162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 21. marca 2019, Č.j. UPS/US1/SSVOPHN SSD/SOC/2019/4843-0002 Km, ktorým tento
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Skalica z 24. januára 2019, Číslo: SE3/AHNNVaŠSD/SOC/2019/7104-55, ktorým
2 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 417/2013 Z.z.“) a zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 601/2003 Z.z.“) žalobkyni znížil pomoc v hmotnej núdzi na sumu 117,40 eur mesačne od
Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.
3 písm. b/ bod 1 alebo 2 zákona č. 417/2013 Z.z. v znení účinnom do 31. marca 2019, respektíve
3 písm. b/ bod 2 alebo 3 zákona č. 417/2013 Z.z. v znení účinnom od 01. apríla 2019, ak žalobkyňa už mala ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa s akademickým titulom Mgr., respektíve či ide o vzdelávanie a prípravu na trh práce. V tejto súvislosti krajský súd uviedol, že zákon č. 417/2013 Z.z. v ustanovení § 12 explicitne stanovuje tri zákonné podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to externá forma štúdia, evidencia v zozname uchádzačov o zamestnanie a nedisponovanie vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa s tým, že pokiaľ čo i len jedna z týchto podmienok nie je splnená, aktivačný príspevok nemožno priznať. Zákon výslovne vylučuje z tejto kategórie tie osoby, ktoré v čase zvyšovania si kvalifikácie formou externého štúdia na vysokej škole už disponujú vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, čo je prípad žalobkyne. Žalobkyňa v čase zvyšovania si kvalifikácie formou štúdia organizovaného externou formou na vysokej škole už mala ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov v špecializácii náboženská výchova a etická výchova, pričom sama tvrdila, že z dôvodu jej uplatnenia na trhu práce si rozšírila pedagogické štúdium v špecializácii slovenský jazyk a literatúra. Práve z dôvodu, že žalobkyňa v čase zvyšovania si kvalifikácie už disponovala vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa nespĺňala jednu zo zákonných podmienok na priznanie aktivačného príspevku
3 písm. b/ bod 1 zákona č. 417/2013 Z.z. účinného do
3 písm. b/ bod 1 zákona č. 417/2013 Z.z. účinného do
3 písm. b/ bod 2 zákona č. 417/2013 Z.z. v znení účinnom do 31. marca 2019, nakoľko citované ustanovenie má pod účasťou na vzdelávaní a príprave pre trh práce na mysli iný druh vzdelávania. Tento záver vyplýva priamo z odkazu na ustanovenie § 46 zákona č. 5/2004 Z.z., v zmysle ktorého ide o vzdelávanie a prípravu na trh práce zabezpečované úradom práce, ústredím alebo právnickou alebo fyzickou osobou
1 písm. m/ (právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva alebo zabezpečuje činnosti
tohto zákona, najmä pri sprostredkovaní zamestnania, odborných poradenských službách, vzdelávaní a príprave pre trh práce), a to na základe uzatvorenej písomnej dohody s ústredím. Teda externé štúdium na vysokej škole sa na účely aktivačného príspevku
3 písm. b/ bod 2 zákona č. 417/2013 Z.z. účinného do
3 písm. b/ bod 1 zákona č. 417/2013 Z.z. v znení účinnom do
7. O trovách konania krajský súd rozhodol
1 tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal. II.
3 písm. b/ bod 2 môže občanovi v hmotnej núdzi vzniknúť nárok na priznanie aktivačného príspevku pri poberaní dávky v hmotnej núdzi iba v tom prípade, že sa občan zúčastňuje projektov v zmysle osobitných predpisov - zákona č. 5/2004 Z.z. Aktivačný príspevok bol žalobkyni priznaný a vyplácaný
3 písm. b/ bod 2 zákona č. 417/2013 Z.z. s účinnosťou od
ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a tiež na článok 39 ods. 4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky,
ktorého každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok s tým, že podrobnosti o právach
odsekov 1 až 4 ustanoví zákon (odsek 5), pričom týmto zákonom v predmetnej veci je zákon č. 417/2013 Z.z. upravujúci právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, osobitného príspevku a jednorazovej dávky. Tiež poukázal na body 19, 20, 22, 23 a 37 nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z
16.
