Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Obdo/10/2018 Identifikačné číslo spisu: 1107219891 Dátum vydania rozhodnutia: 28.12.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Beáta Miničová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

je ustanovením o miestnej príslušnosti. Vecná príslušnosť na takéto konania je upravená ustanovením § 9 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého je na konanie a rozhodnutie veci príslušný okresný súd.

§ 13ods.

1 zákona č. 371/2004 Z. z. podľa okresného súdu neurčuje na prejednanie a rozhodnutie veci burzového obchodu súd iného stupňa, toto

sa preto vecnej príslušnosti nedotýka. Námietku vecnej nepríslušnosti preto súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný svoju námietku uplatnil neskôr, ako pri prvom úkone, ktorý mu patril, súd sa preto nemohol touto námietkou zaoberať ako námietkou miestnej nepríslušnosti.

1. Okresný súd dospel k záveru, že s poukazom na ust. § 159 ods. 1 zákona o cenných papieroch je úprava zodpovednosti za škodu žalovaného spravovaná ustanoveniami Obchodného zákonníka, ktorý vychádza z konštrukcie objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa zavinenie škodcu nevyžaduje. Výklad ustanovenia § 381 Obchodného zákonníka, zvolený súdom, nie je v rozpore s účelom právnej úpravy, ktorá stanovuje, že nároky na náhradu škody spôsobenej porušením (mimozmluvnej) povinnosti podľa zákona o cenných papieroch sa spravujú úpravou obsiahnutou v Obchodnom zákonníku. Aj z porušenia povinnosti podľa zákona o cenných papieroch môže vzniknúť nárok na náhradu ušlého zisku. Súd prvej inštancie z tohto dôvodu nevidel dôvod, pre ktorý by sa osoba poškodená porušením povinnosti podľa zákona o cenných papieroch nemohla namiesto skutočne ušlého zisku domáhať náhrady abstraktného ušlého zisku v prípade, že unesie dôkazné bremeno o výške spravidla dosahovaného zisku za podmienok obdobných tým, do ktorých škodca zasiahol porušením povinnosti podľa zákona o cenných papieroch.
2. Podľa konajúceho súdu žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť, z porušenia ktorej žalobca vyvodzoval uplatnené nároky na náhradu škody, nakoľko žalovanému nadobudnutím relevantného podielu na kótovaných akciách emitenta SLOVNAFT, a.s. vznikla povinnosť uskutočniť povinnú ponuku na prevzatie všetkých kótovaných akcií tohto emitenta. Žalovaný bol podľa § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch povinný predložiť úradu návrh povinnej ponuky, pričom lehota na splnenie tejto povinnosti uplynula dňa 07.04.
3. Žalovaný do uplynutia tejto lehoty predložil dňa 31.03.2003 úradu návrh povinnej ponuky, v ktorom uviedol cenu za jednu akciu 1.200,- Sk. Tento návrh žalovaného úrad zamietol, pričom rozhodnutie úradu o zamietnutí návrhu nadobudlo právoplatnosť dňa 26.09.
4. Žalovaný dňa 28.10.2003 predložil úradu nový návrh povinnej ponuky, v ktorom uviedol cenu za jednu akciu 1.379,- Sk. Tento návrh žalovaného bol schválený a žalovaný následne vyhlásil povinnú ponuku. Pri prihliadnutí na celú úpravu inštitútu povinnej ponuky okresný súd dospel k záveru, že žalovaný bol povinný povinnú ponuku vyhlásiť a vyhláseniu povinnej ponuky mal predchádzať jeho riadny postup na riadne a včasné vykonanie krokov vedúcich ku včasnému vyhláseniu povinnej ponuky, pričom jedným z týchto krokov malo byť predloženie návrhu povinnej ponuky v lehote podľa § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch s určením ceny v súlade s § 118 ods. 3 zákona o cenných papieroch. Žalovaný napriek vedomosti o tom, že minimálna cena povinnej ponuky má byť 1.379,- Sk za jednu akciu, navrhol úradu schválenie povinnej ponuky pri cene 1.200,- Sk za jednu akciu emitenta SLOVNAFT, a.s. z dôvodu, že sa na základe vlastného uváženia rozhodol neakceptovať cenu jedného obchodu do výpočtu minimálnej ceny podľa § 118 ods. 3 zákona o cenných papieroch, hoci na to nemal oprávnenie. Márnym uplynutím lehoty podľa § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch na predloženie riadneho návrhu povinnej ponuky so znením, ktoré by bolo v súlade so zákonom, sa podľa okresného súdu žalovaný dostal do omeškania s plnením povinnosti podľa uvedeného ustanovenia zákona. Uvedená povinnosť teda naďalej trvala a bola splnená až predložením návrhu povinnej ponuky s cenou v súlade s § 118 ods. 3 zákona o cenných papieroch dňa 28.10.2003, v dôsledku čoho došlo k vysporiadaniu ponuky až dňa 30.01.
5. Uvedená povinnosť však mala byť splnená najneskôr do 07.04.2003, teda v značnom predstihu pred skutočným termínom splnenia tejto povinnosti žalovaným. K rovnakému právnemu záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozhodnutia pod sp. zn. 1Sž-o-NS 11/
7. Súd prvej inštancie mal teda za preukázané, že návrh povinnej ponuky zo dňa 31.03.2003 bol v rozpore so zákonom, čo vyplývalo aj z výroku rozhodnutia úradu. Fakt, že právoplatne sa konanie o návrhu povinnej ponuky skončilo až dňa 26.09.2003 (na čo poukazoval žalovaný) nemá žiadny vplyv na objektívne stanovenú povinnosť uvedenú v § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch. Priebeh správneho konania o zamietnutí návrhu povinnej ponuky sa teda tejto povinnosti nedotýka a teda nedotýka sa ani skutočnosti, že uplynutím lehoty vyjadrenej v uvedenom ustanovení zákona sa žalovaný dostal do omeškania s riadnym plnením povinnosti predložiť návrh povinnej ponuky, ktorý by bol v súlade so zákonom. Právoplatné rozhodnutie úradu o návrhu povinnej ponuky (GRUFT 051/2003/SPNP) právoplatne potvrdilo, že návrh povinnej ponuky zo dňa 31.03.2003 bol od samého počiatku v rozpore so zákonom, čo sa uvádza aj vo výroku rozhodnutia. Súd prvej inštancie z takéhoto výroku vychádzal v súlade s § 135 ods. 2 O. s. p.
8. Pre účely posúdenia, či žalobcom uplatnená výška tzv. abstraktného ušlého zisku, vyčísleného pri miere zhodnotenia 15 % per annum, je opodstatnená, považoval súd za potrebné v prvom rade vymedziť podmienky, za ktorých došlo u akcionárov emitenta SLOVNAFT, a.s. ku vzniku škody v súvislosti s porušením povinnosti žalovaného. Následne pre účely aplikácie § 381 Obchodného zákonníka súd hodnotil, aká výška zisku bola za týchto podmienok spravidla dosahovaná v poctivom obchodnom styku (poctivým spôsobom). Pre účely aplikácie § 737 ods. 1 Obchodného zákonníka súd ďalej hodnotil, aká výška zisku bola za týchto podmienok (nezohľadňujúc však teritoriálnu stránku) spravidla dosahovaná v domovských štátoch jednotlivých poškodených akcionárov emitenta SLOVNAFT, a.s., teda vo Veľkej Británii (Arthur, Bradley & Smith Limited), v Holandsku (Oost-Europa Participaties B.V.), v Českej republike (J&T ASSET MANAGEMENT, INVESTIČNI SPOLEČNOST, a.s.) a na Cypre (J&T FINANCIAL SERVICES LTD, MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED).
