1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí s verejným vyhlásením rozsudku konanom
2 Trestného poriadku z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1To/63/2016 z 20. decembra 2016 a z r u š u j e aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Trestného poriadku p r i k a z u j e Krajskému súdu v Žiline, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej tiež „okresný súd" alebo „súd prvého stupňa") z 18. apríla 2016, sp. zn. 1T/46/2014 bol obvinený Ing. Z. S. (ďalej tiež „obvinený" alebo „dovolateľ") uznaný vinným zo zločinu krádeže
1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, na skutkovom základe, že - v presne nezistenom čase od dňa 9.5.2013 do doobedňajších hodín dňa 1.7.2013 z rodinného domu č. XXX/X v C. na Ulici Z., ktorého majiteľom sa stal na základe dražby zo dňa 29.1.2013 a ako vlastník je zapísaný na LV č. XXXX, odcudzil vnútorné hnuteľné zariadenie a rôzne veci osobnej potreby, a to veľký drevený jedálenský stôl, 6 ks drevených čalúnených stoličiek, komodu so zásuvkami, komodu s dvierkami, policovú zostavu, vysoký príborník so sklenenými dvierkami, 400 ks rôznych kníh, 15 ks fotoalbumov s rôznymi rodinnými fotkami, pasy na meno E. U., H. U., S. U., R. U., rodné listy uvedených osôb, sobášny list, zdravotnú dokumentáciu E. U., rôzne lieky, digitálny poloautomatický fotoaparát zn. Canon, nez. typu, digitálny fotoaparát zn. Olympus, nez. typu, digitálny fotoaparát zn. Olympus, nez. typu, fotoaparát - zrkadlovku zn. Nikon, nez. typu, 20 ks záclon a závesov, 30 ks rôznych izbových kvetov v kvetináčoch, rôzne dekorácie - obrazy, obrázky, sošky, 5 ks obrazov neznámych autorov, 6 ks lámp z nočných stolíkov, 2 stojanové lampy, videokameru zn. Panasonic, nez. typu, digitálnu videokameru zn. SONY, nez. typu, videokameru zn. Panasonic, nez. typu, písacie potreby v počte asi 100 ks, 2 sady porcelánového obedového servisu, 12 ks kryštálových pohárov zn. Bohemia Kryštál, kryštálovú karafu, 12 ks kryštálových misiek, veľkú kryštálovú vázu, malú kryštálovú vázu, šijací stroj, nez. značky a typu, 12 ks nových registračných pokladní, nez. značky a typu, orientálnu šperkovnicu hranatého tvaru, orientálnu komodu na doklady v tvare kufra, 3 sady porcelánových čajových súprav, 60 ks úžitkového skla - pohárov, 20 ks úžitkovej keramiky - riadov, 30 ks ozdobnej keramiky - postavičiek zvierat, hobby potrieb na decoupage - lepidlá, servítky, rámiky, krabičky, 2 ks trojmiestnej sedačky červenej farby, 2 ks skriniek pod TV, drevotrieskovú komodu so zásuvkami a dvierkami, drevotrieskovú vysokú skriňu s policami a dvierkami, 6 ks látkových vnútorných roliet, vlnený koberec nez. rozmerov, 2 ks reprosústavy 5-1 zn. Jamo, nez. typu, subwoofer zn. Jamo, nez. typu, plazmovú TV zn. Panasonic, uhl. 109 cm, nez. typu, TV zn. Panasonic, nez. typu a uhl., TV zn. OVP, nez. typu a uhl., 2 ks reciver zn. Yamaha, nez. typu, X-Box Kinect, Magio Box, 7 ks DVD prehrávačov nez. značiek a typov, 2 ks karaoke meničov, nez. značky a typu, 10 ks mikrofónov, nez. značky a typu, 2 ks stojanov na mikrofóny, 60 ks TV HDMI a optických káblov, tablet zn. Google nexus, 2 ks mobilných telefónov zn. Samsung, nez. typu, 2 ks Smartphone s príslušenstvom zn. Samsung, nez. typu, 3 ks Smartphone s príslušenstvom zn. Sony X-Peria, nez. typu, 2 ks I-Phone zn. Apple, nez. typu, Smartphone s príslušenstvom zn. Nokia, nez. typu, Smartphone s príslušenstvom zn. LG, nez. typu, 2 ks veľkých slúchadiel, nez. značky a typu, 20 ks malých slúchadiel k telefónom, nez. značky a typu, 2 ks prenosných DVD prehrávačov zn. SONY, nez. typu, klávesové nástroje zn. DX 7, nez. typu, klávesové nástroje zn. Cassio, nez. typu, 30 ks rôznych originál CD na karaoke, 10 ks rôznych originál hier na X-Box Kinect, 15 ks originál hier na X-Box, 15 ks PC hier - SIMS, 2 ks MP3 zn. Philips a Sony, nez. typu, 2 ks MP4 zn. Sony a Philips, nez. typu, wifi rooter zn. Wigor, nez. typu, 3 ks satelitných prijímačov nez. značky a typu, 20 ks satelitných kariet, nez. typu, Mini notebook, zn. Eec, nez. typu, notebook zn. Compaq, nez. typu, 2 ks notebook zn. Toshiba, nez. typu, 2 ks PC zostavy zn. Asus a Hyundai, nez. typu, repro sústavu zn. Sony, nez. typu, 6 ks rôznych PC doplnkov - klávesnice, optické myši, USB, značky Philips a Sony, nez. typu, 2 ks skartovačiek nez. značky a typu, 2 ks multifunkčných zariadení zn. HP, nez. typu, 2 ks multifunkčných zariadení zn. Epson, nez. typu, multifunkčné zariadenie zn. Canon, nez. typu, 200 ks šanónov, profi kopírku zn. Canon, nez. typu, rotoped, nez. značky a typu, 2 ks strojov na posilňovanie, nez. značky a typu, 4 ks fitnes lôpt, veľkú manželskú posteľ, poschodovú posteľ, dvoj lôžkovú posteľ, 2 ks kovových jednolôžkových postelí, 2 ks detských drevených rozkladacích postelí, policový diel s výsuvom, 2 ks nočných stolíkov, zásuvnú komodu, 2 ks policových regálov, šatníkovú skriňu, 2 ks komôd, drevenú šperkovnicu, preukaz pôvodu psa a očkovací preukaz, znalecký posudok na dom, 2 ks úložných plastových boxov, 3 ks CD rádio prehrávačov, nez. značky a typu, 10 ks perín, 15 ks vankúšov, 10 ks diek, 15 ks malých koberčekov, 2 ks plastových stolíkov, 4 ks detských stoličiek, 4 ks skladacích matracov, 2 ks nafukovacích matracov, 2 ks školských tašiek značky Adidas, 2 ks školských tašiek značky Puma, školskú tašku zn. Nike, školskú tašku zn. Samsonite, detské učebnice pre
4 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona a § 38 ods. 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, výkon ktorého mu
1, ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu troch rokov s probačným dohľadom nad jeho správaním za súčasného uloženia povinnosti
4 písm. c) Trestného zákona spočívajúcej v príkaze nahradiť poškodeným R. U. a S. U. (ďalej tiež „poškodení") v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
1 Trestného poriadku súd prvého stupňa uložil obvinenému aj povinnosť nahradiť poškodenému R. U. a S. U. škodu vo výške 80.460,38 Eur s tým, že zaplatením jednému z poškodených zaniká povinnosť obvineného zaplatiť škodu druhému poškodenému a
2 Trestného poriadku okresný súd odkázal poškodených so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti v úvode označenému rozsudku okresného súdu podal obvinený Ing. Z. S. odvolanie, ktoré Krajský súd v Žiline (ďalej tiež „krajský súd" alebo „odvolací súd") uznesením z 20. decembra 2016, sp. zn. 1To/63/2016,
Proti naposledy uvedenému uzneseniu krajského súdu, ako aj konaniu, ktoré mu predchádzalo, podal minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej tiež „minister" alebo „dovolateľ"), na podnet obvineného v jeho prospech, dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. i), ods. 3 Trestného poriadku. V písomných dôvodoch podaného dovolania poukázal minister predovšetkým na odborné vyjadrenie č. 100/2014 vypracované znaleckou organizáciou A. s. r. o., ktorým bola určená všeobecná hodnota v prejednávanej veci odcudzených vecí patriacich poškodeným ku dňu spáchania skutku výslednou sumou 83.797,50 eur. V tejto súvislosti minister konštatoval, že k podanému odbornému vyjadreniu boli na hlavnom pojednávaní vykonávanom súdom prvého stupňa za znaleckú organizáciu JHS s. r. o. vypočutí znalci Marián Kramár a Ing. František Kosoň (konateľ dotknutej znaleckej organizácie), ktorí vo svojej výpovedi zotrvali na záveroch písomne podaného odborného vyjadrenia. Znalec Marián Kramár osobitne poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na rôznorodosť vecí, ktoré mali byť ocenené, sa prvotne zamerali na otázku, či sú vôbec schopní takéto veci oceniť, keďže však ich znalecká organizácia pokrýva rôzne odbory znaleckého oceňovania, v konečnom dôsledku boli spôsobilí oceniť všetky veci nachádzajúce sa v zozname, pričom za ich znaleckú organizáciu sa na vypracovaní tohto odborného vyjadrenia podieľalo viacero znalcov z rôznych odborov s tým, že určité veci ako napríklad detské učebnice, fotoalbumy, keďže neboli konkrétnejšie popísané, nedokázali oceniť a ďalej neoceňovali ani doklady, pasy, rodné listy, zdravotnú dokumentáciu, nakoľko na to nie sú oprávnení. Znalci ďalej vo svojej výpovedi uviedli, že pri oceňovaní odcudzených vecí zohľadnili aj údaje obsiahnuté vo výpovediach poškodených týkajúce sa informácií, kedy a za akú hodnotu ich nadobudli a aj keď uvedené veci znalci osobne nevideli, postupovali v zmysle pokynu vyšetrovateľa, aby vychádzali z údajov obsiahnutých v spisovom materiáli, z výpovedí a z fotografií s tým, že pri výpočte všeobecnej hodnoty dotknutých vecí postupovali ako znalci, a to
vyhlášky č. 492/2004 Z. z., ktorá upravuje postup výpočtu všeobecnej hodnoty vecí, pričom vypracovali síce odborné vyjadrenie, ako im bolo zadané vyšetrovateľom, avšak odborné vyjadrenie je skrátená forma znaleckého posudku a aj keby v prejednávanej veci vypracovali znalecký posudok, dospeli by k rovnakej hodnote vecí ako v odbornom vyjadrení, znalecký posudok by bol jedine podrobnejšie rozpísaný. Znalec Ing. František Kosoň vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní vykonávanom súdom prvého stupňa ešte uviedol, že vyššie spomínaná vyhláška stanovuje postup pri oceňovaní a pravidlá oceňovania aj v takých prípadoch, ak sa oceňovaná vec nedá obhliadnuť, ak znalci nemajú k dispozícii ani fotografiu oceňovanej veci, nemajú nadobúdací doklad od tejto veci, nevie sa, kedy bola táto vec zakúpená a len sám vlastník veci uvedie cenu, za akú bola kúpená. Doplnil, že ak nie je známe, kedy bola vec zakúpená, v zmysle vyhlášky sa má za to, že vec je v polovici hodnoty životnosti, ak vec nie je nafotená a znalec ju nemôže ani obhliadnuť, má k dispozícii rôzne katalógy, v ktorých si vylustruje takúto vec a zváži, či ním nájdená vec je reálna, alebo hľadá ďalej, pričom v zmysle vyhlášky sa hľadajú obdobné veci. Ak poškodený uvedie určitú nadobúdaciu cenu a túto nevie preukázať nadobúdacím dokladom, znalec musí prehodnotiť, či poškodeným uvádzaná nadobúdacia cena je reálna alebo nie a pokiaľ dospeje k záveru, že uvedená cena je nadsadená, zníži ju na hodnotu, za akú sa v tom čase reálne nadobúdali obdobné veci. V tejto súvislosti znalec Marián Kramár ešte uviedol, že pokiaľ ide o prejednávanú vec, pamätá si, že znalci z odboru elektrotechniky, ktorí sa tiež podieľali na vypracovaní tohto odborného vyjadrenia, znižovali nadobúdaciu cenu uvádzanú poškodenými pri elektronike, pravdepodobne pri všetkých položkách a zároveň znižovali aj koeficient predajnosti na 0,8 a to z dôvodu, že na trhu je veľké množstvo elektroniky na predaj, teda je v tejto oblasti veľká ponuka. V podanom dovolaní minister ďalej namietal, že vypracovanie odborného vyjadrenia č. 100/2014, vyžiadaného vyšetrovateľom opatrením z 24. januára 2014, ČVS: ORP-696/2-OVK-ZA-2013, na podklade § 141 ods.1 Trestného poriadku, znaleckou organizáciou JHS s. r. o., formou úkonu znaleckej činnosti (čo je výslovné uvedené v odbornom vyjadrení, vyúčtovaní znalečného a vyplýva z použitia znaleckej doložky) je,
