← Slovensko

15 127,04 eur s prísl.

Obsah (4)§ 419§ 421§ 432§ 447

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Obdo/4/2020 Identifikačné číslo spisu: 6615201855 Dátum vydania rozhodnutia: 20.01.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Andrea Moravčíková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:N

§ 419

CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 30. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (k tomu viď napr. III. ÚS 474/2017). V tejto súvislosti osobitne platí, že len dovolací súd bude rozhodovať o naplnení predpokladov prípustnosti dovolania definovaných v § 421 ods. 1 CSP (rovnako aj I. ÚS 438/2017). 31.

§ 421ods.

1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 32.

§ 432ods.

1, 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

  1. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a/, b/ alebo c/ CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 222/2009 z
  2. februára 2010).
  3. Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom právnu otázku zásadného právneho významu, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu resp., ktorá ešte v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola riešená. V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Ak v dovolaní absentuje uvedené vymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania (uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/206/2016 z 26.09.2017, uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/52/2017 z 8.06.2017).
  4. Z uvedeného vyplýva rozsah i obsah dôvodov, ktoré musí dovolateľ uplatniť. Nesprávne právne posúdenie pritom môže byť dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok napadnutého rozhodnutia. Ak bude dovolateľ tvrdiť, že súdy z vykonaného dokazovania nezistili správne skutkový stav a nesprávne vec preto právne posúdili, a to vo vzťahu k riešeniu niektorej právnej otázky, nepôjde o dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci, ale o napadnutie rozhodnutia odvolacieho súdu pre nedostatočné zistenie skutkového stavu. Predložením vlastnej verzie skutkového stavu, ktorý považoval za dôležitý pre rozhodnutie, dovolateľ nesmeruje proti právnemu posúdeniu veci, ale proti skutkovým zisteniam. Nemôže byť v tomto smere postačujúce, nakoľko je dovolací súd viazaný obsahovým vymedzením dovolacieho dôvodu, aby namietané nesprávne právne posúdenie veci bolo uvedené len odkazom na zákonné ustanovenie, ale je potrebné, aby dovolateľ konkrétne uviedol právnu otázku a uviedol, prečo zaujal odvolací súd nesprávny názor na jej riešenie (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J. Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1409).
  5. Dovolateľ prípustnosť a dôvodnosť svojho dovolania vzhliadol v judikatórnom odklone v súvislosti s interpretáciou ustanovenia § 799 odsek 1 Občianskeho zákonníka, a to pri posúdení pojmu „vedomého porušenia povinnosti“ vodičom. Dovolateľ formuluje svoju otázku (v bode 34 svojho dovolania) tak, že má zato, že správny právny názor potrebný pre vyriešenie merita veci je ten, že už len vedomosť o existencii právnych predpisov na úseku cestnej premávky (predpokladaná a nevyhnutná pre získanie oprávnenia pre vedenie motorového vozidla) postačuje k tomu, aby išlo o vedomé porušenie povinnosti, ktoré bolo vo veci prejednávanej preukázané výpoveďou vodiča poškodeného vozidla. Mal zato, že odvolací súd nesprávne právne vec posúdil keď konštatoval, že nedošlo k preukázaniu vedomého porušenia povinnosti vodičom, a teda tento záver je podľa neho v rozpore s rozhodovacou praxou formulovanou predovšetkým rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 1 Cdo 152/