9. Podľa § 737 ods. 1 Obchodného zákonníka sa pri posudzovaní výšky tzv. abstraktného ušlého zisku má prihliadať na výšku zisku dosahovaného v domovskej krajine poškodeného. Súd prvej inštancie vyložil toto

tak, že poškodená strana môže pri výpočte abstraktného zisku vychádzať z výnosov dosahovaných v referenčnej krajine (určenej v rámci vymedzenia podmienok podľa § 381 Obchodného zákonníka), avšak s tým, že môže vychádzať aj z výnosov dosahovaných v krajine svojho sídla (miesta podnikania, prípadne bydliska). 13. Žalovaný namietal, že pri určovaní tzv. abstraktného ušlého zisku má súd vychádzať z miery zhodnotenia odvodenej od výnosnosti štátnych pokladničných poukážok emitovaných v danom období v domovskom štáte príslušného akcionára. Žalovaný argumentoval, že zhodnotenie investícií na kapitálovom (akciovom) trhu nezodpovedá kritériám spravidla dosahovaného zisku, nakoľko akciový trh je rizikovým trhom, na ktorom nie je možné spoľahlivo očakávať dosiahnutie určitej miery zhodnotenia investície. Naproti tomu investície do štátnych pokladničných poukážok, príp. iných nástrojov peňažného trhu je s ohľadom na nižšiu mieru rizika, vyššiu likviditu a vyššiu mieru bonity emitentov možno považovať za rozhodujúce pre určenie výšky spravidla dosahovaného zisku. Žalovaný v tejto súvislosti poukazoval na publikovanú judikatúru (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. II Odon 15/1996), podľa ktorej stanovenie ušlého zisku v súdnom konaní nie je ľubovoľné a súd musí ušlý zisk zistiť s pravdepodobnosťou blížiacou sa pri bežnom uvažovaní k istote. Súd prvej inštancie nepovažoval uvedenú argumentáciu žalovaného za správnu. Požiadavka „pravdepodobnosti blížiacej sa istote“ (ako bola vymedzená v publikovanom rozsudku, na ktorý sa odvolával žalovaný) sa podľa okresného súdu nevzťahuje na posudzovanie výšky nároku na náhradu škody, ak je uplatňovaný tzv. abstraktný ušlý zisk podľa § 381 Obchodného zákonníka. Táto požiadavka sa uplatní v prípadoch, keď sa poškodená strana domáha náhrady skutočného (konkrétneho) ušlého zisku. Nárok na náhradu ušlého zisku je jeden nárok. Je na poškodenom, či v prípade, ak mu ušiel zisk (teda ak mu z porušenia povinnosti škodcu vznikla škoda v tejto forme), bude uplatňovať skutočný ušlý zisk alebo tzv. abstraktný ušlý zisk. Pritom dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno poškodeného (ako žalobcu), uplatňujúceho náhradu ušlého zisku, závisia od toho, akú formu ušlého zisku poškodený uplatňuje. Pokiaľ sa poškodený rozhodne uplatniť tzv. abstraktný ušlý zisk (ako je tomu aj v tomto prípade), v konaní nebude tvrdiť, aký zisk by bol on (poškodený) dosiahol, nebyť porušenia povinnosti. Dôkaznou povinnosťou poškodeného v takomto prípade je povinnosť preukázať (v zmysle dikcie § 381 Obchodného zákonníka), aký zisk sa spravidla dosahoval v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam zmluvy, ktorú škodca porušil (a obdobne v prípade mimozmluvnej zodpovednosti). Predmetom dokazovania v takomto prípade preto nie sú skutočnosti, z ktorých by si mal súd utvoriť názor, dosiahnutie akého zisku by bolo možné u poškodeného predpokladať s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote. Preto nebola opodstatnená požiadavka žalovaného, aby súd pri vyčíslení tzv. abstraktného ušlého zisku vychádzal z miery zhodnotenia nástrojov peňažného trhu (konkrétne z miery zhodnotenia štátnych pokladničných poukážok). 14. Súd prvej inštancie ďalej skúmal, ako správne určiť zisk spravidla dosahovaný z investícií na akciových trhoch. Okresný súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že spravidla dosahovaný zisk z investícií na akciovom trhu je zisk v miere nárastu akciového indexu príslušnej burzy. Na základe týchto tvrdení urobil okresný súd zistenie, že zmena hodnoty akciového indexu zodpovedá tomu, ako sa spravidla mení hodnota investícií na príslušnom akciovom trhu. Nárast akciového indexu v určitom období vyjadruje mieru zhodnotenia, akú spravidla dosahovali investori z investícií na príslušnom akciovom trhu. Súd prvej inštancie sa stotožnil so závermi znaleckej organizácie CORPORA, a.s., ako aj s ich odôvodnením. Preto prijal skutkové zistenie, že v posudzovanej dobe od 01.07.2003 do 30.01.2004 bol za podmienok obdobných tým podmienkam, za ktorých boli akcionári emitenta SLOVNAFT, a.s. poškodení porušením povinnosti žalovaného podľa zákona o cenných papieroch (teda za podmienok investícií obdobných investíciám poškodených akcionárov do akcií emitenta SLOVNAFT, a.s.), spravidla dosahovaný zisk prevyšujúci 15 % per annum. To znamená, že tzv. abstraktným ušlým ziskom, náhradu ktorého mohli žiadať poškodení akcionári emitenta SLOVNAFT, a.s. podľa § 381 Obchodného zákonníka od žalovaného za porušenie jeho zákonnej povinnosti, je zhodnotenie peňažných prostriedkov, ktoré nemohli získať od žalovaného za predaj akcií emitenta SLOVNAFT, a.s. od 01.07.2003 a po tomto dni až do 30.01.2004, mierou zhodnotenia najmenej 15 % per annum. Z odbornej analýzy žalovaného a zo znaleckého posudku žalobcu urobil okresný súd ďalej skutkové zistenie, že nárast hodnoty akciových indexov na burzách v Holandsku, v Českej republike, vo Veľkej Británii a na Cypre za dobu od 01.07.2003 do 30.01.2004 prevyšoval 15 % per annum. Teda aj zisk, na ktorý má súd prihliadať podľa § 737 ods. 1 Obchodného zákonníka, je vyšší ako 15 % per annum. Prípadná nesprávnosť vymedzenia výšky zisku spravidla dosahovaného za podmienok obdobných podmienkam rozhodujúcim podľa § 381 Obchodného zákonníka, preto nemôže nič zmeniť na tom, že žalobcom požadovaná miera zhodnotenia 15 % per annum je opodstatnená a žalobca môže pri vyčíslení nárokov voči žalovanému z tejto miery vychádzať. 15. Z tohto dôvodu nepovažoval okresný súd za potrebné nariadiť znalecké dokazovanie podľa § 127 O. s. p., ktorého sa domáhal žalovaný. Výsledky znaleckého dokazovania by nemohli zmeniť nič na nepochybnom závere, že z investícií na akciových trhoch v domovských štátoch poškodených akcionárov sa dosahovalo zhodnotenie 15 % per annum, na čo súd musel podľa § 737 ods. 1 Obchodného zákonníka prihliadnuť. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a úvah dospel súd k záveru, že výška zhodnotenia uplatnená žalobcom, teda 15 % per annum, ktorou bol vyčíslený tzv. abstraktný úšlý zisk, na ktorého náhradu vznikli nároky poškodeným akcionárom emitenta SLOVNAFT, a.s., je opodstatnená. 16. Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že ak by žalovaný postupoval v súlade so zákonom, došlo by k majetkovému a finančnému vysporiadaniu povinnej ponuky najneskôr do 01.07.2003. Okresný súd považoval ďalej za nesporný fakt, že k vyhláseniu povinnej ponuky nakoniec došlo až dňa 25.11.2003 a vysporiadaniu až dňa 30.01.2004, čo vyplynulo zo zhodných tvrdení účastníkov konania. Súd tiež mal za preukázané, že nemožnosťou zhodnocovať peňažné prostriedky, ktorých vyplatenie bolo dôvodné očakávať v povinnej ponuke od žalovaného už dňa 01.07.2003, vznikla škoda akcionárom emitenta SLOVNAFT, a.s., ktorí nemohli v dobe od 01.07.2003 do 30.01.2004 bežným spôsobom zhodnocovať neobdržané peňažné prostriedky. Takáto škoda vznikla akcionárom emitenta SLOVNAFT, a.s. vo výške výnosov, ktoré nemohli dosiahnuť z peňažných prostriedkov, ktoré by inak (ak by žalovaný splnil svoju povinnosť podľa § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch) získali od žalovaného a ktoré by im boli vyplatené už 01.07.2003. V prípade, ak bol poškodený akcionár vlastníkom určitého počtu akcií emitenta SLOVNAFT, a.s. dňa 01.07.2003 a tieto akcie predal v povinnej ponuke a získal peňažné prostriedky za predaj akcií až v povinnej ponuke, súd pri výpočte vzniknutej škody vychádzal zo skutočnosti, že peňažné prostriedky získané predajom v povinnej ponuke poškodený subjekt nemohol zhodnocovať počas doby od 01.07.2003 do 30.01.2004, pričom vychádzal z miery zhodnotenia 15 % per annum. Pri stanovení výšky ušlého výnosu v takýchto prípadoch vychádzal okresný súd z nasledovných zásad: - v prípade, ak poškodený časť zo svojich akcií, ktoré nemohol predať v povinnej ponuke, počas trvania doby od 01.07.2003 do 30.01.2004 predal (mimo povinnej ponuky), došlo k odpočítaniu týchto akcií zo základu na určenie výšky ušlého výnosu, nakoľko došlo k získaniu peňažných prostriedkov za predaj daných akcií mimo povinnej ponuky a už bolo možné tieto peňažné prostriedky bežným spôsobom zhodnocovať. - v prípade, ak poškodený počas doby od 01.07.2003 do 30.01.2004 dokúpil akcie spoločnosti SLOVNAFT, a.s., došlo k ich pripočítaniu do základu pre určenie výšky ušlého výnosu, nakoľko žalovaný sa počas danej doby nachádzal v stave pretrvávania porušovania zákona o cenných papieroch alebo pretrvávali negatívne protizákonné dôsledky takéhoto porušovania a v príčinnej súvislosti s tým nebolo možné obratom predať kúpené akcie v povinnej ponuke, za tieto akcie obdržať peňažné prostriedky od žalovaného a tieto peňažné prostriedky bežným spôsobom zhodnocovať. Týmto pretrvávajúcim protiprávnym stavom bolo, že až do 25.11.2003 nedošlo k vyhláseniu povinnej ponuky a až do 30.01.2004 nedošlo k majetkovému a finančnému vysporiadaniu povinnej ponuky. Odo dňa 01.07.2003 sa žalovaný nachádzal každý nasledujúci deň až do dňa 30.01.2004 v omeškaní s majetkovým a finančným vysporiadaním povinnej ponuky, na ktoré mali akcionári emitenta SLONVAFT, a.s. dňa 01.07.2003 a každý nasledujúci deň až do splnenia danej povinnosti nárok. 17. Z uvedených zásad vychádzali aj poškodení akcionári pri postúpení svojich pohľadávok a okresný súd mal za to, že tento spôsob je jediný možný. Podľa okresného súdu je nesporné, že poškodené osoby postupovali správne, ak zo základu pre určenie výšky ušlého zhodnotenia odpočítali akcie predané v relevantnom čase, nakoľko poškodené subjekty tak získali peňažné prostriedky mimo povinnej ponuky, a tieto mohli začať zhodnocovať. Obdobne, ale naopak sa postupovalo aj pri dokúpení akcií, čo je taktiež správne s ohľadom na skutočnosť, že od 01.07.2003 sa žalovaný každým nasledujúcim dňom nachádzal v stave porušenia zákonnej povinnosti vysporiadať povinnú ponuku, ktorá, ak by postupoval žalovaný v súlade so zákonom o cenných papieroch, by bola vysporiadaná práve a najneskôr dňa 01.07.2003. Poškodené osoby mali zákonný nárok na vysporiadanie povinnej ponuky práve a najneskôr v daný deň, čo sa objektívne nestalo. Záujem poškodených osôb predať aj dokúpené akcie v povinnej ponuke sa potvrdil tým, že tieto akcie boli buď skutočne predané v povinnej ponuke alebo boli predané mimo povinnej ponuky, avšak v takom prípade vždy za nižšiu cenu. Vtedy však došlo k odpočítaniu takto predaných akcií zo základu na určenie výšky škody podľa prvej z uvedených zásad. 18. Čo sa týka námietky žalovaného, že osoby, ktoré dokúpili akcie emitenta SLOVNAFT, a.s. po 09.04.2003, nemajú nárok na náhradu škody, súd zastáva právny názor, že aj subjekty, ktoré kúpili akcie SLOVNAFT, a.s. po 09.04.2003 boli porušovaním povinnosti žalovaného poškodené a majú preto nárok na náhradu vzniknutej škody. 19. Súd prvej inštancie považoval za nadbytočné vykonanie žalovaným označených dôkazov (vo vyjadrení žalovaného zo dňa 15.01.2009), a to žiadosťou o poskytnutie písomných informácií od Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. o tom, aký počet akcií emitenta SLOVNAFT, a.s. vlastnili poškodení akcionári, ktorých pohľadávky uplatnil žalobca, už 09.04.2003 a aké zmeny vo vlastníctve akcií nastali u týchto akcionárov v období od 09.04.2003 do 30.01.2004, ako aj žiadosťou o poskytnutie písomných informácií od Burzy cenných papierov v Bratislave o tom, koľko akcií a za akú cenu nadobudli a predali poškodení akcionári, ktorých pohľadávky uplatnil žalobca, v období od 09.04.2003 do 30.01.2004. 20. Okresný súd Bratislava I mal za preukázané, že akcionárom vznikla škoda: - Spoločnosť Arthur Bradley & Smith Limided po odpočítaní nároku uplatneného v konaní 32Cb/424/2005 v celkovej výške 11.439.850,- Sk, - J&T Financial service LTD - 11.737.335,- Sk, - OoST/ Europea Paritipates B.V. - 20.828.463,- Sk, - J&T MANAGEMENT, Investiční společnost, a. s. - 5.251.709,- Sk, - MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED - 26.680.803,- Sk, t. j. škoda spolu 115.524.545,- Sk a po odčítaní uplatnenej výšky na Okresnom súde Bratislava I v konaní 32Cb/424/2005 zostatok tejto činí 75.938.135,- Sk. 21. Spoločnosti MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED vznikla i ďalšia škoda v súvislosti so zmluvami, ktoré mala uzatvorené - 2 opčné zmluvy s FOCUS Financial, o.c.p., a. s. z 20.02.2002. Na základe prvej zmluvy mohla spoločnosť MIGUELKA uplatniť právo opcie na kúpu 491.115 ks akcií emitenta Slovnaft, a. s. za cenu 1.061,- Sk za akciu a na základe druhej zmluvy právo na opciu na ďalších 400.000 ks akcií tiež za kúpnu cenu 1.061,- Sk za akciu. Tieto zmluvy mal okresný súd za platne uzatvorené s dátumom uvedeným v zmluvách a konajúci súd mal ďalej za preukázané, že dohodou o započítaní pohľadávok zo dňa 27.02.2003 medzi spoločnosťami FOCUS FINANCE, o.c.p., a. s. a MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED došlo k zániku záväzku MIGUELKA zaplatiť spoločnosti FOCUS FINANCE, o.c.p., a. s. opčnú prémiu, a že spoločnosť FOCUS FINANCE, o.c.p., a. s. si zabezpečila právo na nadobudnutie akcií emitenta Slovnaft, a. s. v množstve, ktoré zodpovedalo jej záväzkom z opčných zmlúv, uzatvorených so spoločnosťou MIGUELKA. Preto nepovažoval okresný súd za opodstatnenú námietku žalovaného, že spoločnosť MIGUELKA nemohla realizovať zisk z opčných zmlúv pred dňom nadobudnutia akcií spoločnosťou FOCUS FINANCE, o.c.p., a. s. a konštatoval, že nakoniec k realizácii uvedených opčných zmlúv aj došlo. Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že spoločnosť MIGUELKA mala na základe opčnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou FOCUS FINANCE, o.c.p., a. s. 491.115 ks akcií za cenu 1.061,- Sk za akciu. Tieto akcie aj nadobudla dňa 21.01.2004. Mohla ich teda neskôr predať za cenu 1.379,- Sk predajom v povinnej ponuke. Spoločnosti MIGUELKA vznikla z tohto dôvodu škoda, ktorej zostávajúca časť predstavuje 8.606.459,- Sk. 22. Súd prvej inštancie ustálil, že zostávajúca časť nárokov na náhradu škody, ktorá žalobcom nebola v predchádzajúcom konaní uplatnená, je vo výške 75.938.135,- Sk. V tejto výške žalobca uplatnil tieto nároky v tomto konaní. 23. Podľa ďalšej opčnej zmluvy spoločnosti MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED mala táto od spoločnosti FOCUS už pred 01.07.2003 nadobudnúť 400.000 ks akcií za cenu 1.061,- Sk za akciu a už 01.07.2003 ich predať. Spoločnosť dňa 19.11.2003 získala na základe uvedenej opcie 400.000 ks akcií emitenta SLOVNAFT, a. s.. Výška škody preto bola zo 400.000 ks akcií x (1.379,- Sk - 1.061,- Sk) = 156.174.570,- Sk za 141 dní od 01.07.2003 do 18.11.2003 x 15 % p. a. sumy 127.200.000,- Sk škoda 7.370.630,- Sk a po odpočítaní nároku uplatneného v inom konaní zostáva zostatok 4.844.961,- Sk. 24. V súvislosti s repo obchodom s Poštovou bankou, a. s. vznikla škoda vo forme ušlého zisku 4.604.055,- Sk (ako rozdielu medzi sumou peňažných prostriedkov, na ktoré mala nárok pri realizácii predaja akcií emitenta Slovnaft, a. s. v povinnej ponuke za cenu 1.379,- Sk) 400.000,- Sk x 1.379,- Sk = 551.600.000,- Sk a sumou, ktorú obdržala pri realizácii repo obchodu (predaja akcií Poštovej banke, a. s.) v sume 396.000.000,- Sk. Spoločnosť MIGUELKA teda nemohla bežným spôsobom zhodnocovať 155.600.000,- Sk. Ušlý zisk za obdobie od 19.11.2003 do 30.04.2004 bol vypočítaný ako 155.600.000,- Sk x 15 x 72/365 = 4.604.055,- Sk a po odpočítaní už uplatneného nároku v inom konaní vo výške 1.577.656,- Sk zostávajúca časť nároku bola 3.026.399,- Sk. 25. Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že spoločnosti MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED vznikla ďalšia škoda v súvislosti so Zmluvou o predaji a spätnom odkupení akcií (REPO OBCHOD) uzavretou dňa 19.11.2003 s Poštovou bankou, a.s. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že nebyť omeškania povinnej ponuky spôsobenej protiprávnym konaním žalovaného, nemusela by spoločnosť MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED uvedený repo obchod vôbec realizovať. 26. Okresný súd Bratislava I zastával názor, že nejde o nepredvídateľnú škodu, pretože opčné zmluvy sa uzatvárajú bežne. Samotný žalovaný nadobudol akcie na základe opčnej zmluvy. 27. Súd prvej inštancie posúdil námietku res iudicata tak, že neskončené konanie nemôže zakladať res iudicata, nemôže ísť ani o litispendenciu, pretože v tomto konaní boli uplatnené iba nároky neuplatnené v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 32Cb/424/2005. Okresný súd Bratislava I vec posúdil ako súd vecne a miestne príslušný, pretože nešlo o nárok z burzových obchodov upravených zákonom číslo 429/2002 Z. z., ale o náhradu škody, ktorá sa netýkala burzových obchodov. Vec posúdil podľa slovenského právneho poriadku, pričom aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka o náhrade škody. 28. Súd sa napokon zaoberal aj námietkou žalovaného, že osoby, ktorým mala byť podľa tvrdenia žalobcu spôsobená škoda, si nesplnili prevenčnú povinnosť podľa § 382 a 384 ods. 1 Obchodného zákonníka. Uvedené ustanovenia sú aplikovateľné vtedy, ak medzi porušením prevenčnej povinnosti poškodeného a vznikom škody na jeho strane existuje vzťah príčiny a následku. Ide o prípady, kedy je preukázané, že v prípade, ak by si poškodený splnil svoju prevenčnú povinnosť, ku vzniku škody by v určitom rozsahu nedošlo. Poškodený následne nemá vymáhateľný nárok práve k tej časti škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s porušením prevenčnej povinnosti poškodeného. K otázke dôkazného bremena dospel súd k právnemu záveru, že dôkazné bremeno je medzi poškodeného a škodcu rozdelené nasledovne. V prípade, ak sa poškodený v súdnom konaní domáha náhrady škody, má dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno, že (

1. i)škodca mal určitú záväzkovú alebo mimozáväzkovú povinnosť, (
2. ii)škodca svoju povinnosť porušil, (iii) vznikla škoda, (
3. iv)existoval vzťah príčiny a následku medzi porušením povinnosti a vznikom škody (kauzálny nexus). V prípade, ak sa škodca bráni, že nie je povinný škodu alebo jej určitú časť nahradiť odkazom na aplikáciu § 382 a 384 ods. 1 Obchodného zákonníka, má dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno, že (
4. i)poškodený mal určitú povinnosť - v tomto prípade priamo zo zákona vyplýva, že každý, komu hrozí vznik škody, je povinný s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo jej zmiernenie; škodca musí preukázať, aké boli okolnosti prípadu, a aké opatrenia boli s prihliadnutím na dané okolnosti prípadu potrebné na odvrátenie alebo zmiernenie škody, (
5. ii)poškodený porušil svoju povinnosť, (iii) celá škoda alebo jej určitá časť vznikla v príčinnej súvislosti s tým, že došlo k porušeniu povinnosti poškodeného. Poškodený nemá pri preukazovaní potreby aplikácie § 382 a 384 ods. 1 Obchodného zákonníka žiadne dôkazné bremeno. Tak ako poškodený, ak žiada náhradu škody súdnou cestou od škodcu, musí uniesť dôkazné bremeno v tom, že škodca porušil svoju povinnosť (napr. nesplnením zákonnej povinnosti, ako tomu bolo v tomto prípade), tak pri obrane proti návrhu na náhradu škody sa škodca môže brániť unesením dôkazného bremena o tom, že poškodený porušil svoju prevenčnú povinnosť. 29. Súd prvej inštancie ustálil dobu, počas ktorej nemohli akcionári emitenta SLOVNAFT, a.s. zhodnocovať peňažné prostriedky, ktoré by inak získali za predaj akcií SLOVNAFT, a.s. v povinnej ponuke a ktorá je rozhodujúca pre výpočet ušlého zisku v tomto konaní, od 01.07.2003 do 30.01.2004. 30. Okresný súd sa sústredil na závery znaleckej organizácie CORPORA, a.s. k možnosti odvrátiť alebo zmierniť škodu v rozsahu, v akom je uplatňovaná v tomto konaní (pri miere zhodnotenia 15 % per annum), pričom závery znaleckej organizácie považoval za presvedčivé. 31. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, že akcionári spoločnosti SLOVNAFT, a.s. mohli odvrátiť alebo zmierniť vzniknutú škodu vykonaním pokusov o predaj akcií emitenta SLOVNAFT, a.s. v dobe od 01.07.2003 do 30.01.2004, zadaním príkazu na predaj akcií na anonymnom trhu burzy alebo ponukou tretej osobe na uzavretie priameho obchodu. Z tohto dôvodu otázka, či akcionári spoločnosti SLOVNAFT, a.s. takéto pokusy o predaj akcií v dobe od 01.07.2003 do 30.01.2004 vykonali alebo nevykonali, nebola z pohľadu posudzovania porušenia ich prevenčnej povinnosti podľa § 384 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka relevantná. Súd prvej inštancie preto nepovažoval za potrebné vykonať žalovaným navrhovaný dôkaz a žiadať Burzu cenných papierov o písomné informácie o tom, na predaj akého poštu akcií emitenta SLOVNAFT, a.s. bol v mene každého z akcionárov, ktorých pohľadávky uplatnil žalobca, zadaný v období od 01.07.2003 do 30.01.2004 príkaz na predaj v členení na kurzotvorné a anonymné obchody, ako aj aký počet akcií emitenta SLOVNAFT, a.s. previedol každý z akcionárov, ktorých pohľadávky uplatnil žalobca, v období od 01.07.2003 do 30.01.2004. Žalovaný neuviedol nič, na základe čoho by sa konajúci súd mohol nazdávať, že akcionári emitenta SLOVNAFT, a.s. v dobe od 01.07.2003 do 30.01.2004 mohli vykonať opatrenia, ktoré boli potrebné na odvrátenie alebo zmiernenie škody. Okresný súd dodal, že tvrdenia žalovaného, že takýmito opatreniami mali byť pokusy o predaj akcií na anonymnom trhu alebo priamymi obchodmi, neboli vôbec potvrdené žalovaným predloženým listinným dôkazom. Naopak, tieto tvrdenia boli spoľahlivo vyvrátené dôkazmi predloženými žalobcom. Súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že pokiaľ sa v dobe od 01.07.2003 do 30.01.2004 obvykle, v prevažnej väčšine prípadov akcie emitenta SLOVNAFT, a.s. predávali za takú cenu, pri ktorej by škoda nebola ani len čiastočne zmiernená, nemôže byť správne tvrdenie, že ktokoľvek na trhu mohol akcie predať za takú cenu, pri ktorej by škodu zmiernil (príp. vznik celej škody odvrátil). 32. Z uvedených skutočností okresnému súdu vyplynulo, že celková výška nárokov na náhradu škody spôsobenej poškodeným akcionárom Arthur, Bradley & Smith Limited, J&T FINANCIAL SERVICES LTD, Oost-Europa Participaties B.V., J&T ASSET MANAGEMENT, INVESTIČNI SPOLEČNOST, a.s. a MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED, ktorá prevyšuje výšku časti nárokov uplatnených v konaní, začatom pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 32Cb/424/2005, predstavuje 92.415.954,- Sk (11.439.825,- Sk + 11.737.335,- Sk + 20.828.463,- Sk + 5.251.709,- Sk + 26.680.803,- Sk + 8.606.459,- Sk + 4.844.961,- Sk + 3.026.399,- Sk = 92.415.954,- Sk), a takúto považoval konajúci súd za preukázanú. 33. Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že poškodené subjekty, teda Arthur, Bradley & Smith Limited, J&T FINANCIAL SERVICES LTD, Oost-Europa Participaties B.V., J&T ASSET MANAGEMENT, INVESTIČNI SPOLEČNOST, a.s. a MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED, oznámili žalovanému postúpenie svojich pohľadávok na náhradu škody v celkovej výške 92.415.954,- Sk, ktoré nároky žalobca uplatnil v tomto konaní, na spoločnosť REDSPIN LIMITED, a že spoločnosť REDSPIN LIMITED následne oznámila žalovanému postúpenie týchto pohľadávok na žalobcu. Uvedené zistenie okresný súd urobil z listinných dôkazov, ktoré boli v konaní predložené žalobcom - a to z oznámenia o postúpení pohľadávok spoločnosti MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED zo dňa 11.06.2007, z oznámenia o postúpení pohľadávok spoločnosti Arthur, Bradley & Smith Limited zo dňa 08.06.2007, z oznámenia o postúpení pohľadávok spoločnosti J&T FINANCIAL SERVICES LIMITED zo dňa 06.06.2007, z oznámenia o postúpení pohľadávok spoločnosti Oost-Europa Participaties B.V. zo dňa 05.06.2007, z oznámenia o postúpení pohľadávok spoločnosti J&T ASSET MANAGEMENT, INVESTIČNI SPOLEČNOST, a.s. zo dňa 11.06.2007, z oznámenia o postúpení pohľadávok spoločnosti REDSPIN LIMITED zo dňa 13.06.2007, a z Notárskej zápisnice č. N 62/2007, Nz 25021/2007, spísanej dňa 25.06.2007 notárkou JUDr. Janou Kövesiovou v spojení s potvrdením doručovateľskej služby TNT Express Worldwide spol. s r.o. zo dňa 30.08.2007. Súd prvej inštancie ďalej považoval za preukázané, že žalobca riadne vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávok na náhradu škody, ktoré žalobca nadobudol od spoločnosti REDSPIN LIMITED (ktorá ich predtým nadobudla od jednotlivých poškodených akcionárov). Výzva na platenie bola žalovanému doručená dňa 26.06.2007. Toto zistenie si súd urobil z listinných dôkazov predložených žalobcom - Notárska zápisnica zo dňa 25.06.2007, č. N 62/2007, Nz 25021/2007 a potvrdenie doručovateľskej služby TNT Express Worldwide spol. s r.o. zo dňa 30.08.2007. 34. Na odvolanie žalovaného, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, rozsudkom z 16.03.2010, sp. zn. 2Cob/255/2009, rozsudok Okresného súdu Bratislava I zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie, pričom uviedol, že výška škody - ušlého zisku, ako aj aplikácia jeho kritéria pre jeho určenie a použitie miery nárastu akciových indexov búrz v domovských štátoch poškodených akcionárov (za súčasného použitia zisku obsahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných tým podmienkam, za ktorých bola oprávnená osoba poškodená porušením povinnosti škodcu podľa zákona o cenných papieroch) nebola prvoinštančným súdom určená postupom podľa § 127 O. s. p., avšak len na základe listinných dôkazov bez náležitého odborného posúdenia. Súd prvej inštancie tak o veci posudzoval odborné skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, a to jednak otázku správnosti výberu nástroja na určenie možnosti miery zhodnocovania investícií akciovými burzovými indexami v okolitých štátoch Európskej únie, ako pri určení miery zhodnotenia najmenej 15 % p.a., a to všetko za súčasného oprávneného použitia investícií do peňažných poukážok za rovnaké obdobie omeškania v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 32Cb/424/2005, ktoré nástroje sa podľa tvrdenia žalovaného vzájomne vylučujú, a to bez akéhokoľvek právneho zdôvodnenia opodstatnenosti súbehu oboch kritérií. 