názoru dovolateľa, v rozpore s právnou úpravou účinnou v rozhodnom čase, keďže v zmysle § 141 ods. 1 Trestného poriadku sa odborné vyjadrenie podáva mimo znaleckú činnosť vykonávanú
osobitného zákona, ktorým je zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZTP"). Dovolateľ ďalej dôvodil, že odborné vyjadrenie mimo znaleckú činnosť môže byť vyžiadané buď od osoby, ktorá vôbec nemá postavenie znalca
ZZTP, alebo prípadne aj od osoby majúcej síce právne postavenie znalca, avšak v takom prípade nejde o úkon znaleckej činnosti (viď znenie „mimo znaleckú činnosť"). Vyššie spomínané opatrenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline ČVS: ORP-696/2-0VK-ZA-2013 z 24. januára 2014 je tak možné,
názoru dovolateľa, považovať za zmätočné, keďže na jednej strane ním bolo vyžiadané odborné vyjadrenie mimo znaleckú činnosť, na strane druhej priamo v opatrení je poukázané na to, že JHS s. r. o. má právne postavenie znaleckej organizácie. Následne JHS s. r. o. vypracovala odborné vyjadrenie ako znalecký úkon, za ktorý si vyúčtovala znalečné, čo nie je rovnako možné,
názoru ministra, považovať za postup v zmysle zákonnej úpravy, keďže na základe § 141 ods. 1 Trestného poriadku nemožno vypracovať úkon znaleckej činnosti a nemôže zaň ani vzniknúť nárok na znalečné
2 Trestného poriadku, ale len nárok
3 Trestného poriadku, pritom je úlohou orgánov činných v trestnom konaní, respektíve súdu, aby určil, či v tom-ktorom konkrétnom prípade je postačujúce podanie odborného vyjadrenia mimo znaleckú činnosť, alebo či je potrebné vykonať znaleckú činnosť. V tejto súvislosti poukázal dovolateľ na skutočnosť, že odborné vyjadrenie mimo znaleckú činnosť sa vykonáva na podklade opatrenia, kým znalecké skúmanie na základe uznesenia, proti ktorému zákon umožňuje podať sťažnosť, preto takýmto postupom mohli byť dotknuté práva obvineného a právne postavenie obvineného mohlo byť rovnako negatívne ovplyvnené tým, že vykonaný úkon nie je vypracovaný v súlade s náležitosťami na vypracovanie znaleckého posudku. Dovolateľ v podanom dovolaní poukázal ďalej na ustanovenie § 33 písm. d) ZZTP v znení účinnom do 30. júna 2018, § 2 písm. g), písm. i) a § 4 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov a namietal, že pokiaľ znalec Marián Kramár na hlavnom pojednávaní konanom 13. apríla 2016 uviedol, že aj v prípade vypracovania znaleckého posudku by jeho záver bol rovnaký (ako v odbornom vyjadrení), len znalecký posudok by bol podrobnejšie rozpísaný, toto jeho vyjadrenie,
názoru dovolateľa, nemá oporu v zákonnej úprave, keďže ustanovenie § 4 ods. 1 spomínanej vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 492/2004 Z. z.") vylučuje stanovenie všeobecnej hodnoty majetku formou iného úkonu znaleckej činnosti, ako je znalecký posudok. Dovolateľ v podanom dovolaní vyčítal podanému odbornému vyjadreniu, že v jeho úvodnej časti je síce medzi podkladmi pre vypracovanie uvedená „odborná a firemná literatúra" a „cenníky obchodných činnosti", avšak z celého obsahu dotknutého odborného vyjadrenia nie je zrejmé, o aké konkrétne podklady išlo, v dôsledku čoho znalecká organizácia JHS s. r. o. nesplnila povinnosť zabezpečiť preskúmateľnosť svojho znaleckého úkonu, okrem toho sa v uvedenom odbornom vyjadrení konštatuje, že v prípade, ak majetok je možné obhliadnuť, výsledok obhliadky sa zohľadní v znaleckom úkone, pritom zo samotného účelu vypracovania odborného vyjadrenia je zrejmé, že žiadna obhliadka nebola a ani nemohla byť uskutočnená, čo znamená, že ide o výrok, ktorý nesúvisí s predmetným znaleckým skúmaním. Dotknutému odbornému vyjadreniu dovolateľ taktiež vytýkal, že jeho teoretická časť nezohľadňuje skutočnosť, že ním došlo k stanoveniu všeobecnej hodnoty rôznych zložiek majetku, pritom zo znenia už spomínanej vyhlášky č. 492/2004 Z. z. vyplýva, že neexistuje jedna univerzálna metodika stanovenia všeobecnej hodnoty majetku s tým, že pre niektoré zložky majetku je metodika upravená priamo v prílohách k vyhláške č. 492/2004 Z. z., inak sa postupuje
4 citovanej vyhlášky. Keďže v prejednávanej veci bolo posudzovaných viacero zložiek majetku (nábytok, bytové doplnky, elektrotechnika, umelecké diela, športové potreby, okuliare, textil, obuv, šperky, hodinky, pneumatiky, bicykle, stavebný materiál, náradie a pod.), je
názoru dovolateľa zjavné, že na stanovenie všeobecnej hodnoty nesmela byť použitá identická metodika. Podané odborné vyjadrenie považoval dovolateľ za nejasné aj v časti týkajúcej sa použitého metodického postupu, keďže na jednej strane síce odkazovalo na použitie vyššie spomínanej vyhlášky č. 492/2004 Z. z., na strane druhej neobsahovalo údaj, ktorá konkrétna príloha k tejto vyhláške bola použitá, taktiež tabuľková časť dotknutého odborného vyjadrenia síce obsahuje číslo položky, názov predmetu, dátum jeho obstarania, východiskovú hodnotu (VH), technický stav (TS), všeobecnú hodnotu bez DPH a všeobecnú hodnotu s DPH, avšak
