odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona, čiastočne vo viacčinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody
marca 2021 v Bratislave dovolanie obvineného, podané prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Róberta Bánosa, proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 31. marca 2020, sp. zn. 6To/5/2020, a takto rozhodol:
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Y. T. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) zo 7. augusta 2019, sp. zn. 31T/61/2018, bol obvinený Y. T. uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu krádeže
odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona, z toho v bode 2/ vo viacčinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody
odsek 1 Trestného zákona, a to na tom skutkovom základe ako je uvedené v skutkovej vete rozsudku okresného súdu. Obvinenému T. bol citovaným rozsudkom
odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l), § 37 písmeno h), písmeno m), § 38 odsek 4 a § 41 odsek 1 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok a 4 (štyri) mesiace.
odsek 2 písmeno a) Trestného zákona ho súd pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
odsek 2 a § 78 odsek 1 Trestného zákona mu súd uložil ochranný dohľad v trvaní 1 rok.
X., škodu vo výške 289 €, - L. J., škodu vo výške 139 €, T. Á., škodu vo výške 235 €, P. W.Č., škodu vo výške 80 €.
J. a Správa športových zariadení Mesta Galanta so zvyškom svojho nároku na náhradu škody odkázaní na civilný proces. Proti rozsudku prvostupňového súdu podali odvolanie tak obvinený, ako aj okresný prokurátor (ďalej len „prokurátor“), pričom obvinený neskôr svoje odvolanie zobral späť. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) o ňom rozhodol na verejnom zasadnutí rozsudkom z 31. marca 2020, sp. zn. 6To/5/2020, takým spôsobom, že
por.“) napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil, a to v celom rozsahu a
por. obvineného Y. T. uznal za vinného z pokračovacieho prečinu krádeže
augusta 2019, z toho v bode 1/ aj
odsek 1 písmeno b) Trestného zákona účinného od 1 augusta 2019 a v bode 2/ v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody
odsek 1, odsek 2 písmeno
odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno 1), § 37 písmeno h), písmeno m), § 38 odsek 4, § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.
odsek 2 písmeno b) Trestného zákona ho na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
odsek 2 a § 78 odsek 1 Trestného zákona mu uložil ochranný dohľad na 1(jeden) rok. Taktiež zmenil výrok o náhrade škody. Dňa
por. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) postupom
por. predbežne preskúmal dovolanie i predložený spisový materiál a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 odsek 2 písmeno
por. Úvodom rozhodnutia o dovolaní je nutné vo všeobecnosti zdôrazniť, že dovolanie predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, keď nielen z označenia tohto opravného prostriedku, ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších. Tie sú ako dovolacie dôvody výslovne uvedené v § 371 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi ustanovenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dňa 17. februára 2020 podal obvinený prostredníctvom obhajcu generálnu námietku zaujatosti a návrh na odňatie a prikázanie veci s odôvodnením, že poškodený X. má príbuzného na krajskom súde. Uvedenú námietku podal mesiac po tom, čo vec bola na krajskom súde, ktorý mal rozhodovať o odvolaní prokurátora v neprospech obvineného. Túto informáciu sa mal dozvedieť od svojej starej mamy, ktorá sa pozná s matkou poškodeného. Krajský súd vyhodnotil dané podanie, ako námietku, ktorá nie je založené na dôvodoch uvedených v § 31 odsek 1 Tr. por. a otvoril verejné zasadnutie. Je potrebné konštatovať, že
odsek 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Ide o významnú ústavnú zásadu, ktorú je potrebné dôsledne zachovávať, najmä pri rozhodovaní o návrhoch na odňatie a prikázanie veci príslušnému súdu
por. Inštitút odňatia a prikázania veci
citovaného ustanovenia znamená prelomenie vyššie uvedenej ústavnej zásady a je výnimočným opatrením. Krajský súd rozhodol správne, že účelové podanie obvineného nepredložil tunajšiemu súdu na rozhodovanie o odňatí veci, nakoľko predložená námietka je absolútne nepreskúmateľná. Námietka zaujatosti musí byť založená na konkrétnych a preskúmateľných dôvodoch. Nie takých, ako uvádza obvinený - údajne poškodený má nejakého neznámeho, neexistujúceho príbuzného na krajskom súde. Pokiaľ by niektorý z členov senátu bol v príbuzenskom vzťahu so stranou v konaní, sám by vzniesol námietku zaujatosti. Najvyšší súd, preto konštatuje, že Krajský súd v Trnave postupoval v súlade so zákonom, keď podanie obvineného nevyhodnotil ako zákonný návrh na odňatie a prikázanie veci v zmysle § 23 odsek 1 Tr. por. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v rozsahu námietky vymedzenej v dovolaní obvineného nie je naplnený dovolací dôvod
por., a preto najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Toto uznesenie bolo prijaté v pomere 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.