výpisu z obchodného registra je žalobca od 02.06.2016 jediným spoločníkom žalovaného a od 03.06.2016 je konateľom žalovaného. Ak žalobca na pojednávaní uvádzal, že svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje z postavenia spoločníka obchodnej spoločnosti žalovaného, je potrebné aj naplnenie podmienky v zmysle ust. § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, a to možnosť obmedzenia práv spoločníka v dôsledku porušenia zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov. Naplnenie tejto podmienky odôvodňoval žalobca tým, že bol ukrátený na svojich právach, najmä na práve na vyplatenie zisku, keď nárok na podiel zo zisku vyplýva spoločníkovi z ust. § 123 ods. 1 Obchodného zákonníka.
okresného súdu nie je vylúčené, aby, hoci už bolo skôr rozhodnuté, že zisk sa rozdeľovať nebude, bolo neskorším rozhodnutím valného zhromaždenia rozhodnuté o rozdelení zisku a o vyplatení podielu na zisku, tak ako to vyplýva z ust. § 123 ods. 2 v spojení s § 179 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka. 7. K procesnej obrane žalovaného okresný súd uviedol, že žalovaný s dôvodnosťou argumentácie žalobcu súhlasil a jeho nárok na vyslovenie neplatnosti rozhodnutia z 25.05.2016 uznával. Žalobca preto vychádzal z ust. § 151 ods. 1 C. s. p.,
ktorého tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, a preto na pojednávaní žalobca nenavrhoval doplnenie dokazovania nad rámec listín, ktoré sú obsahom spisového materiálu, a netrval na ďalších dôkazných návrhoch, ktoré boli pôvodne v žalobe označené. Okresný súd uviedol, že nespornosť skutkových tvrdení žalobcu bola daná postojom žalovaného, ktorý je obchodnou spoločnosťou, v ktorej žalobca od 02.06.2016 je výlučným spoločníkom a od 03.06.2016 je jediným konateľom. Je preto zrejmé, že aj rozhodnutie spoločníka urobené pri výkon pôsobnosti valného zhromaždenia žalovaného z 25.05.2017, ktorým bol určený zástupca spoločnosti na zastupovanie v prejednávanej veci, bolo prijaté práve žalobcom. Nespornosť skutkových tvrdení žalobcu ako dôsledok postoja žalovaného sa
okresného súdu netýka vzájomných vzťahov medzi žalobcom v postavení spoločníka a konateľa žalovaného a žalovaným, ale vzájomných vzťahov medzi žalobcom a treťou osobou, ktorá nie je stranou v konaní, a to Z. S. ktorý bol od 13.05.2003 do 01.06.2016 jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti žalovaného a zároveň od 13.05.2013 do 02.06.2016 jediným konateľom žalovaného, ktoré vzťahy mali byť založené v ústnej forme uzatvorenou príkaznou zmluvou, ktorej predmetom mala byť správa obchodného podielu žalobcu v spoločnosti žalovaného. 8. Okresný súd vzájomný vzťah medzi žalobcom a bývalým spoločníkom žalovaného Z. S., tak ako ho žalobca popísal v žalobe,
ktorého mal menovaný pre žalobcu na jeho účet spravovať obchodný podiel spoločnosti žalovaného, nepovažoval za štandardný. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že od 13.05.2003 bol výlučným vlastníkom obchodného podielu Z. S., ktorý tak mal do 01.06.2016 postavenie výlučného spoločníka obchodnej spoločnosti žalovaného. Obchodný zákonník inštitút správy obchodného podielu osobou zapísanou v obchodnom registri ako spoločník obchodnej spoločnosti, vo vlastnom mene, ale na účet inej osoby, ktorá by mala byť skutočným majiteľom obchodného podielu, nepozná. Obchodný zákonník pripúšťa vlastníctvo obchodného podielu viacerých osôb, ktoré práva z tohto podielu vykonávajú prostredníctvom spoločného zástupcu, a pozná tiež inštitút tichého spoločníka. Žalobca neidentifikoval žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by sa mal už v roku 2003 stať skutočným vlastníkom obchodného podielu. 9. Okresný súd nepovažoval za sporné, že v období do 01.06.2016 bol jediným spoločníkom spoločnosti žalovaného Z. S., ktorý tak bol oprávnený vykonávať všetky práva a povinný plniť všetky povinnosti v zmysle Obchodného zákonníka, ktoré sú s vlastníctvom obchodného podielu spojené, vrátane výkonu pôsobnosti valného zhromaždenia v zmysle ust. § 132 ods. 1 Obchodného zákonníka, s pôsobnosťou vymedzenou v ust. § 125 ods. 1 Obchodného zákonníka, vrátane rozhodovania o rozdelení zisku. Nie je preto možné stotožniť sa s tvrdením žalobcu, že už od momentu vstupu Z. S. do spoločnosti bol žalobca „skutočným vlastníkom“ obchodného podielu v spoločnosti žalovaného. Uvedené nepreukazujú ani plné moci z 25.10.2005 a 13.11.2006, kedy navyše z neskôr udelenej plnej moci z 13.11.2006 vyplýva, že žalobca mal postavenie riaditeľa spoločnosti žalovaného. Ani zmenka vystavená žalovaným dňa 06.10.2014, avalovaná Z. S., nemôže
