← Slovensko

náhradu škody vo výške 998 040,98 eur

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Obo/12/2019 Identifikačné číslo spisu: 6116203895 Dátum vydania rozhodnutia: 10.03.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Ivana Izakovičová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:6116203895.5 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivany Izakovičovej a členiek JUDr. Beaty Miničovej a Mgr. Soni Pekarčíkovej v spore žalobcu: Správcovská a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 555, správca konkurznej podstaty úpadcu INTERWOOD, a.s., so sídlom Bellova 696/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 393 184, zastúpeného advokátskou kanceláriou SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, v mene ktorej koná ako konateľka a advokátka, JUDr. Zuzana Štrbáková, proti žalovanej: L. Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/X, XXX XX V. V., zastúpenej JUDr. Karínou Uhrínovou, advokátkou, so sídlom Nám. Š. Moyzesa 4, 974 01 Banská Bystrica, za účasti intervenienta na strane žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Horná 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, v mene ktorej koná ako konateľa a advokát Mgr. Miroslav Maďar, o náhradu škody vo výške 998.040,98 Eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

  1. júna 2019, č. k. 44Cbi/1/2016-491, takto rozhodol: I. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
  2. júna 2019, č. k. 44Cbi/1/2016-491, p o t v r d z u j e . II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. Odôvodnenie
  3. V žalobe podanej osobne na súd prvej inštancie dňa 04.03.2016 žalobca uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 25.11.2014, sp. zn. 2T/51/2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre 2To/5/2015 zo dňa 27.05.2015 bola žalovaná uznaná vinnou z prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa ust. § 238 Trestného zákona, za čo bola odsúdená na trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov s podmienečným odkladom na 5 rokov a bol jej uložený trest zákazu činnosti - vykonávať funkciu správcu konkurznej podstaty v trvaní 10 rokov. Poškodený, teda úpadca INTERWOOD, a.s., bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
  4. Z trestného konania vyplynulo, že žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu INTERWOOD, a.s., v období od 28.06.2006 do 31.07.2009 v rozpore s ustanoveniami zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV"), najmä v rozpore s ust. § 8 ods. 2 ZKV, teda s jeho účelom, a bez súhlasu konkurzného súdu a veriteľského výboru, neoprávnene investovala v trinástich uzavretých zmenkových obchodoch kúpou a predajom zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING, akciová spoločnosť, so sídlom Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 36 020 095 (ďalej len „CI HOLDING") finančné prostriedky získané zo speňaženia podstaty a inej činnosti správcu, ktoré mali slúžiť na pomerné uspokojenie veriteľov úpadcu a tieto previedla na účet spoločnosti CI HOLDING, čím síce dosiahla zisk v celkovej výške 122.762,17 Eur, ale na základe konfirmácie o uzavretom obchode zo dňa 15.04.2009 žalovaná následne odkúpila opätovne novú zmenku vystaviteľa CI HOLDING za sumu 1.327.756,75 Eur s dátumom splatnosti 31.07.2009 v úrokovej sadzbe 3,5 % p.a. a predpokladaným výnosom 13.812,36 Eur. Finančné prostriedky opäť poukázala na účet CI HOLDING dňa 16.04.
  5. V dobe splatnosti zmenky na základe konfirmácie o uzavretom obchode medzi žalovanou a kupujúcim CI HOLDING zo dňa 31.07.2009 došlo k spätnému odkúpeniu zmenky vystaviteľa CI HOLDING za sumu 1.341.569,11 Eur s tým, že na účet úpadcu kupujúci zaslal len výnos, t. j. sumu 13.812,36 Eur, aj to až dňa 26.08.2009 s tým, že zostávajúca časť, teda suma 1.327.756,75 Eur bude použitá „bez pohybu kapitálu" na úhradu novej zmenky. Zároveň toho istého dňa žalovaná na základe ďalšej konfirmácie o uzavretom obchode zo dňa 31.07.2009 odkúpila novú zmenku vystaviteľa CI HOLDING za sumu 1.327.756,75 Eur s dátumom splatnosti 12.10.2009 v úrokovej sadzbe 3,5 % p.a. a predpokladaným výnosom 9.423,38 Eur, pričom na úhradu zmenky bola použitá suma z predošlého zmenkového obchodu (bez pohybu kapitálu) nachádzajúca sa stále na účte CI HOLDING, avšak v dobe splatnosti tejto zmenky znejúcej na zmenečnú sumu 1.337.180,13 Eur už nedošlo k jej spätnému odkúpeniu zo strany CI HOLDING a finančné prostriedky neboli vrátené na účet žalobcu z dôvodu údajnej insolventnosti spoločnosti CI HOLDING. Týmto konaním spôsobila žalovaná úpadcovi INTERWOOD a.s., škodu vo výške 1.327.756,75 Eur.
  6. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty bola povinná nakladať s majetkom úpadcu s odbornou starostlivosťou a následkom porušenia tejto právnej povinnosti žalovanou vznikla skutočná škoda vo výške investovaných prostriedkov v sume 998.040,98 Eur, ktorú žalobca dodnes nezískal späť, čím došlo k zmenšeniu jeho majetku v zodpovedajúcej výške a v neposlednom rade k nežiadúcemu prieťahu konania. Rozdiel skutočnej škody a škody vyčíslenej v trestnom konaní vyplýva z toho, že žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu vo vzťahu k zmenke zo dňa 31.07.2009 v hodnote 1.327.756,75 Eur využitím zákonných a iných práv, ktoré sa k zmenke viazali, vymohla v exekučných konaniach voči CI HOLDING, v prospech podstaty sumu 339.139,15 Eur. Škoda vznikla úpadcovi, keďže v priebehu konkurzného konania finančné prostriedky úpadcu ostávajú jeho majetkom až dovtedy, kým nie sú zákonom predpokladaným spôsobom vyplatené veriteľovi úpadcu. Vznik škody je v zjavnej príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovanej ako správkyne, keďže finančné prostriedky sa stali nedostupnými práve v dôsledku toho, že ich žalovaná investovala v spoločnosti CI HOLDING, a preto boli naplnené všetky podmienky zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi v sume 998.040,98 Eur. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.11.2016 (č. l. 113 spisu) vzal žalobca žalobu čiastočne späť vo výške 9.423,38 Eur.
  7. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa
  8. mája 2017, č. k. 44Cbi/1/2016-219, návrh žalovanej na prerušenie konania zamietol. Konanie v časti o zaplatenie 9.423,38 Eur zastavil. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 819.805,24 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64,28 %.
  9. Najvyšší súd SR ako súd odvolací na odvolanie žalobcu, žalovanej a intervenienta na strane žalovanej uznesením zo dňa
  10. februára 2019, č. k. 2Obo/13/2017-438, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
  11. mája 2017, č. k. 44Cbi/1/2016-219, vo veci samej v napadnutej zaväzujúcej, zamietajúcej časti, ako i v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
  12. V zrušujúcom rozhodnutí odvolací súd skonštatoval, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom, pokiaľ vznesenú námietku premlčania bez ďalšieho vyhodnotil ako nedôvodnú. V rámci odôvodnenia odvolací súd skonštatoval nesprávnosť názoru súdu prvej inštancie spočívajúceho v tom, že žalobca vedomosť o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá nadobudol až právoplatnosťou odcudzujúceho rozsudku, a to ani v prípade, ak bol žalobca ako poškodený odkázaný so svojím nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie. Odvolací súd týmto vyjadril svoj nesúhlas s názorom súdu prvej inštancie, že k tomuto dňu sa viaže začiatok plynutia premlčacej doby práva na náhradu škody. Podľa názoru odvolacieho súdu sa poškodený totiž dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá v okamihu, kedy preukázateľne získal informáciu o tých skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, ktorá určitá konkrétna osoba za škodu zodpovedá. Nemusí však ísť o nespochybniteľnú istotu o takom zodpovedajúcom subjekte.
  13. Odvolací súd poukázal na absenciu zodpovedania otázky súdom prvej inštancie ohľadom odkladného účinku trestného konania v súvilosti so začatím plynutia subjektívnej premlčacej doby a nedostatočnosť odôvodnenia v časti týkajúcej sa začatia plynutia premlčacej doby vo vzťahu k rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
  14. februára 2012, č. k. 28K/17/2005-Že-1078, ktorým zbavil žalovanú funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu a ustanovil za správcu konkurznej podstaty v tejto veci Správcovskú a reštrukturalizačnú, k. s., so sídlom Horná 13, Banská Bystrica, súčasného správcu konkurznej podstaty (žalobcu).