1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17.
2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 18.
1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19.
2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 20.
1 písm. d/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
2 Správneho poriadku odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Skalica z 24. januára 2019, Číslo: SE3/AHNNVaŠSD/SOC/2019/7104-55, ktorým
2 zákona č. 417/2013 Z.z. a zákona č. 601/2003 Z.z. žalobkyni znížil pomoc v hmotnej núdzi na sumu 117,40 eur mesačne od
článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 24.
článku 39 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. 25.
článku 39 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, podrobnosti o právach
odsekov 1 až 4 ustanoví zákon. 26.
článku 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. 27. Zákon č. 417/2013 Z.z. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní a/ pomoci v hmotnej núdzi, b/ osobitného príspevku a c/ jednorazovej dávky. 28.
1 zákona č. 417/2013 Z.z., hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti
tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom 3) a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. 29.
1 zákona č. 417/2013 Z.z., nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe v hmotnej núdzi, ak spĺňa podmienky ustanovené v § 10 až 14 a úhrn súm uvedených v § 10 ods. 2, 3, 5 a 8, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 je vyšší ako úhrn súm príjmu
. Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa tento nárok uplatnil. 30.
3 zákona č. 417/2013 Z.z., pomoc v hmotnej núdzi je a/ dávka v hmotnej núdzi (ďalej len „dávka“), b/ ochranný príspevok, c/ aktivačný príspevok, d/ príspevok na nezaopatrené dieťa, e/ príspevok na bývanie. 31.
1 zákona č. 417/2013 Z.z., aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. 32.
3 písm. b/ bod 1 zákona č. 417/2013 Z.z., aktivačný príspevok patrí za každého člena domácnosti, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a zvyšuje si kvalifikáciu formou externého štúdia na strednej škole 35) alebo štúdia organizovaného externou formou na vysokej škole 36) a nezískal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. 33.
3 písm. b/ bod 2 zákona č. 417/2013 Z.z., aktivačný príspevok patrí za každého člena domácnosti, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a zúčastňuje sa na vzdelávaní a príprave pre trh práce 37) a projektov
osobitného predpisu,38). 34.
2 zákona č. 417/2013 Z.z., pomoc v hmotnej núdzi sa odníme, zvýši alebo zníži a vyplatí sa vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi.
zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov dávku a príspevky v sume 118,30 eur mesačne od
3 písm. b/ bod 2 zákona č. 417/2013 Z.z. (účasť na vzdelávaní a príprave pre trh práce a projektov
osobitného predpisu); k predmetnej žiadosti zároveň doložila vo forme prílohy Potvrdenie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Filozofická fakulta z
3 písm. b/ bod 2 zákona č. 417/2013 Z.z., o ktorý sa opierala vo svojej žiadosti, nakoľko sa nezúčastňovala na vzdelávaní a príprave pre trh práce a projektov zabezpečovaných prostredníctvom zákona č. 5/2004 Z.z., ale študuje na vysokej škole po získaní vysokoškolského vzdelania druhého stupňa], - Krajský súd v Trnave uznesením z
osobitného predpisu (§ 12 ods. 3 písm. b/ bod 2 zákona č. 417/2013 Z.z.). 37. Na úvod najvyšší súd uvádza, že systém sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike je založený na troch pilieroch, ktorými sú poisťovací systém, systém štátnej sociálnej podpory a systém sociálnej pomoci. Poisťovací systém je príspevkovým systémom viažucim sa na výkon ekonomickej činnosti umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom, a teda aj plniť si povinnosti súvisiace s odvodovými povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k strate výkonu zárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu teda nárok na dávku za predpokladu, že si platí poistné (prípadne za neho platí poistné štát - napríklad poistné na starobné poistenie). V tomto systéme sa uplatňuje predovšetkým princíp zásluhovosti. Systém štátnej sociálnej podpory je systém, v rámci ktorého, ak nastane určitá a štátom