162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KaTN/10598/2018, č. RZ: 27598/2018, zo dňa
1 písm. b) zák. č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 327/2005 Z. z.“), konštatujúc zistenie, že sa žalobca v priebehu poskytovania právnej pomoci nenachádzal v materiálnej núdzi.
1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z.z. o odňatí poskytovania právnej pomoci. 4. Krajský súd rozsudok odôvodnil
1, § 6a ods. 1, § 6b ods. 2, § 6b ods. 2, § 14 ods. 1 písm. b), ods. 2 zák. č. 327/2005 Z. z. a § 7 písm. c) SSP a vecne argumentáciou v rámci ktorej poukázal na to, že úlohou správnej žaloby je ponúknuť správnemu súdu fakty a argumenty, ktorými sa relevantne spochybní či už skutkový stav zistený správnymi orgánmi alebo nadväzujúce právne posúdenie, ako to vyplýva z rozhodnutia č. 39 publikovaného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 5/2016,
ktorého „ak žalobca nevyvrátil hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený správnymi orgánmi, za takýchto skutkových okolností nie je dôvod, aby správny súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu. Najvyšší súd v uznesení, sp.zn. 6Sž/88/1997, zo dňa 26. novembra 1997, uviedol, že „treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona“. Krajský súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, pretože žalobca neuviedol žiadne skutočnosti,
ktorých by bolo možné identifikovať akékoľvek vady rozhodnutia alebo procesného postupu žalovaného subsumovateľné pod ustanovenia § 191 ods. 1 SSP, odôvodňujúce zrušenie napadnutého rozhodnutia. V súvislosti s rozšírením medzí súdneho prieskumu na zák. č. 327/2005 Z. z. poukázal na § 7 písm. c) SSP v tom zmysle, že pri realizácii súdneho prieskumu správny súd nie je oprávnený preskúmavať zákony, táto právomoc prináleží Ústavnému súdu Slovenskej republiky pri testovaní súladnosti zákonov s Ústavou Slovenskej republiky. Správny súd nemá ani možnosť akýmkoľvek spôsobom participovať na tvorbe zákonov. 5. Základom argumentácie žalovaného
názoru správneho súdu prvého stupňa bolo o relevantné dôkazy sa opierajúce zistenie, že žalobca podmienku materiálnej núdze nespĺňal počas trvania poskytovania právnej pomoci. Predmetný záver preukazovali potvrdenia Sociálnej poisťovne o poberaní starobného a vdoveckého dôchodku žalobcom, z ktorých plynul príjem žalobcu od septembra 2016 do júna 2017, presahujúci zákonom stanovenú hranicu 1, 4 násobku životného minima pre plnoletú fyzickú osobu v priemere o 70,87 eura mesačne a hranicu 1,6 násobku životného minima pre 1 plnoletú fyzickú osobu v priemere o 31,26 eura mesačne a v období od júla 2017 do augusta 2017, boli príjmové hranice prekročené v priemere o 72,52 eura, resp. o 32,63 eura. Žalovaný v súlade s účelom právnej normy aplikoval § 14 ods. 1 písm. b) zák. č. 327/2005 Z. z. o odňatí poskytovania právnej pomoci, ak sa v priebehu poskytovania právnej pomoci zistí, že oprávnená osoba sa nenachádza v materiálnej núdzi. Napadnuté rozhodnutie považoval za presvedčivé a zdôvodnené, pretože žalovaný v odôvodnení zvážil možnosť pokračovania v nároku na poskytovanie právnej pomoci v zmysle § 6b ods. 2 zák. č. 327/2005 Z. z.,
ktorého ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, je možné poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. K využívaniu tohto inštitútu by však malo byť pristupované iba v prípadoch, kedy žiadateľ potrebuje odstrániť evidentný protiprávny stav s dopadom na existenčné otázky a napriek presahovaniu zákonnej materiálnej núdze nie je v jeho možnostiach zabezpečiť si efektívnu právnu ochranu. Žalovaný v tejto súvislosti dospel k záveru, že v prípade žalobcu o takúto situáciu nejde. Námietky obsiahnuté v správnej žalobe neboli spôsobilé privodiť úspech v konaní, správny súd preto žalobu ako nedôvodnú
Úspešnému žalovanému náhradu trov konania
1 písm. g) SSP tvrdiac, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Úvodom kasačnej sťažnosti požiadal o prejednanie kasačnej sťažnosti za osobnej prítomnosti
čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, vzhľadom na vôľu vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom. Nesprávne právne posúdenie krajským súdom vzhliadol v tom, že argumenty prednesené osobne na krajskom súde nie sú uvedené v rozsudku, ale len v zápisnici, a to konkrétne možnosť poskytovania právnej pomoci od Centra k výške minimálnej mzdy. Príslušnú zákonnú úpravu poskytovania právnej pomoci, a to ustanovenie § 6 zák. č. 327/2005 Z. z. považoval za nespravodlivú a nezodpovedajúcu požiadavkám a realite roku 2019, konkrétne tabuľku ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Krajský súd
sťažovateľa vychádzal z nedostatočných, nejasných, nezdôvodnených dôkazov, podkladov a nedostatočne zistených skutočností. Kasačný sťažovateľ žiadal, aby vznesené argumenty boli vyhodnotené ako prípad hodný osobitného zreteľa. V právnom systéme totiž funguje formálna spravodlivosť, nie skutočná a štát by mal reagovať opatreniami chrániacimi občana. Opätovne najvyšší súd požiadal o iniciovanie zmeny legislatívy u zákonodarcu, ministerstvo spravodlivosti SR. Ďalej upresnil, že ku dňu podania kasačnej sťažnosti (t.j. k 19. novembru 2019) poberá starobný a vdovecký dôchodok v sume 374,- eur (súbeh - mesačne krátený o 70,- eur, životné minimum,
tabuľky ministerstva pre jednu fyzickú osobu - 205,07 x 1,4=287,10 eura, 205,07 x 1,6 =328,12 eura). Navrhol a žiadal, aby sa poskytovanie právnej pomoci od Centra posudzovalo vo vzťahu k príjmu žiadateľa, nedosahujúceho výšku minimálnej mzdy k 01. januáru 2019, a to v sume 520,- eur. 3. 7. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu v zákonom stanovenej lehote