  15. Ďalej odvolací súd vyjadril nesúhlas so stanovením výšky škody, ktorý právny názor súdu prvej inštancie považoval za predčasný s poukazom na možnosť, že konkurzný správca zmenkového dlžníka CI HOLDING dosiahne výťažok pri speňažovaní jeho majetku podliehajúceho konkurzu, čím môže dôjsť k zníženiu výšky škody. Ako nedostatočne odôvodnený posúdil odvolací súd aj záver súdu prvej inštancie ohľadom sumy 155.000,- Eur, či už bola súčasťou sumy 339.139,15 Eur alebo nie. V ďalšom konaní odvolací súd uložil súdu prvej inštancie povinnosť vysporiadať sa opätovne s existenciou základných predpokladov vzniku všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti správcu konkurznej podstaty za spôsobenú škodu (porušením právnej povinnosti, vznikom škody a príčinnej súvislosti medzi porušením právnych povinností a vznikom škody) s tým, že svoje rozhodnutie i náležite odôvodní a vysporiada sa so všetkými námietkami, ktoré vzniesla žalovaná v podanom odvolaní, ako i intervenient na strane žalovanej.
  16. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 988.617,60 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
  17. V rámci odôvodnenia súd prvej inštancie zhrnul, ktoré skutkové vyjadrenia sporových strán neboli popreté, a preto ich súd považoval za nesporné. Na základe konfirmácie o uzavretom obchode zo dňa 15.04.2009 od vystaviteľa CI HOLDING odkúpila žalovaná v mene úpadcu zmenku za sumu 1.327.756,75 Eur s dátumom splatnosti 31.07.2009, s úrokovou sadzbou 3,5 % p.a. a s predpokladaným výnosom 13.812,36 Eur. Finančné prostriedky konkurznej podstaty poukázala na účet CI HOLDING dňa 16.04.2009 vo výške 1.327.756,75 Eur. Ku dňu splatnosti zmenky dňa 31.07.2009 odkúpil vystaviteľ zmenky CI HOLDING zmenku od žalovanej za sumu 1.341.569,11 Eur, avšak na účet úpadcu zaslal dňa 26.08.2009 iba výnos zo zmenky vo výške 13.812,36 Eur. Zvyšok sumy vo výške 1.327.756,75 Eur úpadcovi nezaslal, pretože žalovaná od neho v ten istý deň 31.07.2009 na základe ďalšej konfirmácie o uzavretom obchode odkúpila novú zmenku za sumu 1.327.756,75 Eur bez pohybu kapitálu. Zmenka zo dňa 31.07.2009 mala byť splatná dňa 12.10.2009, s úrokovou sadzbou 3,5 % p.a. a predpokladaným výnosom 9.423,38 Eur. Túto zmenku vystaviteľ CI HOLDING už úpadcovi nezaplatil ani v rozsahu zmenkovej istiny, ani v rozsahu výnosu.
  18. Nárok na náhradu škody bol uplatnený v rámci adhézneho konania, v ktorom bol na základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 0Tp/18/2012, právoplatného dňa 21.02.2012 za kolízneho opatrovníka úpadcu ustanovený C.. P.. Túto skutočnosť uviedla na pojednávaní konanom dňa 22.11.2016 právna zástupkyňa žalovanej s tým, že od uplatnenia náhrady škody tak uplynuli 2 roky, 3 mesiace a 23 dní. Rovnako v odvolaní voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie žalovaná uviedla, že nárok na náhradu škody uplatnil opatrovník v adhéznom konaní, v ktorom bol ustanovený za opatrovníka uznesením právoplatným dňa 21.02.
  19. Skutkové tvrdenie o ustanovení kolízneho opatrovníka aj dátum právoplatnosti rozhodnutia o jeho ustanovení 21.02.2012 preto mal súd prvej inštancie za nesporné.
  20. K návrhu žalovanej na doplnenie dokazovanie pripojením trestného spisu za účelom zistenia presných dátumov, kedy došlo k podpísaniu zmenky zo strany žalovanej, ktorá zakladá nárok žalobcu na náhradu škody, kedy boli odpísané peniaze z účtu žalobcu, kedy bol ustanovený kolízny opatrovník, ktorý mal uplatniť nárok na náhradu škody v adhéznom konaní, kedy bol ustanovený nový správca namiesto kolízneho opatrovníka a kedy on v rámci adhézneho konania uplatnil nárok na náhradu škody, súd prvej inštancie uviedol, že sa jednalo o doplnenie dokazovania v prospech žalovanej v rámci jej obrany. Bolo preto na žalovanej, aby uniesla dôkazné bremeno a preukázala, kedy podľa jej názoru nastal začiatok plynutia premlčacej lehoty. Pokiaľ potrebné dôkazy mal obsahovať trestný spis, ku ktorému mala ako obžalovaná prístup, mohla ich súdu predložiť. Z jednotlivých vyjadrení žalovanej produkovaných v priebehu konania, ktoré neboli žalobcom popreté, pretože korešpondovali so skutkovými zisteniami uvedenými v jednotlivých rozhodnutiach vydaných v trestnom konaní, pre súd prvej inštancie nevyplynula potreba pripojenia trestného spisu a z toho dôvodu návrh žalovanej na jeho pripojenie zamietol.
  21. Podľa súdu prvej inštancie zrušujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu nemalo z procesnej stránky vplyv na to, že k tvrdeniam produkovaným sporovými stranami pred zrušujúcim rozhodnutím je súd povinný prihliadnuť. Súd prvej inštancie mal za to, že ak by vychádzal z vykonaného dokazovania, vtedy by zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu malo ten účinok, že by musel zopakovať dokazovanie tými dôkazmi, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie vo veci samej. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti zdôraznil, že k nesporným tvrdeniam sa dokazovanie nevykonáva, a preto ho nie je možné ani opakovať a zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu nepopiera ich účinnosť.
  22. Ako nedôvodný vyhodnotil súd prvej inštancie návrh žalovanej na vykonanie dokazovania zmenkou za účelom zistenia dátumu vystavenia zmenky, pretože dátum jej vystavenia je vzhľadom na právne posúdenie nároku na náhradu škody irelevantný, keďže momentom vystavenia zmenky síce došlo k porušeniu právnej povinnosti, nie však ku škode v majetkovej sfére úpadcu. Pre rozhodnutie vo veci bola podľa súdu prvej inštancie relevantná suma posledného zmenkového obchodu a tá sporná nebola. Počet predchádzajúcich zmenkových obchodov (či ich bolo 13 ako vyplýva z rozhodnutia trestných súdov, alebo 15 ako tvrdila v odvolaní žalovaná) je rovnako irelevantný pre posúdenie vzniku škody, ktorá nastala až v dôsledku vykonania posledného zmenkového obchodu. Pre konanie bolo podľa názoru žalovanej relevantné zistenie dňa, ku ktorému dňu bola vystavená zmenka splatná, avšak tento dátum 12.10.2009 sporný v konaní nebol. Súd prvej inštancie mal za to, že nad rámec zisteného skutkového stavu prezentovaného sporovými stranami, nebol oprávnený preverovať skutkový stav, tzn. nemohol hľadať „materiálnu pravdu", iba vyhodnocovať tvrdenia strán.
  23. Súd prvej inštancie zotrval na svojich právnych záveroch vyjadrených v pôvodnom zrušenom rozhodnutí s odôvodnením, že v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu nebol vyjadrený taký právny názor, ktorým by bol v zmysle ust. § 392 ods. 1 C. s. p. viazaný vzhľadom na začatie plynutia premlčacej lehoty alebo vzhľadom na vyhodnotenie predpokladov vzniku nároku na náhradu škody. S prihliadnutím na rovnaké právne závery v iných rozhodnutiach vydaných v sporoch o náhradu škody voči správcom konkurznej podstaty, ktorí peniaze získané speňažením konkurznej podstaty vložili do zmenkových obchodov so spoločnosťou CI HOLDING a absenciu opačných právnych záverov vyplývajúcich z judikatúry odvolacieho alebo dovolacieho súdu, súd prvej inštancie skonštatoval, že nevidel dôvod, aby sa od svojich záverov odklonil.