uznaná sociálna situácia sa poskytnú štátne dávky. Na rozdiel od poisťovacieho systému sa nevyžaduje plnenie odvodovej povinnosti, nárok na tento typ dávky nie je podmienený účasťou na sociálno-poisťovacích právnych vzťahoch a ani príjmovými pomermi oprávnených osôb; platí zásada rovnakého zabezpečenia pre všetkých. Systém sociálnej pomoci vychádza predovšetkým z príjmových pomerov, ide o tzv. testované dávky poskytované tým osobám, ktoré to vzhľadom na svoju sociálnu a ekonomickú situáciu reálne potrebujú. Účel tohto systému spočíva v sociálnej pomoci a to tak, aby príjemcu tejto pomoci a jeho spoločenské prostredie čo možno najviac podnecovali k aktívnemu riešeniu nepriaznivej tak sociálnej, ako aj materiálnej situácie. V tomto type systému sa uplatňuje princíp subsidiarity, čo znamená, že sociálna pomoc sa poskytne iba tomu, kto si nevie pomôcť sám alebo nedostáva potrebnú pomoc z inej strany. Zároveň dotvára systém náhradných zdrojov a je založená na preukázaní nielen jej opodstatnenosti (potrebnosti), ale zároveň aj na preukázaní chýbajúcej schopnosti zabezpečiť sa vlastným pričinením. Sociálna pomoc je financovaná zo štátneho rozpočtu pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby v hmotnej núdzi na základe životného minima, ktoré je upravené v zákone č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V tomto prípade životné minimum ako spoločensky uznaná hranica príjmov fyzickej osoby predstavuje kľúčový pojem, od ktorého sa odvodzuje určovanie hmotnej núdze, ako aj poskytovanie dávky a príspevkov
zákona č. 417/2013 Z.z, prípadne aj
zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 38. Z hľadiska ústavného možno subsumovať danú problematiku pod kategóriu základných práv a slobôd druhej generácie, ktoré sú z hľadiska slovenského ústavného práva zaradené v Piatom oddiele, Druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky a nazvanom Hospodárske, sociálne a kultúrne práva, ktoré vyžadujú skôr intervenciu štátu než jeho zdržanie sa (oproti základným právam a slobodám generácie prvej), a to za účelom zabezpečenia (v kontexte prejednávaného prípadu) predovšetkým materiálnej stránky jednotlivca. V porovnaní s prvou generáciou ľudských práv konkrétna podoba a podmienky uplatnenia práv druhej generácie podliehajú podstatne širšej miere uváženia zákonodarcu v závislosti od ekonomickej situácie štátu, či aktuálnej hospodárskej, sociálnej alebo kultúrnej politiky. Uvedené sa potom zásadne prejavuje v obsahu a v rozsahu týchto práv. Z vyššie citovaného článku 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. V kontexte s článkom 39 Ústavy Slovenskej republiky,
ktorého občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa (ods. 1) a tiež, že každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok (ods. 2 a s účinnosťou od
3 písm. b/ bod 1 menovaného zákona aktivačný príspevok patrí za každého člena domácnosti, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a zvyšuje si kvalifikáciu formou externého štúdia na strednej škole 35) [odkaz na § 54 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] alebo štúdia organizovaného externou formou na vysokej škole 36) (odkaz na § 60 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z.z. v znení zákona č. 455/2012 Z.z.) a súčasne nezískal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Z uvedeného je zrejmé, že na to, aby bolo možné žiadateľovi priznať aktivačný príspevok musí spĺňať stanovené podmienky, pričom jednou z nich čo do posudzovania § 12 ods. 3 písm. b/ bod 1 je, že žiadateľ nezískal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Najvyšší súd podobne ako súd krajský, ako aj žalovaný mal preukázané, že žalobkyňa v čase uplatnenia príslušného nároku mala získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa s akademickým titulom „Mgr.“ v odbore učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov v špecializácii náboženská výchova a etická výchova. Táto skutočnosť bola (okrem iného) potvrdená aj zo strany samotnej žalobkyne napríklad v odvolaní podaným proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu z 24. januára 2019. Z tohto dôvodu podmienku plynúcu z § 12 ods. 3 písm. b/ bod 1 žalobkyňa nesplnila, a teda aktivačný príspevok jej nemohol byť
tohto ustanovenia priznaný. 41.
