1, ods. 4 Trestného zákona, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného C. I. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Dolný Kubín (ďalej aj „okresný súd") rozsudkom z 25. apríla 2019, sp. zn. 2T/48/2016, uznal obvineného C. I. za vinného z pokračovacieho zločinu skrátenia dane a poistného
1, ods. 4 Trestného zákona („Tr. zák.") na skutkovom základe v ňom uvedenom s tým, že ako konateľ obchodnej spoločnosti C. I. s. r. o., Dlhá nad Oravou č. XXX, IČO: XX XXX XXX 1/ dňa
4 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov, na výkon ktorého bol obvinený
2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1, ods. 2, ods. 6 Tr. zák. bol obvinenému uložený aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutára obchodnej spoločnosti a ďalších činností, na ktoré treba osobitné povolenie alebo ktorých podmienky výkonu upravuje osobitný predpis na sedem rokov. Proti rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd") rozsudkom z 25. júna 2020, č. k. 3To/66/2019-1939,
1 písm. d), písm. e), ods. 3 Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín z 25. apríla 2019, sp. zn. 2T/48/2016, vo výroku o treste zákazu činnosti a obvinenému uložil
2, ods. 6 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutára obchodnej spoločnosti na päť rokov. Odpis rozhodnutia krajského súdu obvinený prevzal
2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline z
dovolateľa krajský súd vyhodnotil nie
obsahu, ale tak, že nenapáda rozsudok okresného súdu do viny, ale iba do trestu, čo z jeho podania nevyplývalo a považuje to za podstatné pochybenie práva na obhajobu, - za podstatné pochybenie práva na obhajobu ďalej považoval to, že súd označil výpoveď svedka C. D. E.. (správne má ísť o C. D. E..) ako dôveryhodnú a oprel o ňu odsúdenie, čo považuje za nedôvodné a nezákonné a poukázal, že svedok neustále menil svoje výpovede, svedok bol vypočutý
dovolateľa to nie je vylúčené,
dovolateľa, keď je vypočúvaná v tej istej veci opakovane osoba ako svedok, má byť relevantný pre rozhodnutie súdu až výsluch vykonaný v súdnom konaní, pričom v prejednávanej veci nebola vzatá do úvahy výpoveď svedka C. D. E.. vykonaná pred okresným súdom, ale jeho výpoveď vykonaná pred vyšetrovateľom, hoci výpoveď pred okresným súdom bola v prospech obvineného a pokiaľ mal súd pochybnosti o výpovedi svedka, mala byť uplatnená zásada „in dubio pro reo" a pokiaľ pochybnosti nemal, mal zobrať na zreteľ výpoveď svedka vykonanú pred súdom, ďalej bolo dovolateľom poukázané, že okresný súd mal rozhodnúť o odmietnutí obžaloby a vrátení veci prokurátorovi
1 písm. f) Tr. por. z dôvodu absencie kontradiktórnosti vykonania dôkazov s tým, že taký postup bol vykonaný v prejednávanej veci, keď uznesením č. k. 2T/58/2015-1467 z 3. mája 2016 bola vec vrátená prokurátorovi na postup
por., pričom prokurátor nevykonal všetky súdom uložené úkony, čím dovolateľ namieta porušenie práva na spravodlivý proces, - dovolateľ poukázal na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. decembra 2009, sp. zn. Tpj 63/2009 s tým, že svedecké výpovede pracovníčok N. B.. F. E. a B.. Y. D. nemožno označiť za korunných svedkov, - vo vzťahu k prečítanej výpovedi svedka A. Š. na hlavnom pojednávaní dovolateľ uviedol, že v zápisnici nie je uvedený dôvod, pre ktorý nie je možné zabezpečiť prítomnosť svedka a dôvodom nedosiahnuteľnosti svedka môže byť
3 písm. a) Tr. por. iba dlhodobý pobyt v cudzine alebo na neznámom mieste a v spise taký dôvod nie je uvedený a nie je k tomu ani jediný dôkaz, - okresný súd a krajský súd dospeli na základe vykonaného dokazovania k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a k nesprávnym rozhodnutiam vo výrokoch o vine a treste, - dovolateľ poukázal, že mu nebol preukázaný úmysel spáchať daný trestný čin
1, ods. 4 Tr. zák., ktorý neobsahuje normatívny znak, t. j. nejde o blanketovú skutkovú podstatu, pričom na vyvodenie trestnej zodpovednosti sa vyžaduje úmyselné zavinenie, -