  24. K otázke, či sa posúdenie premlčacej doby pri nároku na náhradu škody spôsobenú správcom konkurznej podstaty úpadcovi aplikuje Občiansky zákonník alebo Obchodný zákonník, súd prvej inštancie uviedol, že vzťah medzi správcom konkurznej podstaty a úpadcom nie je vzťahom obchodnoprávnym. Správca vykonáva svoju funkciu na základe ustanovenia súdom, a nie na základe uzavretej osobitnej zmluvy o výkone funkcie. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalobcu, podľa ktorého je vzťah medzi správcom konkurznej podstaty (a pravdepodobne úpadcom) vzťahom obchodnoprávnym a uzavrel, že zodpovednosť správcu za škodu, vzniknutú porušením jeho povinností pri výkone správy majetku v konkurznej podstate, sa bude spravovať ustanoveniami o náhrade škody podľa ust. § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. V danom prípade sa jedná o subjektívnu zodpovednosť s prezumpciou viny, z ktorej má správca možnosť sa vyviniť. Ďalej súd prvej inštancie zdôraznil, že právo na náhradu škody sa podľa ust. § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka premlčí v dvojročnej subjektívnej a trojročnej objektívnej premlčacej dobe. V prípade škody spôsobenej úmyselne by sa právo na náhradu škody premlčalo v objektívnej desaťročnej dobe, počítanej odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škody vznikla.
  25. Žalovaná v konaní namietla, že nárok žalobcu na náhradu škody je premlčaný z dôvodu márneho uplynutia objektívnej lehoty, pretože objektívna lehota začala plynúť dňa 13.10.2009, teda deň po splatnosti zmenkového dlhu. Nárok na náhradu škody uplatnil opatrovník v adhéznom konaní, v ktorom bol za opatrovníka ustanovený uznesením právoplatným dňa 21.02.
  26. Počas trestného konania premlčacia lehota spočívala, plynúť začala po právoplatnosti trestného rozhodnutia 28.05.2015, a pokiaľ žaloba bola podaná na súde dňa 04.03.2016, tak bola podaná 26 dní po uplynutí objektívnej lehoty.
  27. Naproti tomu žalobca tvrdil, že premlčacia lehota objektívne začala plynúť, až keď sa škoda prejavila v majetkovej sfére úpadcu, a to právoplatnosťou vyhlásenia konkurzu na spoločnosť CI HOLDING dňa 02.06.
  28. Opatrovník úpadcu mohol po prvýkrát uplatniť nárok na náhradu škody v adhéznom konaní dňa 21.02.2012, kedy sa stalo právoplatné uznesenie o jeho ustanovení do funkcie.
  29. Za porušenie povinnosti, od ktorého sa odvíja nárok na náhradu škody, súd prvej inštancie považoval skutočnosť, že žalovaná v rozpore s ust. § 8 ods. 2 ZKV odkúpila zmenku za peniaze získané speňažovaním. V majetkovej sfére úpadcu sa zaplatenie za zmenku prejavilo tým, že likvidné finančné prostriedky (peniaze) boli zamenené za cenný papier (zmenku), z ktorej úpadcovi vyplýval nárok na jej zaplatenie zmenkovým dlžníkom. Samotným uzavretím obchodu tak podľa súdu prvej inštancie došlo k transformácii majetku dlžníka, nie k jeho zníženiu. Splatná zmenka v majetku úpadcu predstavovala jeho pohľadávku voči zmenkového dlžníkovi, a to vo výške zmenkovej sumy a zmenkového výnosu. Zmenka ako obchodovateľný cenný papier predstavovala aktívum, ktoré tvorilo súčasť majetku úpadcu. Z uvedeného dôvodu sa súd prvej inštancie nestotožnil s tvrdením žalovanej, že objektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 13.10.2009, tzn. deň po splatnosti zmenkového dlhu. Zmenou formy majetku pri zachovaní jeho hodnoty ešte nedošlo k zníženiu hodnoty majetku úpadcu.
  30. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.10.2016, sp. zn. 1Obo/17/2015, súd prvej inštancie dospel k záveru, že otázkou zásadného významu pre rozhodnutie vo veci samej je zistenie, ku ktorému momentu sa porušenie právnej povinnosti žalovanej prejavilo v majetkovej sfére úpadcu, pretože až od toho momentu mohla začať plynúť premlčacia doba pre uplatnenie nároku na náhradu škody.
  31. Momentom splatnosti zmenky bol majetok dlžníka transformovaný na pohľadávku voči zmenkovému dlžníkovi a ako vyplynulo zo zisteného skutkového stavu, žalovaná uplatnením tejto pohľadávky vymohla v exekučných konaniach voči zmenkovému dlžníkovi v prospech konkurznej podstaty úpadcu sumu 339.139,15 Eur.
  32. Súd prvej inštancie zotrval na svojom právnom závere, prezentovanom v zrušenom rozhodnutí, že škoda úpadcovi vznikla z porušenia povinnosti správcu až vtedy, keď bolo zrejmé, že dlžník zo zmenkového vzťahu v dôsledku insolventnosti plniť nebude. Účinky vyhlásenia konkurzu na zmenkového dlžníka sa prejavili okrem iného tým, že boli zastavené exekučné konania a už nebolo ďalej možné vymáhať plnenia ani zo zabezpečovacích nástrojov. Až právoplatnosťou vyhlásenia konkurzu na zmenkového dlžníka tak bolo zrejmé, že pohľadávka úpadcu voči zmenkovému dlžníkovi uspokojená nebude, a preto až k tomuto momentu došlo ku škode na majetku úpadcu. Pred vyhlásením konkurzu na CI HOLDING mal úpadca stále v majetku vymáhateľnú pohľadávku, ktorá bola dokonca čiastočne uspokojená. Vyhlásenie konkurzu na spočočnosť CI HOLDING však každému ďalšiemu vymáhaniu zmenkovej pohľadávky zabránilo. Nárok úpadcu na zaplatenie zmenkovej sumy sa voči CI HOLDINGU vyhlásením konkurzu transformoval na nárok na prípadné pomerné uspokojenie prihlásenej pohľadávky. Tento nárok potom v konkurze vyplýva z toho, že správca konkurznej podstaty prihlásenú pohľadávku uzná alebo ju určí konkurzný súd. Preto suma, ktorú sa pred vyhlásením konkurzu nepodarilo na základe platnej zmenky od CI HOLDING vymôcť je škodou v majetkovej sfére úpadcu a ku vzniku tejto škody došlo práve vyhlásením konkurzu na majetok zmenkového dlžníka.
  33. V prípade vzájomného vzťahu subjektívnej a objektívnej premlčacej doby, je ich plynutie podľa súdu prvej inštancie možné počítať od zhodného okamihu, a tým je právoplatnosť uznesenia o vyhlásení konkurzu na CI HOLDING, t. j. 02.06.
  34. Súd prvej inštancie ustálil, že objektívna premlčacia doba začína plynúť, keď škoda vznikla, tzn. ku dňu vyhlásenia konkurzu na CI HOLDING. Subjektívna premlčacia doba plynie od momentu, kedy sa ten, kto si nárok na náhradu škody uplatňuje, o nej subjektívne dozvedel. Vzhľadom na to, že v zmysle ust. § 66c ZKV sa písomnosti súdu doručujú zverejnením v Obchodnom vestníku, úpadcovi bola informácia o vyhlásení konkurzu na CI HOLDING doručená jeho zverejnením v Obchodnom vestníku č. 105/2012 zo dňa 01.06.2012 a účinná bola voči nemu nasledujúci deň 02.06.
  36. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15.02.2012, č. k. 28K/17/2005-Že-1078, o zbavení žalovanej funkcie správcu konkurznej podstaty podľa súdu prvej inštancie nemalo vplyv na začatie plynutia premlčacej lehoty, pretože zbavenie funkcie sa neprejavilo v majetkovej sfére úpadcu vo forme jeho zníženia. Nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o zbavení žalovanej funkcie správcu dňa 11.05.2012 sa novým správcom konkurznej podstaty stal žalobca, ktorý následne uplatnil voči žalovanej nárok na náhradu škody žalobou.
