Najvyšší súd 2 Obo 264/2007 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Štefanka a členiek senátu JUDr.

§§ 56aods.

2 a 194 ods. 5 Obchod. zák. valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 15.5.

1. Žalobca v návrhu na začatie konania uviedol, že je vlastníkom 150 kusov akcií žalovaného, ktoré nadobudol od akcionára, ktorého na základe plnomocenstva zastupoval na valnom zhromaždení dňa 15.5.
2. Na valnom 2 Obo 264/2007 2 zhromaždení predniesol návrh na uskutočnenie auditu obchodných zmlúv uzavretých spoločnosťou N.G., a.s., za roky

§§ 194ods.

5 a 56a ods. 2 Obchod. zák., ktorý návrh valné zhromaždenie zamietlo. Po zamietavom hlasovaní valného zhromaždenia zahlásil žalobca do zápisnice protest. V rozhodnutí vo veci súd prvého stupňa uviedol, že v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu bola vyriešená otázka aktívnej legitimácie žalobcu a prijatý názor, že osoba, ktorá je akcionárom spoločnosti v čase podania návrhu, je aktívne legitimovaná na podanie takéhoto návrhu aj keď v čase konania valného zhromaždenia akcionárom nebola. V konaní súd prvého stupňa zistil, že žalobca je vlastníkom 150 kusov akcií žalovaného menovitej hodnoty 1 000 Sk za 1 ks akcie. Dňa 15.5.2003 sa konalo valné zhromaždenie žalovaného v sídle žalovaného, na ktorom bol uznesením zamietnutý návrh žalobcu na nariadenie povinnosti predstavenstvu spoločnosti objednať uskutočnenie auditu obchodných zmlúv uzavretých spoločnosťou za roky

§§ 194ods.

5 a 56a ods. 2 Obchod. zák. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal porušenie ust. §§ 56a ods. 2 a 194 ods. 5 Obchod. zák. a neprijatím navrhovaného uznesenia neboli obmedzené práva akcionára, ktorý sa určenia neplatnosti domáhal, preto návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu v konaní úspešnému žalovanému nepriznal z dôvodu, že žalovaný si náhradu trov neuplatnil. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Namietol, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie vyžiadaním si obchodných zmlúv medzi žalovaným a S., a.s., (ďalej len S., a.s.) o predaji zemného plynu v rokoch 2000-2002 a nesprávne právne posúdil prejednávanú vec. Žalovaný v období rokov 2000-2002 dodával plyn za cenu pod trhovú hodnotu. Takéto konanie by bolo nepochybne poškodzovaním práv odporcu ako celku a jeho jednotlivých akcionárov. Predloženie obchodných zmlúv medzi žalovaným a spoločnosťou S., a.s. o predaji plynu by postačilo na vykonanie auditu a tým preukázanie tvrdenia žalobcu v konaní, ktorého dôkazu sa žalobca domáhal v konaní na súde prvého stupňa. Ďalej v odvolaní uviedol, že výsledkom zlúčenia pôvodnej spoločnosti N., a.s., IČO: X. do spoločnosti N., a.s. IČO: Y. došlo aj k zlúčeniu predmetov činnosti spoločností tak, že žalovaný ako právny nástupca spoločnosti, u ktorej sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia valného zhromaždenia, mala v predmete činnosti nákup a predaj zemného plynu a preto nie je pravdivé tvrdenie súdu prvého stupňa, že 2 Obo 264/2007 3 podľa výpisu z obchodného registra žalovaný plyn iba uskladňuje a teda vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že o návrhu uznesenia č. 4/2003 žalobcu sa na valnom zhromaždení riadne hlasovalo a návrh bol zamietnutý 99,83 % hlasov prítomných akcionárov vlastniacich 96,26 % základného imania spoločnosti, teda potrebnou väčšinou hlasov v zmysle § 131 ods. 1 Obchod. zák. Účtovné závierky spoločnosti za obdobie r. 2000-2002 boli predložené na rokovanie a následne schválené valným zhromaždením spoločnosti. K účtovným závierkám bol vykonaný audit , ktorý konštatuje finančnú situáciu spoločnosti N., a.s., k decembru 2002 v súlade so zákonom o účtovníctve. Dodatočný a opakovaný audit obchodných zmlúv, ktorý navrhol žalobca by bol len neúčelným vynakladaním prostriedkov spoločnosti. Neschválením uznesenia nedošlo k obmedzeniu práv akcionára. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 10 ods. 2 O.s.p./ prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a po prejednaní odvolania na pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa nie je dôvodné. Podľa ust. § 56a ods. 2 Obchod. zák. akékoľvek konanie, ktoré znevýhodňuje niektorého zo spoločníkov zneužívajúcim spôsobom, sa zakazuje. Podľa ust. § 194 ods. 5 Obchod. zák. členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy, alebo záujmy jej akcionárov a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých akcionárov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Žalobca sa návrhom vo veci domáhal určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovaného, ktorým valné zhromaždenie zamietlo návrh žalobcu na uloženie povinnosti predstavenstvu spoločnosti uskutočniť audit obchodných zmlúv spoločnosti žalovaného za roky 2000-