  7. Dovolateľ sa v konaní dožaduje uplatnenia možnosti zníženia poistného plnenia z dôvodu porušenia ustanovenia § 809 OZ v spojení s ustanovením § 799 ods. 1 OZ. Celá argumentácia dovolateľa je sústredená na okolnosť, že oba konajúce súdy nižšej inštancie dospeli k záveru, že k zníženiu poistného plnenia možno pristúpiť len pre prípad preukázania vedomého porušenia povinnosti zo strany vodiča vozidla Nissan. Oba súdy nižšej inštancie dospeli k záveru, že takéto vedomé porušenie povinnosti preukázané nebolo, a zároveň konštatovali, že nebolo preukázané, že porušenie povinností vodičom bolo vedomé a podstatne prispelo ku vzniku alebo zväčšeniu rozsahu poistnej udalosti. Dovolateľ z uvedeného záveru súdu prvej i druhej inštancie dovodzuje, že sa odklonili od judikatúry najvyššieho súdu formulovanej rozhodnutím sp. zn. 8 Cdo 891/2015 a sp. zn. 1 Cdo 152/2009, ktoré spájajú porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona o cestnej premávke automaticky s preukázaním vedomosti vodiča o porušení takejto povinnosti. Tento záver navyše má viesť k tomu, že vedomé porušenie nepredstavuje len úmysel, ale zahŕňa v sebe aj vedomú nedbanlivosť.
  8. Tu dovolací súd výslovne poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, konštatujúce, že „samotná skutočnosť že vodič vozidla Nissan nedobrzdil a bola mu uložená bloková pokuta, keďže ako vodič som vrazil do pred ním stojaceho idúceho auta, nemôže mať vplyv na zbavenie sa zodpovednosti poistiteľa plniť za vzniknutú škodu. Odhliadnuc od uvedeného, v konaní nebolo vierohodne preukázané porušenie povinnosti vodiča motorového vozidla žalobcu. Súd prvej inštancie výslovne, v časti sumarizujúcej skutkový stav, uviedol, že predmetná udalosť je takou situáciou v premávke, ktorá vznikla náhodilo, vodič motorového vozidla môže reagovať aj neštandardne v snahe vyhnúť sa dopravnej nehode. Pokiaľ zo strany žalovaného, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno, nebolo preukázané jednoznačne, že by zo strany vodiča poisteného motorového vozidla išlo o vedomé porušenie povinnosti, v takom prípade je aj eventuálne porušenie jeho povinností ako vodiča potrebné hodnotiť ako nevedomé.“
  9. Dovolací súd v súvislosti so správnou aplikáciou ustanovenia § 799 ods. 3 OZ súdmi nižšej inštancie uvádza, súladne so svojou konštantnou judikatúrou, na ktorú poukázal samotný dovolateľ, že nemožno opomínať druhú časť hypotézy tejto právnej normy, a to, že vedomé porušenie povinnosti musí mať podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti. K jej skúmaniu však možno pristúpiť výlučne za predpokladu, že sa osvedčí vedomé porušenie povinnosti. Z obsahu dovolania je však zjavné, že dovolateľ neustále upriamuje svoje otázky na nedostatky spočívajúce v zistení a vyhodnotení skutkového stavu, ktorý však bol výsledkom rešpektovania pravidiel civilného sporového konania. Dokazovanie vo veci bolo rozsiahle a zodpovedalo návrhom strán tak, aby z neho súdy mohli vyvodiť relevantné skutkové a právne závery.
  10. Postup súdu pri zisťovaní právnych a skutkových poznatkov je odlišný, s čím prirodzene následne súvisí rozlišovanie skutkových a právnych otázok. Neobjasnená skutková otázka zakladá stav non liquet, a len v tejto oblasti je možné uplatniť pravidlá dôkazného bremena, čo v tomto prípade nenastalo. Je nesmierne dôležité presne rozlišovať medzi právnymi a skutkovými otázkami v súvislosti s mimoriadnymi opravnými prostriedkami. Revízia rozhodnutí súdov nižšej inštancie je možná výlučne vo svetle skúmania riešenia právnych otázok, nikdy nie skutkových. Tu dovolací súd poukazuje na myšlienku Gerlicha, ktorý pre rozlišovanie skutkových a právnych poznatkov stanovil kritérium, podľa ktorého všetky tie poznatky, ktoré sme získali hľadajúc odpoveď na otázku, čo má byť, sú poznatky právne, a tie, ktoré sme získali odpoveďou na otázku, čo je, sú poznatky skutkové. (Gerlich, K.: Skutkové zjištění a právní posouzení v řízení soudním. Praha, Brno: Orbis, 1934).
  11. K právnemu posúdeniu patrí otázka, ktorý právny predpis má byť na zistený skutkový stav použitý a ako má byť interpretovaný; ide v zásade o identifikáciu právnej normy a zistenie jej obsahu. K tomuto súd dôjde cestou interpretácie textu právneho predpisu. Predmetom interpretácie je pritom ako zákonná skutková podstata (hypotéza), tak aj právny následok (dispozícia), teda obe časti právnej normy. Nie vždy je však jednoduché tieto dve roviny posudzovania veci súdom oddeliť. Vo svetle vyššie uvedeného je však zjavné, že vo veci prejednávanej sú otázky položené dovolateľom ako kumulácia ním interpretovaných skutkových otázok, ktoré už zodpovedali súdy nižšej inštancie, avšak spôsobom, s ktorým sa dovolateľ nestotožnil, keďže dovolateľ za nesprávne považuje vyhodnotenie porušenia povinnosti vodičom, kedy súdy dospeli k tomu, že priebeh skutkového deja nesvedčí záveru o tom, že vodič vedome svoju povinnosť viesť riadne a bezpečne motorové vozidlo, porušil.