  37. V súvislosti s odkladným účinkom trestného konania a začatím plynutia premlčacej doby súd prvej inštancie vyhodnotil, že nárok na náhradu škody uplatnil opatrovník v adhéznom konaní, v ktorom bol ustanovený za opatrovníka uznesením právoplatným dňa 21.02.
  38. Počas trestného konania premlčacia doba spočívala a začala opäť plynúť po právoplatnosti trestného konania dňa 28.05.
  39. Vyhlásenie konkurzu na CI HOLDING nastalo počas obdobia, kedy v dôsledku odkladného účinku trestného konania premlčacia doba neplynula. Plynúť začala dňa 28.05.2015 a žaloba bola podaná dňa 14.03.2016, teda pred uplynutím objektívnej trojročnej aj subjektívnej dvojročnej premlčacej doby.
  40. Žalovaná ohľadom premlčania a neúčinného uplatnenia nároku na náhradu škody opatrovníkom v adhéznom konaní namietla, že mohla nastať situácia, kedy by v konaní bol už ustanovený nový správca. Nakoľko žalovaná v konaní nepredložila žiaden dôkaz na podporu svojho tvrdenia, súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu, kedy opatrovník ustanovený pre trestné konanie uznesením právoplatným dňa 21.02.2012 uplatnil voči žalovanej nárok na náhradu škody, pričom uznesenie o ustanovení žalobcu ako nového správcu konkurznej podstaty bolo právoplatné dňa 11.05.
  42. Uplatnenie náhrady škody v adhéznom konaní malo podľa názoru súdu prvej inštancie pre premlčanie zásadný význam v tom, že tento nárok bol uplatnený a až do ukončenia adhézneho konania premlčacia doba vzhľadom na tento nárok neplynula. Samotné uplatnenie nároku v adhéznom konaní súd prvej inštancie neposúdil ako moment, od ktorého sa odvíja začatie plynutia premlčacej doby, pretože k nemu prišlo v období pred vyhlásením konkurzu na CI HOLDING. Súd sa ďalej zaoberal tým, aké postavenie má opatrovník úpadcu v adhéznom konaní a či uplatnenie nároku na náhradu škody opatrovníkom je voči úpadcovi účinné aj vzhľadom na to, že v jeho mene koná správca konkurznej podstaty. Súd prvej inštancie nemal pochybnosti o tom, že v čase uplatnenia nároku na náhradu škody opatrovníkom v adhéznom konaní bola správkyňou konkurznej podstaty úpadcu ešte stále žalovaná. Konkrétny deň uplatnenia pritom podľa súdu prvej inštancie relevantný nebol, keďže začiatok plynutia premlčacej doby súd ustálil vzhľadom na inú skutočnosť.
  43. Súd prvej inštancie sa zaoberal ďalej tým, či sú splnené predpoklady pre vznik zodpovedanosti žalovanej za škodu v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorými sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nimi a zavinenie žalovanej.
  44. Ako nespornú súd prvej inštancie vyhodnotil skutočnosť, že žalovaná investovala peniaze úpadcu, získané zo speňaženia konkurznej podstaty a z inej činnosti správcu do nákupu zmenky vystavenej spoločnosťou CI HOLDING vo výške 1.327.756,75 Eur. Podľa súdu prvej inštancie ZKV ponechal na odbornom zvážení správcu konkurznej podstaty, akým spôsobom bude nakladať s peniazmi, ktoré získal ako výťažok speňaženia konkurznej podstaty. Povinnosťou správcu konkurznej podstaty bolo však zabezpečiť, aby tieto peniaze určené pre veriteľov boli bezpečne uschované do doby, kým ich správca nevyplatí veriteľom na základe rozvrhového uznesenia. Pri plnení uvedenej povinnosti bol zo zákona správca konkurznej podstaty povinný postupovať s odbornou starostlivosťou. Súd prvej inštancie zotrval na právnom závere, že práve povinnosť správcu postupovať pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou, výslovne upravená v ust. § 8 ods. 2 ZKV, bola žalovanou porušená.
  45. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za nesporne preukázané, že v prejednávanom spore správkyňa konkurznej podstaty (žalovaná) speňažila majetok úpadcu, z čoho získala finančné prostriedky, ktoré boli určené na rozdelenie veriteľom úpadcu. Tieto finančné prostriedky boli zložené na účte v banke, vedenom v Unicredit Bank Slovakia a.s., pobočka Banská Bystrica, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Správkyňa ich opakovane investovala do zmenkových obchodov s obchodnou spoločnosťou CI HOLDING. ZKV však neoprávňuje správcu konkurznej podstaty investovať prostriedky konkurznej podstaty do podnikania tretích osôb, neoprávňuje ho ani nakupovať cenné papiere, ktoré sú už zo svojej podstaty rizikovými cennými papiermi. Napriek tomu, že taký postup správcu konkurznej podstaty zákon o konkurze a vyrovnaní výslovne nezakazuje, neznamená to, že je na takúto činnosť oprávnený.
  46. Súd prvej inštancie skonštatoval, že správca konkurznej podstaty nemôže použiť peniaze úpadcu akýmkoľvek spôsobom podľa svojej ľubovôle. Zákon o konkurze a vyrovnaní správcovi výslovne ukladá povinnosť majetok v konkurznej podstate speňažiť a rozdeliť veriteľom na základe rozvrhového uznesenia konkurzného súdu. Opätovné zamenenie peňazí za majetok (akýkoľvek), by predpokladalo jeho opätovné speňaženie. To znamená, že ak z peňazí v konkurznej podstate správca kúpi v mene úpadcu zmenku, túto zmenku musí opäť speňažiť. Opakované speňažovanie majetku a nadobúdanie majetku z peňazí v konkurznej podstate je však podľa súdu prvej inštancie v príkrom rozpore so základnou povinnosťou správcu majetok speňažiť. Uvedeným postupom správcu dochádza podľa súdu prvej inštancie k popretiu účelu jeho funkcie, pričom zákon o konkurze a vyrovnaní opätovné nadobúdanie majetku za peniaze získané speňažením nepripúšťa.
  47. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie ustálil, že žalovaná, v postavení správcu konkurznej podstaty úpadcu, porušila povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou, čo sa prejavilo tým, že bola povinná finančné prostriedky získané speňažením spravovať a chrániť až do rozdelenia veriteľom, v čom je implicitne skrytý zákaz nakladať s nimi v rozpore s týmto zákonným určením. Správca konkurznej nie je oprávnený podnikať s majetkom v konkurznej podstate. Nie je ani oprávnený peniaze z konkurznej podstaty, ktoré sú v zmysle zákona určené na rozdelenie veriteľom použiť na nákup nového majetku úpadcu.
  48. Odkúpením zmenky správkyňa dosiahla, že sa úpadca stal veriteľom spoločnosti CI HOLDING ako zmenkového dlžníka, ktorému poskytol svoje peňažné prostriedky. Správca konkurznej podstaty však nie je oprávnený požičiavať peniaze konkurznej podstaty a vytvárať tak úpadcovi nových dlžníkov. Naopak, jeho povinnosťou je prijať všetky plnenia úpadcových dlžníkov, ktoré mu majú na základe ich vzájomných právnych vzťahov plniť. Z uvedeného dôvodu sa v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. g/ ZKV vyhlásením konkurzu stávajú nesplatné pohľadávky a záväzky splatnými, aby úpadcovi ako veriteľovi mohli byť vyplatené všetky jeho pohľadávky. Je v rozpore so ZKV, aby úpadca vstupoval už po vyhlásení konkurzu do nových právnych vzťahov.
