1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c) Tr. por. dovolanie obvineného U. N. sa odmieta. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z 22. mája 2018, sp. zn. 1T/51/2018, bol obvinený U. N. uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
1 písm. a), ods. 3 písm.
1, ods. 2 písm.
1 Trestného zákona a s prečinom výtržníctva
1 písm. a) Trestného zákona. na tom skutkovom základe, ako je uvedené v I. stupňovom rozsudku. Okresný súd za to obvineného U. N. odsúdil
3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov a 20 (dvadsať) mesiacov.
2 písm. a) Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
2 písm. c), písm. d) Trestného zákona súd obvinenému uložil ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.
1 písm. g) Trestného zákona zhabal vec, a to drevenú násadu o dĺžke 83 cm. Proti tomuto rozsudku okresného súdu obvinený U. N. podal odvolanie, čo do výroku treste, ktoré Krajský súd v Trenčíne preskúmal a následne, dňa 17. septembra 2018, sp. zn. 23To/99/2018,
por., ako nedôvodné zamietol. Dňa 28. júla 2020 bolo okresnému súdu zaslané dovolanie obvineného podané prostredníctvom jeho obhajkyne JUDr. Aleny Arbetovej. V podanom dovolaní obvinený uplatnil dovolací dôvod
1 písm.
por. [§ 382 písm. c) Tr. por.]. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 1 Tr. por.). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
por. V opačnom prípade, ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné
ktorého dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Právo na obhajobu každého, proti komu sa vedie trestné konanie, je v Trestnom poriadku upravené v § 2 ods. 9 Tr. por. Dovolacím dôvodom
1 písm. c) Tr. por. je však iba zásadné porušenie práva na obhajobu. Takým zásadným porušením by bolo najmä porušené právo na obhajobu tým, že obvinený nemal obhajcu, aj keď ho
zákona mal mať, pričom táto skutočnosť je dôvodom dovolania bez ohľadu na to, z akého dôvodu mal obvinený obhajcu mať v zmysle § 37 a § 38 Tr. por. Dôležité sú preto i konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach. S poukázaním na námietky obvineného v dovolaní je potrebné uviesť, že obvinený namietal porušenie jeho práv na obhajobu tým, že mu súd neustanovil iného obhajcu a odoprel vykonanie dôkazov, ktoré mohli preukázať rodinné problémy a vec tak hodnotil jednostranne. Tieto námietky nijako nezakladajú ani opodstatnenosť dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., pretože významom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok a nie posudzovanie skutkového stavu, ktorým je dovolací súd viazaný. Znemožnenie uplatnenia práva na obhajobu, ktoré zákon priznáva podozrivej osobe, je subsumovateľné pod porušenie práva na obhajobu ako dovolací dôvod
1 písm.
10 Tr. por., resp. pri uplatnení oprávnenia
11 Tr. por. S námietkami uvedenými v dovolaní sa už okresný súd náležite vysporiadal a dovolací súd v podrobnostiach odkazuje na ich odôvodnenia, ktoré pokladá za správne a v súlade so zákonom, pričom je viazaný ustáleným skutkovým stavom na ktorom sa ustálil okresný a krajský súd v danej veci obvineného, navyše obvinený podal odvolanie len čo do výroku o treste. Z predloženého spisového materiálu dovolací súd zistil, že obvinený mal obhajcu, a to Mgr. Jána Lichnera, ktorý ho zastupoval od ustanovenia obhajcu opatrením sudcu pre prípravné konanie, pričom mali možnosť spolu s obvineným navrhovať dôkazy, klásť svedkom otázky a vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom. Obhajca ho riadne zastupoval počas prípravného konania, spolu s obvineným sa zúčastnil aj preštudovania vyšetrovacieho spisu (č. l. 211-212), obvinený nenamietal jeho osobu. Až v konaní pred súdom účelovo navrhol jeho výmenu, pričom o jeho žiadosti súd na hlavnom pojednávaní 22. mája 2018 rozhodol. V tomto smere dovolací súd nezistil žiadne zásadné porušenie práva na obhajobu, a preto argumentácie obvineného vo vzťahu k tomuto dovolaciemu dôvodu nemohol akceptovať, pretože nie sú spôsobilé naplniť dovolací dôvod
1 písm.
c) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. K uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm.
nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie. Trestný poriadok nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v § 2 ods. 12 Tr. por.,
ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Vychádzajúc z týchto úvah je zrejmé, že obvinený v podanom dovolaní vznáša námietky ohľadom svojej príčetnosti, vzhľadom na ľahký stupeň opitosti, ktorá otázka už bola znalcom vyriešená, a preto s ohľadom na znenie § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. časť za bodkočiarkou sa ňou dovolací súd zaoberať ani nemohol, nakoľko právna kvalifikácia zodpovedala zistenému skutkovému stavu. V posudzovanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania
1 písm. c), písm. i) Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného U. N.
c) Tr. por. odmietol. Toto uznesenie bolo prijaté v pomere 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.