  12. Ďalej dovolateľ vo svojom dovolaní rozporuje určenie výšky plnenia, na ktorú vznikol žalobkyni z poistnej zmluvy nárok. Tu však nekladie právnu otázku tak, aby dovolací súd na túto mohol odpovedať, znova ide o hodnotenie skutkového stavu a skutkových záverov súdov nižšej inštancie. Samotný dovolateľ v bode 57 svojho dovolania výslovne uvádza, že je toho názoru, že žalobca výšku vzniknutého nároku na poistné plnenie riadne nepreukázal. Zároveň je zjavné, že ide o otázku hypotetickú. Dovolateľ v bode 56 svojho dovolania formuluje tézu, že ak žalobca pristúpil k oprave v autoservise a napriek tomu si nárokuje náhradu primeraných nákladov, je pravdepodobné, že skutočná škoda nebola vo výške primeraných nákladov, a teda mal predložiť faktúry súvisiace s opravou poškodeného vozidla. Dovolací súd tu akcentuje samotné znenie poistných podmienok žalovaného, kde z oddielu II. článku 4 odsek 2 vyplýva že „výška poistného plnenia sa rovná zodpovedajúcej primeraným nákladom na opravu“. Následne z odseku 9 toho istého článku vyplýva, že náklady na opravy ktoré poistník uhradil sám „a súčasne boli odsúhlasené“ poistiteľom alebo poskytovateľom asistenčných služieb, budú hradené v súlade s poistnými podmienkami. Je zjavné že pokiaľ nedošlo k situácii, že poistník mal odsúhlasené poistiteľom náklady na opravy, ktoré si vykonal sám, bude aplikovaná úprava spočívajúca v úhrade primeraných nákladov, ktoré v danom konaní boli osvedčené aj znaleckým dokazovaním.
  13. Samotné zisťovanie obsahu zmluvy (zmluvných dojednaní, vrátane zmluvou aprobovaných všeobecných podmienok poistenia) je otázkou zistenia skutkového stavu, a nie právneho posúdenia. Ak strana sporu v dovolacom konaní vytýka súdu, že jednotlivé ustanovenia zmluvy interpretoval nesprávne, v rozpore s jej skutočným obsahom, prípadne vo vzťahu ku konkrétnemu skutkovému stavu, ktorého sa zmluvné ustanovenie týka (tu poistná udalosť), ide o dovolaciu námietku, ktorá nevystihuje podstatu ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, pretože takáto námietka sa týka nesprávneho skutkového zistenia, na ktorom súd založil svoje právne závery. Hodnotiaci skutkový záver súdu, ktorý je výsledkom náležitého procesu dokazovania, nemožno považovať za právne posúdenie.
  14. Priamo z obsahu dovolania (bod 91) vyplýva, že dovolateľ zdôrazňuje hodnotenie vykonaného dokazovania s poukazom na výsledky znaleckého dokazovania, z ktorého vyplýva, že vodič vozidla Nissan nepribrzdil vôbec alebo sa plne nevenoval riadeniu vozidla a nestihol zareagovať na vzniknutú situáciu. Následne (v bode 94) uvádza, že nepochybuje, že prebehnutie zveri popred vozidlo Seat spôsobilo náhlu reakciu jeho vodiča, na ktorú údajne mal reagovať prudkým brzdením a v prípade absencie vozidla Nissan na mieste škodovej udalosti by tak zjavne nedošlo k poistnej udalosti, keďže tento by stihol zabrzdiť a žiadna škoda by nebola vznikla, z čoho dovodzuje, že je nevyhnutné skúmať, či porušenie povinnosti vodiča vozidla Nissan malo podstatný vplyv na vznik škodovej udalosti a či je s ňou v príčinnej súvislosti. Následne vyslovene uvádza, že v prípade, že by vodič „dodržal takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy...“, s veľkou pravdepodobnosťou by k škodovej udalosti nedošlo. Opätovne teda hypoteticky predpokladá javy, ktoré v konaní neboli preukazované, keď konajúce súdy ako absentujúce vyhodnotili už naplnenie prvej časti hypotézy relevantnej právnej normy (t. j. rozporuje ich záver, že šlo o vedomé porušenie povinnosti z dôvodu náhodilosti udalosti).
