1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k.: 43PPok/2/2018- 391, zo dňa 30. augusta 2019. Žalovaný predmetným rozhodnutím
č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ zákon o RPVS“) uložil okrem iného žalobcovi pokutu vo výške 10.000,- eur, za ktorej zaplatenie ručí Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s. r. o., so sídlom Miletičova 5B, Bratislava, pričom plnením jedného z účastníkov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého z účastníkov. 2. Žalobca v podanej žalobe poukázal na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, v ktorom sa odvolával na podnet oznamovateľa Transparency International Slovensko zo dňa 20. augusta 2018, ktorým okresnému súdu navrhol preverenie skutočnosti či v súvislosti s overením konečného užívateľa výhod spoločnosti Mediaprint - Kapa Pressergrosso, a. s. nedošlo k porušeniu zákazu v zmysle § 19 písm.
4. Dôvodová správa k § 3 zákona o RPVS stanovuje, že register je súčasťou Centrálneho informačného systému súdnictva
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov a vzťahujú sa naň aj príslušné ustanovenia zákona o súdoch. Registrujúcim orgánom je potrebné rozumieť okresný súd, vykonávajúci registračné konania a rozhodujúci o uložení pokút
tohto zákona. Vzhľadom na charakter registračného konania - ide o formalizované konanie - bol zvolený jeden z ôsmich registrových súdov, pričom ide o novú agendu, na ktorú je potrebné vzťahovať všeobecné ustanovenia osobitných predpisov regulujúcich organizáciu práce súdov a konanie pred nimi. Vzťah procesných ustanovení návrhu zákona k civilným procesným kódexom je budovaný na zásade subsidiarity s prednosťou osobitnej právnej úpravy, pričom primárne sa navrhuje subsidiarita Civilného mimosporového poriadku. 5. Správny súd prvého stupňa skonštatoval, že žalobca sa domáha zrušenia rozhodnutia, ktoré nebolo vydané orgánom verejnej správy (§ 4 SSP), a teda rozhodnutia vylúčeného zo súdneho prieskumu
d) SSP. Ide o rozhodnutie vo veci, v ktorej je daná právomoc súdu ako orgánu súdnej moci v civilnom procese. Svedčí o tom tiež skutočnosť, že veci rozhodované v rámci zákona o RPVS sú prideľované náhodným výberom v zmysle zákona o súdoch a na procesný postup sa aplikujú civilné procesné kódexy [zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“)], veci
tohto zákona sú zapisované do registrov súdnej agendy okresného a krajského súdu
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z., a skutočnosť, že proti napadnutému rozhodnutiu je prípustné odvolanie
zák. č. 160/2015 Z. z. ako riadny opravný prostriedok v civilnom procese, ak to osobitný zákon pripúšťa. Skonštatoval nesplnenie podmienok na súdny prieskum, kladených na charakter orgánu, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie a tým ani charakter napadnutého rozhodnutia. Okresný súd
názoru správneho súdu prvého stupňa rozhodoval v rámci trojdelenia štátnej moci ako orgán súdnej moci
čl. 141 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky. Správny súd tak zistil neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky spočívajúci v predmete nepodliehajúcom súdnemu prieskumu
d) SSP, s následkom odmietnutia žaloby ako neprípustnej
1 písm. g) SSP. 6. Záverom rozhodnutia krajský súd nepovažoval za vhodné postúpiť vec okresnému súdu dôvodiac argumentáciou, že ide o odvolanie ako riadny opravný prostriedok
CSP voči napadnutému prvostupňovému rozhodnutiu, pretože z obsahu správnej žaloby (§ 55 ods. 3 SSP) je nad všetky pochybnosti zrejmé, že sa nejedná o odvolanie
ustanovení civilného procesného kódexu, ale o všeobecnú správnu žalobu
SSP, v ktorej žalobca príslušnosť správneho súdu a preskúmateľnosť rozhodnutia vyvodzuje z príslušných ustanovení SSP a v zmysle tohto procesného kódexu formuluje tiež žalobný petit, žiadajúc zrušenie rozhodnutia
1 písm. c) SSP a vrátenie veci na ďalšie konanie (body 5, č. 6 -13, č. 101 žaloby). Úradnou činnosťou správneho súdu bolo zistené, že voči uzneseniu napadnutému touto správnou žalobou bolo na Okresnom súde Žilina podané riadne odvolanie v zmysle poučenia uvedeného v napadnutom uznesení, a to
ustanovení civilného procesného predpisu. 7. Vzhľadom na odmietnutie žaloby súd žiadnemu z účastníkov konania
