záverov správy o zistenej nezrovnalosti bol porušený § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“), a to princíp nediskriminácie, transparentnosti a efektívnosti, prijímateľ totiž spojil rôzne druhy vzdelávania a neumožnil podať variantné riešenia ani predložiť ponuky, iba na niektoré moduly, obmedziac tým hospodársku súťaž. Taktiež bol porušený § 33 ods. 1 v nadväznosti na § 99 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, pretože prijímateľ podmienky účasti týkajúce sa technickej a odbornej spôsobilosti vyhodnotil v rozpore s výzvou. Následne žalovaný 2) zaslal žalobcovi list: Aktualizovaná Správa o zistenej nezrovnalosti č. N21500965/O04 a žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 27110230410/Z04, projekt: Vzdelávanie ako nástroj zvyšovania zručností zamestnancov spoločnosti, kód: ITMS : 27110230532 - zaslanie. 3. Krajský súd napadnuté uznesenie odôvodnil
1, § 7 písm. b), písm. e), § 98 ods. 1 písm. g), § 177 ods. 1 SSP, § 14 ods. 18, § 27a ods.1, ods.2, ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (ďalej len „zákon č. 528/2008 Z. z.“ alebo „zákon o pomoci“. Zdôraznil, že pokiaľ na základe podnetu
osobitného predpisu bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania alebo bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania zachytené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, za ktoré sa neukladá pokuta
3 písm. a) zák. č. 528/2008 Z. z. a riadiaci orgán nepostupoval
1 až 3 tohto zákona, môže riadiaci orgán vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. Ak prijímateľ poskytnutý príspevok alebo jeho časť nevráti na základe výzvy
4 zák. č. 528/2008 Z. z., riadiaci orgán rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve
ods. 4, najviac však 100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zakázky.
ktorých Správa a Žiadosť nemajú povahu rozhodnutí o právach a povinnostiach žalobcu, sú len úkonmi súkromnoprávnej povahy, vyplývajúcimi zo Zmluvy o poskytnutí NFP, ktoré správny súd nie je oprávnený skúmať. 5. Okrem Zmluvy o poskytnutí NFP, práva a povinnosti poskytovateľa i prijímateľa NFP upravuje zák. č. 528/2008 Z. z. určujúci tiež postup riadiaceho orgánu pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania zo strany prijímateľa príspevku (§ 27a). Žalovaný 1) ako riadiaci orgán pri uplatňovaní právomocí zverejnených zákonom č. 528/2008 Z. z. v prípade zistenia porušenia pravidiel a postupov VO vystupuje vo vzťahu k prijímateľovi príspevku v pozícii orgánu verejnej správy, je voči nemu vo vrchnostenskom postavení a na základe zákona je oprávnený rozhodovať o jeho právach a povinnostiach. V situácii, kedy riadiaci orgán z protokolu ÚVO zistí, že prijímateľ príspevku pri zadávaní zakázky v rámci realizácie projektu porušil zákonom ustanovené pravidlá a postupy verejného obstarávania, ktoré porušenie mohlo mať vplyv na VO rieši § 27a spôsobom, že riadiaci orgán môže prijímateľa vyzvať na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. Na vôli prijímateľa je či žiadosť (výzvu) rešpektuje a príspevok vráti v rozsahu uplatnenej korekcie, v tomto štádiu riešenia finančnej nezrovnalosti sa však na postup riadiaceho orgánu nevzťahuje zák. č. 71/1967 Zb. Správny poriadok (ďalej len „Správny poriadok“) a výzva na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti nemusí mať formu a náležitosti rozhodnutia
Až v prípade, ak prijímateľ výzve nevyhovie, domnievajúc sa, že pri postupe zadávania zákazky zákon neporušil, riadiaci orgán vydá v konaní