  49. Okrem iného súd prvej inštancie upozornil, že investícia sumy vo výške 1.327.756,75 Eur do jediného cenného papiera od jediného emitenta zo strany správcu konkurznej podstaty je vysokorizikovým konaním, ktoré sa rozhodne nedá vyhodnotiť ako odborná starostlivosť. Správkyňa zároveň o zámere vykonať rizikový obchod vopred neinformovala veriteľský výbor, ani konkurzný súd. Ak by aj mala správkyňa súhlas veriteľov daný vopred, pred vykonaním zmenkových obchodov, podľa súdu prvej inštancie by to nič nemenilo na tom, že svoju právnu povinnosť porušila a že za to nesie zodpovednosť. Správca je povinný vyhodnocovať s odbornou starostlivosťou pokyny veriteľov a ich súhlas s protiprávnym úkonom ho nezbavuje zodpovednosti za škodu z neho vzniknutú. Na pokyn veriteľského výboru, ktorý by správca vyhodnotil ako protiprávny, by bol správca povinný na protiprávnosť pokynu a na riziká, ktoré z neho vyplývajú, upozorniť. V konečnom dôsledku je to on, kto nesie zodpovednosť a môže čeliť sankčným následkom. Uvedené platí podľa súdu prvej inštancie aj v prípade, ak by zlyhal dohľad súdu (čo v tomto prípade nebolo preukázané), ktoré by zakladalo nárok na náhradu škody voči štátu, ale nezbavilo by to správkyňu zodpovednosti za výkon jej funkcie, iba by to mohlo mať vplyv na posúdenie miery jej zavinenia.
  50. Argumentáciu žalovanej ohľadom solventnosti spoločnosti CI HOLDING súd prvej inštancie vyhodnotil ako chybu v úsudku žalovanej. Uvedenú obranu žalovanej o bonite spoločnosti CI HOLDING súd prvej inštancie posúdil ako nedôvodnú, keďže záväzky, ktoré uhrádzala spoločnosť CI HOLDING zrejme neboli realizované z jej zdrojov, ale získavala ich formou úverov alebo práve vystavovaním zmeniek. V závere súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ správca použije výťažok zo speňažovania majetku v rozpore s účelom zákona, v dôsledku čoho nie je možné rozdeliť ho veriteľom, nemôže sa jednať o postup vykonaný ani s bežnou, nieto s odbornou starostlivosťou.
  51. K ďalšiemu predpokladu účinného uplatnenia nároku na náhradu škody, a to či z protiprávneho konania žalovanej vznikla žalobcovi škoda. Súd prvej inštancie zistil, že majetok úpadcu sa v dôsledku konania žalovanej znížil o sumu, ktorú investovala do nákupu zmenky, pretože CI HOLDING ako vystaviteľ zmenky úpadcovi finančné prostriedky nevrátil. Žalovanej sa podarilo vzniknutú škodu znížiť o peňažné prostriedky v rozsahu 339.139,15 Eur, ktoré vymohla na základe zabezpečovacích prostriedkov. Vyhlásením konkurzu na vystaviteľa zmenky však bolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že tento je platobne neschopný. Vymáhanie plnenia zo zabezpečovacích prostriedkov bolo týmto znemožnené nástupom právnych účinkov vyhlásenia konkurzu na zmenkového dlžníka. Ďalšie plnenie zo strany zmenkového dlžníka tak do konkurznej podstaty viac nebolo poskytnuté, čím žalobcovi vznikla škoda. Škoda sa prejavila v majetkovej sfére úpadcu tým, že peniaze získané speňažením konkurznej podstaty v konkurznej podstate nie sú. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na širší rozmer následku konania žalovanej, ktorý sa prejavil nie len v majetkovej sfére úpadcu, ale aj v tom, že nie je možné finančné prostriedky získané speňažením majetku úpadcu pomerne rozdeliť medzi veriteľov, ktorí si riadne prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu, čím sa do pozície poškodených dostali všetci veritelia.
  52. Príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti postupovať pri správe majetku v konkurznej podstate s odbornou starostlivosťou je daná tým, že k zníženiu majetku úpadcu došlo práve v dôsledku toho, že finančné prostriedky získané speňažením jeho majetku, boli prevedené v zmenkovom obchode na spoločnosť CI HOLDING, ktorá uvedené finančné prostriedky nevrátila. To znamená, že nebyť porušenia právnej povinnosti (nákup zmenky) žalovanou nedošlo by k zníženiu majetku úpadcu.
  53. Príčinou vzniku škody nebolo zriadenie zabezpečenia na vymoženie plnenia zo zmenky, ani jeho následné zlyhanie, ale investovanie finančných prostriedkov. Realizácia zabezpečovacích prostriedkov potom mala vplyv na moment, kedy došlo ku prejaveniu sa škody v majetkovej sfére úpadcu (keď bolo zrejmé, že sa už zabezpečovacie prostriedky v dôsledku vyhlásenia konkurzu na spoločnosť CI HOLDING nebudú môcť realizovať) a na výšku škody, ktorá sa znížila o prostriedky získané zo zabezpečenia.
  54. V súvislosti s podmienkou zavinenia súd prvej inštancie zobral do úvahy, že žalovaná vzhľadom na výkon činnosti správcu a advokáta vedela, že jej povinnosťou je speňaženie majetku v konkurznej podstate a rovnako vedela, že finančné prostriedky získané speňažením sú určené na rozdelenie veriteľom úpadcu. Ako osoba odborne zdatná si musela byť vedomá, že peniaze úpadcu je možné použiť výlučne v súlade so ZKV. Súd prvej inštancie upriamil pozornosť na to, že ZKV v žiadnom zo svojich ustanovení neumožňuje správcovi, aby investoval prostriedky získané speňažením majetku do zmenky (alebo akéhokoľvek iného druhu majetku). Naopak mu prikazuje, zabezpečiť ich rozdelenie veriteľom. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná vedome postupovala v rozpore so spôsobom, ktorý je v zákone upravený.
  55. Žalovaná si vzhľadom na svoje vzdelanie mala byť vedomá, že zmenka je cenný papier, s ktorým je spojené riziko, že vystaviteľ za zmenku jej majiteľovi nezaplatí. Napriek tomu, vedome investovala peňažné prostriedky určené na rozdelenie pre veriteľov, dovtedy bezpečne uložené na účte v banke, do cenného papiera spojeného s rizikom straty. Bez primeraných dôvodov sa spoliehala na to, že zmenkový obchod bude úspešný a peňažné prostriedky sa do konkurznej podstaty vrátia. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že sa v danom prípade jednalo o konanie žalovanej pri forme zavinenia, tzv. vedomej nedbanlivosti. Úmyselné zavinenie nebolo v priebehu konania podľa súdu prvej inštancie preukázané.
  56. Námietku žalovanej, že žalobca mal pokračovať vo vymáhaní zabezpečených prostriedkov voči zmenkovému dlžníkovi (CI HOLDING) a v takom prípade by škoda nebola vznikla, súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože vzhľadom na vyhlásenie konkurzu na zmenkového dlžníka už nebolo možné reálne uplatniť nároky úpadcu v exekučných konaniach. Za nedôvodné považoval súd prvej inštancie aj námietky žalovanej súvisiace s dôvodmi, pre ktoré sa CI HOLDING dostal do konkurzu (vyhlásenie default zo strany Poštovej banky). Objektívne dôvody, ktoré vyvolali platobnú neschopnosť na strane zmenkového dlžníka sú v tomto konaní irelevantné, pretože žalovaná nemala v prvom rade do zmenky investovať peňažné prostriedky z konkurznej podstaty.
  57. Výšku škody súd prvej inštancie určil ako rozdiel medzi sumou, ktorú žalovaná v mene úpadcu investovala do zmenkového obchodu vo výške 1.327.756,75 Eur a sumou, ktorú žalovaná vymohla v prospech úpadcu vo výške 339.139,15 Eur, čím ustálil škodu na sumu vo výške 988.617,60 Eur.
  58. Súd prvej inštancie zobral do úvahy aj oslobodzujúce rozhodnutie Najvyššíieho súdu SR zo dňa 18.01.2017, sp. zn. 3Tdo/9/2016, ktorým bolo zrušené pôvodné rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, ktorým bola žalovaná uznaná vinnou. S prihliadnutím na konkurzné právo a občianske právo podľa názoru súdu prvej inštancie došlo k porušeniu povinnosti explicitne vyjadrenej v ZKV, a preto vyhodnotil správanie žalovanej odlišne od citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v trestnej veci.
  59. Súd prvej inštancie v rámci svojho odôvodnenia poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.10.2011, sp. zn. 4Obo/86/2011, z ktorého vyplýva, že postup bývalého správcu, ktorý vložil finančné prostriedky patriace do konkurznej podstaty do subjektu, u ktorého nebola zabezpečená ich návratnosť a takýmto postupom spôsobil aj prieťahy v konkurznom konaní, možno považovať za dôvod pre zbavenie funkcie, ďalej na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 03.08.2010, sp. zn. 1Obo/98/2010, podľa ktorého ukladanie peňažných súm na účty v bankách je tiež dovolenou praxou, pričom investovanie do súkromných spoločností je porušením povinnosti výkonu funkcie s odbornou starostlivosťou, a teda dôvodom na zbavenie správcu jeho funkcie.