35. V intenciách krajského súdu nariadil súd prvej inštancie znalecké dokazovanie a ustanovil do konania znalca Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej aj „ÚSI ŽI“) za účelom vyhotovenia znaleckého posudku. Dňa 30.11.2011 bol súdu doručený Znalecký posudok č. 283/2011 vypracovaný znalcom Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, v ktorom znalec uviedol nasledovné: 36. Na otázku č. 1 posúdiť správnosť výberu nástroja na určenie miery zhodnotenia obdobných investícií, ktorá sa dosahuje spravidla a pri poctivom obchodnom styku, sú relevantné akciové indexy vyjadrujúce vývoj na akciových trhoch Strednej Európy, zvlášť relevantné sú stredoeurópske regionálne akciové indexy CESI, CETOP 20 a CECE IEUR, ktoré vyjadrujú priemernú výnosnosť spojenú s investíciami do akcií s podobnými charakteristikami, ako sú akcie SLOVNAFT uvádza sa v znaleckom posudku. Ďalšie indexy, na ktoré znalec pri vypracovaní znaleckého posudku prihliadal, sú burzové akciové indexy, stredoeurópskych búrz, a to najmä indexy všeobecného (nešpecifického) charakteru, čiže blue chips a alll shares indexy (PX, BUX, WIG 20, WIG, SBI TOP, ATX, ATX Prime, CTX, FTX SBIT OP), ďalej prihliadal na akciové indexy, ktoré reprezentujú vývoj na burzách v domovských krajinách poškodených akcionárov (FTSE 100, FTSE 250, FT SE 340, FTSE Small Cap FTSE All Shares, AEX, CAC 40, BEL 20, Euronext 100, FT SE Med 100, PX 50 BSE a CTX). V predmetnom posudku, znalec uviedol, že neprihliadal na slovenský akciový index SAX, pretože nebol vhodným referenčným ukazovateľom miery zhodnotenia obdobných investícií. Z dôvodu malého objemu obchodov, ktoré sú základom pre určenie hodnôt indexu. 37. Na otázku č. 2 znalec zodpovedal v tom istom zmysle ako zodpovedal otázku č. 1. 38. Na otázku č. 3 znalec uviedol, že ukazovatele, ktoré vyjadrujú výnosnosť investícií do nástrojov, ktoré sú obdobné investíciám poškodených akcionárov do akcií SLOVNAFT (nástroje a ukazovatele uvedené v záveroch k úlohám č. l a 2), odôvodňujú záver, že obdobné investície realizované v období 01.07.2003 - 30.01.2004 by spravidla a v poctivom obchodnom styku dosiahli zhodnotenie najmenej 15 % per annum. 39. Na otázky 4, 5 znalec uviedol: „štátne pokladničné poukážky nemožno považovať za vhodný finančný nástroj, ktorý by vyjadroval výnosnosť obdobných investícií výnosnosť dosahovanú spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných tým podmienkam, za ktorých bola oprávnená osoba poškodená porušením povinností škodcu podľa zákona o cenných papieroch. Štátne pokladničné poukážky by bolo možné použiť na vyjadrenie miery zhodnotenia investícií mimoriadne konzervatívneho investora realizovanej na peňažnom trhu“. 40. Na otázku č. 6 znalec uviedol, že investície do štátnych pokladničných poukážok a investície na akciových trhoch vykazujú významné rozdiely. Sú realizované na rôznych segmentoch finančného trhu, sledujú odlišné ciele, používajú odlišné stratégie. Líšia sa čo do rizikovosti a miery možného zhodnotenia. Na určenie výšky abstraktného zisku obdobných investícií nie je správne a ani dosť dobre možné súčasne vychádzať alebo inak zohľadňovať mieru zhodnotenia investície do štátnych peňažných poukážok. Na vyjadrenie miery zhodnotenia obdobných investícií je správne použiť relevantné burzové akciové indexy uvedené v záveroch k úlohe č. 1 a 2. Miera zhodnotenia investície do štátnych pokladničných poukážok za obdobie od 01.07.2003 do 30.01.2004 sa pohybovala v rozpätí 5,084 - 5,849 % per annum, čo je menej ako miera zhodnotenia, ktorú spravidla v poctivom obchodnom styku dosahovali obdobné investície. 41. Znalec v závere uviedol, že výška abstraktného ušlého zisku zodpovedá miere zhodnotenia najmenej 15 % per annum. Pokiaľ žalobca uplatnil v predchádzajúcom súdnom konaní (sp. zn. 32Cb/424/2005) ušlý zisk zodpovedajúci miere zhodnotenia 5,14 % per annum (miere priemernej výnosnosti štátnych pokladničných poukážok - emitovaných v období omeškania) uplatnil časť abstraktného zisku. 42. Žalobca sa k znaleckému posudku vyjadril prípisom doručeným súdu dňa 19.01.2012, stotožnil sa so závermi znaleckého dokazovania. 43. Žalovaný sa písomne vyjadril k znaleckému posudku prípisom doručeným súdu dňa 11.04.2012, v ktorom uviedol, že nesúhlasí so závermi znaleckého posudku. Znalecký posudok, podľa žalovaného totiž nie je správny, pretože nesprávne odpovedal na zadané otázky č. 1 až 3 a vôbec neodpovedal na zadané otázky č. 4 až 6. Žalovaný uviedol, že závery znaleckého posudku si nechal posúdiť aj nezávislou znaleckou organizáciou RSM TACOMA Consulting s.r.o. ÚSI ŽI v znaleckom posudku nesprávne zadefinoval abstraktný ušlý zisk. Takto zadefinovaný abstraktný ušlý zisk nie je vôbec správny ani z ekonomického pohľadu a nemá ani opodstatnenie v zákone. Závery z takejto nesprávnej definície abstraktného ušlého zisku preto nie sú správne a nemôžu byť použité na rozhodovanie súdu. 44. Okresný súd Bratislava I po doplnení dokazovania sa jednoznačne stotožnil so závermi znaleckej organizácie Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline včítane ich odôvodnenia. Znalec sa v znaleckom posudku zaoberal vývojom akciových indexov stredoeurópskych búrz počas obdobia omeškania, t.j. od 01.07.2003 do 30.01.2004, pričom z uvedeného vyplýva, že všetky relevantné akciové indexy dosiahli v skúmanom období nárast o viac ako 15 % per annum. Ohľadne investícií do štátnych pokladničných poukážok znalec uviedol, že to nepovažuje za vhodný referenčný ukazovateľ na posúdenie výnosnosti obdobných investícií, pretože výnosnosť štátnych pokladničných poukážok počas obdobia omeškania sa pohybovala v rozpätí 5-6 % per annum zatiaľ čo výnosy na akciových trhoch pravidelne dosahovali úrovne podstatne presahujúce 15 % per annum. Na účely určenia výnosnosti obdobných investícií v danom prípade nie je možné vychádzať z výnosu štátnych pokladničných poukážok, pretože ide o nástroj trhu, ktorý nevykazuje znaky podobnosti s investíciami poškodených akcionárov do akcií SLOVNAFT-u. 45. Znalec v závere znaleckého posudku uviedol, že výška abstraktného ušlého zisku zodpovedá miere zhodnotenia najmenej 15 % per annum. Pokiaľ žalobca uplatnil v predchádzajúcom súdnom konaní (sp. zn. 32Cb/424/2005) ušlý zisk zodpovedajúci miere zhodnotenia 5,14 % per annum (miere priemernej výnosnosti štátnych pokladničných poukážok - emitovaných v období omeškania) uplatnil časť abstraktného zisku. 46. Súd prvej inštancie sa ďalej nezaoberal námietkami vznesenými žalovaným, nakoľko sa týmito námietkami vo svojom prvom rozsudku Okresný súd Bratislava I zo dňa 26.03.2009 vysporiadal a Krajský súd v Bratislave vo svojom uznesení zo dňa 16.03.2010, sp. zn. 2Cob/225/2009, sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie (námietka vecnej a miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava I, námietka litispendencie, námietka res iudicatae, otázka aplikácie práva štátu, kde nastali skutočnosti zakladajúce nárok - porušujúce ust. § 118 a § 114 zákona o cenných papieroch, ďalej sa krajský súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie ohľadne porušenia povinnosti žalovaným, vyplývajúcich mu z ustanovení § 114 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papierov, odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením predvídateľnosti ušlého zisku podľa § 379 Obchodného zákonníka., stotožnil sa aj s nepreukázaním nesplnenia prevenčnej povinnosti poškodenými akcionármi podľa § 382 a § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka, taktiež sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že žalobcovi vzniklo právo na úroky z omeškania podľa § 735 a s § 502 Obchodného zákonníka). 