Správneho poriadku rozhodnutie, ktorým prijímateľa zaviaže vrátiť 1,5 násobok sumy, uvedenej vo výzve, najviac 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zakázky (§ 27a ods. 5 zák. č. 528/2008 Z. z.). 6. Krajský súd zaujal názor, že Správu a Žiadosť je
ich obsahu nutné považovať za postup
4 zák. č. 528/2008 Z. z. ako výzvu na dobrovoľné vrátenie časti poskytnutého príspevku. Ide o opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré samo o sebe nemá za následok založenie, zmenu, zrušenie a alebo deklaráciu práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu a ani sa ich priamo nedotýka. Takéto forma riešenia finančných nezrovnalostí slúži na mimosúdne vyrovnanie a vytvára žalobcovi ako prijímateľovi príspevku priestor na vyjednávanie, prípadne na dohodu o splátkach. Správa i žiadosť sú len opatreniami predbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože právne postavenie žalobcu sa v ich dôsledku nemení. Nie sú konečnými autoritatívnymi rozhodnutiami správneho orgánu o právach a povinnostiach žalobcu v súvislosti so zisteným porušením pravidiel a postupov VO a vysporiadaním finančných vzťahov, preto je ich súdne preskúmanie na základe podanej správnej žaloby neprípustné. Rozhodnutím
5 zák. č. 528/2008 Z. z. dôjde k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry žalobcu, t. j. k uloženiu povinnosti žalobcovi, proti ktorému môže podať opravný prostriedok a podrobiť rozhodnutie súdnemu prieskumu správnym súdom.
1 písm. g) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu
1 SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 9. Nesprávne právne posúdenie veci
kasačného sťažovateľa spočívalo v tom, že krajský súd odôvodnil rozhodnutiam názorom,
ktorého žiadne z napadnutých rozhodnutí nemožno považovať za napadnuteľné v správnom súdnictve, tieto akty nie sú rozhodnutiami správneho orgánu a Správa o zistenej nezrovnalosti je rozhodnutím predbežnej povahy.
kasačného sťažovateľa napadnuté rozhodnutia je možné považovať za rozhodnutia preskúmateľné v správnom súdnictve, postupom žalovaného ako správneho orgánu bol kasačný sťažovateľ z dôvodu nezákonného postupu ukrátený na subjektívnych právach, rozhodnutia zasahujú do práv a povinností a zásah spočíva v konštatácii porušení ustanovení zákona o verejnom obstarávaní v zrealizovanom projekte. Rozhodnutie správneho orgánu, ktorého zákonnosť preskúmaval krajský súd nepatrí k rozhodnutiam
ktorého sa za spôsobilý predmet súdneho prieskumu považujú aj povolenia a listy s charakterom rozhodnutia, vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právno - aplikačné akty správnych orgánov uvedené v § 3 ods. 7 správneho poriadku. 10. Kasačný sťažovateľ ďalej zdôraznil princíp právneho štátu, obsahom ktorého je vytvorenie právnej istoty, že sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Diamterálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ túto nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 6/04). Faktom
kasačného sťažovateľa je, že riadiaci orgán proces verejného obstarávania odsúhlasil, žalobca tak nemôže byť postihovaný za údajné porušenie zákona o verejnom obstarávaní, postupoval totiž v zmysle schválenia riadiacim orgánom. Jednotlivé orgány štátnej správy nekonajú súladne, pretože jeden štátny orgán proces verejného obstarávania odsúhlasí a druhý štátny orgán kasačného sťažovateľa postihuje za postup v procese verejného obstarávania. Postup štátnych orgánov nemôže byť kasačnému sťažovateľovi na škodu, pričom vytvára stav právnej neistoty, je v rozpore s princípom právneho štátu a výsledkom svojvôle štátnych orgánov. S poukazom na citovanú judikatúru považoval za nepochybný názor, že napadnuté rozhodnutia podliehajú prieskumu v správnom súdnictve.