dovolateľa je zaužívaná prax súdov, že pokiaľ sa vedie trestné konanie viac ako 7 - 8 rokov, tak pre prieťahy dochádza k mimoriadnemu zníženiu trestu, čo je
dovolateľa aj táto vec s tým, že sa nestotožňuje s rozhodnutím krajského súdu, že nedošlo k prieťahom a dovolateľ poukázal, že k jeho preverovaniu došlo ešte v roku 2013 a vo veci začalo trestné stíhanie v roku 2014, pričom mu bolo vznesené obvinenie v roku 2015, - dovolateľ poukázal, že v prípravnom konaní bolo porušené jeho právo na obhajobu s tým, že pri výsluchu
dovolateľa bola zmarená možnosť uloženia nižšieho trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, - obhajcovia žiadali, aby boli prítomní pri každom výsluchu v tejto veci, vyšetrovatelia a súd robili úkony aj bez nich, za flagrantné porušenia práva na obhajobu pokladá dovolateľ to, že na hlavnom pojednávaní konanom
dovolateľa tým, že nebol prítomný osobne na verejnom zasadnutí 6. novembra 2019 a ak mal odvolací súd preskúmať vec z hľadiska skutkového a právneho stavu a celkovo posúdiť otázku viny a neviny, nemôže rozhodnúť o tejto otázke bez priameho posúdenia dôkazov, ktoré poskytne osobne obžalovaný na preukázanie toho, že nespáchal skutok zakladajúci trestný čin a
dovolateľa v jeho prípade boli splnené podmienky
2 Tr. por. a dostatočným spôsobom ospravedlnil svoju neúčasť na verejnom zasadnutí predovšetkým s poukazom na jeho psychiatrickú diagnózu, - právo na obhajobu a spravodlivý súdny proces bolo
dovolateľa porušené pri ukladaní trestu pri výpočte dolnej hranice trestnej sadzby
4 Tr. zák., keďže obdobným spôsobom sa upravuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby postupom
4 Tr. zák., kedy sa tiež upravuje dolná hranica o jednu tretinu, ale pod dolnú hranicu, súd pri ukladaní trestu neprihliadal v prípade jeho výmery na celkový dopad na rodinu, manželku a tri deti dovolateľa a zdravotný stav dovolateľa, ktorý je psychiatrický pacient, ktorému pri nedodržaní liečby hrozí psychiatrický kolaps, uložený trest nepovažuje dovolateľ za spravodlivý, pokiaľ vychádza z definície účelu trestného konania
por. a okresný súd a krajský súd sa vôbec nezaoberali otázkou spravodlivého trestu, hoci dovolateľ žiadal, aby odvolací súd zrušil uložený trest a rozhodol o jeho výške. K podanému dovolaniu sa vyjadrila Okresná prokuratúra Dolný Kubín písomným podaním zo 17. septembra 2020, doručeným v ten istý deň (č. l. 2002 - 2003), ktorým navrhla dovolanie obvineného odmietnuť
c) Tr. por. s poukazom, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. Prokurátor uviedol, že dotknuté rozsudky okresného súdu a krajského súdu sú zákonné a založené na dôkazoch, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom a z dovolania obvineného nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by zakladali dovolacie dôvody v ňom uvádzané, pričom sa vyjadril aj ku konkrétnym námietkam dovolateľa, ku ktorým uviedol nasledovné. Okresný súd vykonal dokazovanie vrátane čítania zápisníc o výsluchu obvineného, čítania zápisnice o výsluchu svedka A. Š. a čítania zápisnice z prípravného konania svedka C. D. E.. zákonným spôsobom. Skoršie výpovede obvineného boli prečítané potom, ako
obsahu jeho vyjadrenia na hlavnom pojednávaní 4. decembra 2017 odmietol vo veci vypovedať. Výpoveď svedka C. D. E.. z prípravného konania bola prečítaná na odstránenie rozporov s jeho výpoveďou podanou na hlavnom pojednávaní, pričom vo výpovedi z prípravného konania svedok v prítomnosti obhajcu obvineného vypovedal spôsobom popísaným v odôvodnení rozsudku okresného súdu a popísal skutkové okolnosti dobrovoľne, podrobne a v logickej nadväznosti na iné vykonané dôkazy a z tohto dôvodu bola táto výpoveď oboma súdmi aj správne vyhodnotená ako pravdivá. Aj výpoveď svedka Š. z prípravného konania bola okresným súdom prečítaná po splnení zákonných podmienok v zmysle § 263 ods. 1 písm. a) Tr. por., k čomu sa dostatočným spôsobom vyjadril okresný a krajský súd.
