Obsah (6)

§ 38§ 41§ 14§ 15§ 16§ 37e

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Ndc/18/2020 Identifikačné číslo spisu: 1120207712 Dátum vydania rozhodnutia: 16.12.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Gabriela Klenková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

jeho názoru nezodpovedá presnému obsahu a účelu dojednania čl. 15 zmluvy v jeho pôvodnom anglickom znení. Podotkol, že žalovaný nemá pobyt v členskom štáte Európskej únie a preto aplikácia Nariadenia Brusel 1 nie je možná. 3. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného (okrem skutkových okolností k veci samej), k vznesenej námietke nedostatku právomoci súdov Slovenskej republiky a nedostatku miestnej príslušnosti uviedol, že

čl. 15 zmluvy je založená právomoc všeobecných súdov Slovenskej republiky konať a rozhodovať

slovenského hmotného aj procesného práva. Poukázal na ustanovenia § 1, § 9 ods. 1, § 37e ods. 1, 3 zákona č. 97/63 Zb., ako aj uviedol, že

jeho názoru, univerzálna aplikovateľnosť nariadení Európskej únie v oblasti európskeho medzinárodného práva súkromného vyplýva z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-281/02 z 1. marca 2005, Andrew Owusu proti N. B. Jackson, z ktorého vyplýva, že medzinárodný prvok, ktorý je potrebný na aplikáciu nariadení v oblasti európskeho medzinárodného práva súkromného, nemusí byť intrakomunitárny, ale môže sa týkať i nečlenského štátu. Z tohto dôvodu uvedené rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie možno použiť i v danom spore. K namietanému prekladu zmluvy poukázal na to, že sa jedná o úradný preklad vypracovaný prekladateľkou zapísanou v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Podotkol, že žalovaný nepreukázal ním uvedené tvrdenia, a preto nie je možné na ne prihliadať. 4.

§ 38

Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak ide o spor, ktorý patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, ale podmienky miestnej príslušnosti chýbajú alebo ich nemožno zistiť, najvyšší súd určí, ktorý súd spor prejedná a rozhodne. 5.

§ 41

CSP súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania. 6.

§ 14

CSP všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého bydliska. 7.

§ 15

CSP všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla. Všeobecným súdom zahraničnej právnickej osoby je súd, v ktorého obvode je v Slovenskej republike umiestnená organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby. 8.

§ 16

CSP ak všeobecný súd nemožno určiť

§ 14

a 15, je všeobecným súdom súd, v ktorého obvode mala fyzická osoba alebo právnická osoba v Slovenskej republike poslednú adresu trvalého pobytu alebo adresu sídla; ak takého súdu niet, je príslušný súd, v ktorého obvode má majetok. 9.

§ 37eods.

1, 3 zákona č. 97/1963 Zb. účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d. Dohoda o právomoci musí mať písomnú formu alebo musí byť písomne potvrdená. Ak sa dohoda o právomoci týka zmluvného vzťahu v medzinárodnom obchode, stačí, ak má formu, ktorá sa v súlade s obchodnými zvyklosťami v medzinárodnom obchode všeobecne zachováva a účastníci zmluvného vzťahu ju pre daný zmluvný typ i pravidelne dodržiavajú.

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) ako súd oprávnený na určenie miestne príslušného súdu na prejednanie žalobou uplatneného nároku na náhradu škody, prioritne skúmal, či je daná právomoc súdov Slovenskej republiky vo veci konať. Zo žaloby vyplýva, že žalovaný má bydlisko v Ruskej federácii. Z lustrácie v registri obyvateľstva vyplýva, že žalovaný nie je na území Slovenskej republiky prihlásený k trvalému resp. k prechodnému pobytu. Zo správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Bratislava z
2. novembra 2020 vyplýva, že Ruská federácia sa v evidencii cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky nenachádza.
3. Z dojednaného článku 15 zmluvy s názvom ,,Rozhodné právo“ vyplýva, že ,,táto zmluva a jej výklad, vymáhateľnosť a platnosť sa riadi zákonmi a rozhodnutiami orgánov Slovenskej republiky“.

názoru najvyššieho súdu, takéto dojednanie možno považovať za dohodu o právomoci súdov Slovenskej republiky, a preto je daná právomoc všeobecného súdu vo veci konať. Dohoda o právomoci spĺňa základnú formálnu podmienku jej platnosti a to písomnú formu. Právna úprava záväzkových vzťahov je v oblasti kolízneho práva a aj v oblasti hmotného práva charakteristická tým, že zákonodarca ponecháva možnosť upraviť si svoj záväzkový vzťah takým spôsobom, ktorý účastníkom právneho vzťahu najviac vyhovuje. Autonómia vôle strán je vyjadrená aj v oblasti určenia rozhodného práva, kde ju reprezentuje voľba práva (lex voluntatis) v otázke právomoci súdov na rozhodovanie sporov s cudzím medzinárodným prvkom.

1. K namietanému nedostatočnému či neúplnému prekladu zmluvy, najvyšší súd dodáva, že žalobca predložil úradný preklad z jazyka anglického do jazyka slovenského prekladateľom, ktorý je evidovaný v úradnom registri a preto spochybňovanie jeho obsahu nemožno považovať za relevantné.
2. Z týchto dôvodov najvyšší súd konštatuje, že na prejednanie nároku žalobcu na náhradu škody je daná výlučná právomoc súdov Slovenskej republiky založená dohodou strán zmluvného vzťahu v súlade s ustanovením § 37e ods. 1, 3 zákona č. 97/1963 Zb. Uplatnenú námietku žalovaného preto nepovažoval za opodstatnenú.
3. Vzhľadom k tomu, že na strane žalovaného nie je možné určiť miestne príslušný súd

ustanovenia § 14 CSP, lebo podmienky pre jej určenie chýbajú, ani ich nemožno zistiť, preto

ustanovenia § 16 CSP, najvyšší súd rozhodol (per analogiam), že vec prejedná a rozhodne Okresný súd Bratislava 1, v obvode ktorého má žalobca sídlo (§ 15 CSP).

1. K posúdeniu možnej aplikácie Nariadenia Brusel I (už nahradené nariadením č. 1215/2012 s účinnosťou od
2. januára 2015) v spore, v ktorom jedna zo strán nie je členským štátom Európskej únie, najvyšší súd len dodáva, že Nariadenie Brusel I sa uplatňovalo v občianskych a obchodných veciach týkajúcich sa právomoci a o uznávaní a výkonu rozsudkov vydaných v členských štátoch Európskej únie. Zmluvné záväzky v rámci krajín Európskej únie sa riadia Nariadením (ES) č. 593/2008 zo
3. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné vzťahy (Nariadenie Rím I) a kolízne normy pre mimozmluvné záväzky sú upravené Nariadením (ES) č. 864/2007 z
4. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Nariadenie Rím II).
5. Vo veciach týkajúcich sa zmluvných záväzkov v rámci krajín mimo Európskej únie sa uplatňuje Rímsky dohovor z roku 1980, ktorý pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť dňom
6. augusta 2006.

čl. 2, 3 tohto dohovoru platí, že právny poriadok určený

tohto dohovoru sa uplatní bez ohľadu na to, či je, alebo nie je právnym poriadkom zmluvného štátu. Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy.

1. Ku skutkovým tvrdeniam týkajúcim sa aplikovateľnosti rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C- 281/02 z
2. marca 2005 na daný spor, najvyšší súd v tomto štádiu konania s prihliadnutím na posudzovanie námietok týkajúcich sa nedostatku právomoci, ako aj miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava 1 vo veci konať, nezaujal vecné stanovisko.
3. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere 3 :
4. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.