názoru žalovaného 1) ustanovenia § 12 ods. 1 a § 15 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. špecifikujú vzájomné postavenie a vzťah žalobcu ako prijímateľa a žalovaného 1) ako poskytovateľa pri poskytnutí NFP spôsobom, že uzavretím Zmluvy o poskytnutí NFP medzi účastníkmi vznikol súkromnoprávny, konkrétne obchodnoprávny záväzkový vzťah. Zmluvou tak nevznikol vzťah, na základe ktorého by mohlo dôjsť k správnemu konaniu v zmysle § 1 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. Subjektom oprávneným vo vzťahu k žalobcovi ako prijímateľovi NFP, začať správne konanie bola príslušná správa finančnej kontroly, a to na základe Správy o zistení nezrovnalosti vydanej v zmysle § 15 zákona o pomoci. Zistenie a oznámenie nezrovnalosti sú štvrtou a piatou fázou procesu vývoja nezrovnalosti a správne konanie, za predpokladu potvrdenia existencie nezrovnalosti, s následným vydaním autoritatívneho rozhodnutia, ktoré môže zasiahnuť do sféry žalobcu, nasledujú v poradí až po týchto fázach. Fázy vývoja nezrovnalosti sú obsiahnuté v čl. 4 Usmernenia č. 16/2008 - U k nezrovnalostiam v rámci finančného riadenia štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo zo dňa 28. marca 2011, bližšie upravujúceho riešenie nezrovnalosti, záväzné pre žalovaného 1) a tiež správu finančnej kontroly, a to: 1) vznik nezrovnalosti, 2) prvá informácia i nezrovnalosti, 3) zistenie nezrovnalosti, 4) oznámenie nezrovnalosti, 5) riešenie nezrovnalosti, 6) správne konanie, 7) vymáhanie nezrovnalosti, 8) finančné vysporiadanie v SR, 9) finančné vysporiadanie s EK a napokon 10) ukončenie pomoci EÚ. Až v prípade nevrátenia finančných prostriedkov v zmysle Žiadosti žalovaný 1)
čl. 10 ods. 1 písm.
tejto časti zákona nie sú preskúmateľné správnym súdom.“
SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených tým.to zákonom. 19.
2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 20.
1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21.
h) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis. 22.
18 zákona č. 528/2008 Z. z., rozhodnutia vydané v konaní
tejto časti zákona nie sú preskúmateľné správnym súdom. 23.
SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu. 24.
SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 25. S poukazom na obsah kasačnej sťažnosti žalobcu, považoval kasačný súd za potrebné sa v prvom rade vyjadriť k sťažnostnému bodu, v ktorom žalobca namietal porušenie ústavného princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. K uplatnenej námietke kasačný súd uvádza, že vo svojej rozhodovacej činnosti už v minulosti riešil otázku právomoci správneho súdu vykonať súdny prieskum napadnutých správnych aktov (správy o zistenej nezrovnalosti a žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov
zákona č. 528/2008 Z. z.), pričom postoj súdu k tejto otázke nebol úplne jednoznačný, keďže sa vyskytlo i rozhodnutie podporujúce názor žalobcu o prípustnosti súdneho preskúmania uvedených správnych aktov (sp. zn. 5Sžf/26/2014 zo dňa 28.04.2016), ktoré je však výnimkou z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu.
