1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu žalobkyne v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo spisu: KaBA 4760/2018, ČRZ: 19085/2018 z 12.02.2018 a
BA 4760/2018, ČRZ: 30148/2018 zo 06.03.2018. Krajský súd žalovanému
čl. II. ods. 5, ktoré konkretizuje, aké sú primerané okolnosti, ktoré sú podmienkou poskytnutia právnej pomoci
2 zákona č. 327/2005 Z.z. Uviedol, že prípad, s ktorým sa žiadateľka obrátila na centrum sa týka súdneho konania v právnej veci o náhradu škody 1 438 000,- €, ktorý v prípade neúspechu v spore v žiadnom prípade nespôsobí vážne následky alebo vážnu ujmu na živote, zdraví alebo na právach žiadateľky. Centrum vo vzájomnej súvislosti posúdilo rozsah prekročenia podmienky materiálnej núdze, ako aj povahu veci, pre ktorú žiadateľka žiada poskytnúť právnu pomoc, pričom dospelo k vyššie uvedenému záveru.
1 zákona č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti za splnenia podmienok stanovených v písm. a/, b/ a c/, pričom tieto podmienky musia byť splnené súčasne (kumulatívne). Nesplnenie už len jednej z vyššie uvedených podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok, že nárok na poskytnutie právnej pomoci nie je možné žiadateľovi priznať. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, Ústredie Bratislava z 30.11.2017 vyplýva, že žalobkyňa je poberateľkou invalidného dôchodku od 01.01.2018 vo výške 319,20 € mesačne. Jedným z predpokladov splnenia podmienok na poskytnutie právnej pomoci u žiadateľa v zmysle § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z. je, aby jeho príjem nepresahoval 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom. Za príjem žiadateľa
zákona č. 327/2005 Z.z. sa v zmysle § 7 ods. 2 písm. a/ považujú príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb
osobitného predpisu, ktorým je v tomto prípade zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu, konkrétne § 9, t. j. dôchodkové dávky v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalovaný v súlade s § 7 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z.z. zisťoval príjem za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci (február 2018), pričom prihliadol na príjem za posledných 6 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti.
2 písm. a/ zákona č. 347/2005 Z.z. a v konaní nepreukázala a ani netvrdila, že je poberateľkou príjmu
1 cit. zákona, od ktorého je možné odpočítať položky
1 písm. a/ až d/ zákona č. 327/2005 Z.z., a preto ani skutočnosť, že z jej započítateľného príjmu v zmysle § 7 ods. 2 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z. z. sa vykonávajú zrážky na základe vydaných exekučných príkazov nemá vplyv na určenie a posúdenie výšky príjmov v zmysle § 6 ods. 1 písm. a/, resp. § 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., keďže ustanovenia zákona č. 327/2005 Z.z. v spojení s ustanoveniami zákona č. 601/2003 Z.z. takýto postup neumožňujú.
1 písm. f/, g/ a h/ SSP. Navrhla, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. 11. V dôvodoch uviedla, že žiadosť o poskytnutie právnej pomoci podala v januári, dňa 17.01.2018, a preto mal byť posudzovaným obdobím kalendárny mesiac, v ktorom bola žiadosť podaná, pričom sa prihliada aj na príjem za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, teda posudzovaným obdobím mal byť júl 2017 až január 2018, kedy príjem sťažovateľky bol 312,- € mesačne, a teda nepresahoval 1,6-násobok sumy životného minima v zmysle zákona č. 601/2003 Z.z. Žalovaný
sťažovateľky neprihliadol na okolnosti podanej žiadosti, na sociálnu situáciu žalobkyne a na jej zdravotné postihnutie a o žiadosti sťažovateľky nerozhodol v lehote 30 dní. Sťažovateľka poukázala na to, že jej bol ustanovený opatrovník a ona ako právne neznalá nevedela o tom, že žiadosť má byť podaná na tlačive. 12. Ďalej sťažovateľka namietala, že spolu so žiadosťou požiadala aj o predbežné poskytnutie právnej pomoci a žalovaný
nej mohol posúdiť, či jej hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, nakoľko komunikoval s Okresným súdom Bratislava V.
žalovaného sťažovateľka v kasačnej sťažnosti neuviedla žiaden zo zákonných dôvodov, ktorý by odôvodňoval nesprávnosť postupu krajského súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
SSP rozhoduje kasačný súd o kasačnej sťažnosti spravidla bez pojednávania; pojednávanie môže nariadiť, ak to považuje za potrebné. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda na úvahe kasačného súdu, či bude v tej ktorej veci považovať za potrebné pojednávanie nariadiť. Na rozdiel od konania pred správnym súdom neplatí v kasačných veciach všeobecné procesné pravidlo, že súd má povinnosť nariadiť pojednávanie v tom prípade, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP). Ustanovenie § 455 SSP je potrebné vykladať tak, že obsahuje vo vzťahu k § 107 ods. 1 SSP špeciálnu právnu úpravu. V danej veci nepovažoval kasačný súd nariadenie pojednávania za potrebné. 19. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok č.k. 5S/47/2018-80, 5S/75/2018 z 30.04.2019, ktorým krajský súd
BA 4760/2018, ČRZ: 19085/2018 z 12.02.2018, ktorým žalovaný sťažovateľke
327/2005 Z.z. predbežne nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci a
BA 4760/2018, ČRZ: 30148/2018 zo 06.03.2018, ktorým žalovaný sťažovateľke
5 zákona č. 327/2005 Z.z. nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci o náhradu škody vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. XXC/XXX/XXXX.