príloh k spomínanej vyhláške č. 492/2004 Z. z. sa všeobecná hodnota žiadnej zložky majetku nestanovuje ako súčin východiskovej hodnoty a technického stavu, preto je takýto rozsah tabuľky nekompletný. Navyše z vyjadrení znalcov na hlavnom pojednávaní konanom 13. apríla 2016 plynie, že pri elektrotechnike bol použitý koeficient vo výške 0,8, avšak tento údaj v predloženom odbornom vyjadrení zachytený nie je, spomínané odborné vyjadrenie taktiež neuvádza aké čísla (a z akého dôvodu) boli použité na výpočet technického stavu vecí, pri ktorom je potrebné zohľadniť dátum ich obstarania, respektíve uvedenia do užívania, ako aj predpokladanú ich životnosť, čo znamená, že kategorizácia majetku (rôzne zložky majú rôznu životnosť) síce bola vykonaná, ale nedošlo k zabezpečeniu jej preskúmateľnosti a napokon zo znenia odborného vyjadrenia rovnako nie je zrejmé, na základe čoho bolo určené, či je nadobúdacia cena totožná s obstarávacou cenou vo vzťahu k dátumu ohodnocovania zložky majetku, a pre ktoré ohodnocované položky bola ako východisková hodnota použitá nadobúdacia cena, a pre ktoré obstarávacia cena a dotknuté odborné vyjadrenie neobsahuje ani údaj o tom, ktoré osoby sa podieľali na jeho vypracovaní. Z vyššie uvedeného je tak možné,
názoru ministra, konštatovať, že predložené odborné vyjadrenie neobsahuje takmer žiadne presné informácie o vykonanom postupe. V tejto súvislosti dovolateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo 6. januára 2010, sp. zn. 30Cbo/5359/2007,
ktorého sa znalec vo svojom posudku nesmie obmedziť len na podanie odborného záveru, ale z jeho posudku musí mať súd možnosť poznať, z ktorých zistení v posudku vychádzal, akou cestou k týmto zisteniam dospel a na základe akých úvah sa dopracoval k svojmu záveru, aby súd mohol znalecký posudok zodpovedne zhodnotiť a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. januára 2010, sp. zn. 1MObdoV/11/2008,
ktorého znalecké dokazovanie má síce špecifický charakter a zvláštne postavenie medzi dôkaznými prostriedkami, avšak napriek tomu zostáva jedným z možných dôkazov podliehajúcich hodnoteniu, a preto posudok musí v sebe spojovať vysokú odbornosť so zrozumiteľnosťou slovného vyjadrenia záverov a postupu, akým k nemu dospel, aby súd, prípadne iný orgán, pre ktorý je posudok určený, bol schopný pochopiť jeho dôkazný význam, aj keď sám nemá odborné vedomosti, ak sa uvedené zásady nedodržia, prestáva byť rozsudok, či iné rozhodnutie, výsledkom rozhodovania súdu (sudcu), ale ide o „znalecké rozhodnutie", kde súd len deklaruje za svoj záver niekoho iného.". Vo vzťahu k iným úkonom znaleckej činnosti ako sú znalecké posudky poukázal dovolateľ aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. mája 2018, sp. zn. 4Sžk/22/2017, ktorý pokiaľ ide o náležitosti ostatných úkonov znaleckej činnosti, odkazuje na ustanovenie § 18 ZZPT stanovujúce, že na vykonanie ostatných znaleckých úkonov sa primerane použijú ustanovenia o znaleckom posudku, pričom tri základné časti každého znaleckého úkonu sú vymedzenie, riešenie a výsledok úlohy znaleckého skúmania s tým, že obsah znaleckého úkonu je do určitej miery determinovaný jeho vnútornou skladbou, inak povedané, primerané použitie formálnych náležitostí vlastných pre znalecké posudky pri vykonávaní jednoduchších foriem znaleckých úkonov má za následok nárast ich výpovednej hodnoty a presvedčivosti, pričom rozsah primeranosti použitia formálnych náležitostí charakteristických pre znalecké posudky pri vykonávaní iných foriem znaleckej činnosti je potrebné posudzovať z hľadiska zabezpečenia ich preskúmateľnosti. V tejto súvislosti potom označil dovolateľ dotknuté odborné vyjadrenie za nepreskúmateľné. Vychádzajúc z obsahu namietaného odborného vyjadrenia dovolateľ dodal, že už pri laickom preskúmaní zoznamu vecí predloženého poškodenými je zrejmé, že východiskové hodnoty niektorých položiek sú značne nadhodnotené, napríklad Magio Box (položka č. 50) v hodnote 600,- eur, 5 ks obrazov neznámych autorov (položka č. 15) v hodnote 1 500,- eur, 2 ks stojanové lampy (položka č. 17) v hodnote 200,- eur, respektíve sa v zozname nachádzajú veci, existencia ktorých nebola potvrdená ani predloženými fotografiami či pokladničnými blokmi, ako napríklad 2 ks dámskych kabeliek zn. Prada (položka č. 132) v hodnote 2.300,- eur, dámska kabelka zn. Gucci (položka č. 133) v hodnote 700,- eur, 12 ks nových registračných pokladní (položka č. 29) v hodnote 3.000,- eur, 2 ks slnečných okuliarov zn. Prada (položka č. 156) v hodnote 750,- eur, 2 ks slnečných okuliarov zn. D&G (položka č. 157) v hodnote 840,- eur, slnečné okuliare zn. Versace (položka č. 158) v hodnote 400,- eur, a mnoho iných. V tejto súvislosti dovolateľ zdôraznil, že predmetným odborným vyjadrením bola všeobecná hodnota majetku, a teda celková škoda na majetku poškodených, stanovená na sumu 83.797,50 eur, pritom škoda je dôležitý kvalifikačný znak v prejednávanej veci stíhaného trestného činu, ktorý z tohto dôvodu nemôže byť zaťažený vážnymi pochybnosťami. S ohľadom na vyššie uvedené minister v podanom dovolaní ďalej konštatoval, že dokazovanie vykonané v prejednávanej veci,
jeho názoru, síce odôvodňuje záver smerujúci k uznaniu viny obvineného Ing. Z. S. za skutok opísaný v obžalobe prokurátorky Okresnej prokuratúry Žilina, avšak krajský súd nepostupoval v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku, pokiaľ ide o hodnotenie odborného vyjadrenia znaleckej organizácie JHS s. r. o. ako dôkazu slúžiaceho na určenie hodnoty odcudzeného majetku poškodených. Na základe vyššie uvedených dôvodov minister navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Trestného poriadku vyslovil, že napadnutým uznesením krajského súdu, ako aj rozsudkom okresného súdu bol porušený zákon v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku v neprospech obvineného Ing. Z. S., aby napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj rozsudok okresného súdu
2 Trestného poriadku zrušil a zrušil tiež všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo ich zrušením, stratili podklad a aby okresnému súdu