okresného súdu potvrdzovať dohodu o dočasnej správe majetku žalobcu medzi žalobcom a Z. S.. 10. Okresný súd ďalej konštatoval, že z tvrdení žalobcu a listinných dôkazov vyplýva, že dňa 06.10.2014 bola medzi Z. S. ako prevádzajúcim a žalobcom ako nadobúdateľom uzatvorená Zmluva o prevode obchodného podielu, predmetom ktorej bol prevod 100%-ného obchodného podielu Z. S. na žalobcu.
tvrdení žalobcu nebolo kauzou uzatvorenia tejto zmluvy bezprostredné dosiahnutie zmeny v osobe spoločníka obchodnej spoločnosti žalovaného, ale v nadväznosti na popísané vzájomné vzťahy medzi žalobcom a Z. S. pri údajnej správe obchodného podielu, „prípad nepredvídaných okolností, ktoré mohli nastať bez vôle žalobcu alebo Z. S.“, aby táto zmluva umožnila žalobcovi nastoliť právny stav totožný so stavom skutkovým. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že žalobca inicioval proces zápisu zmeny v osobe spoločníka v obchodnom registri až potom, ako sa dozvedel o protiprávnosti konania Z. S., ktoré malo spočívať v prijatí rozhodnutia o rozdelení zisku a ku ktorému malo dôjsť v rozpore s príkazmi žalobcu, resp. bez jeho súhlasu. Žalobca zároveň uvádzal, že spolu s uzatvorením Zmluvy o prevode obchodného podielu dňa 06.10.2014 uzatvoril s Z. S. v ústnej forme príkaznú zmluvu, predmetom ktorej bola správa obchodného podielu do času, kým zmena na podklade uzatvorenej zmluvy nebude zapísaná v obchodnom registri. 11.
okresného súdu došlo uzatvorením Zmluvy o prevode obchodného podielu k vzniku záväzkovoprávneho vzťahu medzi žalobcom a Z. S. a keďže predmetom prevodu bol väčšinový obchodný podiel v obchodnej spoločnosti žalovaného, tak v zmysle ust. § 115 ods. 10 Obchodného zákonníka nastali účinky prevodu väčšinového obchodného podielu na žalobcu až zápisom do obchodného registra. Nebolo preto možné, aby medzi žalobcom a Z. S. po uzatvorení Zmluvy o prevode obchodného podielu bola v ústnej forme uzatvorená príkazná zmluva, predmetom ktorej mala byť správa obchodného podielu žalobcu v spoločnosti žalovaného, nakoľko na základe uzatvorenej Zmluvy o prevode obchodného podielu sa žalobca nestal majiteľom obchodného podielu, ale týmto bol až do 01.06.2016 Z. S., ktorý dovtedy naďalej disponoval všetkými právami a povinnosťami spoločníka, vrátane práva vykonávať pôsobnosť valného zhromaždenia a v rámci jeho pôsobnosti rozhodnúť aj o rozdelení zisku. Ak by Z. S. porušil akékoľvek povinnosti, ktoré mu vyplývali zo Zmluvy o prevode obchodného podielu alebo aj z ústnej príkaznej zmluvy, ktorej existencia však v konaní nebola bezpochyby preukázaná, mohlo by to zakladať zodpovednosť Z. S. za škodu spôsobenú jeho konaním žalobcovi, avšak nie dôvod na vyslovenie neplatnosti napadnutého rozhodnutia zo dňa 25.05.2016 pre rozpor s ust. § 725 Občianskeho zákonníka. 12. Okresný súd za dôvodnú nepovažoval ani argumentáciu žalobcu ohľadom neplatnosti rozhodnutia z 25.05.2016 pre rozpor s ust. § 56a a § 265 Obchodného zákonníka, kedy
vyjadrení žalobcu mal Z. S. vykonávať práva spoločníka zneužívajúcim spôsobom na úkor žalobcu ako nadobúdateľa stopercentného obchodného podielu a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Okresný súd predovšetkým uviedol, že nie sú pravdivé tvrdenia žalobcu, že nadobudol obchodný podiel na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 06.10.2014, nakoľko účinky tejto zmluvy nastali až zápisom do obchodného registra ku dňu 02.06.2016. 13. Porušenie povinností Z. S.