prokurátora výpovede svedkov A. Š. a C. D. E.. nie sú jedinými dôkazmi, ktoré obvineného usvedčujú zo spáchania zločinu. Obvineného hodnotenia predmetných výpovedí a ostatných vykonaných dôkazov nie sú správne a nemajú oporu v ustanoveniach Trestného poriadku ani v označenej judikatúre. Právo na obhajobu obvineného nebolo v žiadnom prípade porušené, pretože obvinenému bolo zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdov umožnené v plnom rozsahu toto právo uplatniť. Ku konaniu o dohode o vine a treste je potrebné uviesť, že obvinený sa na hlavnom pojednávaní dňa
1 písm. c) Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
1 písm. d) Tr. por. dovolanie možno podať, ak hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
1 písm. g) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
1 písm. l) Tr. por. dovolanie možno podať, ak odvolací súd zamietol odvolanie
1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania.
4 Tr. por. dôvody
odseku 1 písm.
odseku 3 nemožno použiť na podanie dovolania, ak ho podala osoba uvedená v § 369 ods. 2 alebo
5 Tr. por. dôvody
odseku 1 písm. i) a
odseku 3 nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.
3 Tr. por. v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.
c) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
. Po predložení veci Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal dovolanie obvineného spolu s predloženým spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
c) Tr. por., pretože nie sú splnené dôvody dovolania
1 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený na nápravu v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia na úrovni riadneho opravného prostriedku. Dovolanie, preto možno podať iba proti niektorým druhom súdnych rozhodnutí vydaných v trestnom konaní (sú výslovne uvedené v § 368 ods. 2 Tr. por., pričom minister spravodlivosti môže podať dovolanie aj proti rozhodnutiam uvedeným v § 371 ods. 2 Tr. por.), a to iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por. a dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 2 Tr. por.), pričom dovolací súd je viazaný uplatnenými vecnými dôvodmi dovolania (dovolateľom vytýkanými chybami) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, resp. z iných, dovolateľom neuvedených dôvodov (§ 374 Tr. por., § 385 Tr. por.). Dovolací súd pri náprave namietaných pochybení preskúmava v zásade tie nedostatky, ktoré boli preskúmavané už v odvolacom konaní a neboli napravené odvolacím súdom, ako aj pochybenia spôsobené odvolacím súdom. Tomu zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky (§ 372 ods. 1 Tr. por.) a povinnosť obsahovo namietať skutočnosti známe v pôvodnom konaní zakladajúce niektoré z dovolacích dôvodov najneskôr v odvolacom konaní (§ 371 ods. 4 Tr. por.). Obsah konkrétne uplatnených vytýkaných chýb a tvrdení, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, by mal vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
1 Tr. por. Ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pričom v skutočnosti obsahuje argumenty a tvrdenia stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu alebo iného dovolacieho dôvodu
1 Tr. por., ide o dovolanie, ktoré je potrebné
