1 písm. g) Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom
d) Trestného poriadku dovolanie obvineného T. L. sa odmieta. Odôvodnenie Právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Poprad (ďalej aj „okresný súd“) z 13. februára 2020, sp. zn. 0T/23/2020, bol obvinený T. L. uznaný za vinného z prečinu krádeže
1 písm. g) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa
1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov.
1 písm. a) Trestného zákona okresný súd obvinenému výkon trestu podmienečne odložil.
1 Trestného zákona obvinenému určil skúšobnú dobu vo výmere 20 mesiacov.
1 Trestného poriadku okresný súd obvinenému zároveň uložil povinnosť zaplatiť poškodenej spoločnosti Kaufland Slovenská republika, v.o.s., Trnavská cesta 41/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35 790 164, škodu vo výške 5,38 €. Proti citovanému trestnému rozkazu podal obvinený T. L. dovolanie prostredníctvom pre dovolacie konanie ustanovenej obhajkyne JUDr. Mgr. Martiny Tomasovej písomným podaním z 28. septembra 2020, osobne podaným toho istého dňa, z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), písm. i) Trestného poriadku. V odôvodnení tohto mimoriadneho opravného prostriedku obvinený poukázal na to, že v priebehu prípravného konania bolo porušené jeho právo na obhajobu tým, že hoci trval na tom, aby v rámci prípravného konania v predmetnej veci bol vykonaný dôkaz, konkrétne fotografie z kamerového záznamu, z ktorých by bolo zrejmé, že sa mal dopustiť skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, poverený príslušník OO PZ Poprad jeho návrhu na doplnenie dokazovania nevyhovel a tento dôkaz nevykonal. Žiadosť o vykonanie tohto dôkazu je pritom
obvineného zrejmá aj zo zápisnice o výsluchu z
obvineného došlo k porušeniu zásady ne bis in idem, pretože bol potrestaný dvakrát v tej istej veci, a to vo veci krádeže spáchanej v spoločnosti Sintra, s.r.o. dňa
názoru obvineného nesprávne právne posúdili skutok, ktorý sa mu kladie za vinu a nezákonne rozhodli o vydaní trestného rozkazu. Na základe uvedeného obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd
1 Trestného poriadku rozsudkom vyslovil, že trestným rozkazom Okresného súdu Poprad z 13. februára 2020, sp. zn. 0T/23/2020, ako aj konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v neprospech obvineného T. L.,
2 Trestného poriadku zrušil dovolaním napadnutý trestný rozkaz Okresného súdu Poprad z 13. februára 2020, sp. zn. 0T/23/2020, vo výroku o vine, o druhu trestu a o jeho výmere a
2 Trestného poriadku vec prikázal Okresnému súdu Poprad, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. K dovolaniu obvineného sa podaním z 18. novembra 2020 vyjadril okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad (ďalej len „prokurátor“), ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že z podaného dovolania obvineného nezistil okolnosti, ktoré by zakladali niektorý z dovolacích dôvodov
1 Trestného poriadku. Po následnom zrekapitulovaní konania prokurátor uviedol, že obvinený sa vzdal práva podať odpor, z čoho je zrejmé, že nevyužil žiadny z riadnych opravných prostriedkov v predmetnom konaní, pričom doplnil, že v danom čase neexistoval žiaden dôvod povinnej obhajoby, obvinený si obhajcu nezvolil a ani nežiadal, aby mu bol obhajca ustanovený. Vo vzťahu k obvineným namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu skutku prokurátor poukázal na § 2 ods. 12 Trestného poriadku, v zmysle ktorého orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. V predmetnom konaní bolo
prokurátora dokazovanie vykonané kvantitatívne aj kvalitatívne v dostatočnom rozsahu, teda v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie vo veci. S hodnotením súdu v tomto smere sa prokurátor stotožnil. S poukazom na námietku obvineného týkajúcu sa toho, že jeho právo na obhajobu bolo porušené aj nevyhovením jeho návrhu na doplnenie dokazovania, prokurátor uviedol, že
poslednej vety § 208 Trestného poriadku návrh na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania môže policajt odmietnuť, ak ho nepovažuje za potrebný; uvedené
prokurátora priamo súvisí so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku.
názoru prokurátora skutkový stav bol v priebehu skráteného vyšetrovania náležite zistený a z tohto dôvodu nebolo potrebné vykonať ďalšie dôkazy navrhované obvineným pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu. Na základe uvedeného považoval prokurátor rozhodnutie povereného príslušníka za dôvodné a správne. Vo vzťahu k obvineným namietanému porušeniu zásady ne bis in idem prokurátor uviedol, že ide o absurdné tvrdenie obvineného, pretože nemôže ísť o prekážku ne bis in idem, ak postihnutie za obdobný čin (priestupok) je zákonným znakom objektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu krádeže
1 písm. g) Trestného zákona.
názoru prokurátora ide o nepochopenie tejto zásady a o jej nesprávnu aplikáciu v tejto veci. Navyše, v prípade prečinu krádeže
1 písm. g) Trestného zákona nejde o opakované postihnutie za skutok, pre ktorý bola osoba postihnutá v priestupkovom konaní, ale len o odkázanie na danú sankciu za predchádzajúce protiprávne konanie, ktoré je zohľadnené v skutkovej vete pre ďalší protiprávny čin. Z dôvodu absencie dôvodu dovolania
Trestného poriadku prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného T. L. odmietol; v prípade nariadenia verejného zasadnutia vo veci navrhol, aby dovolací súd postupom
1 Trestného poriadku dovolanie zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) posúdil vec najprv v zmysle § 382 Trestného poriadku a zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť, keďže obvinený pred podaním dovolania nevyužil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku).
1 Trestného poriadku oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech.
d) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak nie sú splnené podmienky dovolania
alebo § 373 ani po postupe
1 Trestného poriadku. Z ustanovenia § 372 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že jednou z podmienok dovolania, ktorú musia oprávnené osoby (okrem ministra spravodlivosti) splniť, je využitie ich zákonného práva na podanie riadneho opravného prostriedku (s výnimkami uvedenými v druhej a tretej vete tohto ustanovenia). Nesplnenie tejto podmienky je neodstrániteľnou vadou dovolania, ktorá má za následok odmietnutie dovolania
d) Trestného poriadku. Keďže obvinený T. L.Ý. v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 0T/23/2020 nevyužil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (pričom v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že riadnym opravným prostriedkom v predmetnom konaní by nebolo podanie odporu proti trestnému rozkazu - viď rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 8, ročník 2011 - ale až podanie odvolania proti rozsudku, ktorým by súd rozhodol po zrušení trestného rozkazu na základe riadne a včas podaného odporu prednesením obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní), nesplnil tak podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1 Trestného poriadku. Ide pritom o vadu neodstrániteľnú, ktorú by nebolo možné napraviť ani po výzve
1 Trestného poriadku. Z tohto dôvodu najvyššiemu súdu neostávalo iné, než dovolanie obvineného T. L. na neverejnom zasadnutí, bez preskúmania veci,
d) Trestného poriadku odmietnuť. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.