tejto zmluvy by zakladalo záväzkovoprávnu zodpovednosť voči žalobcovi v dôsledku porušenia povinností z existujúceho záväzkovoprávneho vzťahu, avšak dôsledkom takého konania nemôže byť rozpor prijatého rozhodnutia zo dňa 25.05.2016 s ust. § 56a, resp. § 265 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie zdôraznil, že dôsledkom rozporu s ust. § 265 Obchodného zákonníka nie je neplatnosť takéhoto výkonu práva, ale len skutočnosť, že takýto výkon práva nepožíva právnu ochranu, t. j. že sa ho nemožno úspešne domáhať súdnou cestou. Prijatie rozhodnutia z 25.05.2016 Z. S. nemožno považovať ani za zneužitie práv spoločníka v zmysle zneužitia väčšiny alebo menšiny hlasov
Obchodného zákonníka, keď toto ustanovenie primárne rieši vzťahy vo vnútri spoločnosti medzi spoločníkmi navzájom, resp. medzi spoločnosťou a spoločníkmi, avšak nie vo vzťahu k tretím osobám stojacim mimo obchodnej spoločnosti. Dokazovaním nebolo preukázané, že by prijatím rozhodnutia o rozdelení zisku za roky 2008 a 2009 Z. S. ako jediným spoločníkom došlo k zneužitiu jeho postavenia na úkor žalobcu ako nadobúdateľa obchodného podielu na základe zmluvy o jeho prevode z 06.10.2014, nakoľko takýto dôvod jeho konania pri prijímaní rozhodnutia z 25.05.2016 bol výlučne založený na jednostranných skutkových tvrdeniach žalobcu. Ak by aj konanie Z. S. bolo v rozpore s prehláseniami, ktoré uviedol v bodoch 4.5, 4.7 a 4.8 Zmluvy o prevode obchodného podielu, tak by táto otázka mohla byť posudzovaná výlučne v rovine porušenia povinností Z. S. z existujúceho záväzkovoprávneho vzťahu medzi ním a žalobcom. 14. Žalobca ďalej namietal rozpor napadnutého rozhodnutia z 25.05.2016 s ust. § 123 ods. 2 v spojení s § 179 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka s poukazom na skutočnosť, že dňa 30.04.2016 sa stala splatnou vlastná zmenka spoločnosti na sumu 7.500.000,- €, ktorej súčasným majiteľom je Mgr. S. N.. Zmenku v mene spoločnosti podpísal vtedajší konateľ spoločnosti Z. S., ktorý túto zároveň ako fyzická osoba avaloval, a teda nepochybne o záväzku spoločnosti vedel. Napadnutým rozhodnutím z 25.05.2016 bolo rozhodnuté o vyplatení podielu na zisku v celkovej sume 2.000.000,- € a rozhodnutie o vyplatení podielu na zisku bolo prijaté v čase, kedy bol splatný nárok zo zmenky.