kasačného sťažovateľa je okresný súd v súvislosti s uznesením o uložení pokuty možné považovať za orgán verejnej správy a jeho činnosť na základe zákona o RPVS vykazuje materiálne znaky rozhodovania o právach a povinnostiach v oblasti verenej správy, ku ktorému zásadnému argumentu sa však krajský súd nevyjadril. Pojmom verejná správa je potrebné rozumieť určitý druh činnosti alebo inštitúciu, ktorá verejnú správu vykonáva. Z materiálneho hľadiska je verejná správa činnosťou štátnych alebo iných verejných inštitúcií, ktorá svojím obsahom nie je činnosťou zákonodarnou ani súdnou. Napriek skutočnosti, že zákon o RPVS subsidiárne neodkazuje na použitie Správneho poriadku, činnosť Okresného súdu na úseku registra partnerov, informačného systému verejnej správy je činnosťou, v rámci ktorej súd v oblasti verejnej správy rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb. V prejednávanej veci je oblasťou verejnej správy, v ktorej je rozhodované, správa na úseku registra partnerov verejného sektora. V súlade s § 2 ods. 1 písm. d) zákona o súdoch by mohlo ísť o tzv. inú činnosť súdu vo veciach stanovených zákonom. Zhodol sa s názorom obsiahnutým v uznesení Okresného súdu Žilina, sp.zn. 5PN/14/2019 zo dňa 14. mája 2019, že úprava zákona o registri partnerov verejného sektora má nepochybne verejnoprávny charakter. Kasačný sťažovateľ zaujal názor, že mutatis mutandis možno aplikovať závery najvyšších súdnych autorít na iných úsekoch verejnej správy, a to uznesenie najvyššieho súdu, sp. zn. 8Sži/13/2019 zo dňa 30. apríla 2015,
ktorého „súdy v oblasti rozhodovania v rámci správneho práva nemajú postavenie súdneho orgánu, ale orgánu verejnej správy. V tomto prípade nemožno brať ohľad na to, že žalovaný má v názve súd, pretože orgán v oblasti verejnej správy na úseku práva na prístup k informáciám, ktorý koná a rozhoduje o sprístupnení alebo nesprístupnení informácie, ktorú má alebo nemá vo svojej dispozičnej sfére,
zákona o slobode informácií je správnym (administratívnym) orgánom. V tomto prípade je odlišujúcim kritériom medzi súdom a správnym orgánom kompetencia: kým súd koná v rámci kompetencie
čl. 141 - čl. 148 ústavy, správny orgán koná o sprístupnení alebo nesprístupnení informácie
zákona o slobode informácií.“ Krajský súd sa
žalobcu k otázke vyjadril len povrchne, i keď ide pre sťažovateľa o vec zásadného právneho významu. Kasačný sťažovateľ zotrval na stanovisku, že okresný súd konal v rámci kompetencie
osobitného zákona o RPVS a nie
čl. 141 až čl. 148 Ústavy. Príslušnosť Krajského súdu v Žiline bola pri podaní žaloby založená
1 SSP miestna príslušnosť, pričom napadnuté rozhodnutie nie je vylúčené z prieskumu správnym súdom
10.
judikatúry kasačného súdu ak súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany, prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti rozhodnutia. Zdôraznil dôležitosť otázky prípustnosti súdneho prieskumu, pretože
7 zákona o RPVS, kasačný sťažovateľ ako ani členovia štatutárneho orgánu nemôžu proti rozhodnutiu o uložení pokuty podať opravný prostriedok. Zásada preskúmania meritórnych rozhodnutí vydaných v sústave všeobecných súdov v inštančnom postupe patrí k základným ústavným princípom spravodlivého procesu, ktorému musí byť podriadená aj organizačná sústava súdov so zákonom ustanovenou pôsobnosťou jednotlivých stupňov súdov - v prípade § 13 ods. 7 zákona o RPVS, pripúšťajúcemu opravný prostriedok proti sankčnému rozhodnutiu súdu výlučne oprávnenej osobe, by kasačnému sťažovateľovi bolo upreté právo na opravný prostriedok. Organizačná sústava súdov explicitne nepočíta s možnosťou, účinne umožňujúcou dosiahnutie prieskumu uznesenia o uložení pokuty. Absenciu práva kasačného sťažovateľa na súdny prieskum uznesenia o uložení pokuty v rámci správneho súdnictva považoval za obmedzenie práva na prístup k súdu. Krajský súd sa dostatočne nezaoberal a nevysporiadal so zásadnými a kľúčovými námietkami kasačnými sťažovateľa, čím zasiahol do práva na spravodlivý proces, naplniac tým dôvod kasačnej sťažnosti
1 písm. f) SSP. Interpretáciou právnych predpisov krajský súd vec nesprávne právne posúdil, ktoré pochybenie zakladá sťažnostný dôvod
1 písm. g) SSP.