1 Trestného poriadku prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. K dovolaniu ministra sa prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Miroslava Pekára, advokáta so sídlom v Bratislave, Krížna č. 44, vyjadril obvinený Ing. Z. S., ktorý sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi podaného dovolania a poukázal na svoj podnet na podanie dovolania ministrom zo
názoru obvineného, evidentne nepreskúmateľné, bolo spracované bez reálneho obhliadnutia (čo i len fotografií) oceňovaných vecí a len na základe zoznamu poškodenej, bez toho, aby ho bolo možné reálne overiť. S ohľadom na štruktúru a početnosť posudzovaného zariadenia mali súdy (tak okresný, ako aj krajský), ale aj znalci,
názoru obvineného, nevyhnutne venovať náležitú pozornosť otázke jeho hodnoty, keďže ide o kvalifikačný znak skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, pričom už len laickým posúdením bez nutnosti potreby odborných poznatkov, je zrejmé, že rozsah zariadenia, ktoré vymenovali poškodení, by mohol zodpovedať potrebám minimálne 4-5 štvorčlenných domácností, naviac značné množstvo menovaných vecí pochádzalo z rokov 2006-2008, čo najmä v prípade drobnej elektroniky (ak by aj existovala), ako aj oblečenia, evokuje záver o jej nefunkčnosti. Obvinený ďalej uviedol, že už v podanom podnete poukázal na viacero položiek, ktoré okrem toho, že neboli reálne (preskúmateľne) preukázané, hrubo,
jeho názoru, vybočujú od „normálu" a tento odklon v počte a hodnote položiek bežnej domácnosti (ktorá je okrem toho zadlžená) predstavuje zjavný exces. Spomínaný exces prejavujúci sa v kvantite položiek (zariadenia), ich kvalite, hodnote, je
názoru obvineného tak signifikantný, že bolo veľmi žiaduce, aby sa súdy (tak okresný, ako aj krajský) s otázkou výšky škody riadne (preskúmateľne) vysporiadali. V tejto súvislosti obvinený poukázal na skutočnosť, že hodnota údajného zariadenia dosahovala takmer hodnotu domu, preto považoval za rozporné s logikou, aby si poškodení nechali vydražiť dom pri tak významnom hmotnom zabezpečení spočívajúcom v jeho zariadení, namiesto toho, aby dražbu odvrátili jeho speňažením. V podanom vyjadrení obvinený ďalej namietal, že v prejednávanej veci súdy (tak okresný, ako aj krajský) nesprávne právne kvalifikovali jeho konanie, keď svojimi úvahami síce vylúčili jeho úmysel cudziu vec si prisvojiť, avšak zároveň dospeli k záveru, že potreboval dom vypratať, aby ho mohol ďalej ekonomicky užívať (predať, prenajať). Vzhľadom na vyššie uvedené a na skutočnosti podrobne špecifikované v podanom dovolaní obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnuté rozhodnutia zrušil. K dovolaniu ministra sa prostredníctvom splnomocnenkyne JUDr. Terézie Ďatkovej, advokátky so sídlom v Žiline, Moyzesova 26, vyjadrila poškodená S. U., ktorá vyjadrila názor, že dotknuté odborné vyjadrenie nie je nepreskúmateľné, naopak je absolútne logické a pochopiteľné, pričom dovolateľom uvádzané nezrovnalosti v texte spomínaného odborného vyjadrenia sa,
jej názoru, javia len ako neporozumenie samotnému jeho zneniu. Forma úkonu, ktorým bola určená všeobecná hodnota odcudzeného majetku,
názoru poškodenej, v žiadnom prípade zásadným spôsobom neovplyvnila postavenie odsúdeného a orgány činné v trestnom konaní, ako aj súdy (tak okresný, ako aj krajský) postupovali v súlade s § 141 Trestného poriadku, ktorý nijakým spôsobom nevylučuje vyžiadanie odborného vyjadrenia aj od znaleckej organizácie, pritom osoby, ktoré za spoločnosť JHS s. r. o. vypracovali odborné vyjadrenie, postupovali v súlade so svojimi odbornými znalosťami nevyhnutnými pre určenie všeobecnej hodnoty odcudzeného majetku s tým, že využitie odbornej činnosti pre určenie všeobecnej hodnoty odcudzeného majetku je bežnou praxou v trestných konaniach. Výklad ministra vo vzťahu k odbornému vyjadreniu a príslušným ustanoveniam Trestného poriadku považovala poškodená za zvláštne formalistický, keď na jednej strane v podstate tvrdil, že znalecká organizácia musela vykonávať znaleckú činnosť, pretože si uplatnila nárok na znalečné, čo znamená, že postupovala v rozpore s ustanovením § 141 Trestného poriadku, na strane druhej nemal byť postup
Trestného poriadku postačujúci, ale bolo potrebné pribratie znalca a vypracovanie znaleckého posudku. V tejto súvislosti vyjadrila názor, že vyššie spomínaná vyhláška č. 492/2004 Z. z. určuje metodiku stanovenia všeobecnej hodnoty majetku a jej formu určuje práve Trestný poriadok, pričom obvinený mal možnosť v rámci svojej obhajoby brániť sa aj proti záverom odborného vyjadrenia, a to napríklad aj predložením znaleckého posudku z jeho strany. Vedenie obhajoby je,
názoru poškodenej, vo svojej podstate záležitosťou medzi obhajcom a obvineným a za spôsob jej výkonu nesie zodpovednosť samotný advokát voči obhajovanému, prípadné nedostatky v poskytnutej právnej pomoci nemôže odstraňovať dovolací súd, keďže kvalita poskytovanej právnej pomoci zo strany obhajcu v konkrétnej trestnej veci nie je predmetom prieskumu dovolacieho súdu. Poškodená ďalej vyjadrila názor, že tvrdenia odôvodňujúce záver o nesprávne zistenom skutkovom stave veci použité ministrom, neboli v takom rozsahu a takým spôsobom uplatnené v rámci obhajoby obvineným ani pred odvolacím súdom, preto, ak by aj zakladali dôvod