žalobcu tak rozhodnutie o vyplatení takéhoto podielu na zisku mohlo mať za následok úpadok žalovaného v zmysle § 3 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), okrem prípadu, ak by sa spoločnosť žalovaného nenachádzala v úpadku už pred prijatím tohto rozhodnutia. Obchodné imanie žalovaného bolo
účtovnej závierky za rok 2015 vo výške 5.063.784 € a s prihliadnutím na ďalšie záväzky by záväzok vo výške 2.000.000 € nepochybne spôsobil úpadok žalovaného, pokiaľ tento už v čase prijatia rozhodnutia netrval. Okresný súd uviedol, že spoločnosť s ručením obmedzeným môže rozhodnúť o vyplácaní podielov na zisku iba v prípade, ak sú splnené kumulatívne usporiadané podmienky vyplývajúce z ust. § 123 ods. 2 v spojení s § 179 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka. Spoločnosť môže rozdeliť vždy len čistý zisk znížený o prídely do rezervného fondu, prípadne ďalších fondov, ktoré spoločnosť vytvára, a o neuhradenú stratu z minulých období a zvýšený o nerozdelený zisk z minulých období a iné vlastné zdroje, ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti nespôsobí svoj úpadok, pričom rozdelenie, resp. vyplatenie zisku nemusí byť jedinou alebo bezprostrednou príčinou úpadku, ale musí platiť, že v prípade, ak by sa zisk nebol vyplatil, k úpadku by nebolo došlo. Z hľadiska príčinnej súvislosti preto musí platiť, že úpadok spoločnosti by nenastal, ak by k vyplateniu zisku nedošlo a zároveň vlastné imanie zistené
schválenej riadnej účtovnej závierky je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom, prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou, ktoré sa
zákona alebo stanov nesmú použiť na plnenie spoločníkom, znížená o hodnotu nesplateného základného imania, ak táto hodnota ešte nie je zahrnutá v aktívach uvedených v súvahe
osobitného zákona.
2 ZKR Záväzky po splatnosti 30 a viac dní žalovaného k uvedenému dňu boli v sume 513.984,- €, krytie záväzkov bolo na úrovni 5.174.590,- €, z čoho vyplýva, že finančný majetok prevyšoval záväzky žalovaného o 4.660.605,- €. Prijatím rozhodnutia o vyplatení podielu na zisku v sume 2.000.000,- € preto nemohol byť spôsobený úpadok žalovaného vo forme platobnej neschopnosti. Pokiaľ ku dňu 30.05.2016, kedy došlo k vyplateniu podielu na zisku v sume 1.000.000,- €, už bola spoločnosť žalovaného v úpadku vo forme platobnej neschopnosti, kedy výška záväzkov bola 8.021.662,- € a krytie záväzkov bolo na úrovni 4.054.620,- €, v dôsledku čoho záväzky spoločnosti prevyšovali jej finančný majetok o 4.660.605,- €, nemožno konštatovať, že práve vyplatením podielu na zisku s prihliadnutím na všetky okolnosti spoločnosť spôsobila svoj úpadok vo forme platobnej neschopnosti, resp. pokiaľ by aj bola daná príčinná súvislosť medzi vyplatením podielu na zisku v sume 1.000.000,- € a úpadkom spoločnosti žalovaného vo forme platobnej neschopnosti, dôsledkom tejto skutočnosti by nebola neplatnosť napadnutého rozhodnutia z 25.05.2016 v zmysle ust. § 131 OBZ pre rozpor s ust. § 123 ods. 2 v spojení s § 179 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka, ale primárne povinnosť spoločnosti nevyplatiť podiel na zisku v zmysle rozhodnutia z 25.05.2016, resp. následná povinnosť spoločníka vrátiť spoločnosti podiel na zisku vyplatený v rozpore s týmito ustanoveniami, ako dôsledok vyplývajúci z ust. § 123 ods. 4 Obchodného zákonníka. 17. Prvoinštančný súd ďalej konštatoval, že druhou formou úpadku dlžníka je v zmysle ZKR predĺženie, keď predĺženým je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo
osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. V zmysle znaleckého posudku č. 37/2017 bola spoločnosť žalovaného predĺžená tak ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia zo dňa 25.05.2016, ako aj ku dňu vyplatenia podielu na zisku Z. S. v sume 1.000.000,- € dňa 30.05.
