Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Sžo/1/2021 Identifikačné číslo spisu: 7014201183 Dátum vydania rozhodnutia: 30.03.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Jaroslava Fúrová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 10ods.

2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.

§ 211a nasl.

O.s.p.) v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu a dospel k záveru, že tomuto odvolaniu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O.s.p., s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.. Rozsudok bol verejne vyhlásený

1. marca 2021 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 a 2 O.s.p.). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 250i ods. 1 veta druhá O.s.p.). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového ani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania. Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívnych spisov správnych orgánov a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu. S poukazom na uvedené potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Na doplnenie a k jednotlivým odvolacím dôvodom najvyšší súd poukazuje na osobitosť rozhodnutia o zákaze verejného podujatia, kedy správny orgán vychádza z potreby rozhodnutia v časovo obmedzenom období ohraničenom momentom oznámenia hromadného podujatia na jednej strane (začiatok) a konaním hromadného podujatia (koniec). Je preto vysoko pravdepodobné, že nie vždy dokáže správny orgán zabezpečiť dostatok podkladových materiálov na to, aby zistený a ustálený skutkový stav mohol byť považovaný za nepochybný. Rozhodnutie, ktorým dochádza k zákazu podujatia nemôže byť síce svojvoľné, na druhej strane však má prevenčný charakter, preto vychádza z hypotetických záverov podporených zisteným skutkovým stavom - dôkaznou situáciou. V predmetnej veci bolo potrebné vziať do úvahy osobitosť plánovaného podujatia, a to vysokú účasť obyvateľov marginalizovanej komunity s nižšou mierou sociálnej inklúzie. Uvedené samé o sebe nevylučuje konanie verejného podujatia s účasťou členov marginalizovanej komunity, práve naopak, najvyšší súd podporuje integráciu marginalizovaného obyvateľstva, avšak objektívne komplikuje a sťažuje organizovanie verejného podujatia. Skutočnosti, ktoré vyplývajú zo stanoviska OR PZ Košice - okolie, odboru poriadkovej polície OO PZ Moldava nad Bodvou z
2. augusta 2014 a tiež zo znalosti žalovaného o miestnych pomeroch (hoc tento tieto znalosti v napadnutom rozhodnutí bližšie nerozvádza, čo možno považovať za nedostatok, avšak z kontextu rozhodnutia vyplýva, že tieto korešpondujú s vyššie uvedeným stanoviskom), sú spôsobilé vzbudiť pochybnosti o bezpečnosti účastníkov podujatia, preto bolo na mieste posudzovať tieto nedostatky v kontexte s osobitosťami hromadnej účasti členov exkuzovanej komunity, čo odôvodňuje vyššiu pravdepodobnosť vzniku krízovej situácie, kedy sa identifikované nedostatky môžu výrazne prejaviť. Najvyšší súd sa síce stotožňuje so žalobcom, že tento dokázal predložiť riešenia identifikovaných nedostatkov, avšak tieto riešenia boli predložené v teoretickej rovine, ich praktické riešenie absentovalo, a to najmä v nadväznosti na blížiaci sa termín konania verejného podujatia. Tu je na mieste poukázať, že žalobca sa zaviazal predložiť spracovaný dopravný projekt vypracovaný v spolupráci s Dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Košice - okolie, resp. sa zaviazal v termíne do
3. augusta 2014 zorganizovať samostatne stretnutie všetkých zložiek (bezpečnostných, organizačných) k problematike zabezpečenia verejného poriadku, avšak k uvedenému nedošlo, resp. žalobca nepredložil o týchto svojich aktivitách dôkaz. Možno preto uzavrieť, že obavy žalovaného o bezpečnosť účastníkov boli odôvodnené, a keďže tieto pretrvávali aj krátko pred plánovaným termínom podujatia, žalovaný preventívne pristúpil k zrušeniu plánovaného verejného podujatia. Je na mieste poznamenať, že žalovaný v čase vydania predmetného rozhodnutia nemal k dispozícii dôkazy v takom rozsahu, v akom sú v súčasnosti k dispozícii správnemu súdu, tento vychádzal najmä zo stanoviska OR PZ Košice - okolie, odboru poriadkovej polície OO PZ Moldava nad Bodvou z
4. augusta 2014, s ktorými vznesenými obavami sa stotožnil, a ktoré neboli v tom čase náležite odstránené. Napadnutý rozsudok správneho súdu považoval najvyšší súd za náležite odôvodnený v intenciách zrušujúceho uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 8Sžo/5/2017-148 z
5. júna 2018, pričom tento sa vysporiadal s jednotlivými identifikovanými hrozbami a náležitým spôsobom osvedčil ich pretrvávajúcu existenciu. Najvyšší súd preto priznal žalovanému dobromyseľnosť pri vydávaní napadnutého rozhodnutia, toto považoval v čase jeho vydania za zákonné a podložené dostatočnými dôkazmi. Záverom kasačný súd uvádza, že napriek tomu, že sa stotožňuje so záverom žalovaného, že daná lokalita na konanie rozsiahleho verejného podujatia nebola vhodná, podporuje aktivitu žalobcu v snahe o inklúziu marginalizovaného obyvateľstva v danej lokalite a konštatuje, že toto rozhodnutie nemá byť prekážkou organizovania prípadných ďalších podujatí, ktorých cieľom je zblíženie majoritného a marginalizovaného obyvateľstva. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému ich náhrada zo zákona neprináleží. Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa

1. júla
2. Dňa
3. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
4. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.