  15. Je potrebné zdôrazniť tiež to, že zisťovanie príčinnej súvislosti, čo rovnako rozporoval dovolateľ ako nesprávne právne posúdené súdmi nižšej inštancie (a je, prirodzene, neoddeliteľným prvkom v prípade skúmania škodovej udalosti), nie je otázkou právnou. Je zjavné z celého priebehu konania a vykonaného dokazovania, že výsledkom dokazovania bol skutkový záver súdov nižšej inštancie, že podstatným pre vyhodnotenie toho, či išlo o vedomé porušenie povinnosti bolo to, že išlo o priebeh udalosti, ktorý bol neočakávaný a výnimočný (náhodilý). Tu len dovolací súd poukazuje na už formulovaný záver v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 188/2019 (publikované v ZSP č. 6/2020), podľa ktorého „záver súdu o tom, že je alebo nie je daná príčinná súvislosť medzi príčinou a následkom, nie je založený na aplikácii právnych noriem súdom na zistený skutkový stav, ale spočíva na vyhodnotení skutkových zistení, ku ktorým dospel súd v rámci dokazovania. Výsledkom tejto činnosti súdu nie sú právne závery, ale skutkové závery, čo znamená, že otázka existencie príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ale ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená vždy len v konkrétnych súvislostiach, a nie vo všeobecnej rovine. Otázku existencie príčinnej súvislosti nie je dovolací súd oprávnený vo svojom rozhodnutí riešiť, preto táto otázka ani nemôže byť relevantná pre založenie prípustnosti dovolania v zmysle ustanovení § 421 ods. 1 CSP“.
  16. Dovolací súd za dôležitú okolnosť vo vzťahu k vývoju vo veci samej uvádza, že odvolací súd taktiež vo svojej argumentácii akcentoval (bod 33 odôvodnenia), že pokiaľ žalovaný odmietol poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, konal v rozpore s povinnosťami poistiteľa ustanovenými v § 795 Občianskeho zákonníka, nakoľko nebol oprávnený poistné plnenie odmietnuť; bol oprávnený len poistné plnenie primerane znížiť, avšak až za preukázania vedomého porušenia povinností zo strany vodiča, čo však podľa názoru odvolacieho súdu preukázané nebolo. Tento záver odvolacieho súdu nadväzuje na konštatovanie súdu prvej inštancie (v bode 53 jeho rozhodnutia), kde uvádza, že právo na zníženie poistného plnenia môže poisťovateľ uplatniť len pred vyplatením poistného plnenia, čo sa v tomto prípade nestalo, keďže pôvodne poisťovateľ odmietol vyplatiť poistné plnenie z iného dôvodu ako pre vedomé porušenie povinností zo strany žalobcu. V konaní tak vo vzťahu ku skutkovým hodnoteniam bolo potrebné vziať do úvahy viaceré skutočnosti, a tieto dovolateľ pri formulácii tvrdeného odklonu pri nesprávnom právnom závere konajúcimi súdmi opomína.
  17. Celkové hodnotenie priebehu poistnej udalosti a skutočností, ktoré vzišli z vykonaného dokazovania tak ako celok, t. j. hodnotenie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, dávajú obraz logického hodnotenia skutkového stavu a následne aplikácie správnej právnej normy na takto zistený skutkový stav. Dovolací súd v tomto ohľade namietaný skutkový stav a tieto zistenia prehodnocovať nemôže. Z odôvodnenia súdov nižšej inštancie nevyplýva žiadna zjavná logická diskrepancia alebo omyl v aplikácii práva, keďže interpretovali podmienky ustanovenia § 799 odsek 3 OZ s prihliadnutím na osobitosti danej udalosti, a svoje závery aj dostatočne odôvodnili.
  18. Z obsahu dovolania žalovaného tak možno vyvodiť len jeho všeobecnú nespokojnosť s vyvodením iných skutkových zistení a záverov súdmi nižších inštancií. Samotná polemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, resp. súdu prvej inštancie a spochybňovanie správnosti ich rozhodnutí, nezodpovedá kritériu uvedenému v ust. § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP.
  19. Dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľ nevymedzil dovolací dôvod uplatnený v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm. a/ CSP (odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu) a ani podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP spôsobom, aký vyplýva z ust. § 432 ods. 2 CSP. Vzhľadom na to, že žalovaný nevymedzil uplatnený dovolací dôvod spôsobom predpokladaným v ustanovení § 432 ods. 2 CSP, čo vylučuje uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu, je naplnený dôvod pre odmietnutie dovolania

§ 447písm.

f/ CSP.

  1. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (ust. § 451 ods. 3 veta druhá CSP). O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 453 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP.
  2. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.