3 Trestného poriadku pre podanie dovolania, nie je ich možné už použiť. V ďalšej časti podaného vyjadrenia poškodená vyčítala ministrovi, že nešpecifikoval, v čom by malo spočívať nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia a namietala, že skutočnosti plynúce z dotknutého odborného vyjadrenia, súdy (tak okresný, ako aj krajský) hodnotili z hľadiska ich vierohodnosti, o ktorých nemali dôvod pochybovať, a to vo vzájomných súvislostiach s ostatnými dôkazmi získanými v trestnom konaní. V tejto súvislosti poškodená ešte poukázala na skutočnosť, že právo podať dovolanie ministrom z dôvodu
3 bolo do Trestného poriadku zavedené novelou účinnou od 1. septembra 2011, pričom
dôvodovej správy k predmetnej novele sa toto dovolanie pripúšťa z dôvodu chýb spočívajúcich v nejasnosti, nesprávnosti alebo neúplnosti skutkových zistení rozsudku, a to proti výroku o vine rozsudku odvolacieho súdu, ktorý zmenil skutkové zistenia súdu prvého stupňa, v dôsledku čoho oproti odvolateľovi stojaca strana sa proti zmene skutkových zistení už nemohla brániť odvolaním. Priama možnosť podať dovolanie, ako aj možnosť podať podnet na podanie dovolania ministrovi spravodlivosti proti rozhodnutiam uvedeným v § 368 ods. 2 alebo proti niektorým z nich, by totiž znamenala neúmerný a nezvládnuteľný počet podaných dovolaní alebo podnetov zo skutkových dôvodov a duplicitu odvolacieho konania, v ktorom by malo byť zisťovanie skutkového stavu zavŕšené, pričom inštitút dovolania má byť primárne zameraný len na riešenie právno-aplikačných otázok. V podanom vyjadrení poškodená napokon ešte namietala, že napadnuté rozhodnutia boli vo výroku o treste zrušené rozsudkom Okresného súdu Martin z 26. júna 2019, sp. zn. 3T/59/2017, ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa, a preto,
jej názoru, dovolanie len proti výroku o vine nie je prípustné. V podstate na základe vyššie uvedených dôvodov poškodená navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ministra spravodlivosti
ustanovení § 382 písm.
1 Trestného poriadku, ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie potrebné odborné znalosti, vyžiada orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu odborné vyjadrenie mimo znaleckú činnosť vykonávanú
osobitného zákona. V jednoduchých prípadoch sa možno uspokojiť s písomným potvrdením, o ktorého správnosti nie sú pochybnosti. Orgán činný v trestnom konaní alebo súd vyžiada odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie predovšetkým od organizácie špecializovanej na činnosť, ktorá je obsahom odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia. Táto organizácia v odbornom vyjadrení alebo písomnom potvrdení uvedie meno osoby, ktorú možno vypočuť ako svedka k obsahu odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia (§ 141 ods. 3 Trestného poriadku). Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení je teda zrejmé, že postup
1 Trestného poriadku prichádza do úvahy vtedy, keď na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie sú síce potrebné odborné znalosti, avšak ide o skutočnosť na objasnenie nenáročnú, ktorú je možné objasniť postupmi mimo znaleckej činnosti (ako to výslovne plynie z odseku 1 §-u 141 Trestného poriadku), osoba, ktorá odborné vyjadrenie podala, je na hlavnom pojednávaní v prípade potreby vypočutá „len" ako svedok (§ 141 ods. 3 Trestného poriadku) a za jeho vypracovanie či vypočutie na hlavnom pojednávaní, má
3 Trestného poriadku nárok „len" na náhradu nevyhnutných výdavkov, a ušlej mzdy alebo iného preukázateľného ušlého príjmu, teda nie na odmenu za takýto úkon (znalečné). Aj keď
1, veta druhá, zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o znalcoch") úkonom znaleckej činnosti je aj odborné vyjadrenie, nejde o odborné vyjadrenie v zmysle § 141 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku, ktoré v spojení s ustanovením § 152 ods. 3 Trestného poriadku výslovne stanovuje, že ide o úkon mimo znaleckej činnosti, ohľadom ktorého je jeho spracovateľ, ktorý ani nemusí byť znalcom, vypočutý len ako svedok a za jeho vypracovanie mu neprináleží odmena (len náhrada výdavkov), pričom Trestný poriadok má v tomto smere postavenie špeciálneho zákona s prednosťou pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v zákone o znalcoch. V zásade ide o rozdielne úkony, s rozdielnym obsahom, zakotvené v rôznych právnych predpisoch majúce len rovnaké pomenovanie. Nie je preto možné súhlasiť s výkladom znalcov podaným na hlavnom pojednávaní vykonávanom súdom prvého stupňa spočívajúcim v podstate v tom, že odborné vyjadrenie je skrátená forma znaleckého posudku, pričom znalecký posudok by bol „len" podrobnejšie rozpísaný. Súdy nižšieho stupňa (tak okresný, ako aj krajský) teda mohli svoj záver o výške škody v prejednávanej veci oprieť o odborné vyjadrenie len za predpokladu, že by zároveň dospeli k záveru, že určenie všeobecnej hodnoty odcudzených vecí si nevyžaduje náročné znalecké oceňovanie, ale postačovať bude aj nenáročný postup mimo znaleckej činnosti, za ktorý jeho spracovateľ nebude odmenený a na hlavnom pojednávaní bude vypočutý len v pozícii svedka. Toto však evidentne nie je prípad prejednávanej veci. Už množstvo oceňovaných vecí (443 položiek) rôznych druhov naznačuje, že nepôjde o nenáročný prípad. Navyše znalci pri oceňovaní odcudzených vecí, tieto predmety (z dôvodu ich odcudzenia) nemali k dispozícii, teda ich nemohli fyzicky obhliadnuť, obdobne tak ohľadom niektorých vecí nemali k dispozícii ani ich fotografie a pri ich oceňovaní museli vychádzať len z viac či menej detailného popisu podaného poškodenými vyžadujúceho si napríklad hľadanie