5 zákona o RPVS sa na konanie o námietkach, na konanie
a na konanie o pokute primerane použijú ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, ustanovenia čl. 6, § 35 a § 36 CMP sa nepoužijú. 13. Okresný súd Žilina v určitých situáciách vystupuje ako správny orgán, ako je tomu v prípade postupu
zákona o slobodnom prístupe k informáciám, kedy postupuje
zák. č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku. Taktiež môže vystupovať ako účastník súkromnoprávnych vzťahov
Občianskeho alebo Obchodného zákonníka, najmä v prípade uzatvárania kúpnych zmlúv, odberu energií a pod. 14. V konaní o ukladaní pokút
zákona o RPVS jednoznačne vystupuje ako nezávislý súd, pretože jeho procesný postup určuje zákon o RPVS, odkazom na CMP (§ 16 ods. 5 zákona o RPVS). Súd v konaní nepostupuje ako správny orgán
zák. č. 71/1967 Zb. alebo ako trestný súd
Trestného poriadku, z ktorého dôvodu pri ukladaní pokút vo výroku uznesenia vymedzuje skutok, za ktorý ukladá pokutu či právnu kvalifikáciu, ktorú formu ukladá § 163 ods. 1 písm. c), ods. 3 Trestného poriadku. Kdežto v rozsudku alebo uznesení vydanom v civilnom konaní súd právne posúdenie
2 CSP rozvádza v odôvodnení rozhodnutia. Súd pri ukladaní pokút
zákona o RPVS nepostupuje
zákona o priestupkoch či Správneho poriadku, keďže
5 zákona o RPVS postupuje výlučne
CMP, ktorý upravuje postup súdu, nie správnych orgánov či trestného súdu. Žalovaný považoval napadnuté uznesenie za vecne správne a kasačnú sťažnosť navrhol
IV. 15. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“ alebo „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti žalobcu [453 ods. 1 a ods. 2 SSP] postupom bez nariadenia pojednávania
16.
1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 17. Kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná (§ 461 SSP). 18.
1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a
povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí. 19.
1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pre nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20.
d) SSP správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc v civilnom procese. 21.
4 zákona o RPVS registrujúci orgán uloží oprávnenej osobe pokutu od 10 000 do 100 000 eur, ak poruší zákaz
. 22.
5 zákona o RPVS na konanie o námietkach, na konanie
a na konanie o pokute sa primerane použijú ustanovenia Civilného mimosporového poriadku; ustanovenia čl. 6, § 35 a § 36 Civilného mimosporového poriadku sa nepoužijú. 23.
zákona o RPVS oprávnená osoba nesmie vykonávať úkony
tohto zákona, ak
zákona o RPVS, uloženej z dôvodu porušenia povinností oprávnenej osoby
zákona o RPVS je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí
Správneho súdneho poriadku.
315/2016 Z. z. rozhodol tak, že nasledovne: - I. uložil partnerovi verejného sektora Mediaprint - Kapa Pressegrosso, a. s. Stará Vajnorská 9, Bratislava, pokutu vo výške 30.000,- eur, - II. uložil členovi predstavenstva partnera verejného sektora: N.. X. G., W. X, X. - mestská časť G., pokutu vo výške 10.000,- eur, za ktorej zaplatenie ručí oprávnená osoba: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s. r. o., - III. uložil členovi predstavenstva partnera verejného sektora: L.. Z. V., O. XXX/X, X. - T. Č. X. - U. T., pokutu vo výške 10.000,- eur, za ktorej zaplatenie ručí oprávnená osoba: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., - IV. uložil členovi predstavenstva: G.. Ľ. X., I. XX, X. - T. Č. U. T., pokutu vo výške 10.000,- eur, za zaplatenie ktorej ručí oprávnená osoba: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s. r. o., - V. uložil členovi predstavenstva partnera verejného sektora N.. N. C., X. X, X. - T. Č. L. X., pokutu vo výške 10.000,- eur, za ktorej zaplatenie ručí oprávnená osoba: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s. r. o., - VI. uložil členovi predstavenstva partnera verejného sektora : Y.. G. O., J. B. XXXX/XXB, X. - T. Č. X. U. T., pokutu vo výške 10.000,-eur, za ktorej zaplatenie taktiež ručí oprávnená osoba: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s. r. o. - a napokon posledným výrokom VII. uložil oprávnenej osobe: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s. r. o. pokutu vo výške 20.000,-eur. 26. Kasačný súd na podklade obsahu napadnutého uznesenia Okresného súdu Žilina dospel k záveru, že rozhodnutie bolo nepochybne vydané v konaní vedenom súdom