  60. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonnom stanovenej lehote odvolala žalovaná, ktorá argumentovala tým, že súd prvej inštancie nerešpektoval záväzný právny názor odvolacieho súdu ako ani povinnosti (doplnenie dokazovania), na ktoré ho zaviazal v zrušujúcom rozhodnutí odvolací súd. Podľa žalovanej súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil celoplošným zistením rozhodujúcich skutočností podľa princípov procesného útoku a procesnej obrany v zmysle ust. § 151 C. s. p., ktoré pre súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku boli jediným prostriedkom (ignoroval navrhnuté dökazy v poslednom vyjadrení a ostatné dôkazy pôvodne navrhnuté, napr. vo vyjadrení zo dňa 22.11.2016, ako aj iné všetky námietky, ktoré v odôvodnení odvolací súd uviedol), ktoré tvorili základ rozhodnutia. Žalovaná považuje celý napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za zmätočný a arbitrárny.
  61. Ďalej žalovaná namietla znenie žaloby, ktorá podľa nej nemá zákonné náležitosti podľa ust. § 132 ods. 1 C. s. p., pravdivé a úplne opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na žalobu podanú pôvodne v čase, kedy bola ešte právoplatne uznaná vinnou z prečinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa ust. § 238 Trestného zákona, za ktorý bola odsúdená na trest odňatia slobody v rozsahu 16 mesiacov s podmienečným odkladom na 5 rokov a bol jej uložený aj trest zákazu činnosti. Predmet žaloby bol podľa žalovanej naformulovaný podľa skutkového odôvodnenia a doslovného prevzatia skutkového vymedzenia „výroku" odsudzujúceho rozsudku zo dňa 25.11.2014, sp. zn.: 2T/51/
  62. Súd prvej inštancie nebral do úvahy zákonnú povinnosť žalobcu nanovo formulovať skutok, z ktorého nárok vyplýva tak, ako to vyžaduje ust. § 132 ods. 1 C. s. p., lebo otázka viazanosti tým, že bol spáchaný trestný čin a z neho plynúca protiprávnosť konania, vznik škody, prípadne príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou už v dôsledku oslobodzujúceho rozsudku pominula a skutok bolo treba formulovať nanovo. Žalovaná trvá na tom, že došlo v priebehu súdneho konania k podstatnej zmene okolností (oslobodzujúce rozhodnutie), čím vznikla potreba zmeny žaloby, pretože výroková časť skutku v trestnom konaní stratila význam a poukázala na ust. § 140 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Napriek podstatnej zmene rozhodujúcich skutočností, ktoré nárok odôvodňujú, žalobný návrh zostal v žalobe nedotknutý. Ak teda žiadne rozhodujúce skutočnosti žalobca netvrdil a nedomáha sa ich vykonania, žalovaná zastáva názor, že súdu neostáva nič iné, len v tomto obmedzenom rozsahu existujúcich skutkových tvrdení posúdiť vec meritórne a žalobu zamietnuť.
  63. Vo vzťahu k otázke premlčania považuje žalovaná záver súdu prvej inštancie za nesprávny. Udalosť, z ktorej škoda vznikla, je podľa nej uzavretie zmenkového obchodu 31.07.
  64. Splatnosť tejto zmenky bola 12.10.
  65. Škoda vznikla v momente, keď podľa tvrdenej protiprávnosti finančné prostriedky opustili sféru úpadcu (znížil sa jeho majetok), čo bolo nasledujúci deň 01.08.
  66. Rozhodujúcou skutočnosťou pre uplatnenie náhrady škody je, kedy a či v trestnom konaní kolízny opatrovník, ktorý bol ustanovený uznesením Okresným súdom Banská Bystrica zo dňa 06.02.2012, sp. zn: 0Tp/18/2012, ktoré sa stalo právoplatné dňa 21.02.2012, uplatnil v prípravnom konaní nárok na náhradu škody a či sa tak stalo zákonným spôsobom, keď nový správca (žalobca) bol ustanovený podľa zverejnenia v Obchodnom vestníku dňa 20.02.2012 a či v čase uplatnenia mal takýto úkon urobiť nový správca alebo kolízny opatrovník za predpokladu, že ustanovením nového správcu zanikla funkcia kolízneho opatrovníka zo zákona, lebo nový správca bol oprávnený plnohodnotne konať v mene úpadcu. Na návrh na vykonanie dôkazu trestným spisom v tejto súvislosti súd prvej inštancie podľa žalovanej nereagoval. Vykonaním uvedeného dôkazu by došlo k zisteniu, či bol nárok na náhradu škody uplatnený kolíznym opatrovníkom v adhéznom konaní. Inými slovami, či bol kolízny opatrovník osobou v tom čase oprávnenou konať v mene úpadcu. Uvedené má podľa žalovanej vplyv na plynutie premlčacej doby. Ak by sa preukázalo, že kolízny opatrovník v prípravnom konaní nárok uplatnil, hoci ho uplatniť nemal a pred začatím hlavného pojednávania ho uplatnil nový správca, ani v tomto prípade sa v začatom konaní riadne nepokračovalo. V takom prípade by premlčacia doba riadne plynula. Žalovaná trvá na tom, že uvedené skutočnosti bolo potrebné dôkazmi zistiť, pričom neobstojí argument súdu prvej inštancie, že tieto dôkazy mala povinnosť predložiť žalovaná ako účastníčka trestného konania. Žalovaná zdôraznila, že trestným spisom nedisponuje. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať označený dôkaz, aby sa s ním súd riadne vysporiadal.
  67. Svoj nesúhlas žalovaná vyjadrila aj v súvislosti so záverom súdu prvej inštancie o tom, že poskytnutím finančných prostriedkov na základe zmenkového obchodu nevznikla škoda, pretože úpadca získal zmenku, ktorá má svoju hodnotu. Tvrdenú nesprávnosť žalovaná odôvodnila tým, že nominálne zmenka takúto hodnotu mala, ale jej vymoženie nebolo jednoznačné.
  68. Žalovaná považovala za potrebné dať do pozornosti odvolaciemu súdu, že porušenie právnej povinnosti musí byť zrejmé z predpisu lex specialis, ktorým je zákon o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV") a musí ísť o takú povinnosť, ktorá jej určuje zákaz takéhoto konania, ktoré by bolo v rozpore s jednotlivými ustanoveniami vo vzt'ahu k ust. § 8 ods. 2 ZKV alebo prikazuje iné konanie. Na doplnenie žalovaná uviedla, že finančné prostriedky poskytnuté do zmenkového obchodu boli účelovo viazané výlučne na nákup štátnych dlhopisov. Poskytnutie prostriedkov na nákup štátnych dlhopisov je „absolútne bezpečnou finančnou operáciou", ktorá nenesie žiadne riziká. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná zastáva názor, že zavinenie vyhodnotené súdom prvej inštancie nebolo na mieste. Súd prvej inštancie si vytvoril svoju vlastnú konštrukciu vedomej nedbanlivosti bez toho, aby si zaobstaral skutkový podklad k takémuto záveru.
  69. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril intervenient na strane žalovanej spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, Bratislava prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu s tým, že nerešpektovanie ust. § 470 ods. 2 C. s. p. zo strany súdu prvej spočívajúce v nevykonaní doplnenia a zopakovania dokazovania súdom prvej inštancie sa napadnutý rozsudok javí ako nesprávny a nezákonný. Prvoinštančný súd nevykonal dokazovanie srnerujúce k zisteniu skutkového stavu ohľadne žalobcom uplatňovaného nároku na účely korektného posúdenia otázky premlčania a splnenia predpokladov vzniku jeho prípadného nároku na náhradu škody, a preto sa intervenient stotožňuje s právnym názorom žalovanej ohľadne zmätočnosti a arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Súhlas intervenient vyjadril aj s namietkou žalovanej týkajúcou sa nedostatkov podanej žaloby vzhľadom na zmenu podstatných okolností a premlčaním samotného nároku na náhradu škody. Intervenient zastáva názor zhodne so žalovanou, že žalobcom uplatňované právo je premlčané, a keďže zmenka bola splatná dňom 12.10.2009, tak najneskôr nasledujúci deň začala plynúť objektívna premlčacia doba. Rovnako intervenient považuje za potrebné vysporiadať sa zo strany súdu s otázkou, či bol kolízny opatrovník v rámci trestného konania osobou oprávnenou na uplatnenie nároku na náhradu škody v mene úpadcu.