1 zákona o pomoci a podpore. Na základe uvedenej zmluvy boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky na účel uvedený v predmetnej zmluve na základe uskutočneného verejného obstarávania. Následne ministerstvo životného prostredia vykonalo administratívnu kontrolu verejného obstarávania, ktoré sa vykonalo na v nadväznosti na uzatvorenú zmluvu, a to v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o pomoci a podpore. V priebehu kontroly boli zistené určité nezrovnalosti, ktoré boli žalobcovi oznámené formou Správy o zistenej nezrovnalosti, tak ako to ustanovuje zákon o pomoci a podpore vo svojej druhej časti. Predmetnú správu je možné považovať
názoru senátu najvyššieho súdu za podkladové rozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a citovaného zákona. Najvyšší súd sa nestotožňuje s názorom krajského súdu, že právo žalobcu na poskytnutie prostriedkov z fondov Európskej únie patrí k základným právam a slobodám. Výpočet základných ľudských práv a slobôd obsahuje Ústava Slovenskej republiky vo svojej druhej hlave ako aj Dohovor o ochrane základných práv a ľudských slobôd. Odvolací súd má za to, že v nich nie je obsiahnuté právo, ktoré by korešpondovalo s právom, ktorého ochrany sa domáha žalobca. Prejednávanú vec teda nemožno posudzovať
čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“
2 Obchodného zákonníka. Ďalej však už, ako správne konštatoval žalobca, žalovaný vystupuje v pozícii orgánu verejnej správy, t.j. ako riadiaci orgán mu do pôsobnosti zverené finančné zdroje spravuje s dohľadovým vrchnostenským oprávnením, ktoré mu najmä vyplýva z ustanovení - § 24b a nasl. zák. č. 528/2008 Z. z. (výkon dohľadu nad plnením podmienok poskytnutia pomoci a podpory, súlad platby a súvisiacej dokumentácie so záväznými predpismi, či hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory), resp. - § 26 zák. č. 528/2008 Z. z. (výkon ochrany finančných záujmov vrátane zistenia nezrovnalostí). Pokiaľ v rámci výkonu svojich oprávnení žalovaný zistí existenciu nezrovnalosti, je povinný túto skutočnosť oznámiť žalobcovi ako prijímateľovi (viď § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z. z.) prostredníctvom tzv. správy o zistenej nezrovnalosti. Zákon oprávňuje žalovaného v prípade tvrdeného porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, aby v tomto štádiu výkonu dohľadových oprávnení mohol žalobcu popri oznámení o zistenej nezrovnalosti vyzvať na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky (§ 27a ods. 1 zák. č. 528/2008 Z. z.), resp. pozastaviť, zamietnuť alebo upraviť výšku platby pre projekt alebo jeho časť (§ 7 ods. 6 zák. č. 528/2008 Z. z.). Zákonodarcom použité oprávnenie „možnosť vyzvať“ je nutné vykladať s prihliadnutím na absenciu vykonať autoritatívny výklad ustanovení zák. č. 25/2006 Z. z. žalovaným v tom zmysle, že ide o uplatnenie notifikačného (oznamovacieho) oprávnenia orgánu verejnej správy v rámci výkonu dohľadových oprávnení, avšak v žiadnom prípade nejde o výkon vrchnostenskej rozhodovacej právomoci, ako sa domnieva žalobca.
3 zák. č. 528/2008 Z. z. v citovanom znení platí, že ak riadiaci orgán zistí nezrovnalosť z vlastného podnetu alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej nezrovnalosti certifikačnému orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi. Celé štádium výkonu dohľadových oprávnení žalovaného ako riadiaceho orgánu sa ukončuje v okamihu, kedy žalovanému ako riadiacemu orgánu je v dôsledku platobnej pasivity prijímateľa potvrdené tvrdené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania prostredníctvom uloženia pokuty, resp. v osobitných situáciách len zachyteného v protokole. Až na uvedenom základe vzniká žalovanému rozhodovacia právomoc rozhodnúť o vrátení dvojnásobku (
aktuálnej právnej úpravy 1,5 násobku) sumy uvedenej v pôvodnej výzve, ktorá je však zákonom limitovaná 100% výškou poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. Nakoľko na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení (kontrola, dohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v správnom súdnictve najmä nazerá ako na individuálne správne úkony s charakterom predbežnej povahy, Najvyšší súd musel vyhodnotiť napadnutý úradný list ako správny akt, ktorý nie je možné v zmysle § 248 písm. a) O.s.p. podrobiť súdnej právomoci v správnom súdnictve. Nakoľko pri vydávaní napadnutého úradného listu vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých
zák. č. 528/2008 Z. z. nemohol žalovaný uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc, je možné sa zhodnúť s názorom žalovaného, že išlo o individuálny správny akt, u ktorého absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci, t.j. ide slovami žalovaného o výzvu na „dobrovoľné“ plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (t.j. iba tvrdených) skutočností.“ 28. Kasačnému súdu je známa aktuálna rozhodovacia činnosť ústavného súdu vo veciach ústavných sťažností sťažovateľov, v ktorých ako prijímatelia nenávratného finančného príspevku
zákona č. 528/2008 Z. z. namietali porušenie základných práv
čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami rôznych senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o zamietnutí kasačných sťažností proti rozhodnutiam Krajského súdu v Bratislave o odmietnutí žalôb o preskúmanie správ o zistených nezrovnalostiach (príp. protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní) z dôvodu ich neprípustnosti.