3 SSP nevyjadril.
5 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. rozhodlo tak, že kasačnému sťažovateľovi odníma nárok na poskytovanie právnej pomoci. Rozhodnutie odôvodnilo tým, že sa v prípade kasačného sťažovateľa ako oprávnenej osoby spoločne v rámci posudzovaného obdobia od septembra 2016 do augusta 2017 neposudzovala ďalšia fyzická osoba, v posudzovanom období bol oprávnenej osobe vyplácaný starobný a vdovecký dôchodok. V súlade s ust. § 2 zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime 1,4 - násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu predstavoval v posudzovanom období od septembra 2017 do augusta 2017 sumu 277,33 eura (suma platná od
1 zák. č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak
2 zák. č. 327/2005 Z. z. podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti
odseku 1 písm.
1 zák. č. 327/2005 Z. z. ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4- násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20 % trov právneho zastúpenia
osobitného predpisu; splnenie podmienok
1 písm.
1, ods. 2 zák. č. 327/2005 Z. z. ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, môže centrum v prípadoch
1 poskytnúť právnu pomoc aj bez úhrady finančnej účasti. Ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. 18. Kasačný sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti namietal predovšetkým úpravu zákonných podmienok obsiahnutú v zákona č. 327/2005 Z. z., ktoré musí spĺňať oprávnená osoba pre vydanie rozhodnutia Centra o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, pretože bol názoru, že pri rozhodnutí o priznaní o nároku by bolo spravodlivé, aby Centrum vzalo za základ výpočtu sumu minimálnej mzdy a pri rozhodovaní o nároku nevychádzalo z výšky príslušného násobku sumy životného minima, upravenej zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime tak, ako sú zákonné predpoklady pre rozhodnutie o priznaní nároku stanovené v súčasnej právnej úprave § 6 ods. 1, ods. 2 a § 6a ods. 1 zák. č. 327/2005 Z. z. Najvyšší súd sa v súvislosti s odpoveďou na predmetnú námietku stotožňuje s názorom vysloveným v rozsudku prvostupňového správneho súdu,
ktorého súd nedisponuje ani neparticipuje na výkone zákonodarnej právomoci. Správny súd v zmysle § 5 ods. 4 SSP (základné princípy konania) postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. Ďalej je potrebné uviesť, že deľba štátnej moci (na zákonodarnú, výkonnú a súdnu) v novodobom ponímaní je založená na systéme vzájomných bŕzd a protiváh medzi jednotlivými druhmi (formami) štátnej moci a predstavuje rozdelenie moci medzi štátne orgány, ktoré sú od seba oddelené, navzájom nezávislé, vzájomne kontrolovateľné a ako celok tvoria moc štátu. Pojem deľba moci je charakterizovaný ako systém deľby moci slúžiaci k tomu, aby štátna moc bola rozdelená rovnomerne medzi všetky zložky štátu, lebo vtedy dochádza k oddeleniu nositeľov zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci. Zákonodarná moc je ústavnými predpismi zverená najmä Národnej rade Slovenskej republiky [čl. 72, čl. 86 písm. a) Ústavy SR], pričom konkrétne v súlade s čl. 87 ods. 1 Ústavy SR návrh zákona môžu podať výbory Národnej rady Slovenskej republiky, poslanci a vláda Slovenskej republiky, a teda legislatívnou právomocou nepochybne nedisponuje správny, a rovnako ani kasačný súd. Taktiež je potrebné pripomenúť negatívne vymedzenie právomoci súdov v správnom súdnictve stanovenú tak, že
c) SSP správne súdy v zásade nepreskúmavajú všeobecne záväzné právne predpisy.
1 a § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), pretože skúmaním podmienok na konanie zistil, že sa žalobca (kasačný sťažovateľ) žalobou podanou na pošte
2 OSP tak posledným dňom lehoty na podanie správnej žaloby bol najbližší pracovný deň, a teda pondelok
názoru najvyššieho súdu nemožno subsumovať pod pojem „okolností primeraných žiadanej právnej pomoci“ v zmysle § 6b ods. 1, ods. 2 zák. č. 327/2005 Z. z. Najvyšší súd z administratívneho spisu zistil, že kasačná sťažnosť proti uzneseniu najvyššieho súdu bola spísaná kasačným sťažovateľom v zastúpení advokátom, JUDr. Q., a to v rámci právnej pomoci priznanej rozhodnutím Centra, sp. zn. 11745/2016-KaTN, zo dňa
1 SSP). Úspešnému žalovanému voči sťažovateľovi právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal, vzhľadom na absenciu dôvodu výnimočnosti na takého rozhodnutie (§ 167 ods. 1 SSP). O výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle § 175 ods. 2 SSP. 22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.