  70. Podľa názoru intervenienta sa súd prvej inštancie dostatočne nevysporiadal s odkladným účinkom adhézneho konania vo vzťahu k žalovanému nároku vzhľadom ku skutkovému stavu ako ho sám zistil. Ak prijal záver, že udalosťou, z ktorej škoda vznikla, je až moment vyhlásenia konkurzu na zmenkového dlžníka (Cl HOLDING), jeho úsudok o účinkoch uplatnenia náhrady škody voči žalovanej v adhéznom konaní nemôže byť správny za predpokladu, že premlčacia doba podľa ust. § 112 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplynie, pokiaľ veriteľ uplatní právo v premlčacej dobe. V takom prípade by podľa intervenienta nemalo uplatnenie náhrady škody v adhéznom konaní žiadny účinok na plynutie premlčacej doby. Závery súdu prvej inštancie obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia považuje intervenient za predčasné, nepresvedčivé a nepresné, kedže súd vychádzal z neúplne zisteného skutkového stavu, nakoľko žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal naplnenie predpokladov vzniku nároku na náhradu škody.
  71. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý sa s podaným odvolaním nestotožnil v celom rozsahu. Žalobca považuje odvolanie žalovanej s poukazom na absenciu riadnej špecifikácie odvolacích dôvodov za zmätočné. V napadnutom rozhodnutí sa podľa jeho názoru súd prvej inštancie podrobne vysporiadal s nedostatkami predchádzajúceho rozhodnutia, ktoré boli vytknuté odvolacím súdom. K námietke žalovanej ohľadom nedoplnenia a nezopakovania dokazovania súdom prvej inštancie žalobca uviedol, že žalovaná bola v opakovanom prvoinštančnom konaní pasívna, keď na preukázanie svojich tvrdení nezadovážila do konania žiaden relevantný dôkaz. Vykonanie dôkazu pripojením trestného spisu žalovaná navrhla ešte vo svojom podaní zo dňa 22.11.
  72. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že mala dostatočný časový priestor na to, aby do trestného spisu nahliadla, urobila kópie relevantných dokumentov, a tak predložila súdu prvej inštancie dôkazy potrebné pre jej účinnú obranu v konaní.
  73. Žalobca vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovanej, že súd prvej inštancie nedoplnil dokazovanie. Podľa jeho názoru si súd prvej inštancie túto povinnosť splnil tým, že pripustil dôkazy, ktoré strany sporu do konania predložili. Skutočnosť, že žalovaná v priebehu konania nepredložila ňou navrhované dôkazy, ale len navrhla ich zadováženie súdom prvej inštancie a až následne ich vykonanie, je podľa žalobcu v rozpore zo zásadami civilného sporového konania. Pokiaľ by súd takémuto návrhu žalovanej vyhovel, nepochybne by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces zo strany súdu vo vzťahu k žalobcovi. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná nedostatočne označila, aké listiny z trestného spisu majú byť predmetom dokazovania. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná bola priamou účastníčkou trestného konania, ktorá by mala mať prístup k trestnému spisu, vykonanie navrhovaného dôkazu súdom prvej inštancie nepovažuje žalobca za účelné, hospodárne ani spravodlivé. Dôkaz navrhnutý žalovanou mal slúžiť na jej prospech, preto ani žalobca alebo súd nie sú povinní na unesenie dôkazného bremena namiesto žalovanej.
  74. V súvislosti s vymedzením skutku v podanej žalobe, ako aj z celého konania pred súdom prvej inštancie je podľa žalobcu zrejmé, čo je predmetom konania, čoho sa žalobca domáha a na základe, akých skutočností. Skutočnosť, že žalovaná bola oslobodená spod obžaloby v trestnom konaní nemá za následok nemožnosť žalobcu vymáhat' od nej náhradu škody, ktorú spôsobila porušením svojej povinnosti v rámci civilného práva. Žalovaná vo svojich vyjadreniach opisuje rozhodnutia trestných súdov vrátane konečného rozhodnutia o oslobodení spod obžaloby, avšak neustále opomína skutočnosť, že zakaždým trestný súd odkázal poškodeného (žalobcu) s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Trestný súd skonštatoval, že skutok, ktorý sa žalovanej kládol za vinu nie je trestným činom v intenciách trestného práva, avšak mal za preukázanú skutočnost', že v majetkovej sfére žalobcu ku škode jednoznačne došlo. Z písomných vyjadrení žalobcu je zrejmé, aké konanie a skutky žalovanej viedli k vzniku škody. Žalobca trvá na tom, že sa súd prvej inštancie relevantne vysporiadal s oslobodzujúcim rozsudkom vydaným v trestnom konaní vo vzťahu k žalovanej. Uvedená skutočnosť však podľa žalobcu nemala za následok potrebu zmeny žalobného návrhu. Bez ohľadu na výsledok trestného konania došlo v majetkovej sfére úpadcu ku vzniku škody vo výške 988.617,60 Eur.
  75. Žalobca sa nestotožnil s názorom žalovanej, že škoda vznikla v rovnakom čase ako sa žalovaná dopustila protiprávneho konania. Splatnosťou zmenky sa škoda v majetkovej sfére úpadcu neprejavila. Tá sa prejavila až skutočnosťou, že exekučné konania vedené voči spoločnosti Cl HOLDING ako dlžníka úpadcu boli vyhlásením konkurzu na jeho majetok ex lege podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii zastavené. Týmto momentom pominula akákoľvek možnosť na uspokojenie pohľadávky žalobcu. V suvislosti s uvedenou argumentáciou žalobca poukázal na rozhodnutie publikované v zbierke rozhodnutí pod R 38/1975, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky pod sp. zn. 25Cdo/2232/2005 z 26.10.2005, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky pod sp. zn. 25Cdo/490/2006 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky pod sp. zn. 25Cdo/2749/
  77. Žalobca zdôraznil, že po tom, ako sa dozvedel o právoplatnom skončení trestného konania, v ktorom bola riadne uplatnená škoda voči žalovanej, riadne pokračoval s uplatnením nároku na náhradu škody v civilnom konaní. Pozornosť žalobca upriamil na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republika zo dňa 13.11.2008, sp. zn. 21Cdo/2958/2007, a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.02.2012, sp. zn. 1Cdo/43/2010, podľa ktorého, „ak nedošlo v trestnom konaní k uloženiu povinnosti nahradiť poškodenému uplatnenú náhradu škody, má poškodený možnosť uplatniť si nárok na náhradu škody v civilnom konaní v premlčacej dobe, ktorej beh pokračuje po skončení trestného konania, o ktorom bol poškodený upovedomený, až do jeho úplného vyčerpania. Poškodený v konaní riadne pokračuje aj vtedy, ak po skončení trestného konania v primeranej dobe pokračuje v civilnom súdnom konaní. Určenie tejto primeranej lehoty bude vždy otázkou okolností jednotlivého prípadu." Žalobca trvá na tom, že v primeranej dobe pokračoval v civilnom súdnom konaní tým, že podal proti žalovanej predmetnú žalobu na náhradu škody.
  78. Ďalej žalobca upozornil, že uznesenie o ustanovení žalobcu do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu síce bolo zverejnené v Obchodnom vestníku v deň 20.02.2012, avšak proti tomuto uzneseniu konkurzného súdu sama žalovaná podala odvolanie, o ktorom rozhodoval Naivyšší súd SR, ktorý uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako konkurzného súdu, potvrdil. Žalobca bol ustanovený do funkcie až nasledujúci deň po zverejnení uvedeného rozhodnutia Naivyššieho súdu SR v obchodnom vestníku č. 90/2012 zo dňa 11.05.
