Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Obdo/10/2020 Identifikačné číslo spisu: 7116214577 Dátum vydania rozhodnutia: 23.02.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Miroslava Janečková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK

§ 2ods.

9 zák. č. 79/2015 Z.z. o odpadoch) a ďalej, že rámcová kúpna zmluva, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným sa stala pre rozpor so zákonom o odpadoch v znení po

1. marci 2018 absolútne neplatnou podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z uvedeného konštatoval, že sa na činnosti žalobcu nemohlo platne vzťahovať potvrdenie o registrácii č. A2010/02452-002/OÚŽP-DEB zo dňa
2. októbra 2010 (ďalej „registrácia“), nakoľko bolo vydané na iné činnosti a pred týmto dátumom. Dovolateľ poukázal na stanovisko Ministerstva životného prostredia SR (odpoveď zo dňa
3. novembra 2018), z ktorého vyplýva, že žalobca od
4. marca 2018 predaj nebezpečného odpadu vykonával nezákonne. Zdôraznil, že ministerstvo v tomto vyjadrení potvrdilo, že žalobca registráciu obdržal ako sprostredkovateľ, nie ako obchodník. V súvislosti s tým uviedol, že žalobca ako sprostredkovateľ mohol nanajvýš sprostredkovať odoberanie odpadu pre CARMEL Auto s.r.o. u žalovaného, nemohol však takýto odpad sám kupovať a predávať žalovanému. Dovolateľ ďalej namietal, že sa ani jeden zo súdov nevysporiadali s jeho námietkou, že konanie žalobcu odporuje zásadám poctivého obchodného styku. Za nesprávny označil postup odvolacieho súdu pri vykonávaní dôkazov, keď podanie spoločnosti CARMEL Auto s.r.o., doručené súdu dňa
5. júla 2018 a odpoveď Ministerstva životného prostredia SR zo dňa
6. novembra 2018, v rozpore s § 204 CSP neprečítal. Súčasne spochybnil oprávnenie osoby, ktorá za spoločnosť CARMEL Auto s.r.o. podanie urobila, za spoločnosť konať. 12 Žalovaný prípustnosť dovolania vyvodzoval aj z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP tvrdiac, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Vyslovil názor, že v právnom vzťahu medzi žalovaným a žalobcom mal aplikačnú prednosť zák. č. 223/2001 Z.z. o odpadoch v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase. Uviedol, že sa súdy mali dôsledne vyrovnať s otázkami, či kúpna zmluva na tovar majúci povahu nebezpečného odpadu podľa § 2 ods. 13 zák. č. 223/2001 Z.z. o odpadoch (

§ 2ods.

9 zák. č. 79/2015 Z.z. o odpadoch) uzatvorená predávajúcim, ktorý nie je obchodníkom podľa § 2 ods. 24 zák. č. 223/2001 Z.z. o odpadoch (

§ 4ods.

3 zák. č. 79/2015 Z.z. o odpadoch) je neplatná z dôvodov podľa § 39 podľa Občianskeho zákonníka, ďalej či uzatváranie kúpnych zmlúv na tovar majúci povahu nebezpečného odpadu podľa § 2 ods. 13 zák. č. 223/2001 Z.z. o odpadoch (

§ 2ods.

9 zák. č. 79/2015 Z. z. o odpadoch) uzatvorená predávajúcim, ktorý nie je obchodníkom podľa § 2 ods. 4 zák. č. 223/2001 Z.z. o odpadoch (

§ 4ods.

3 zák. č. 79/2015 Z.z. o odpadoch) je možné považovať za konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom podľa § 265 Obchodného zákonníka, a napokon či kúpna zmluva na tovar majúci povahu nebezpečného odpadu podľa § 2 ods. 13 zák. č. 223/2001 Z.z. o odpadoch (

§ 2ods.

9 zák. č. 79/2015 Z.z. o odpadoch) uzatvorená predávajúcim, ktorý nie je obchodníkom podľa § 2 ods. 24 zák. č. 223/2001 Z.z. o odpadoch (

§ 4ods.

3 zák. č. 79/2015 Z.z. o odpadoch) je neplatná a či uvedené predstavuje výnimku z § 3 zák. č. 513/91 Obchodného zákonníka. 13 Dovolateľ súčasne v zmysle § 444 CSP navrhol odložiť vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozsudku v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie do právoplatného skončenia dovolacieho konania. Poukázal na to, že právoplatnosť rozsudku v incidenčnom konaní môže aktivovať návrhy žalobcu v reštrukturalizačnom konaní, ktoré by mu inak podľa reštrukturalizačného plánu neprináležali a tiež na začatie exekúcie na majetok žalovaného zo strany žalobcu v rozpore so schváleným plánom. 14 Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie odmietnuť. Vyslovil názor, že rozsudok odvolacieho súdu spĺňa všeobecné požiadavky na obsahovú kvalitu odôvodnenia rozsudku a že sa odvolací súd oprávnene venoval len argumentom, ktoré majú vo veci rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že by rozhodnutie záviselo na vyriešení právnej otázky, ktorá doposiaľ nebola riešená dovolacími senátmi najvyššieho súdu, poukazujúc pritom na rozsudky NS SR sp. zn. 2Cdo 2/1998 zo dňa