c) Tr. por. odmietnuť. V prípade uplatneného dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por. je zo samotnej formulácie zákonného ustanovenia zrejmé, že tento dovolací dôvod nie je splnený pri akomkoľvek porušení práva na obhajobu, ale zákon vyžaduje, aby bolo také právo porušené zásadným spôsobom. Takým zásadným porušením tohto práva je predovšetkým porušenie ustanovení o povinnej obhajobe, resp. porušenie iných procesných ustanovení obdobného charakteru a závažnosti týkajúcich sa tohto práva. Zároveň však z ustanovenia § 368 ods. 1 Tr. por. (dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania
por.) vyplýva, že dovolacie konanie sa týka buď rozhodnutia súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo porušenia ustanovení o konaní, ktoré mu predchádzalo. Z povahy a charakteru dovolacieho konania vyplýva, že musí ísť o konanie predchádzajúce vydaniu dotknutého rozhodnutia, t. j. ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie vydané v súdnom konaní, v tomto prípade na hlavnom pojednávaní, tak predmetom prieskumu v dovolacom konaní je konanie na hlavnom pojednávaní (resp. vo všeobecnosti súdne konanie po podaní obžaloby), nie však prípravné konanie (resp. konanie pred podaním obžaloby). Uvedené je zrejmé aj zo samotného členenia ôsmej hlavy Trestného poriadku, ktorá sa týka mimoriadnych opravných prostriedkov, keďže porušenie zákona rozhodnutím prokurátora alebo policajta alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, je predmetom iného mimoriadneho prostriedku, a to zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní, o čom rozhoduje generálny prokurátor Slovenskej republiky
ustanovení § 363 a nasl. Tr. por. Preto pokiaľ dovolateľ v tejto súvislosti namieta porušenie práva na obhajobu postupom v prípravnom konaní tým, že mal vyšetrovateľ robiť na dovolateľa nátlak, aby sa vyjadril k uzneseniu o vznesení obvinenia, resp. že mu nebolo vyšetrovateľom pred výsluchom umožnené nahliadnuť do spisu, tak uvedené je z pohľadu dovolacieho konania irelevantné, pričom treba poukázať, že pokiaľ mal uvedený nátlak robiť
dovolateľa vyšetrovateľ pri jeho výsluchu 17. apríla 2015, tak z dotknutej zápisnice vyplýva, že vyšetrovateľ sa obvineného pýtal na stanovisko obvineného k uzneseniu o vznesení obvinenia a či súhlasí so začatím konania o dohode o vine a treste, čo nevykazuje znaky nejakého nátlakového konania. Čo sa týka práva nazerať do spisu, tak toto nie je v prípravnom konaní absolútne a
2 Tr. por. ho môže orgán činný v trestnom konaní z určitých dôvodov odmietnuť. Zo spisu pritom vyplýva, že obvinenému malo byť umožnené v prípravnom konaní študovať spis, čo však nemal využiť ako to vyplýva z vyjadrenia vyšetrovateľa uvedeného v zápisnici o výsluchu obvineného
ustálenej súdnej praxe (R 7/2011) za porušenie práva na obhajobu
1 písm. c) Tr. por. nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti
10 Tr. por., resp. uplatnení oprávnenia
11 Tr. por., pretože ak by záver súdu učinený v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú, a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm. c) Tr. por., odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu. Pokiaľ teda dovolateľ v tejto súvislosti poukazuje na to, že jeho obhajca žiadal vypočuť e-mailovým podaním všetkých svedkov, resp. že právo na obhajobu bolo porušené tým, že nebol vypočutý svedok Š., tak uvedené je z pohľadu naplnenia tohto dovolacieho dôvodu irelevantné. Okresný súd a krajský súd v meritórnych rozhodnutiach uviedli dôvody osobného nevypočutia svedka A. Š. a čo sa týka vypočutia iných svedkov, po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní nemal obvinený ani jeho obhajca návrhy na doplnenie dokazovania (zápisnica o hlavnom pojednávaní z