1. Oprávnenosť podať návrh na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia odôvodnil rozporom napadnutého uznesenia so zákonom v zmysle § 131 ods. 1 Obchod. zák. a to rozporom s ust. § 56a a § 194 ods. 5 Obchod. zák. keď mal za to, že neprijatie navrhovaného uznesenia valným zhromaždením znevýhodňuje žalobcu ako akcionára 2 Obo 264/2007 4 spoločnosti žalovaného v nadväznosti na ust. § 194 ods. 5 Obchod. zák. Žalobca vstúpil do práv akcionára ako spoločníka akciovej spoločnosti zodpovedajúce nadobudnutým akciám na základe zmluvy o prevode akcií. Nadobudol práva akcionára, ktoré základné práva sú upravené zákonom v ust. § 178 až 183 Obchod. zák. Základným právom akcionára, okrem iných, je vykonávať pôsobnosť akcionára v spoločnosti hlasovaním na valnom zhromaždení spoločnosti ako najvyšším orgánom akciovej spoločnosti. Počet hlasov akcionára je upravený tak, aby každý z akcionárov mohol vykonávať hlasovanie pomerom menovitej hodnoty jeho akcií k výške základného imania. Takýto pomer zabezpečuje spravodlivé rozdelenie pomeru hlasov v závislosti na vlastníctve určitého počtu akcií spoločnosti. Aj z tohto dôvodu zákon zakotvuje zásadu obmedzenia výkonu práva akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov (§ 176b ods. 1 Obchod. zák.) ako aj zásadu zaobchádzania spoločnosti za rovnakých podmienok so všetkými akcionármi rovnako, samozrejme pri rešpektovaní zásady v ust. § 176b ods. 1 Obchod. zák. Preto ak za prijatie žalobcom navrhovaného uznesenia hlasovali akcionári počtom hlasov 99,83 % a proti prijatiu uznesenia zvyšných 0,17 % hlasov je zrejmé, že akcionári s vyšším počtom hlasov návrh žalobcu na valnom zhromaždení nevzhliadli prospešným a účelným pre akciovú spoločnosť. Väčšinové hlasovanie akcionárov v súlade s úpravou hlasovania akcionárov zákonom a stanovami spoločnosti, ktorého obsah a forma je v súlade so zákonnou úpravou a prípadne stanovami je vyjadrením súhlasu akcionárov ako spoločníkov spoločnosti s obchodným konaním a postupom spoločnosti na trhu a jej vnútrospoločenským riadením. Žalobca v konaní nepreukázal znevýhodnenie žalobcu ako akcionára znevažujúcim spôsobom neprijatím tohto uznesenia tak ako to predpokladá citované ust. § 56a. Vykonanie navrhovaného dôkazu obsahom obchodných zmlúv za roky 2000 až 2002 uzavretých s S. by nepreukázalo tvrdenie žalobcu o znevýhodnení akcionára znevažujúcim spôsobom. Obchodné spoločnosti vykonávajú svoju obchodnú činnosť za účelom dosahovania zisku (§ 2 ods. 1 Obchod. zák.). Zákonné prostriedky na dosahovanie tohto cieľa volí spoločnosť v závislosti na ekonomických a právnych podmienkach v tom, ktorom období a pokiaľ aj predáva svoje produkty pod momentálnu trhovú hodnotu daného produktu, sleduje tým zrejme svoj obchodno- strategický cieľ a nemožno bez ďalšieho konštatovať z takéhoto konania úmysel poškodzovať, alebo priamo poškodzovanie záujmov jej spoločníkov (akcionárov) pokiaľ takéto konanie nie je dlhodobé, sebazničujúce až likvidačné a teda znevýhodňujúce akcionára znevažujúcim spôsobom. Takéto konanie žalobca v konaní nepreukázal. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. a § 242 ods. 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. 2 Obo 264/2007 5 O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko tento náhradu trov odvolacieho konania nežiadal priznať a náhrady sa vzdal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa
2. apríla 2008 JUDr. Jozef Štefanko, v.r. predseda senátu