Neplatnosť napadnutého rozhodnutia nemôže byť ani dôsledkom prípadného porušenia povinnosti žalovaného z úverového vzťahu so Všeobecnou úverovou bankou a.s., kedy porušenie úverovej zmluvy by mohlo zakladať len záväzkovoprávnu zodpovednosť žalovaného, prípadne zodpovednosť jeho štatutárnych orgánov. 19. Okresný súd tak uzavrel, že v konaní nebola preukázaná dôvodnosť ani jedného z tvrdených dôvodov neplatnosti rozhodnutia spoločníka obchodnej spoločnosti žalovaného pri výkone právomocí valného zhromaždenia z 25.05.2016, v dôsledku čoho žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania okresný súd rozhodol
1 C. s. p.
ktorého aj v prípade, ak by došlo k porušeniu uvedených zákonných ustanovení, nespôsobovalo by to možnosť v zmysle ust. § 131 Obchodného zákonníka dožadovať sa určenia neplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia súdom. 22. S odkazom na ust. § 123 ods. 1 až 4, § 179 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka krajský súd konštatoval, že každý spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným má okrem iného obchodným zákonníkom priznané právo na podiel na zisku. Predpokladom pre vznik takéhoto nároku spoločníka je v zmysle ust. § 125 ods. 1 písm. b/ Obchodného zákonníka príslušné rozhodnutie valného zhromaždenia spoločnosti. Valné zhromaždenie je orgánom, ktorý je oprávnený rozhodnúť o tom, či sa časť, prípadne celý čistý zisk použije na výplatu podielov na zisku medzi spoločníkov spoločnosti alebo či s týmto ziskom bude naložené odlišným spôsobom. Zároveň zákon stanovuje podmienky, len za naplnenia ktorých môže dôjsť zo strany spoločnosti k rozdeleniu a vyplateniu podielov na zisku jednotlivým spoločníkom. Tieto predpoklady sú zakotvené v ust. § 123 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré ustanovenie zároveň odkazuje na splnenie podmienok
ust. § 179 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka. 23. Z obidvoch vyššie uvedených zákonných ustanovení
odvolacieho súdu plynie ako prvá podmienka, že spoločnosť môže vyplácať podiely na zisku len v prípade, ak s prihliadnutím na všetky okolnosti tým nespôsobí svoj úpadok. Ust. § 179 ods. 4 Obchodného zákonníka ďalej ustanovuje ďalšiu podmienku, že spoločnosť nemôže rozdeliť čistý zisk alebo iné vlastné zdroje medzi svojich spoločníkov, ak vlastné imanie zistené
schválenej riadnej účtovnej závierky je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom, prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou. 24. Z ustanovenia § 179 ods. 4 Obchodného zákonníka pritom plynie, že nemožnosť spoločnosti rozdeliť zisk je viazaná na kumulatívne naplnenie dvoch podmienok: 1/ ak by tým spoločnosť s prihliadnutím na všetky okolnosti spôsobila svoj úpadok a 2/ ak by tým vlastné imanie zistené
schválenej riadnej účtovnej závierky kleslo pod hodnotu základného imania spolu s rezervným fondom. 25. V zhode so súdom prvej inštancie odvolací súd poukázal na skutočnosť, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v ním podanom odvolaní netvrdil naplnenie druhej kumulatívne usporiadanej podmienky
ust. § 179 ods. 4 Obchodného zákonníka, a to podmienky, ktorá bráni poklesu základného imania spolu s rezervnými fondmi pod jeho minimálnu výšku. Žalobca sa tak v konaní domáhal určenia neplatnosti rozhodnutia jediného akcionára pre rozpor s ust. § 179 ods. 4 Obchodného zákonníka, pričom ale v konaní nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil naplnenie jednej zo zákonom vyžadovaných podmienok, len za naplnenia ktorých by takéto rozhodnutie valného zhromaždenia mohlo byť považované za rozporné so zákonom.
krajského súdu daný žiadny z dôvodov v zmysle ust. § 366 C. s. p., len za naplnenia ktorých by bolo možné v konaní pred odvolacím súdom použiť prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.
odvolacieho súdu zrejmé, že v prípade, ak dôjde k výplate podielu na zisku v rozpore s týmto zákonným ustanovením, je daná povinnosť spoločníkov vyplatený podiel na zisku spoločnosti vrátiť.
