1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona spolupáchateľstvom
M. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8To/6/2019 z
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Y. M. s a o d m i e t a . Odôvodnenie Okresný súd Košice II rozsudkom, sp. zn. 4T/34/2018, z 20. decembra 2018, uznal obvineného Y. M. (spolu so L. V.) za vinného zo spáchania zločinu sexuálneho násilia formou spolupáchateľstva
1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) na skutkovom základe, že v V. na ulici F. č. X v budove ÚVTOS V. do 22.15 hod. dňa 27.3.2017 do 22.15 hod. dňa
2, § 43 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov, na výkon ktorého bol
2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
2 písm. a) Tr. zák. mu súd uložil ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou. Krajský súd v Košiciach na podklade odvolania prokurátora a obvineného Y. M. uznesením, sp. zn. 8To/6/2019 z 25. februára 2019, postupom
por.) odvolanie obvineného, ako aj okresného prokurátora zamietol. Proti vyššie označenému uzneseniu Krajského súdu v Košiciach podal obvinený Y. M. dovolanie, a to jednak prostredníctvom obhajkyne JUDr. Ivety Rajtákovej (neskôr
1 Tr. por. oslobodená od povinnosti obhajovať), jednak prostredníctvom obhajcu JUDr. Mariána Šalatu a napokon aj vlastnoručne napísaným dovolaním (č. l. 234-245). Dovolanie podal z dôvodu
1 písm. b) Tr. por., že súd rozhodol v nezákonnom zložení, z dôvodu
1 písm. c) Tr. por., že bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, z dôvodu
1 písm. g) Tr. por., že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a
1 písm. i) Tr. por., že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom
1 Tr. por. vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech a aby
2 Tr. por. napadnuté uznesenie krajského súdu a rovnako rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku o vine a treste a
1 Tr. por. prikázal Okresnému súdu Košice II, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. b) Tr. por. obvinený uviedol, že v predmetnej trestnej veci konala a rozhodovala predsedníčka senátu JUDr. Janka Túryová, ako aj prísediaci Ing. František Suchý, ktorí rozhodovali aj vo veci jeho preradenia z ústavu s minimálnym stupňom stráženia do ústavu so stredným stupňom stráženia v konaní vedenom pod sp. zn. 4Nt/26/2018 z dôvodu, že „bol problémový".
jeho názoru následne v predmetnej trestnej veci tí istí sudcovia rozhodovali o jeho vine účelovo, pretože boli voči nemu zaujatí a mali byť v tomto konaní z rozhodovania vylúčení. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Tr. por. obvinený uviedol, že jeho právo na obhajobu bolo zásadným spôsobom porušené, pretože nevykonali dôkazy a vedome neobjasňovali skutočnosti svedčiace v jeho prospech. V prípravnom konaní bola porušená zásada „rovnosti zbraní" tým, že „nebolo rovnako prihliadané na dôkazy a ním navrhované dôkazy" a v konečnom štádiu bolo rozhodnuté o jeho vine bez priamych dôkazov, čím bola porušená zásada
10 Tr. por., ako aj zásada „in dubio pro reo". Namietal, že v konaní nebola vypočutá jeho matka Y. M., ktorá poslala peniaze Y. Y. a ten spolu s ďalšími spoluväzňami robili intrigy, aby docielili jeho preradenie z ich izby. Poukázal na rozpornosť výpovede svedka E. V.. Porušenie práva na obhajobu vidí obvinený aj v tom, že ustanovený obhajca pre dovolacie konanie nemal možnosť nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa s jeho obsahom, pretože mu to nebolo umožnené z dôvodu opatrení v súvislosti s pandémiou COVID 19. V dovolaní podanom prostredníctvom obhajkyne JUDr. Ivety Rajtákovej obvinený dôvodil, že jeho právo na obhajobu bolo zásadným spôsobom porušené aj postupom, keď bola obžaloba voči nemu prijatá súdom na hlavnom pojednávaní, na ktorom nebol prítomný jeho obhajca. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. g) Tr. por. uviedol, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, bol nezákonne vykonaný dôkaz tým, že znalecký posudok použitý pre rozhodnutie súdu bol vypracovaný v rozpore so zákonom, nakoľko posudok z odvetvia psychiatrie nebol vykonaný dvoma znalcami, a teda ide o nezákonný dôkaz. Namietal aj nezákonnosť výsluchov svedkov, ktorí vypovedali proti nemu, nakoľko svedkovia boli v tom čase právoplatne odsúdení a súd mal považovať ich výpovede za nehodnoverné. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Tr. por. uviedol, že skutkový stav bol ustálený na základe tendenčného postupu orgánov činných v trestnom konaní a rozhodnutí súdov, ktoré porušili ustanovenia o konaní. Ustálený skutkový stav nepreukazuje jeho vinu. Skutková veta odsudzujúceho rozsudku je „rozporuchodná", pokiaľ ide o čas spáchania skutku, pretože čas skutkovo vymedzený nemôže existovať a nie je ani zrejmé, v ktorom dni sa mal skutok stať. Skutok naviac neobsahuje žiadne údaje nasvedčujúce spolupáchateľstvu so L. V., žiadnu vzájomnú dohodu a ani zosúladenie spoločného konania. Sexuálneho násilia sa mal dopustiť na osobe vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody, čo zo skutkovej vety nevyplýva. Dovolateľ tiež namietal, že vyšetrovateľ pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia „nevykonal potrebné úkony a nezabezpečil dôkazy odôvodňujúce vznesenie obvinenia voči konkrétnej osobe". Uspokojil sa len s výsluchmi V. M., Y. Y. a T. N. a úradným záznamom o oznámení skutku a ako podozrivého ho nevypočul. Orgány prípravného konania, ako aj súd pochybili, keď nevypočuli službukonajúceho referenta ZVJS, ako ani npor. Y. F., ktorý spísal úradný záznam s poškodeným dňa 8. apríla 2017, teda po 14 dňoch od spáchania skutku. Vlastnoručne napísané dovolanie obvineného je sčasti totožné s dovolaním podaným prostredníctvom obhajcu. V tomto podaní naviac namietal odôvodnenie odsudzujúceho rozsudku, ktoré
jeho názoru nezodpovedá zákonným požiadavkám. Vyjadril názor, že to svedčí o tendenčnosti konania proti jeho osobe s citeľnými zásahmi do jeho práv. V tejto časti potom dovolateľ namietal, že znalecký posudok bol vyhotovený „na objednávku súdu",
ktorého v čase činu trpel sexuálnou deviáciou a sadizmom. S takýmto záverom nesúhlasí. Ak by ale súd prihliadol na závery znalca z odboru psychiatrie, ktorý zistil, že jeho ovládacie schopnosti boli v čase činu znížené, mal uvažovať o znížení jeho trestu pod spodnú hranicu trestnej sadzby v zmysle ustanovenia § 39 Tr. zák. V ďalšej časti dovolateľ namietal prevažne skutkové okolnosti prípadu. Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II vo vyjadrení k dovolaniu obvineného navrhol jeho dovolanie postupom
1 Trestného poriadku. V úvode svojej argumentácie dovolací súd konštatuje, že dovolanie je jeden z mimoriadnych opravných prostriedkov v rámci trestného konania, ktorý je spôsobilý privodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, a preto ho možno aplikovať iba v prípadoch, ak to je odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu. Požadovaný jeden opravný prostriedok predstavuje v súdnom procese v Slovenskej republike inštitút odvolania. Pokiaľ by zákonodarca zamýšľal urobiť z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tretí stupeň s plnou jurisdikciou, nestanovil by katalóg dovolacích dôvodov. V dovolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané a aké chyby sú rozhodnutiu vytýkané. V predmetnom dovolaní sa pritom konštatuje, že sa jedná o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. g) a písm. i) Trestného poriadku. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. b) Trestného poriadku:
1 písm. b) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak súd rozhodol v nezákonnom zložení. Nezákonne zloženým súdom sa rozumie súd, ktorý je obsadený v rozpore s ustanoveniami určujúcimi zloženie súdneho orgánu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Pôjde najmä o prípady, keď rozhodoval samosudca namiesto senátu alebo keď bol senát súdu zložený z predsedu senátu a prísediacich, hoci mal rozhodovať senát zložený len zo sudcov, alebo naopak, či keď senát rozhodoval v neúplnom zložení a podobne. Trestný poriadok, ako aj zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch") vymedzujú obsadenie súdu od samosudcu až po rozmanité rozhodovacie útvary (senáty) zložené z troch a viacerých sudcov. Požiadavka zákonného zloženia súdu nachádza svoje vyjadrenie v zásade prideľovania vecí jednotlivým sudcom alebo senátom v súlade s pravidlami obsiahnutými v rozvrhu práce a spôsobom, ktorý určuje zákon. Uvedené je zároveň premietnutím ústavného princípu, že nikto nemôže byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi, zakotveného v článku 48 ods. 1 prvej vete Ústavy Slovenskej republiky, ktorý je ústavnou zárukou pre každého, že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní
vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych vecí jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený výber súdov a sudcov „ad hoc" (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z
1 písm. b) Trestného poriadku v tom smere, že predsedníčka senátu JUDr. Janka Túryová a prísediaci Ing. František Suchý rozhodovali aj vo veci jeho preradenia z ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia do ústavu so stredným stupňom stráženia dňa 18. septembra 2018 v konaní vedenom pod sp. zn. 4Nt/26/2018, pretože „bol problémový", a preto boli „okamžite presvedčení" o jeho vine. Uviedol tiež, že táto skutočnosť mu predmetnom konaní sp. zn. 4T/34/2018 nebola známa. Porušením ustanovenia § 31 ods. 4 Tr. por. došlo k naplneniu dovolacieho dôvodu, pretože menovaní sudcovia mali byť z konania vylúčení.
1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci"), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
2 Tr. por. sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, ak bol v prejednávanej veci činný ako prokurátor, policajt, spoločenský zástupca, obhajca, splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného, zástupca poškodeného alebo spoločný zástupca poškodených.
4 Tr. por. z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem vylúčenia
odseku 2 vylúčený sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde nižšieho stupňa, a naopak. Z rozhodovania o dovolaní je vylúčený ten, kto sa v prejednávanej veci zúčastnil na rozhodovaní ako sudca alebo prísediaci súdu iného stupňa. Z rozhodovania o sťažnosti na nadriadenom orgáne je vylúčený prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal alebo dal naň súhlas alebo pokyn.
6 Trestného poriadku o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne
5 alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch
M. v priebehu konania v dovolaní namietanej veci nevzniesol námietku zaujatosti voči menovaným sudcom,
jeho vyjadrenia v odôvodnení dovolania skutočnosť, že títo sudcovia sa podieľali aj na rozhodovaní o jeho preradení z miernejšieho režimu výkonu trestu odňatia slobody do prísnejšieho režimu, mu v konaní vedenom pod sp. zn. 3T/34/2018 nebola známa. Toto tvrdenie obvineného zjavne nezodpovedá skutočnosti, keďže o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na verejnom zasadnutí (§ 411 ods. 1 Tr. por.), pričom pred rozhodnutím o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody sa musí odsúdený vyslúchnuť (§ 411 ods. 2 Tr. por.). Naviac mená a priezviská rozhodujúcich sudcov sú uvedené aj v písomnom rozhodnutí súdu, ktoré sa obvinenému doručuje. Odhliadnuc od uvedeného treba však zdôrazniť, že procesný postup súdu alebo spôsob jeho rozhodnutia nie je a nemôže byť dôvodom na vylúčenie sudcov z vykonávania úkonov v trestnom konaní. Uvedená dovolacia námietka obvineného Y. M. založená na tvrdení, že sudcovia JUDr. Janka Túryová a Ing. František Suchý, ktorí rozhodovali o zmene výkonu jeho trestu odňatia slobody „boli okamžite presvedčení o jeho vine" je založená výlučne na jeho subjektívnej domnienke bez toho, aby svoje tvrdenie podložil skutočnosťami reálne spôsobilými vyvolať pochybnosti o nezaujatosti sudcov. Dôvod dovolania
1 písm. b) Trestného poriadku preto nebol naplnený. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku:
1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu. Zásada „právo na obhajobu" vyjadruje požiadavku, aby v trestnom procese bola zaručená ochrana práv a záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, a je teda nevyhnutým prostriedkom úspešného výkonu súdnictva smerom k ochrane základných práv a slobôd. Jej legislatívne vyjadrenie a reálne zabezpečenie svedčí v podstate nielen o stupni demokracie v trestnom procese daného štátu, ale vo svojej podstate jej realizácia v čo najširšom meradle je nielen v záujme osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ale v záujme celej spoločnosti, pretože toto právo neplynie len z ochrany práv jednotlivca, ale aj zo záujmu štátu na zistení pravdy.