obdobných vecí v katalógoch, čo nepochybne nenáročnou činnosťou nie je. Ako to vyplýva z výpovedí znalcov na hlavnom pojednávaní vykonávanom súdom prvého stupňa na vypracovaní odborného vyjadrenia sa podieľalo viacero znalcov z rôznych odborov, pri stanovovaní všeobecnej ceny oceňovaných predmetov používali v podstate postupy ako pri znaleckej činnosti, pričom za svoju činnosť si vyúčtovali odmenu (znalečné), teda nielen náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlú mzdu. Z ich výpovedí na spomínanom hlavnom pojednávaní teda, ako to už bolo vyššie naznačené, jednoznačne vyplynula potreba ocenenia odcudzených vecí znaleckou činnosťou. Ak však na ocenenie spomínaných vecí bola potrebná znalecká činnosť, jej výsledkom mal byť „podrobne rozpísaný" znalecký posudok, keďže odborné vyjadrenie podané znalcami vzhľadom na svoju stručnosť neobsahuje dostatočný popis oceňovaných vecí a neposkytuje ani dostatočný obraz o použitých metódach v rozsahu, ktorý by umožňoval jeho hodnotenie a posúdenie správnosti jeho záverov. V tejto súvislosti sa nie je možné uspokojiť s ubezpečením znalcov na hlavnom pojednávaní vykonávanom súdom prvého stupňa, že aj v prípade vypracovania znaleckého posudku by dospeli k tým istým záverom, pretože či už znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie sú súdy povinné hodnotiť ako akýkoľvek iný dôkaz a ich hodnotenie je potrebné v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku založiť na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, hodnotiť teda aj tento dôkaz jednotlivo (a to najmä z hľadiska jeho úplnosti, presvedčivosti, na prvý pohľad zrejmých nesprávností, nelogickosti a podobne), ale aj v súhrne s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi, čo v prejednávanej veci podané odborné vyjadrenie pre jeho stručnosť, nezodpovedajúcu náročnosti posudzovanej odbornej otázky, neumožňuje. Pre určenie hodnoty odcudzených vecí, teda pre určenie výšky v prejednávanej veci trestným činom spôsobenej škody ako kvalifikačného momentu nemali súdy (tak okresný, ako aj krajský) dostatočný podklad, táto otázka nebola spoľahlivo objasnená, v dôsledku toho, že pri zisťovaní skutkového stavu boli závažným spôsobom porušené ustanovenia (§ 141 ods. 1 Trestného poriadku), ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci, čím došlo, ako to už bolo vyššie uvedené, k naplneniu dovolacieho dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 371 ods. 3 Trestného poriadku. Na tomto mieste si je ale nutné uvedomiť, že ide o chybu, ktorá v prvom rade zaťažuje prípravné konanie, keďže odborné vyjadrenie namiesto znaleckého posudku od znaleckej organizácie JHS s. r. o. Martin opatrením vyžiadal vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline 24. januára 2014 pod ČVS:ORP-696/2-OVK-ZA-2013, ktorou však súdy nižšieho stupňa (tak okresný, ako aj krajský) zaťažili aj súdne konanie, keď tento dôkaz, napriek vyššie uvedenému, hodnotili ako bezchybný, na ktorom navyše založili svoje rozhodnutia. V tejto súvislosti je potom potrebné uviesť, že zachovanie práva na spravodlivý proces garantovaný článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je možné bez rešpektovania práva na kontradiktórne konanie a rovnosť zbraní, ktoré sú jeho (práva na spravodlivý proces) imanentnou súčasťou. Vychádzajúc z ustanovenia § 2 ods. 10 Trestného poriadku zisťovať skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, je úlohou orgánov činných v trestnom konaní, ktorými
1 Trestného poriadku sú prokurátor a policajt, pričom orgány činné v trestnom konaní sú povinné vykonávať dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Súd teda nie je súčasťou sústavy orgánov činných v trestnom konaní, ale v kontradiktórnom trestnom procese, ktorého základy Trestný poriadok aj vyššie citovanými ustanoveniami položil, je nezávislým orgánom, ktorého úlohou je posudzovanie toho, či prokurátor uniesol dôkazné bremeno a vytvorenie priestoru na vykonávanie dôkazov stranami v konaní, ktoré potom súd hodnotí. Nebolo preto úlohou súdov nižšieho stupňa (tak okresného, ako aj krajského) nahrádzať aktivitu žalujúcej strany v konaní, a to prokurátora, napomáhať mu v zisťovaní skutkového stavu a zabezpečovať v prevažnej miere rozhodujúci dôkaz ohľadom ustálenia výšky škody (znalecký posudok) svedčiaci v neprospech obžalovaného, ale prokurátorom predložený dôkaz v tomto smere - dotknuté odborné vyjadrenie vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku neopomínajúc vyššie rozvedené nedostatky. V novom konaní bude preto úlohou odvolacieho súdu opätovne rozhodnúť o odvolaní obvineného, predložené odborné vyjadrenie vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku (jednotlivo i v súhrne s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi) pri súčasnej viazanosti odvolacieho súdu právnym názorom dovolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 1 Trestného poriadku, v nadväznosti na to ustáliť výšku spôsobenej škody (a to prípadne aj negatívnym vymedzením možnosti jej číselného vyjadrenia), ustálený skutok podradiť pod príslušný odsek ustanovenia §-u 212 Trestného zákona a opätovne o vine a treste obvineného, prípadne o nároku na náhradu škody, rozhodnúť. Ďalšie námietky dovolateľa nepovažoval najvyšší súd za opodstatnené. V prvom rade minister spravodlivosti Slovenskej republiky nebol v prejednávanej veci oprávnený na podanie dovolania z dôvodov plynúcich z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.