1 písm. a), písm. b), písm. d), ods. 2, ods. 3, §13, § 16 ods. 5, § 19, § 23 ods. 2 zákona o RPVS, a teda v konaní o uložení pokuty za porušenie povinnosti
zákona o RPVS, v zmysle ktorého oprávnená osoba nesmie vykonávať úkony
predmetného zákona, ak
zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom využíva aj ustanovenia zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o AML"), a to najmä definíciu konečného užívateľa výhod
Z hľadiska hmotnoprávnej úpravy sa s účinnosťou tohto zákona upravili (novelizovali) najmä zákony, regulujúce prístup k verejným zdrojom, pričom novelizácie týchto zákonov tvoria základnú časť pripojených novelizačných článkov - Čl. III až Čl. XXIII tohto zákona. V daných prípadoch ide o zákony, definujúce podmienky prístupu k verejným zdrojom - všeobecná úprava rozpočtových pravidiel, poskytovanie dotácií, verejné obstarávanie a iné. Práve účinnosťou tohto zákona bola zakomponovaná nová podmienka do týchto zákonov a tou je zápis do Registra zo strany partnerov. Z hľadiska procesnoprávnej úpravy treba mať na zreteli najmä právnu úpravu Civilného mimosporového poriadku, ktorá sa subsidiárne bude aplikovať aj na registráciu a ukladanie pokút
Zákona o RPVS. 28. Okresný súd v rozhodnutí, ktorého preskúmania sa kasačný sťažovateľ domáhal tiež skonštatoval, že ochrana záujmu na nestrannom vykonávaní verifikácie oprávnenou osobou zakotvením § 19 do zákona o RPVS je logickou reakciou zákonodarcu na skutočnosť, že v minulosti to boli práve niektoré z profesií, s možnosťou plniť úlohy oprávnenej osoby, ktoré pomáhali ukrývať skutočných užívateľov výhod či už právnou pomocou alebo priamo svojou účasťou v partnerovi verejného sektora. Oprávnená osoba je za splnenia podmienok
zákona o RPVS vylúčená, pričom sankcia za porušenie zákazu plniť povinnosti
zákona pre partnera verejného sektora v prípade naplnenia predpokladov vylúčenia spočíva v uložení pokuty, ktorá má predovšetkým preventívnu funkciu. V zmysle dôvodovej správy k zákonu o RPVS je účelom tohto právneho inštitútu odňať vo forme pokuty všetko o čo sa partner obohatil (získal) v dôsledku toho, že bol uvedením nepravdivých údajov o konečnom užívateľovi výhod spôsobilý uzatvoriť zmluvu so subjektom verejného sektora. 29. Kasačný súd taktiež považuje za nepochybný záver, zastávaný v doterajšej rozhodovacej praxi najvyššieho súdu (rozhodnutia najvyššieho súdu vedené v konaniach vedených pod sp. zn. 3Asan/3/2020, sp. zn. 6Asan/4/2020, sp. zn. 8Asan/7/2020), že sa
aktuálnej právnej úpravy na konanie
5 zákona o RPVS, a teda na konanie o námietkach, na konanie
a na konanie o pokute, primerane použijú ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, s výnimkou aplikácie čl. 6 CMP a § 35 a § 36 CMP, nepochybne teda ide o konanie súkromnoprávneho nesporového charakteru. S charakterom predmetného zápisového konania sa
názoru súdu dostatočným a presvedčivým spôsobom vysporiadal už správny súd prvého stupňa, vhodne poukazujúc na ustanovenia vyhl. č. 543/2005 Z. z. Spravovacieho poriadku
ktorých sa na úseku Registra partnerov verejného sektora používajú skratky súdnych registrov PRe, PNre, PExre, PNsre, PPok, PVym, pričom do registra PPok sa zapisuje podnet, odôvodňujúci postup
zákona o RPVS.
ustanovení Spravovacieho poriadku o súdnych registroch odvolacej agendy sa do súdneho registra „Cob“ zapisujú všetky veci zapísané na okresnom súde do súdnych registrov „Cb“...a tiež „Ppok“. Skutočnosti, že ide o súkromnoprávnu vec, ktorú možno preskúmať v odvolacom konaní v rámci civilného, resp. obchodného súdnictva nasvedčuje aj odvolanie podané oprávnenou osobou, Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s. r. o., v súvislosti s ktorým bolo predmetné uznesenie predmetom konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky v uznesení, sp. zn. IV. ÚS 364/2020, zo dňa
VI . 31. O náhrade trov kasačného konania najvyšší súd rozhodol
1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP a contrario, keďže kasačný sťažovateľ v kasačnom konaní nemal úspech a žalovanému neprináleží náhrada trov kasačného konania zo zákona. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.