  79. Zároveň žalovaná opomína skutočnost', že nie je v silách žiadnej osoby v konkrétny deň ustanovenia do funkcie správcu získať prehľad a poznatky ohľadom všetkých konaní a nárokov súvisiacich s konkurzom. Žalovaná bola povinná odovzdať žalobcovi spisovú dokumentáciu úpadcu, ako aj oboznámiť ho o stave konkurzu, čo urobila až s odstupom času po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Z uvedeného dôvodu žalobca trvá na tom, že nie je logicky prijateľné a ani možné deň 20.02.2012 považovať za rozhodujúci moment, kedy malo byť žalobcovi známe, kto za škodu zodpovedá a v akej výške škoda vznikla.
  80. V súvislosti s argumentáciou žalovanej, že investovala do štátnych dlhopisov žalobca považoval za potrebné uviesť na pravú mieru, že žalovaná investovala peňažné prostriedky do zmenky. Podmienenie tejto investície vo vzťahu k Cl HOLDING ju podľa žalobcu nezbavuje zodpovednosti. Takéto konanie nie je konaním s odbornou starostlivosťou. Tvrdenie žalovanej týkajúce sa investovania do štátnych dlhopisov, ktoré je bezpečné, vyvracia skutočnosť, že v majetkovej sfére úpadcu bola týmto jej konaním spôsobená škoda vo výške 988.617,60 Eur.
  81. Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu poukázala na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 20.06.2019, sp. zn. 63Cbi/25/2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.08.
  82. Predmetom uvedeného konania bola obdobná vec totožného právneho posúdenia, ktoré sa týkalo skutočnosti, že nedošlo k zmene (úprave) rozhodujúcich skutočností v žalobe napriek tomu, že aj v tejto veci bol žalovaný následne po podaní žaloby spod obžaloby oslobodený. Žalobca na túto skutočnosť nereagoval, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Svoj záver súd odôvodnil tým, že neboli uvedené relevantné skutočnosti pri vymedzení skutkového stavu, z ktorých by bol jednoznačný hmotnoprávny dôvod uplatňovaného nároku.
  83. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd") [§ 470 ods. 1, ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.")], po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( § 362 ods. 1 C. s. p. ), žalovanou ako oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 a § 356 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.), nakoľko nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, a prejednal odvolanie podľa § 379 C. s. p. Odvolací súd dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné, keďže smeruje proti vecne správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie.
  84. Najvyšší súd ako súd odvolací je viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom (§ 380 ods. 1, § 383 C. s. p.).
  85. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na náhradu škody. V danom prípade bolo preukázané, že žalovaná v postavení správcu konkurznej podstaty úpadcu INTERWOOD a.s., bez súhlasu konkurzného súdu a veriteľského výboru, investovala do zmenkových obchodoch kúpou a predajom zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING finančné prostriedky získané zo speňaženia podstaty a inej činnosti správcu, ktoré mali slúžiť na pomerné uspokojenie veriteľov. Žalovaná vo vzťahu k zmenke zo dňa 31.07.2009, splatnej dňa 12.10.2009, v hodnote 1.327.756,75 Eur využitím zákonných a iných práv, ktoré sa k zmenke viazali, vymohla v exekučných konaniach voči CI HOLDING v prospech podstaty sumu vo výške 339.139,15 Eur. Z uvedeného dôvodu bola predmetom konania náhrada škody vo výške rozdielu medzi investovanými prostriedkami vo výške 1.327.756,75 Eur a vymoženou sumou 339.139,15 Eur, tzn. 998.040,98 Eur. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že nárok na náhradu škody bol ešte pred podaním žaloby na súd uplatnený v rámci adhézneho konania C.. P., kolíznym opatrovníkom úpadcu, ustanoveným na základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 06.02.2012, sp. zn. 0Tp/18/2012, právoplatného dňa 21.02.
  86. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 15.02.2012, sp. zn. 28K/17/2005-Že, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 20.02.2012 a právoplatným dňa 11.05.2012, zbavil žalovanú funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu a namiesto nej ustanovil za správcu konkurznej podstaty úpadcu žalobcu. Uznesenie o vyhlásení konkurzu na CI HOLDING bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 105/2012 dňa 01.06.2012 a právoplatnosť nadobudlo dňa 02.06.
  87. Trestné konanie vedené voči žalovanej bolo skončené dňa 27.05.
  88. Následne bol vo vžťahu k žalovanej vydaný oslobodzujúci rozsudok Najvyššíieho súdu SR zo dňa 18.01.2017, sp. zn. 3Tdo/9/
  90. V odvolaní žalovaná namieta, že súd prvej inštancie pri vydaní napadnutého rozsudku nepostupoval v súlade s ust. § 391 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Na základe uvedeného ako aj s prihliadnutím na to, že súd prvej inštancie nedoplnil ani nezopakoval dokazovanie, je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa žalovanej zmätočný a arbitrárny. Týmto mala žalovaná za naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ C. s. p.
  91. Odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na to, že napriek zrušujúcemu uzneseniu Najvyššieho súdu SR zo dňa
  92. februára 2019, č. k. 2Obo/13/2017-438, v ktorom sa tento nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie obsiahnutom v rozsudku zo dňa
  93. mája 2017, č. k. 44Cbi/1/2016-219, Najvyšší súd SR pripustil možnosť, že pokiaľ súd prvej inštancie po doplnení dokazovania dospeje k právnemu názoru, že prípadná pohľadávka žalobcu nie je premlčaná, bude sa v ďalšom zaoberať opätovne základnými predpokladmi vzniku všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti správcu konkurznej podstaty za spôsobenú škodu, a to porušením právnej povinnosti, vznikom škody a príčinnej súvislosti medzi porušením právnych povinností a vznikom škody, a svoje rozhodnutie i náležite odôvodní a vysporiada sa so všetkými námietkami, ktoré vzniesla žalovaná v podanom odvolaní, ako i intervenient na strane žalovanej.
  94. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku k doplneniu dokazovania uviedol s poukazom na ust. § 151 ods. 1 C. s. p. a ust. § 186 ods. 2 C. s. p., že skutočnosti, ktoré strany uviedli ako skutkové tvrdenia v priebehu konania a ktoré neboli druhou sporovou stranou popreté, považoval za nesporné (body 53-66 napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie), teda dokázané. K námietke žalovanej ohľadom vyhodnotenia nesporných tvrdení sporových strán za dokazovanie vykonané v minimálnom rozsahu, súd prvej inštancie zdôraznil, že civilné sporové konanie už nie je ovládané vyšetrovacou zásadou. Z uvedeného dôvodu súd pri zisťovaní skutkového stavu vykonáva dokazovanie iba tými dôkazmi, ktoré strany na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhnú alebo predložia, iba výnimočne je v zmysle § 185 ods. 2 C. s. p. oprávnený vykonať dôkazy aj bez návrhu sporovej strany, a aj to iba v rozsahu verejných registrov a zoznamov. Keďže k nesporným skutočnostiam súd dokazovanie nevykonáva, dokazovanie vykonal súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 21.05.2019 iba tými listinnými dôkazmi, ktoré strany na ňom predložili.
  95. Žalovaná vo svojom odvolaní tento postup súdu prvej inštancie namietla s poukazom na ust. § 470 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Pozornosť upriamila hlavne na ust. § 470 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
  96. Žalovaná argumentovala princípom ultraaktivity, že aj podľa dnešného procesného stavu sa vo vzt'ahu k procesnej obrane a koncentrácii tieto ustanovenia nepoužijú, lebo v minulosti neplatili, pokiaľ by boli v neprospech strany. Vystavenie skutkových zistení súdom prvej inštancie celoplošnému uplatneniu nových inštitútov bez toho, aby skúmal dovolenosť takéhoto postupu, ktorý postup ust. § 470 ods. 2 C. s. p. vylučuje, porušil zákonnú povinnosť viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu.
  97. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovanej bola žaloba zo dňa 04.03.2016 spolu s výzvou na vyjadrenie (č. l. 73 spisu) doručená súdom prvej inštancie dňa 07.06.2016, tzn. ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Vyjadrenie k žalobe žalovaná doručila súdu prvej inštancie dňa 15.07.2016 (č. l. 78 spisu), teda už za účinnosti Civilného sporového poriadku.
  98. Odvolací súd uvádza, že síce platí výnimka podľa ust. § 470 ods. 2 C. s. p., že sa sudcovská koncentrácia konania neuplatní v konaniach

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.