3 písm. b/ bod 2 menovaného zákona aktivačný príspevok patrí za každého člena domácnosti, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a zúčastňuje sa na vzdelávaní a príprave pre trh práce 37) (explicitný odkaz na § 46 zákona č. 5/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov) a projektov
osobitného predpisu 38) (odkaz na zákon č. 5/2004 Z.z.). Pod pojmom „vzdelávanie a príprava na trh práce“ treba rozumieť teoretickú prípravu alebo praktickú prípravu uchádzača o zamestnanie alebo zamestnanca, ktorá si vyžaduje jeho uplatnenie na trhu práce a ktorá umožňuje získať nové odborné vedomosti, zručnosti a schopnosti na účel pracovného uplatnenia uchádzača o zamestnanie vo vhodnom zamestnaní alebo na účel udržania zamestnanca v zamestnaní. Vzdelávanie a prípravu pre trh práce
zákona č. 5/2004 Z.z. zabezpečuje ústredie a úrad pre uchádzača o zamestnanie a zamestnávateľ pre svojho zamestnanca. V zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z.z. vzdelávanie a príprava pre trh práce na účely tohto zákona nie je zvýšenie stupňa vzdelania
osobitných predpisov 39) (odkaz na zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov).
1 zákona č. 5/2004 Z.z. úrad môže zabezpečiť uchádzačovi o zamestnanie vzdelávanie a prípravu pre trh práce, ak to vyžaduje jeho uplatnenie na trhu práce na základe zhodnotenia jeho schopností, pracovných skúseností, odborných zručností, dosiahnutého stupňa vzdelania a zdravotnej spôsobilosti na prácu, najmä v prípade nedostatku odborných vedomostí a odborných zručností, potreby zmeny vedomostí a odborných zručností vzhľadom na dopyt na trhu práce a straty schopnosti vykonávať pracovnú činnosť v doterajšom zamestnaní.
3 zákona č. 5/2004 Z.z. ústredie a úrad môže zabezpečiť vzdelávanie a prípravu pre trh práce v národných alebo pilotných projektoch vzdelávania a prípravy pre trh práce schválených ministerstvom. Ústredie a úrad zabezpečujú vypracovanie projektov vzdelávania a prípravy pre trh práce pre uchádzačov o zamestnanie na účely doplnenia, prehĺbenia alebo rozšírenia ich odborných vedomostí, zručností a schopností tak, aby spĺňali požiadavky na vykonávanie pracovných činností na pracovných miestach
dopytu na trhu práce. Súčasťou vzdelávania a prípravy pre trh práce môžu byť aj aktivity a činnosti súvisiace s poskytovaním služieb sprostredkovania zamestnania, informačných a poradenských služieb a odborných poradenských služieb, zabezpečované dodávateľom služby vzdelávania a prípravy pre trh práce. Vzdelávanie a prípravu pre trh práce uchádzačovi o zamestnanie môže zabezpečiť aj právnická osoba alebo fyzická osoba
1 písm. m/ na základe uzatvorenej písomnej dohody s ústredím. Z uvedeného je zrejmé, že 4-semestrálne rozširujúce pedagogické štúdium nie je možné chápať ako účasť na vzdelávaní a príprave pre trh práce
zákona č. 5/2004 Z.z. 42. K „účasti na projektoch“
zákona č. 5/2004 Z.z. najvyšší súd uvádza, že ich účel spočíva v podpore uchádzačov o zamestnanie pri nachádzaní pracovného uplatnenia prostredníctvom intenzívneho a individualizovaného poradenského procesu. Môže ísť o národné projekty schvaľované Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a realizované ústredím práce, prípadne úradom práce, projekty na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce schvaľované ministerstvom a realizované ústredím, prípadne schvaľované ústredím a realizované úradom práce, prípadne právnickou osobou, alebo fyzickou osobou, pilotné projekty na overenie nových aktívnych opatrení na trhu práce, ktoré schvaľuje ministerstvo a realizuje ústredie, pilotné projekty alebo pilotné programy na podporu rozvoja regionálnej alebo miestnej zamestnanosti, ktoré schvaľuje ústredie a realizuje úrad, a ktoré súd financované zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu a spolufinancované zo štátneho rozpočtu alebo sú financované zo štátneho rozpočtu, alebo z iných zdrojov (napríklad absolventská prax, REPAS+ a KOMPAS+, projekt „Reštart pre mladých UoZ - podpora aktívnych mladých UoZ“, prípadne projekt „Reštart - Príležitosť pre dlhodobo nezamestnaných vrátiť sa na trh práce“). Z uvedeného je zrejmé, že 4-semestrálne rozširujúce pedagogické štúdium nie je možné chápať ani ako účasť na projektoch