názoru dovolacieho súdu právo na obhajobu sa zaručuje ako základné právo fyzickej osoby, ktoré podlieha všetkým pravidlám, ktoré sa uznávajú pri ochrane základných práv a slobôd, a možno ho vnímať aj ako prostriedok nastoľujúci spravodlivú rovnováhu medzi verejnými záujmami, ktoré sú predmetom ústavnej ochrany. Zásada „právo na obhajobu" obsahuje tri relatívne samostatné práva obvineného: - právo obhajovať sa osobne, alebo - právo obhajovať sa za pomoci obhajcu
vlastného výberu, alebo - právo na bezplatnú pomoc obhajcu, ak obvinený nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu a vyžadujú to záujmy spravodlivosti. Konštantná judikatúra právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného, charakteristické pre príslušné štádium trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod
1 písm.
1 písm. c) Trestného poriadku nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti
10 Trestného poriadku, resp. uplatnení oprávnenia
11 Trestného poriadku. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku, o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú, a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku, odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom
ustanovenia § 371 ods. 1 písm.
1, časť vety za bodkočiarkou, Trestného poriadku správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Obvinený ďalej namietal skutočnosť, že jeho obhajcovi pred podaním dovolania nebol umožnený prístup k súdnemu spisu, nebolo mu umožnené nahliadnuť do spisu z dôvodu opatrení súvisiacich s pandémiou COVID 19 a nebolo rozhodnuté ani o jeho žiadosti o vyhotovenie spisu a ani o žiadosti o predĺženie lehoty na podanie dovolania, z dôvodov ktorých sa nemohol náležite s vecou oboznámiť, čím došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu. Z obsahu súdneho spisu inter alia vyplýva, že ustanovený obhajca obvineného JUDr. Marián Šalata požiadal okresný súd o vyhotovenie kópie trestného spisu sp. zn. 4T 34/2018 elektronickým podaním zo
42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov počnúc dňom
čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, na uloženie pracovnej povinnosti na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti a zakázanie uplatňovania práva na štrajk niektorým pracovníkom: v súlade s ustanovením čl. 5 ods. 1 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov dňom
371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por., teda, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré súdom neboli vykonané zákonným spôsobom odôvodnil obvinený tvrdením, že nezákonne vykonaným dôkazom je znalecký posudok z odboru psychiatrie, nakoľko nebol vypracovaný dvomi, ale len jedným súdnym znalcom, ako aj, že vo veci vypočutí svedkovia boli osobami odsúdenými, a preto mal súd považovať ich výpovede za nedôveryhodné.
1 Tr. por. ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie potrebné odborné znalosti, vyžiada orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu odborné vyjadrenie mimo znaleckú činnosť vykonávanú
osobitného zákona. V jednoduchých prípadoch sa možno uspokojiť s písomným potvrdením, o ktorého správnosti nie sú pochybnosti.
1 Tr. por. ak pre zložitosť objasňovanej skutočnosti nie je postup
postačujúci, priberie orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu znalca na podanie znaleckého posudku. Ak ide o objasnenie skutočnosti obzvlášť zložitej, priberú sa dvaja znalci. Dvoch znalcov treba pribrať vždy, ak ide o pitvu mŕtvoly.
