeckých výpovedí, z obsahu ktorých žalovaný vychádzal v napadnutom rozhodnutí sa podrobne a dôsledne zaoberal krajský súd v napadnutom rozsudku, na ktorého závery kasačný súd v súvislosti s hodnotením týchto dôkazných prostriedkov poukazuje a s týmito sa stotožňuje. Kasačný súd tiež dospel k záveru o nedôvodnosti argumentácie kasačného sťažovateľa, založenej na tvrdenom porušení princípu právnej istoty, spočívajúcom v odlišnom rozhodnutí Krajského súdu v Nitre v konaní, vedenom pod sp. zn. 26S/23/2018. Krajský súd totiž v dotknutom konaní zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, predmetom ktorého bolo rozhodnutie o dôvodnosti vzniku nároku na odpočítanie DPH za iné zdaňovacie obdobie. V namietanej súvislosti sa však žiada vysvetliť, že z odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu je nepochybný záver, že dôvodom vydania zrušujúceho rozhodnutia bolo pochybenie, spočívajúce v porušení správcu dane
5 daňového poriadku, kasačný súd je však toho názoru, že predmetné pochybenie správcu dane bolo kvalifikovaným a dostatočným spôsobom odstránené dokazovaním správcu dane vykonanom vo vyrubovacom konaní, odôvodneným reakciou kontrolovaného daňového subjektu na výzvu správcu dane o zaujatie stanoviska k nezrovnalostiam konštatovaným v protokole o výsledku daňovej kontroly, vydanú
8 daňového poriadku.
1 SSP). Úspešnému žalovanému voči sťažovateľovi právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§ 168 SSP). 43. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.