1 Trestného poriadku dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1. Obvinený je osobou, ktorej právo podať dovolanie, a to aj z dôvodu plynúceho z ustanovenia § 371 ods. 1 písm.
názoru najvyššieho súdu, nestačí. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným a záväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability právnych vzťahov v právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené k náprave najzásadnejších a zákonom taxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojimi dôsledkami mohli zásadne ovplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok [primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka") pod číslom 57/2007]. Z uvedeného je potom zrejmé, že pre úspešné uplatnenie dovolacieho dôvodu plynúceho aj z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku sa vyžaduje konštatovanie konkrétne vymedzených chýb, ktoré mali na postavenie obvineného konkrétny zásadný materiálny dopad, ktorými námietky o možnom hypotetickom nesprávnom ustálení právnej kvalifikácie zisteného konania obvineného nie sú. Obdobný charakter majú aj námietky dovolateľa vo vzťahu k formálnemu nedodržaniu postupu pri vykonávaní dokazovania dotknutým odborným vyjadrením. Je pravdou, že pokiaľ by v prejednavánej veci bolo vykonávané znalecké dokazovanie, znalec či znalecká organizácia by boli do konania pribratí uznesením, proti ktorému je prípustná sťažnosť, pričom proti opatreniu, ktorým bola znalecká organizácia požiadaná v prejednávanej veci o podanie odborného vyjadrenia, opravný prostriedok prípustný nie je. Ani za takejto situácie však nič obvinenému nebránilo, aby znaleckú organizáciu, či jej uloženú úlohu, namietal, s čím by sa orgány činné v trestnom konaní alebo súd museli vysporiadať, a to aj keď proti spomínanému opatreniu opravný prostriedok prípustný nie je. Dovolateľ však v podanom dovolaní netvrdil, že by obvinený mal voči dotknutej znaleckej organizácii alebo jej zadanej úlohe konkrétne námietky a ani ich neuviedol. Len hypotetická možnosť porušenia práv obvineného z dôvodu, že nemal možnosť podať opravný prostriedok, hoci nič nenasvedčuje tomu, že by na jeho využitie dôvod mal, bez zistenia konkrétneho materiálneho dopadu na práva obvineného, opätovne pre konštatovanie naplnenia dovolacích dôvodov nestačí. Obdobne tak je pravdou, že vychádzajúc z ustanovenia § 141 ods. 3 Trestného poriadku mal byť vypracovateľ odborného vyjadrenia vypočutý ako svedok a nie v procesnom postavení znalca. Takýto postup nepochybne porušením citovaného ustanovenia je, na strane druhej nemá žiaden zásadný negatívny materiálny dopad na práva, či postavenie obvineného a dovolateľ takýto dopad ani netvrdí, preto žiaden dovolací dôvod v prejednávanej veci ani nenapĺňa. Navyše, takýto nesprávny postup by mohol napĺňať nanajvýš dovolací dôvod
1 písm. g) Trestného poriadku (rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom), pritom minister na podanie dovolania z uvedeného dôvodu s ohľadom na už vyššie rozvedené dôvody na podnet obvineného nebol oprávnený (obvinenému Trestný poriadok právo podať dovolanie z tohto dôvodu priznáva, a preto už nie je oprávnený na podanie podnetu v tomto smere). Skutočnosť, že znalecká organizácia si namiesto náhrady nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy či iného príjmu vyúčtovala znalečné, ktoré prípadne aj bolo uhradené, nemá v zásade s postavením obvineného žiaden súvis. Nemožno taktiež súhlasiť s názorom dovolateľa, odvolávajúcim sa na § 4 ods. 1 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. a spočívajúcim v tom, že všeobecnú hodnotu majetku je možné určiť len znaleckým posudkom.
1 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. síce všeobecnú hodnotu zložiek majetku podniku alebo iného majetku stanoví znalec príslušného odboru
tejto vyhlášky formou znaleckého posudku, na strane druhej v zmysle § 1 ods. 2 citovaného predpisu
tejto vyhlášky sa postupuje aj v prípade, ak je potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu majetku na požiadanie štátneho orgánu v rámci jeho právomocí alebo ak ide o právny úkon alebo konanie
osobitného predpisu, pričom
odkazu 2 k tomuto ustanoveniu sa spomínaným osobitným predpisom rozumie aj Trestný poriadok. Z ustanovení § 141, § 142 a nasledujúcich Trestného priadku neplynie, že by všeobecná hodnota majetku mohla by určená len na základe znaleckého posudku. Už opakovane spomínané ustanovenie §-u 141 ods. 2 Trestného poriadku predpokladá, že v nenáročných veciach vyžadujúcich si odborné znalosti (medzi ktoré nepochybne patrí aj určovanie všeobecnej hodnoty majetku), postačuje na objasnenie veci odborné vyjadrenie podané mimo znaleckú činnosť. Z uvedených ustanovení, ale ani z logiky veci neplynie, že by určovanie hodnoty akejkoľvek bežnej individuálne určenej ľahko identifikovateľnej veci si vyžadovalo vypracovanie znaleckého posudku, pritom použitie ustanovení Trestného poriadku ako právneho predpisu vyššej právnej sily, ale aj predpisu špeciálneho vo vzťahu k uvedenej vyhláške, má prednosť pred použitím jej ustanovení. Uvedené ale nič nemení na vyššie rozvedenom závere, že v prejednávanej veci s ohľadom najmä na zložitosť riešených odborných otázok sa nebolo možné uspokojiť s určením všeobecnej ceny majetku odborným vyjadrením mimo znaleckú činnosť. K námietkam poškodenej sa žiada uviesť, že zo žiadneho ustanoveni
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.