3 Tr. por. viazaná na jej vykonanie ešte pred uskutočnením vyhlásenia obvineného k podanej obžalobe
1 Tr. por., resp. pred začatím vykonávania dokazovania na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ dovolateľ uvádza, že mu tým bola zmarená možnosť uloženia trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, tak uvedené si zmaril sám svojím prístupom k možnosti uzatvorenia dohody o vine a treste. Pokiaľ dovolateľ tento dovolací dôvod opiera o to, že krajský súd nesprávne vyhodnotil jeho podanie z
7 Tr. por., a preto je irelevantná dovolateľova požiadavka,
ktorej krajský súd nemal rozhodnúť o odvolaní bez jeho osobnej účasti (pokiaľ sa obvinený chcel zúčastniť verejného zasadnutia krajského súdu nemal žiadať, aby sa toto vykonalo v jeho neprítomnosti). Pre úplnosť treba uviesť, že vykonanie verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného bez splnenia zákonných podmienok je
správnosti dovolacím dôvodom
1 písm. d) Tr. por., ktorý je v pomere špeciality k dôvodu
1 písm. c) Tr. por. (R 6/2011). Dovolateľ v dovolaní uplatnil dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Dovolací súd k tomu v prvom rade uvádza, že porušenie zákona pri vykonaní dôkazov svojou povahou a závažnosťou musí zodpovedať porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vzhľadom na charakter dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Z toho treba opodstatnene odvodiť, že nesprávny procesný postup pri vykonávaní dôkazov môže byť dovolacím dôvodom len vtedy, ak mal relevantný negatívny dopad na práva obvineného, v opačnom prípade tento dovolací dôvod nemôže byť splnený. Vo všeobecnej rovine k tomuto dovolaciemu dôvodu dovolací súd uvádza, že tento dovolací dôvod sa vzťahuje k najdôležitejšej fáze trestného konania, a to k dokazovaniu. Dokazovanie prebieha v štyroch etapách, začína vyhľadávaním, nasleduje etapa zabezpečovania dôkazov, potom ich vykonávania a nakoniec etapa hodnotenia dôkazov. Za dôkaz pritom môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov zadovážených
Trestného poriadku alebo
osobitného zákona. Dôvod dovolania
citovaného ustanovenia sa vzťahuje predovšetkým k tretej etape dokazovania, t. j. k vykonávaniu dôkazov súdom. V tejto súvislosti dovolací súd pripomína, že tento dovolací dôvod možno uplatniť v prípade, ak dôjde k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov a aby sa napadnuté rozhodnutie opieralo o nezákonné dôkazy, avšak nemožno ním úspešne napadnúť informatívnu hodnotu dôkazu, resp. spôsob jeho vyhodnotenia súdom. V rámci tohto dovolacieho dôvodu dovolateľ namietal nesplnenie zákonných podmienok pre prečítanie na hlavnom pojednávaní svedeckej výpovede A. Š. z prípravného konania. V tomto ohľade dovolací súd uvádza, že výpoveď tohto svedka z prípravného konania bola prečítaná v súlade s § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por., keďže svedok sa ani na opätovné predvolanie na hlavné pojednávanie nedostavil bez dôvodného ospravedlnenia (13. februára 2018, 17. apríla 2018, 21. júna 2018, 27. septembra 2018 a 25. apríla 2019) a tiež bolo predvedenie svedka políciou neúspešné (č. l. 1791, 1804), pričom nie je správne tvrdenie dovolateľa, že
tohto ustanovenia možno postupovať len keď ide o svedka s dlhodobým pobytom v cudzine alebo na neznámom mieste, keďže zákon alternatívne upravuje aj iné podmienky pre možnosť čítania zápisnice o výpovedi svedka. K tomuto dovolaciemu dôvodu dovolateľ tiež uplatnil pripomienku, že svedok C. D. E.. vo výpovedi v prípravnom konaní vykonanej
