náhradu škody a nemajetkovej ujmy

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4XObdo/4/2021 Identifikačné číslo spisu: 6412213259 Dátum vydania rozhodnutia: 30.03.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Gabriela Mederová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:6412213259.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska ul. 71, Bratislava 813 11, IČO: 00 166 073, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom, pod sp. zn. 10C/149/2012, na dovolanie žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 1Co/120/2015-130 zo dňa 29. 10. 2015, takto rozhodol: I. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a. II. Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie 1. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č. k. 1Co/120/2015-130 zo dňa 29. 10. 2015, potvrdil uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10C/149/2012-105 z 05. 03. 2015, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok 20 Eur za podané odvolanie podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb., o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 4. 01. 2016. 2. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, tvrdiac, že súdy jej odňali možnosť konať pred súdom [§ 241 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) v spojení s § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.]. Odvolaciemu súdu vytkla prekvapivosť jeho rozhodnutia, ktorá mala byť daná tým, že dovolaním napadnuté uznesenie popiera doterajšiu konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a je v rozpore so zákonom o súdnych poplatkoch a ústavnou úpravou v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhla uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť. 3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, konajúca zamestnancom v súlade s ustanovením § 429 ods. 2 písm.

1. b)C. s. p. (pôvodne zastúpená v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p.), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm.
2. c)C. s. p.). 4. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, dovolací súd postupoval v zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované a prípustnosť dovolania posudzoval podľa § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O. s. p. 5. Najvyšší súd na odôvodnenie svojho záveru v zmysle § 451 ods. 3 C. s. p., stručne uvádza, že v danom prípade ide o obdobnú vec, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou, pričom v týchto konaniach bola podrobne riešená aj otázka prípustnosti a dôvodnosti jej dovolania. Ako príklad dovolací súd uvádza konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2Cdo/280/2014, 3Cdo/180/2014, 4Cdo/266/2014, 6Cdo/221/2014, 6Cdo/253/2014, 6Cdo/278/2014, 6Cdo/279/2014, 7Cdo/398/2014 a 8Cdo/220/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 C. s. p., už ďalšie dôvody neuvádza. 6. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne smerujúce proti uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 447 písm.
3. c)C. s. p., ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou dovolania. 7. O trovách konania rozhodol dovolací súd v zmysle § 453 ods. 1 C. s. p., v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., pričom žalovanej, ktorá bola v dovolacom konaní úspešná, nepriznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania, nakoľko jej v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 8. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.