1 C. s. p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. 31. Proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) odôvodnené
f/ C. s. p.,
ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ďalej žalobca svoje dovolanie dôvodil
1 písm. b/ C. s. p., keďže
dovolateľa napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená. 32. V dovolaní žalobca uviedol, že vád zmätočnosti sa súdy dopustili tým, že neuviedli predbežné právne posúdenie veci; nepovedali, ktoré skutočnosti sú medzi stranami sporné, ktoré sú nesporné, ktoré dôkazy vykonajú, a ktoré nevykonajú; nerešpektovali skutočnosti, ktoré boli medzi stranami nesporné a tieto si vyhodnotil svojvoľne a arbitrárne sami. Odvolací súd navyše
dovolateľa posudzoval námietku vznesenú už v konaní na súde prvej inštancie ako novoty v odvolacom konaní a týmito sa nijako nezaoberal a ani sa s nimi nevysporiadal. 33. Okresný súd
dovolateľa nerešpektoval ust. § 181 ods. 2 C. s. p., keď stranám sporu neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné a nesporné, a ktoré dôkazy vykoná alebo nevykoná. Neuviedol ani svoje predbežné právne posúdenie veci. Obligatórne určenie sporných a nesporných skutkových tvrdení a vymedzenie predmetu dokazovania má
dovolateľa zásadný význam pre ďalší procesný postup strán v kontradiktórnom sporovom konaní. Účelom tohto ustanovenia je zrýchlenie civilného sporového konania a slúži na predídenie tzv. prekvapivým rozhodnutí. Súd je preto povinný subsumovať významné skutkové okolnosti prípadu pod konkrétne hmotnoprávne ustanovenia, čo sa
dovolateľa v tomto prípade nikdy nestalo. Z uvedeného dôvodu nemohol žalobca prispôsobiť svoj procesný útok, vrátane dokazovania, či celkovo argumentáciu ako takú. Zároveň ani nemohol spochybňovať dôkazy, keďže po celé konanie nevedel, ktoré dôkazy sú pre súd relevantné, a ktoré nie a čo považuje za sporné alebo nesporné. 34. S poukazom na ust. § 151 C. s. p. dovolateľ uviedol, že ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje procesný následok uplatnenia domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. V prejedávanom spore k popretiu skutkových okolnosti žalovaným nikdy nedošlo, ba práve naopak sám žalovaný vo svojich písomných podaniach, ako aj prednesoch na pojednávaní opakovane a výslovne uviedol, že skutkové tvrdenia žalobcu nepopiera. Preto má žalobca za to, že sám žalovaný tak potvrdil, že konaním jediného spoločníka žalovaného bol prehĺbený úpadok žalovaného, čo potvrdzuje aj znalecký posudok, ktorý žalovaný predložil. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj napadnutého rozsudku odvolacieho súdu
žalobcu vyplýva, že súdy na nesporné skutkové okolnosti neprihliadali, tieto mali posudzovať v rozpore s kogentným ust. § 151 ods. 2 C. s. p., z ktorého dôvodu sú rozhodnutia konajúcich súdov svojvoľné, arbitrárne. 35. Dovolateľ nesúhlasí ani s tvrdením odvolacieho súdu, že „námietku prehĺbenia úpadku“ spoločnosti v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil, a že táto odznela až v podanom odvolaní, ktorú následne odvolací súd posúdil ako novoty v konaní. Obsah tejto námietky
dovolateľa jednoznačne vyplýva už zo samotnej podanej žaloby, a to konkrétne z tvrdení prezentovaných na strane 10 a 11 žaloby, z ktorých vyplýva, že ak by aj rozdelenie a vyplatenie zisku spoločníkovi žalovaného nespôsobilo úpadok žalovaného z dôvodu, že tento už v čase rozdelenia zisku trval, jednoznačne by spôsobil prehĺbenie tohto úpadku. Nepochybne tak
dovolateľa možno uzavrieť, že tieto tvrdenia potom zakladajú práve túto námietku, hoci nie je výslovne pomenovaná. Okrem toho je žalobca názoru, že aj keby námietku prehĺbenia úpadku v konaní pred súdom prvej inštancie nikdy nevzniesol, nepredstavovali by tieto tvrdenia prezentované v odvolaní novoty, ako to zjavne nesprávne uvádza odvolací súd.