zákona č. 5/2004 Z.z. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobkyňa sa zúčastnila dvoch projektov - i/ národný projekt „Podpora individualizovaného poradenstva pre dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie“, na podklade ktorého bola medzi žalobkyňou a príslušným úradom práce dňa
3 písm. b/ bod 2 zákona č. 417/2013 Z.z., a teda aj následný postup správnych orgánov spočívajúci v znížení pomoci v hmotnej núdzi o aktivačný príspevok (viazaný na predmetnú dohodu) bol plne legitímny a správny. 44. Vo vzťahu k námietke žalobkyne týkajúcej sa diskriminácie a nerovnakého zaobchádzania najvyšší súd uvádza, že aktivačný príspevok je jednou z foriem sociálnej pomoci, ktorá predstavuje podporu osobám bez dostatočného príjmu. Teda ide o súčasť sociálnej záchrannej siete ako garancie minimálneho štandardu, ktorá je stanovená zákonom č. 417/2013 Z.z. Účelom aktivačného príspevku priznaného
3 písm. b/ bod 1 zákona je poskytnúť pomoc, respektíve motivovať fyzickú osobu - uchádzača o zamestnanie zvýšiť si kvalifikáciu formou externého štúdia na strednej škole, alebo štúdia organizovaného externou formou na vysokej škole a tým dosiahnuť pre tohto uchádzača lepšiu, respektíve výhodnejšiu východiskovú pozíciu vo vzťahu k možnostiam uplatnenia sa na trhu práce, ako aj možnej atraktivity z pohľadu potenciálneho zamestnávateľa. Pokiaľ uchádzač o zamestnanie túto formu pomoci využil, poberal aktivačný príspevok a zvýšil si svoju kvalifikáciu, možno uzavrieť, že účel aktivačného príspevku bol z hľadiska zabezpečenia garantovaného minimálneho štandardu naplnený. Účel zákona a konkrétne aktivačného príspevku však nespočíva v tom, že fyzická osoba i napriek už dosiahnutému vysokoškolskému vzdelaniu druhého stupňa požiada o aktivačný príspevok za účelom ďalšieho absolvovania štúdia nadväzujúceho na už dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie. V tomto smere je zákon č. 417/2013 Z.z. jednoznačný a z poskytovania aktivačného príspevku explicitne vylučuje osoby, ktoré už vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa získali. Z obsahu právnej úpravy zákona č. 417/2013 Z.z. vyplýva, že táto ustanovuje kritériá,
ktorých sa posudzuje oprávnenosť žiadostí jednotlivých žiadateľov o pomoc v hmotnej núdzi, aby sa predišlo zneužívaniu neoprávnenými osobami. Kladie základy inštitucionálneho zabezpečenia posudzovania žiadostí a samotného poskytovania jednotlivých zložiek pomoci (dávka v hmotnej núdzi, ochranný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa, príspevok na bývanie, aktivačný príspevok) vrátane poskytovania osobitného príspevku v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky. Týmto spôsobom však štát v žiadnom prípade nezasahuje do ochrany a postavenia osôb nachádzajúcich sa v hmotnej núdzi. Práve naopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom nachádzajúcich sa v hmotnej núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, keďže by bolo neúnosné, aby štát na základe univerzálnej a absolútnej solidarity garantoval poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi, prípadne ďalších výhod plynúcich z tohto zákona neobmedzene a v absolútne všetkých prípadoch, t.j. systémom „každému a vo všetkom“.