1 písm.
ktorého rozhodnutia vydané v konaní
tejto časti zákona (druhá časť zákona č. 528/2008 Z. z., do ktorej spadá aj § 27a, na základe ktorého bola vypracovaná správa a žiadosť, pozn.) nie sú preskúmateľné správnym súdom [v zákone odkaz na § 7 písm. h) Správneho súdneho poriadku,
ktorého správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis]. 41.2 Uvedené znenie zákona priamo vylučuje preskúmateľnosť rozhodnutí vydaných
druhej časti zákona č. 528/2008 Z. z. správnym súdom, a teda predstavuje zákonný rámec na vyslovenie právneho názoru vyjadreného najvyšším súdom v jeho napadnutom uznesení, v zmysle ktorého správne akty - predmetná správa a žiadosť - nie sú preskúmateľné súdom v rámci správneho súdnictva. 42. Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, pričom nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu nemajúci oporu v zákone, v nadväznosti na čo konštatuje, že je ústavne udržateľný záver najvyššieho súdu,
ktorého žiadosť a správa nie sú takými individuálnymi správnymi aktmi, ktoré by bolo možné podrobiť súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva, a preto pokiaľ bola na uvedenom základe kasačná sťažnosť smerujúca proti napadnutému uzneseniu krajského súdu zamietnutá napadnutým uznesením najvyššieho súdu, nie je možné napadnuté uznesenie najvyššieho súdu považovať za rozhodnutie, ktoré by spočívalo na arbitrárnom, svojvoľnom a zjavne neudržateľnom a neospravedlniteľnom výklade práva, a teda za rozhodnutie, ktorým boli porušené sťažovateľom označené práva. V tejto súvislosti odkazuje ústavný súd na identické závery, ktoré vyslovil v obdobných veciach (napr. III. ÚS 33/2018, IV. ÚS. 267/2018)“. 32. Kasačný súd, poukazujúc na ustálenú rozhodovaciu činnosť najvyššieho a ústavného súdu a pripomína, že správu o zistenej nezrovnalosti a žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov (v prejedávanej veci aktualizácie správy a žiadosti) nemožno považovať za spôsobilý predmet súdneho prieskumu správnym súdom, pretože ich preskúmateľnosť vylučuje osobitný predpis (zákon č. 528/2008 Z. z. v § 14 ods. 18) a ako také nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Nejde o právoplatné správne rozhodnutia o vrátení finančných prostriedkov
5 zákona č. 528/2008 Z. z. Ak žalobca na základe podanej žiadosti nevráti poskytnuté finančné prostriedky, správou finančnej kontroly bude následne začaté správne konanie, výsledkom ktorého bude rozhodnutie o uložení povinnosti vrátiť finančné prostriedky, materiálne vykonateľné, po vyčerpaní opravného prostriedku podliehajúce súdnemu prieskumu správnym súdom. Konštatované platí tiež vo vzťahu k prípadnej povinnosti vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej vo výzve.
zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie v znení neskorších prepisov, nemohol správny orgán zároveň uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc, nakoľko tu absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci. Ide totiž len o výzvu na dobrovoľné plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (iba tvrdených) skutočností.“ (R 57/2018). 34. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery považuje rozhodnutie krajského súdu o odmietnutí žaloby kasačného sťažovateľa o preskúmanie správ o zistenej nezrovnalosti a žiadostí o vrátenie finančných prostriedkov ako neprípustnej
1 SSP), a zároveň ich nepriznal ani žalovaným 1) a 2), pretože to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky
37. Toto rozhodnutie prijal senát kasačného súdu jednomyseľne (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.