vyššie citovaných zákonných ustanovení sa do konania spravidla priberá len jeden znalec s výnimkou objasňovania obzvlášť zložitej skutočnosti alebo o pitvu mŕtvoly. V posudzovanom prípade bol uznesením vyšetrovateľa policajného zboru z
zákona č. 141/1961 Zb. o Trestnom konaní súdnom pri vyšetrení duševného zdravia bolo obligatórne pribratie dvoch znalcov (§ 105 ods. 2, § 116 ods. 1 Tr. por. č. 141/1961 Zb. o Trestnom konaní súdnom účinnom do 31. decembra 2005). K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku:
1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia existencie dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku je dovolací súd viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy nižšieho stupňa, a teda dôvodom dovolania nemôžu byť skutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť ani dopĺňať. Vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku môže totiž obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne i hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie. Námietky obvineného smerujúce voči konečným skutkovým zisteniam a záverom namietajúce ich správnosť, či úplnosť (posudzovanie okolností údajných intríg s cieľom preradenia do inej izby) a rovnako námietky k spôsobu hodnoteniu dôkazov, rozsahu vykonaného dokazovania, či vysporiadania sa konajúceho súdu s obhajobou (hodnotenie výpovede svedka E. V., posudzovanie výpovedí svedkov Y. Y. a T. N., nevypočutie službukonajúceho referenta či svedka Y. F. ) sú preto z pohľadu dovolacieho konania námietky irelevantné. Dôkazy, na ktorých konajúce súdy založili svoje rozhodnutie, boli však vecou úvahy súdov, keď je zároveň plne v ich réžii hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov
12 Trestného poriadku. Hodnotenie dôkazov z pohľadu ich vierohodnosti je na rozdiel od hodnotenia dôkazov z hľadiska ich zákonnosti [k tomu viď dovolací dôvod
1 písm.
ods. 2 písm. d) § 200 Tr. zák., teda, že bol čin spáchaný na osobe vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody, a to napriek tomu, že konanie obvineného bolo právne kvalifikované aj
tohto zákonného ustanovenia, nie je založená na reálnom podklade a ako taká nie je akceptovateľná. Zo skutkovej vety odsudzujúceho rozsudku vyplýva, že ku skutku došlo tak, že „... v budove Ústavu na výkon trestu odňatia slobody V., kde v inkriminovanom čase na oddiely E. v izbe č. XXX odsúdený Y. M. najprv požiadal odsúdeného V. M. - poškodeného, aby zišiel z postele...". Z dikcie skutkovej vety nevyplývajú žiadne pochybnosti o tom, že čin bol spáchaný v priestoroch ústavu na výkon trestu odňatia slobody, že jedným z páchateľov bol odsúdený M. M. a poškodenou osobou bol odsúdený V. M., teda osobou nachádzajúcej sa v čase činu vo výkone trestu odňatia slobody. Pokiaľ obvinený namietal správnosť a úplnosť odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, týmito dovolacími námietkami sa Najvyšší súd nezaoberal.
7 Tr. por. dovolanie proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 371 ods. 7 Tr. por.). Nad tento rámec treba konštatovať, že napadnuté rozhodnutia okresného i krajského súdu spĺňajú všetky zákonné požiadavky v zmysle § 163 a § 168 Tr. por. a v tomto smere im nemožno nič zásadné vytknúť. Osobitne vo vzťahu k (ne)aplikácii ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák. súdmi nižšieho stupňa najvyšší súd uvádza, že aj táto problematika bola vyriešená stanoviskom Tpj 46/2010, ktorým bol prijatý zjednocujúci záver, že dovolací dôvod
1 písm. h/ Tr. por. (ktorý dovolateľ v danom prípade ani nepoužil) nie je naplnený tým, že obvinenému nebol uložený trest za použitia § 39 Tr. zák. (resp. § 40 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006), v dôsledku čoho uložený trest má byť neprimeraný, lebo pokiaľ súd nevyužil moderačné oprávnenie
uvedených ustanovení a trest vymeral v rámci nezníženej trestnej sadzby, nemožno tvrdiť, že trest bol uložený mimo trestnú sadzbu stanovenú Trestným zákonom za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného. Nepoužitie ustanovenia § 39 Tr. zák. resp. § 40 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 nezakladá žiadny dovolací dôvod. Z uvedeného je zrejmé, že predmetom dovolacieho prieskumu nemôže byť námietka neaplikácie ustanovenia § 39 Tr. zák., nakoľko táto nespadá pod žiaden dovolací dôvod, teda ani pod § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. v rámci nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia, ani pod § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por. v rámci uloženia nezákonného druhu alebo výmery trestu. V súvislosti s obvineným deklarovaným prejavom nespokojnosti s napadnutými rozhodnutiami dovolací súd konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu ochranu
článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je záruka, že rozhodnutie bude spĺňať očakávania a predstavy obvineného. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného Y. M. nie sú splnené žiadne dôvody dovolania označené obvineným, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
c) Trestného poriadku jeho dovolanie na neverejnom zasadnutí odmietol, pričom senát Najvyššieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.