zápisnice trvala vyše dve a pol hodiny. Pokiaľ dovolateľ uvádza, že nie je vylúčené, že vyšetrovateľ robil na svedka nátlak, tak s uvedeným tvrdením, ktoré vyhodnotil za nedôvodné, sa už dostatočne vysporiadal krajský súd na strane 6 svojho rozsudku a tieto jeho argumenty považuje za relevantné aj dovolací súd a odkazuje na ne bez potreby ich podrobného rozvádzania v tomto rozhodnutí (v zápisnici je výslovne uvedené svedkom, že na neho nebol vyvíjaný žiadny nátlak a na výsluchu bol prítomný obhajca obvineného). K dovolateľom uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Tr. por., dovolací súd uvádza, že v jeho prípade je nutné zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Zároveň však
vyššie citovanej zákonnej dikcie tohto ustanovenia dovolací súd správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôže skúmať a meniť. Teda dovolanie v tomto prípade neslúži na prípadnú revíziu skutkových zistení vykonaných súdom prvého stupňa a odvolacím súdom (to je možné len v prípade dovolania podaného ministrom spravodlivosti
3 Tr. por.). Pokiaľ teda dovolateľ poukazuje na určité pochybenia, ktoré majú
neho spočívať v tom, že nemal byť riadne zistený skutkový stav a že bola nesprávne vyhodnotená dôkazná situácia poukázaním na konkrétne dôkazné prostriedky a skutočnosti z nich vyplývajúce (hodnotenie výpovedí svedka C. D. E.. a svedkýň B.. F. E. a B.. Y. D., nepreukázanie úmyslu obvineného spáchať daný trestný čin), tak uvedené sa práve týka skutkového stavu zisteného v pôvodnom konaní, ktorý však dovolací súd v prípade dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. nemôže v tomto smere skúmať, meniť ani hodnotiť (skutkový stav je vždy výsledkom hodnotenia vykonaného dokazovania). Zistený skutkový stav môže dovolací súd posudzovať len z pohľadu jeho nesprávneho právneho posúdenia alebo nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia (resp. právneho predpisu, ak má priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku), a teda vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku meritórneho rozhodnutia môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nie však námietky skutkové (primerane k tomu R 3/2011, R 47/2014-II., R 14/2015-III.). V tomto prípade však obvinený v rozpore s uvedeným uplatňuje práve námietky charakteru skutkového, ktoré nie sú spôsobilé naplniť dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. Dovolateľ v dovolaní neuvádza konkrétne dôvody, resp. pochybenia ohľadom toho, že by skutková veta meritórneho rozhodnutia nezodpovedala jej právnemu posúdeniu (dovolateľ v tomto ohľade len všeobecne uviedol, že súdy dospeli k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a k nesprávnemu výroku o vine) a dovolací súd bez ich uplatnenia zo strany dovolateľa nemôže také skutočnosti posudzovať sám ex officio (§ 385 ods. 1 Tr. por., resp. § 374 ods. 1 Tr. por.). Pokiaľ dovolateľ namietal, že mu bola nesprávne vypočítaná dolná hranica ukladaného trestu odňatia slobody postupom
4 Tr. zák. s poukazom, že by sa malo postupovať ako v prípade § 39 ods. 4 Tr. zák., tak uvedené sa týka dovolacieho dôvod
1 písm. h) Tr. por. (bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa), ktorý dovolateľ v dovolaní výslovne neoznačil. Dovolací súd k tomu uvádza, že
ustálenej súdnej praxe je dovolací súd pri posudzovaní dovolania viazaný v ňom uvádzanými vecnými dôvodmi (chybami), resp. argumentmi, nie ich podradením pod konkrétny právny dôvod dovolania