1. februára 1998 a sp. zn. 1ObdoV 36/
2. Žalobca vo vyjadrení naďalej tvrdil, že neporušil Zákon o odpadoch, pričom poukázal aj na názor prezentovaný v znaleckom posudku 2/2018 znalkyňou Ing. Jaroslavou Gažovou. Záverom, s poukazom na § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka konštatoval, že hoci aj hypotetické porušenie noriem verejného práva nemá vplyv na existenciu či neexistenciu záväzkového vzťahu vzniknutého v súkromnom práve. 15 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie bolo podané včas, na to oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpenou v súlade so zákonom (429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP a contrario) pred samotným vecným prejednaním dovolania najskôr skúmal, či dovolanie je procesne prípustné. 16 Podľa ust. § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 17 Podľa ust. § 420 písm. f/ CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 18 Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky prípustnosti dovolania vyplývajúce z ust. § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP. 19 Dovolateľ v dovolaní ako dôvod, z ktorého vyvodzuje jeho prípustnosť, uvádza ustanovenie § 420 písm. f/ CSP, keď v dovolaní poukazuje na vady odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku ako aj rozsudku súdu prvej inštancie. 20 Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatneným nárokom a obranou proti takému uplatneniu. Pritom všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany konania na súdnu ochranu, resp. spravodlivý proces. (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 204/04). 21 K namietanej vade zmätočnosti pre nedostatočnú odôvodnenosť rozhodnutí vo veci konajúcich všeobecných súdov dovolací súd poukazuje na zjednocujúce stanovisko R 2/
3. Právna veta tohto stanoviska znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ OSP.“ Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od
4. júla 2016, sa podstaty a zmyslu stanoviska najvyššieho súdu nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne (k tomu pozri napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo 2/2016 z
5. apríla 2017). 22 Uplatnenie druhej vety stanoviska najvyššieho súdu, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety, sa týka výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov. Dovolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej právnej veci, vzhľadom na obsahové vady odôvodnenia rozsudkov je na mieste aplikovať výnimku z uplatňovania tohto pravidla. 23 Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že súd prvej inštancie založil rozhodnutie na tom, že žalobca má postavenie obchodníka podľa § 2 ods. 24 zák. č. 223/2001 Z.z. a oprávnenie nakladať s nebezpečným odpadom vyplýva z ním predloženého potvrdenia o registrácii č. A2010/02452-002/OÚŽP-DEB zo dňa
6. októbra 2010, vydaného Obvodným úradom životného prostredia v Žiline bez toho, aby sa vyporiadal s námietkou žalovaného, ohľadom okruhu činností, ktoré bol na základe registrácie oprávnený žalobca vykonávať, ďalej, že v čase vydania registrácie pre žalobcu v roku 2010, zákon neobsahoval ustanovenia upravujúce postavenie obchodníka, preto sa nemohlo jednať o registráciu za obchodníka, ktorý je oprávnený nakupovať a predávať nebezpečný odpad, a že po prijatí novely zákona o odpadoch č. 343/2012 Z.z. s účinnosťou od
7. januára 2013 nepostupoval žalobca podľa § 81j ods. 3 zák. č. 343/2012 Z.z. ak chcel vykonávať nákup a predaj nebezpečného odpadu, ale naďalej vykonával činnosti spojené s nakladaním s nebezpečným odpadom podľa pôvodnej registrácie z roku 2010 teda konal v rozpore so zák. č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a odvolací súd sa len stroho, bez vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalovaného, totožnými s námietkami uplatnenými v konaní pred súdom prvej inštancie a týkajúcimi sa žalovaným v odvolaní namietaných vád konania (§ 387 ods. 2 CSP), iba s poukazom na to, že zmluvné strany uzatvorili zmluvu o dielo podľa Obchodného zákonníka a konštatovaním, že je len vecou obchodnej spoločnosti, aké zmluvy a s kým uzavrie a aké záväzky na seba zmluvne prevezme, a že podnikateľský subjekt, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s inými, si musí byť vedomý toho, že zo zmluvy musia plniť a to aj v prípadoch, kedy je to pre niektorú zo zmluvných strán nevýhodné, s rozsudkom súdu prvej inštancie ako vecne správnym stotožnil. Vychádzajúc z uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že takéto rozhodnutie nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia rozsudku a vyvoláva relevantné pochybnosti o správnosti ich záverov, že pohľadávka žalobcu v sume 51.682,83 € je čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a zabezpečenia poradia oprávnená a nesporná. 24 So zreteľom na uvedené vo veci konajúce súdy v odôvodnení ich rozhodnutí (a to ani pri spojení rozsudkov súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) nenaplnili požiadavky plynúce zo základného práva žalovaného na súdnu ochranu, keďže odôvodnenie vyhovenia žalobcom uplatnenému nároku nemožno považovať za uspokojujúce. Postupom súdov teda došlo k vade v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, ktorá zakladá porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Dovolací súd preto rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie podľa § 449 ods. 1 a 2 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa § 450 CSP na ďalšie konanie, v ktorom sa vysporiada s vytýkanými vadami, opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP). 25 Vzhľadom na zrušenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle § 420 písm. f/ CSP (ktoré zakladá prípustnosť a aj dôvodnosť dovolania), dovolací súd sa už ďalej nezaoberal skúmaním prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, keďže preskúmanie právneho posúdenia veci dovolacím súdom nie je ani možné, vzhľadom na jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie. 26 Vzhľadom na to, že dovolací súd zrušil dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, nerozhodoval už o návrhu na odklad vykonateľnosti rozsudku odvolacieho súdu. 27 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
8. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.