47. Súd prvej inštancie zamietol návrh na vykonanie dôkazov navrhnutých právnym zástupcom žalovaného, a to výsluch zástupcov znaleckej organizácie RMS Tacoma, vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, návrh na odročenie pojednávania za účelom vyjadriť sa k znaleckému posudku, ktorý na základe žiadosti žalobcu vypracovala znalecká organizácia EU v Bratislave, pretože pre právne posúdenie tejto veci neboli takéto skutočnosti vôbec potrebné dokazovať, konajúci súd ich považoval za nadbytočné a neefektívne a žiadosti o odročenie pojednávania súd nevyhovel z dôvodu nehospodárnosti a zbytočného predlžovania sporu, nakoľko v konečnom dôsledku súd naň neprihliadal vo svojom rozhodovaní. Okresný súd rozhodoval len o právnom základe nároku žalobcu a právne posúdil túto vec bez potreby ďalšieho skutkového zisťovania, nakoľko v súdnom spise sú založené dostatočné listinné dôkazy pre takéto právne závery súdu. 48. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, okresný súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že základ nároku žalobcu voči žalovanému na náhradu škody za porušenie povinnosti žalovaným vyplývajúcemu zo zákona o cenných papierov je dôvodný. O výške nároku rozhodol súd tak, že o ňom bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí. 49. Na odvolanie žalovaného, Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zo dňa 07.12.2016, č. k. 8Cob/216/2014-1971, medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil; návrh na zloženie preddavku žalobcom na trovy konania zamietol a návrh žalobcu na oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu zamietol. 50. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu, krajský súd poukázal na § 214 ods. 1 a 3 C. s. p., kedy medzitýmnym rozsudkom musí byť rozhodnuté o celom základe prejednávanej veci (nielen o určitej spornej právnej otázke). Výrok medzitýmneho rozsudku môže byť formulovaný len tak, že nárok je opodstatnený (daný). Súd prvej inštancie týmto jednoznačne určil, že základ nároku je daný a dôvodný. 51. Odvolací súd sa ďalej zaoberal právnym názorom odvolateľa, že uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.03.2010, č. k. 2Cob/225/2009-1163 nie je súd prvej inštancie viazaný, nakoľko jeho právny záver (názor) nie je správny. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na § 391 ods. 2, 3 C. s. p. s dôrazom na skutočnosť, že princíp viazanosti súdu nižšieho stupňa právnym názorom súdu vyššieho stupňa je zárukou realizácie práva na spravodlivý proces. Súd by mal jasne vysvetliť, ako sa vysporiadal v novom rozhodnutí so všetkými aspektami záväzného právneho názoru, ako s nimi pracoval, aké nové závery z nich vyvodil. 52. Krajský súd v Bratislave vo svojom uznesení zo dňa 16.03.2010, č. k. 2Cob/225/2009 dospel k nasledujúcim právnym záverom: 53. Okresný súd Bratislava I vec prejednal ako súd vecne a miestne príslušný. Predmetom súdneho konania nebol nárok z burzových obchodov, ale náhrada škody za nesplnenie zákonných povinností žalovaným, vyplývajúcich mu zo zákona o cenných papieroch. Vyhlásenie povinnej ponuky nie je návrhom na uzatvorenie burzových obchodov. Nepovažoval za dôvodnú ani námietku litispendencie, pretože vec vedená na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 32Cb/424/2005 bola ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu už rozhodnutá, ani námietku res iudicatae, pretože v konaní vedenom po uvedenou spisovou značkou si žalobca uplatňoval ušlý zisk iba do výšky 5,14 % p. a. a v tomto konaní ušlý zisk do výšky rozdielu 15 % p. a. a priznaným ušlým ziskom vo výške 5,14 % p. a. K tomuto odvolací súd dodal, že v predmetnom konaní žalobca neuplatňuje zvyšok príslušenstva nároku, ale si uplatňuje zvyšnú časť peňažného nároku. Takýto prípad neposudzovalo rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/58/1998, na ktoré poukázal žalovaný. 54. Rovnako krajský súd konštatoval, že prvostupňovým súdom bola správne posúdená aj otázka aplikácie práva štátu, v ktorom nastali skutočnosti zakladajúce uplatňovaný nárok - porušujúce ustanovenia § 118 a § 114 Zákona o cenných papieroch. Na použitie ustanovení Obchodného zákonníka (t. j. práva Slovenskej republiky) odkazuje aj samotné

zákona č. 655/2001 Zb., k porušeniu ustanovení ktorého došlo, a to v § 159. Pre abstraktné určenie ušlého zisku v medzinárodnom obchode platí, že ide o zisk obvykle dosahovaný v štáte, kde má sídlo alebo bydlisko poškodený (§ 737). K tomuto ďalej odvolací súd uviedol, že pokiaľ neexistuje v osobitnom predpise pre určitý okruh vzťahov priamy odkaz na právny predpis, je potrebné subsidiárne aplikovať všeobecný predpis občianskeho práva. Tento prípad to však podľa odvolacieho súdu nie je. Osobitnú úpravu náhrady škody nájdeme aj vo viacerých zákonoch, ktoré majú úzky vzťah k Obchodnému zákonníku. Jedným z nich je aj zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch, ktorý ustanovuje, že zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti podľa tohto zákona sa spravuje úpravou náhrady škody podľa Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 159 ods. 1). Ide o porušenie tak zmluvných ako aj mimozmluvných povinností. Táto otázka bola záväzne vyriešená krajským súdom. Odvolací súd sa ďalej stotožnil s názorom žalobcu, že v danom prípade použitie slovenského právneho poriadku rieši ust. § 159 zákona o cenných papieroch, v dôsledku čoho je potrebné aplikovať slovenský právny poriadok.

§ 15

zákona o medzinárodnom práve súkromnom ustanovuje ako jedno z hraničných kritérií právo miesta, kde došlo k skutočnosti zakladajúcej právo na náhradu škody. Preto je daná právomoc slovenských súdov.

1. Krajský súd v Bratislave mal v konaní ďalej za preukázané porušenie povinností žalovaným, vyplývajúcich mu z ustanovení § 114 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch z dôvodu, že cena povinnej ponuky určená žalovaným v návrhu povinnej ponuky na prevzatie nebola v súlade s § 118 ods. 3 zákona o cenných papieroch v spojení s § 114 ods. 7 písm. h/ zákona o cenných papieroch. V dôsledku zdržania vyhlásenia povinnej ponuky došlo aj k jej neskoršiemu majetkovému vysporiadaniu k 30.01.
2. Stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie, že v dôsledku zdržania vyhlásenia povinnej ponuky nemohli akcionári spoločnosti Slovnaft, a. s. predávať akcie spoločnosti Slovnaft, a. s. v povinnej ponuke. Tieto osoby nemohli od 01.07.2003 do 30.01.2004 akýmkoľvek spôsobom zhodnocovať neobdŕžané finančné prostriedky, ktoré obdŕžali ako kúpnu cenu akcií až 30.01.2004, čím im vznikla škoda v nemožnosti zhodnocovania finančných prostriedkov po dobu omeškania vo forme ušlého zisku - vo forme ušlého výnosu z finančných prostriedkov, a to v nemožnosti investovania finančných prostriedkov obvyklým spôsobom. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že nemožno považovať za liberačný dôvod podľa § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka existenciu správneho konania pred úradom o prešetrovaní burzového obchodu č. 9 zo dňa 20.03.
3. Podozrenie z manipulatívneho charakteru nie je liberačným dôvodom podľa § 374 Obchodného zákonníka. Táto skutočnosť sa žiadnym spôsob nedotkla žalovaného podať riadny návrh povinnej ponuky v zmysle § 114 ods. 3 Zákona o cenných papieroch.
4. Krajský súd v Bratislave sa stotožnil s právnym posúdením predvídateľnosti ušlého zisku podľa § 379 Obchodného zákonníka - t. j. či žalovaný pri vynaložení obvyklej starostlivosti mohol predvídať, že spoločnosť MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED mala uzatvorené dve opčné zmluvy zo dňa 20.02.2003 so spoločnosťou FOCUS FINANCE, o.c.p., a. s. a v súvislosti s repo obchodom uzatvoreným dňa 19.11.2003 s Poštovou bankou, a. s..

§ 379z povinnosti nahradiť škodu vylučuje škodu predvídateľnú, t.

j. takú, ktorú v čase vzniku záväzku povinná strana poznala ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti, alebo ktorá bola v tom čase ako takýto dôsledok predvídateľná. Predvídateľnosť škody sa posudzuje objektívne na základe vedomostí povinnej strany a musí byť daná v čase vzniku záväzkového vzťahu. Ak sa predvídateľnosť škody nedá určiť na základe vedomostí povinnej strany, rozhodujúca je predvídateľnosť škody na základe skutočností, ktoré v čase vzniku záväzkového vzťahu povinná strana poznala alebo pri obvyklej starostlivosti mala, resp. mohla poznať.

1. Stotožnil sa aj s nepreukázaním nesplnenia prevenčnej povinnosti poškodenými akcionármi podľa § 382 a § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka na odvrátenie alebo zmiernenie vzniku škody, keď neakceptovala obchod, ktorým malo dôjsť k čiastočnému zníženiu škody ušlého zisku predajom akcií za cenu po 1.370,- Sk za akciu. Takýmto obchodom by okrem ušlého zisku síce zníženého totiž vznikla poškodeným akcionárom skutočná škoda vo forme rozdielu ceny 1.379,- Sk za akciu a 1.370,- Sk za akciu. Už samotné pripustenie vzniku skutočnej škody pri realizácii predaja akcií za nižšiu sumu podľa názoru odvolacieho súdu nemôže byť považované ako opatrenie vykonané v zmysle § 382, § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka na zamedzenie škody vo forme ušlého zisku. Navyše žalovaným nebolo v konaní preukázané, že poškodení akcionári mali skutočnú príležitosť uskutočniť obchody, ktorými by došlo k zmierneniu škody. Dôkazné tvrdenie v tomto smere zaťažuje žalovaného.
2. Ďalej sa krajský súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že žalobcovi vzniklo právo na úroky z omeškania v sadzbe podľa § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 735 a s § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka - t. j. úroky o 1 % vyššie ako sú úroky určené podľa § 502, pričom sú rozhodné obvyklé úrokové sadzby určené alebo bankami poskytované pri úveroch na dobu, zodpovedajúcu dobe omeškania dlžníka v štáte, na ktorom území má dlžník sídlo alebo miesto podnikania, alebo bydlisko.
3. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že Krajský súd v Bratislave sa vo svojom skoršom zrušovacom rozhodnutí zo dňa 16.03.2010 vysporiadal so všetkými námietkami žalovaného: s námietkou litispendencie, s námietkou res iudicatae, s použitím Obchodného zákonníka na predmet sporu, s preukázaním porušenia povinnosti žalovaného, ktoré mu vyplývajú z § 114 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch, s liberačným dôvodom podľa § 374 ods.1 Obchodného zákonníka, s posúdením predvídateľnosti ušlého zisku podľa § 379 Obchodného zákonníka. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom Krajského súdu v Bratislave a odkazuje na jeho právny záver.
4. K otázke abstraktného ušlého zisku odvolací súd vychádzal z právneho záveru rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.03.2009, č. k. 27Cb/106/2007-815 a uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.03.2010, sp. zn. 2Cob/225/2009, kde je vymedzenie pojmu „abstraktný ušlý zisk“ identické. Z rozhodnutia súdov vyplýva, že ušlý zisk sa má v danom prípade kalkulovať ako abstraktný zisk v zmysle § 381 Obchodného zákonníka. Pojem abstraktného ušlého zisku bol súdom vymedzený tak, že „namiesto skutočného ušlého zisku môže oprávnená osoba, poškodená porušením povinnosti škodcu podľa zákona o cenných papieroch, požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku (resp. poctivým spôsobom) za podmienok obdobných tých podmienkam, za ktorých bola oprávnená osoba poškodená porušením povinností škodcu podľa zákona o cenných papieroch“.
5. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že sa plne stotožnil so závermi okresného súdu k znaleckému posudku ÚSI ŽI, ktorý určil, že miera zhodnotenia investícii za podmienok obdobným podmienkam, za ktorých došlo k porušeniu povinnosti žalovaného, je najmenej 15 %, pričom poukázal aj na ukazovatele a nástroje relevantné pre určenie abstraktného ušlého zisku.
6. Odvolací súd ďalej v napadnutom rozhodnutí nesúhlasil s názorom žalovaného, že ÚSI ŽI za abstraktný ušlý zisk považuje zisk, ktorý sa dosahuje spravidla v poctivom obchodnom styku za obdobných podmienok, za ktorých boli oprávnené osoby (tu poškodení akcionári) poškodené porušením povinností zo strany škodcu (tu MOL), čiže zisk z investícií, ktoré sú obdobné investíciám poškodených akcionárov do akcií spoločnosti Slovnaft. Odvolací súd zdôraznil, že úlohou ÚSI ŽI nebolo posudzovať právne otázky, najmä otázku výkladu § 381 Obchodného zákonníka. ÚSI ŽI vychádzal z pojmu „abstraktný ušlý zisk“ tak, ako tento pojem vymedzil rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.03.2009, č. k. 27Cb/106/2007-815 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.03.2010, sp. zn. 2Cob/225/
8. Odvolací súd bol toho názoru, že súdy v tomto konaní záväzným spôsobom vyriešili, čo sa rozumie pod abstraktným ušlým ziskom v zmysle § 381 Obchodného zákonníka, keď konštatovali, že má ísť o zisk dosahovaný spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobným tým podmienkam, za ktorých bola oprávnená osoba poškodená porušením povinností škodcu podľa zákona o cenných papieroch. ÚSI ŽI podľa krajského súdu jasne a zrozumiteľne zodpovedal všetky otázky určené súdom. Dodal, že znalecký posudok vypracovala renomovaná znalecká organizácia na základe požiadaviek súdu, erudovane zodpovedala na všetky položené otázky. Znal