1 Tr. por. (R 120/2012). Dovolací súd pritom zistil, že aj táto dovolacia námietka je nedôvodná.
4 Tr. zák. ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Avšak u obvineného prevažovali poľahčujúce okolnosti a správne okresný súd postupoval
3 Tr. zák.,
ktorého ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Spôsob úpravy trestnej sadzby v takom prípade je pritom ustanovený v § 38 ods. 8 Tr. zák.,
ktorého zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby a základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Z uvedeného potom vyplýva, že obvinenému sa
zákona v prejednávanej veci neznižovala dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody (znižovala sa horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody), pričom mu bol uložený trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby. Ak dovolateľ poukazoval na § 39 ods. 4 Tr. zák., tak toto ustanovenie upravuje ukladanie trestu ohľadom iného inštitútu, a to v prípade mimoriadneho zníženia trestu, ktorého podstatou je ukladanie trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, a nie ako v prípade § 38 ods. 3 až 6 Tr. zák., kedy dochádza k úprave trestnej sadzby iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Pokiaľ dovolateľ uložený trest nepovažuje za spravodlivý, tak dovolací súd uvádza, že táto skutočnosť (spravodlivosť či nespravodlivosť trestu) nie je zahrnutá pod žiadny z dovolacích dôvodov
1 Tr. por. a pokiaľ dovolateľ uvádza, že spravodlivosťou trestu sa nezaoberal okresný súd ani krajský súd, tak uvedené nie je pravdou a oba stupne súdov v meritórnych rozhodnutiach uviedli konkrétne skutočnosti, ktoré vzali do úvahy pri ukladaní trestu. Pokiaľ dovolateľ namietal, že mu mal byť uložený trest s použitím ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu vzhľadom na prieťahy v konaní, tak dovolací súd uvádza, že žiadne neprimerané prieťahy v konaní neboli spôsobené a dĺžka samotného trestného konania, osobitne súdneho konania bola spôsobená práve konaním obvineného a jeho obhajcov, kvôli ktorým dochádzalo k opakovanému odročovaniu hlavných pojednávaní či verejných zasadnutí. Navyše dovolací súd pripomína, že nepoužitie ustanovenia § 39 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu nezakladá žiadny dovolací dôvod (R 51/2014), resp. dĺžka konania nemôže byť dôvodom na úspešné uplatnenie dovolacej námietky týkajúcej sa neprimeranosti trestu uloženého v rámci zákonnej sadzby alebo nepoužitia ustanovení o mimoriadnom znížení trestu (R 86/2015). Dovolateľom uplatnený dovolací dôvod
1 písm. l) Tr. por. nebol dotknutý žiadnou z vecných námietok uvedených dovolateľom. Pokiaľ dovolateľ uviedol, že postráda výrok rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým by došlo k potvrdeniu rozsudku okresného súdu mimo zrušujúci výrok o treste zákazu činnosti, tak postup krajského súdu ako odvolacieho súdu bol správny, keďže vzhľadom na povahu odvolania, ktoré je z hľadiska rozhodovania odvolacieho súdu, pokiaľ ide o toho istého odvolateľa nedeliteľné, neprichádza do úvahy čiastočné zamietnutie odvolania a postup
por. prichádza do úvahy iba vtedy, ak je odvolanie nedôvodné v celom rozsahu (R 54/2009-II.), pričom Trestný poriadok inštitút „potvrdenia" rozsudku neupravuje. Z vyššie uvedených skutočností zároveň vyplýva, že bolo irelevantným poukazovanie dovolateľom na konanie pred okresným súdom (§ 374 ods. 3 Tr. por.), keďže ani v jeho konaní neboli zistené vytýkané pochybenia. Pokiaľ sa k niektorej z dovolacích námietok výslovne v tomto rozhodnutí dovolací súd nevyjadril, považoval ju vzhľadom na vyššie uvedené argumenty za irelevantnú. Na základe uvedených skutočností dovolací súd zistil, že podaným dovolaním neboli splnené dôvody dovolania
1 Tr. por., a preto na neverejnom zasadnutí podané dovolanie obvineného
c) Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.