žalobcu konštatovať, že vlastné imanie žalovaného bolo v čase rozdelenia zisku pod hodnotou základného imania žalovaného spolu s rezervným fondom. Tie boli k rozhodujúcemu dňu vo výške 6.639,- €. Aj keby súdy pri zisťovaní splnenia tejto zákonnej podmienky vychádzali z účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2015, žalobca podotkol, že v tejto nebol zahrnutý v tom čase splatný záväzok žalovaného zo zmenky vo výške 7.500.000,- €. Ak by súdy vzali v úvahu aj túto skutočnosť, nepochybne by
žalobcu opäť dospeli k záporným hodnotám vlastného imania žalovaného. Čím mala byť splnená aj podmienka vyžadovaná Obchodným zákonníkom(ust. § 179 ods. 4), čo odvolací súd nevzal do úvahy. 39. Obdobne mali súdy postupovať aj pri výklade ustanovenia § 56a ods. 1 Obchodného zákonníka. Zmyslom a účelom zákazu zneužitia práv spoločníka vymedzeného v ust. § 56a Obchodného zákonníka (v kontexte s úpravou obchodných spoločnosti) je potom to, že subjektívne práva spoločníka musia brať v každom ohľade primárne ohľad na záujmy spoločnosti. Z toho potom vyplýva, že konanie jediného spoločníka žalovaného (Z. S.), tak ako bolo opísané v žalobe, a ktorým tento prehĺbil úpadok žalovaného a poškodil tak veriteľov žalovaného, ako i samotného žalovaného, nebolo v súlade so záujmami spoločnosti - žalovaného, ale Z.. sledoval len svoje vlastné, osobné ciele a záujmy. Y. jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi
žalobcu zneužil svoje práva, ako aj postavenie v spoločnosti a porušil § 56a ods. 1 Obchodného zákonníka. Súčasne takéto konanie nemôže požívať ochranu ani na základe základných právnych zásad, ktoré zakazuje zneužitie práva.
žalobcu potrebné aplikáciou ust. § 131 Obchodného zákonníka konštatovať ich neplatnosť.
ustanovenia § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 49.
p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak:
1 C. s. p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
1 C. s. p., dovolanie prípustné
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ods. 2). 52.
1 C. s. p., dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (ods. 2). 53. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C. s. p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 C. s. p.). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu
f/ C. s. p., je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 C. s. p. alebo § 421 C. s. p. v spojení s § 431 ods. 1 C. s. p. a § 432 ods. 1 C. s. p.). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. 54. Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania
f/ C. s. p.,
ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ďalej žalobca svoje dovolanie dôvodil
1 písm. b/ C. s. p., keďže
dovolateľa napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená. 55. Predmetom dovolacieho prieskumu je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým rozhodnutím bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie. Z tohto dôvodu je dovolanie voči napadnutému rozhodnutiu prípustné
p., pretože napadnutý rozsudok spĺňa podmienku rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci samej. 56. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p.,
ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Túto vadu vzhliadol dovolateľ v tom, že odvolací súd posudzoval námietku vznesenú už v konaní na súde prvej inštancie ohľadom „prehĺbenia úpadku spoločnosti napadnutým rozhodnutím valného zhromaždenia“ ako novoty v odvolacom konaní, s ktorými sa nijako nezaoberal a nevysporiadal. Ďalej uviedol, že vady zmätočnosti boli spôsobené aj postupom konajúcich súdov, kedy tieto neuviedli predbežné právne posúdenie veci; nepovedali, ktoré skutočnosti sú medzi stranami sporné, ktoré sú nesporné, ktoré dôkazy vykonajú, a ktoré nevykonajú; nerešpektovali skutočnosti, ktoré boli medzi stranami nesporné a tieto si vyhodnotil svojvoľne a arbitrárne sami.