ktorého cit.: „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“ Uvedené ustanovenie vo svojej podstate predstavuje rovnosť všetkých ľudí pred zákonom s tým, že všetky štátne orgány zabezpečujúce výkon štátnej moci musia k jednotlivcom, ich právam a slobodám plynúcim z ústavy pristupovať z hľadiska ich uskutočňovania a ochrany rovnako, bez ohľadu na okolnosti predpokladané ústavou (pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk a pod.). V tomto zmysle nemožno nikoho pre tieto okolnosti (dôvody) poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať na právach a slobodách, ktoré mu ústava priznáva. Štát síce môže formou zákona v záujme zabezpečovania svojich funkcií poskytnúť určitej skupine ľudí viac výhod (oprávnení) ako inej, avšak nemôže tak urobiť ľubovoľne, musí rešpektovať obsah ústavy, jej zmysel, ako aj princípy demokratickej spoločnosti a zároveň prvok odlišnosti musí uplatniť vo vzťahu k všetkým prípadom / subjektom, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. 46. Zákaz diskriminácie má v sebe už z povahy veci zakomponovaný určitý aspekt porovnávania a v najvšeobecnejšej rovine ho možno vymedziť ako zákaz neospravedlniteľného rozličného zaobchádzania na základe určitého kritéria, ktoré nesmie byť na ujmu. Ak by absentoval diskriminačný dôvod, nemožno hovoriť o porušení zákazu diskriminácie. Najvyšší súd dospel k záveru, že v tomto prípade právna úprava inštitútu aktivačného príspevku svojou podstatou nesmeruje proti určitej vymedzenej skupine, ale jej účinky sa dotýkajú homogénnej skupiny osôb, potenciálnych žiadateľov o aktivačný príspevok spĺňajúcich podmienky ustanovené zákonom č. 417/2013 Z.z., t.j. všetkých tých, ktorí majú záujem zvýšiť si kvalifikáciu formou externého štúdia na strednej škole alebo štúdia organizovaného externou formou na vysokej škole a súčasne nezískali vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Účelom aktivačného príspevku priznaného
3 písm. b/ bod 1 zákona je poskytnúť pomoc, respektíve motivovať fyzickú osobu - uchádzača o zamestnanie zvýšiť si kvalifikáciu formou externého štúdia na strednej škole, alebo štúdia organizovaného externou formou na vysokej škole a tým dosiahnuť pre tohto uchádzača lepšiu, respektíve výhodnejšiu východiskovú pozíciu vo vzťahu k možnostiam uplatnenia sa na trhu práce. Pokiaľ potom žiadateľ o aktivačný príspevok vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa už nadobudol, podmienku (aj vzhľadom na účel zákona č. 417/2013 Z.z. spočívajúci v podpore osôb bez dostatočného príjmu ako súčasť sociálnej záchrannej siete ako garancie minimálneho štandardu) už nespĺňa, keďže samotný cieľ aktivačného príspevku
3 písm. b/ bod 1 bol už dosiahnutý. Týmto spôsobom sa postupuje voči každému, kto požiada o aktivačný príspevok a pritom získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, a teda námietka žalobkyne o diskriminácii nie je namieste.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.