2 zákona č. 327/2005 Z.z. V tejto súvislosti uviedol, že prípad, s ktorým sa sťažovateľka obrátila na centrum sa týka súdneho konania v právnej veci o náhradu škody v sume 1 438 000,- €, ktorý v prípade neúspechu v spore v žiadnom prípade nespôsobí vážne následky alebo vážnu ujmu na živote, zdraví alebo na právach sťažovateľky. 24.
1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z. tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „vnútroštátne spory“). 25.
1 písm. i/ zákona č. 327/2005 Z.z. na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom. 26.
1 zákona č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak
1 zákona č. 327/2005 Z.z., ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20 % trov právneho zastúpenia
osobitného predpisu; splnenie podmienok
1 písm. b/ a c/ tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane. 28.
2 zákona č. 327/2005 Z.z., ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. 29.
4 zákona č. 327/2005 Z.z. príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci. 30.
1 zákona č. 327/2005 Z.z. konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum
možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť
tohto zákona. 31.
5 zákona č. 327/2005 Z.z. centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti
odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. 32.
1 zákona č. 327/2005 Z.z. žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci. O predbežnom poskytnutí právnej pomoci centrum rozhodne bez zbytočného odkladu ešte pred rozhodnutím o nároku na poskytnutie právnej pomoci. 33.
1 zák. č. 327/2005 Z.z. na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch
tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 34.
1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 35.
4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 36.
5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 37.
1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 38.
1 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 39.
3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
2 zákona č. 327/2005 Z.z. V tejto súvislosti uviedol, že prípad, s ktorým sa sťažovateľka obrátila na centrum sa týka súdneho konania vo veci o náhradu škody v sume 1 438 000,- €, ktorý v prípade neúspechu v spore v žiadnom prípade nespôsobí vážne následky alebo vážnu ujmu na živote, zdraví alebo na právach sťažovateľky.
tohto zákonného ustanovenia. Je potom samozrejme len možnosťou žalovaného priznať právnu pomoc žiadateľovi
citovaného zákonného ustanovenia (takže nie povinnosťou), avšak v každom prípade je žalovaný povinný odôvodniť primeranosť, resp. neprimeranosť okolností žiadanej právnej pomoci. Toto je žalovaný povinný odôvodniť vždy s ohľadom na okolnosti daného prípadu. Na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného sa analogicky aplikuje ustanovenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžo/49/2014 zo 17. septembra 2014). 48. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemožno odôvodnenie žalovaného, že v danom prípade nevzhliadol dôvod na postup
2 zákona č. 327/2005 Z.z., považovať za dostatočné a teda ani za súladné so zákonom, keď sa žalovaný v podstate obmedzil iba na konštatovanie, že prípadný neúspech žiadateľky v spore, v ktorom požiadala o poskytnutie právnej pomoci, v žiadnom prípade nespôsobí vážne následky alebo vážnu ujmu na jej živote, zdraví alebo právach. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný neuviedol, akými úvahami bol vedený a čo boli rozhodujúce skutočnosti pre prijatie záveru, že prípadný neúspech žiadateľky v spore, v ktorom požiadala o poskytnutie právnej pomoci, nespôsobí vážne následky alebo vážnu ujmu na jej živote, zdraví alebo právach.
1 SSP predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak a/ o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b/ vykonáva dokazovanie, c/ to vyžaduje verejný záujem, d/ je to na prejednanie veci potrebné alebo e/ tak ustanovuje tento zákon.
2 SSP v ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania, a to žalobca, žalovaný alebo ďalší účastník, môžu požiadať o nariadenie pojednávania alebo v žalobe alebo vo vyjadrení k žalobe. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy (§ 250f ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) správny súd už nemusí žalobcu ani žalovaného či ďalších účastníkov konania vyzývať, aby sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania vyjadrili. Absencia vyjadrenia obsahujúceho žiadosť o nariadenie pojednávania má za následok, že správny súd môže vec prejednať a rozhodnúť bez nariadenia ústneho pojednávania. Zo súdneho spisu kasačný súd zistil, že obsahom žaloby nie je žiadosť žalobkyne o nariadenie pojednávania, preto považoval kasačný súd uvedenú námietku za nedôvodnú. 53. Na základe vyššie uvedených dôvodov kasačný súd postupom
2 SSP zmenil rozsudok krajského súdu vo výroku o zamietnutí žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo spisu: KaBA 4760/2018, ČRZ: 30148/2018 zo 06.03.2018 tak, že toto rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
BA 4760/2018, ČRZ: 19085/2018 z 12.02.2018, ktorým žalovaný sťažovateľke
327/2005 Z. z. predbežne nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci, kasačný súd poukazuje na to, že
e/ SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
58. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd
467 ods. 2 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a § 168 SSP tak, že sťažovateľke (žalobkyni) a ani žalovanému nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde nepriznal, nakoľko úspech účastníkov v konaní bol rovnaký (žalobkyňa bola úspešná v časti žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo spisu: KaBA 4760/2018, ČRZ: 30148/2018 zo 06.03.2018, avšak nebola úspešná v časti žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo spisu: KaBA 4760/2018, ČRZ: 19085/2018 z 12.02.2018, v ktorej časti mal úspech žalovaný). 59. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 139 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.