záveru odvolacieho súdu žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil a táto námietka z jeho strany mala odznieť až v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd uzavrel, že zo strany žalobcu v odvolaní uviedol dôvod neplatnosti ním napadnutého rozhodnutia jediného spoločníka spoločnosti, uplatnený až po uplynutí zákonnej lehoty stanovenej v ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka s tým, že v odvolacom konaní môžu byť vzaté do úvahy len tie dôvody, ktoré nemali charakter novotvrdených skutočností neuvádzaných žalobcom v konaní pred súdom prvej inštancie. V prejednávanom prípade nie je
krajského súdu daný žiadny z dôvodov v zmysle ust. § 366 C. s. p., len za naplnenia ktorých by bolo možné v konaní pred odvolacím súdom použiť prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. 60. Preskúmaním žalobného návrhu podaného na Okresný súd Žilina dňa 25.08.2016 dovolací súd zisťuje, že žalobca na strane 10 a 11žaloby (č. l. 6 a 7 spisu) vyjadruje presvedčenie, že „rozhodnutie a vyplatenie podielu na zisku mohlo mať za následok úpadok žalovaného v zmysle § 3 ods. 1 ZKR, samozrejme okrem prípadu, ak by sa spoločnosť žalovaného nenachádzala v úpadku už pred prijatím takéhoto rozhodnutia (uznesenia valného zhromaždenia, pozn. dovolacieho súdu).“ V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na skutočnosť, že obchodné imanie žalovaného bolo
poslednej riadnej účtovnej závierky za rok 2015 vo výške 5.063.784,- € s tým, že záväzok žalovaného vo výške 2.000.000,- € nepochybne spôsobil úpadok žalovaného, ak tento už v čase prijatia rozhodnutia netrval. 61. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové tvrdenia žalobcu obsiahnuté priamo v podanej žalobe, je nutné dospieť k záveru, že konštatovanie odvolacieho súdu ohľadom uplatnenia námietky žalobcu, ktorou by rozhodnutím jediného akcionára došlo k prehĺbeniu úpadku spoločnosti, a to až v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, nie je súladné s obsahom súdneho spisu. Logickým výkladom obsahu vyjadrenia žalobcu ohľadom jeho úvahy o možnej existencii úpadku spoločnosti aj v čase predchádzajúcom prijatiu rozhodnutia valného zhromaždenia, nie je možné pripísať taký výklad, ktorým by sa vznik úpadku týkal len a výlučne prijatím rozhodnutia valného zhromaždenia. Z uvedeného dôvodu nie je správny ani následný záver odvolacieho súdu, že dôvod prehĺbenia úpadku nebol uplatnený v lehote
„novota v odvolacom konaní“, resp. novo uvedená skutočnosť, ktorej však nemožno priznať účinky v zmysle § 366 C. s. p., za naplnenia ktorých by bolo možné v konaní pred odvolacím súdom použiť prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.
1 písm. b/ C. s. p., teda tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá ešte rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola vyriešená.
1 písm. b/ C. s. p. predpokladá, že právnu otázku dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Právna úprava účinná od
1 písm. b/ C. s. p., procesne prípustné, nakoľko tieto otázky boli dovolacím súdom riešené len čiastočne. 67.
2 Obchodného zákonníka, spoločnosť môže vyplácať podiely na zisku alebo rozdeliť iné vlastné zdroje len pri splnení podmienok
3 a 4 a ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti nespôsobí svoj úpadok. Na tvorbu kapitálového fondu príspevkami spoločníkov a ich použitie na rozdelenie medzi spoločníkov platí § 217a rovnako. Spoločnosť nesmie vyplácať najmä úroky z vkladov do spoločnosti a preddavky na podiely na zisku. 68.
4 Obchodného zákonníka, podiel na zisku vyplatený v rozpore s týmito ustanoveniami sú spoločníci povinní spoločnosti vrátiť. Za toto vrátenie ručia spoločne a nerozdielne konatelia, ktorí vyslovili súhlas s touto výplatou. 69.
1 Obchodného zákonníka, valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí
a 121 a rozhodovanie o podaní návrhu
;
3 Obchodného zákonníka, do zrušenia spoločnosti môže byť medzi akcionárov rozdelený vždy len čistý zisk a) znížený o prídely do rezervného fondu, prípadne ďalších fondov, ktoré spoločnosť vytvára
zákona, a o neuhradenú stratu z minulých období, b) zvýšený o nerozdelený zisk z minulých období a iné vlastné zdroje, ktorých použitie nie je v zákone ustanovené. 71.
4 Obchodného zákonníka, spoločnosť nemôže rozdeliť medzi akcionárov čistý zisk alebo iné vlastné zdroje spoločnosti, ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti spôsobí svoj úpadok, a ak vlastné imanie zistené
schválenej riadnej účtovnej závierky je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku alebo iných vlastných zdrojov nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom (§ 217), prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou, ktoré sa
zákona alebo stanov nesmú použiť na plnenie akcionárom, znížená o hodnotu nesplateného základného imania, ak táto hodnota ešte nie je zahrnutá v aktívach uvedených v súvahe
osobitného zákona. 72.
1 Obchodného zákonníka, každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť. 73.
2 Obchodného zákonníka, súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha. 74.
1 Obchodného zákonníka, ak má spoločnosť jediného spoločníka, vykonáva tento spoločník pôsobnosť valného zhromaždenia. Rozhodnutie jediného spoločníka urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia musí mať písomnú formu a musí ho podpísa
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.