Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Obdo/68/2020 Identifikačné číslo spisu: 8118206452 Dátum vydania rozhodnutia: 14.12.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Katarína Pramuková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:

§ 420písm.

f/ C. s. p., nevykonaním výsluchu svedka Ing. O.T.. 8.1 Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa

1. marca 2019 vyplýva, že žalovaný 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol vypočuť svedkov a medzi nimi aj Ing. O.T.. 8.2 Z uvedeného je zrejmé, že výsluch svedka Ing. O.T. navrhol žalovaný 1/ a nie žalobca. Žalobca si protirečí aj v tom smere, keď na pojednávaní dňa
2. mája 2019 prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že boli vykonané všetky dôkazy. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
3. januára 2014, sp. zn. 2 To 1/2014 (ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2014 pod R 116/2014), v ktorom vo veci rozhodujúci senát dovolacieho súdu skonštatoval, že „vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania je konečným prejavom strany o disponovaní s právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná strana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno považovať za porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.“ 8.3 Dovolací súd zároveň dodáva, že žalobca mal príležitosť výsluch svedka namietať vo svojom odvolaní. Túto možnosť ale nevyužil, preto podmienka prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p. nie je v takom prípade splnená, čo je záver vyplývajúci z ustálenej judikatúry, ktorú reprezentuje rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 39/
4. 8.4 Na základe vyššie uvedeného (viď bod 8., 8.1, 8.2, vyššie) dovolací súd konštatuje, že konanie pred odvolacím súdom (a ani pred súdom prvej inštancie) nebolo postihnuté namietanou vadou

§ 420písm.

f/ C. s. p. K dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.

1. V časti, v ktorej malo byť dovolanie žalobcu prípustné podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., dovolací súd uvádza, že v tejto časti je podané dovolanie absolútne neprejednateľné. 9.1 Už v rozsudku z
2. novembra 2016, sp. zn. 3Obdo/61/2016 vo veci rozhodujúci senát dovolacieho súdu skonštatoval, že rozsah dovolacieho prieskumu je vymedzený konkrétnou argumentáciou dovolateľa, v čom podľa jeho názoru odvolací súd spornú otázku nesprávne právne posúdil a akým spôsobom ju posúdiť mal. Povinnosťou dovolateľa je zo zákonných ustanovení, prípadne z judikatúry určiť právny záver, ktorého (ne)správnosť v súvislosti s právnymi závermi odvolacieho súdu má preskúmať dovolací súd. Práve povinnosť právneho zastúpenia dovolateľa má zamedziť takýto postup a zároveň povinné právne zastúpenie má zabezpečiť, aby dovolateľ jednotlivé dovolacie dôvody presne uviedol a jednoznačne tým stanovil rozsah dovolacieho prieskumu. 9.2 Ak dovolateľ odôvodnil prípustnosť dovolania odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., potom je povinný v dovolaní výslovne uviesť právne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne, konkretizovať, ako mal odvolací súd právnu otázku správne vyriešiť a zároveň musí špecifikovať ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa mal podľa jeho názoru odvolací súd pri svojom rozhodovaní odkloniť (k tomu viď R 83/2018). Ak dovolanie nespĺňa predmetné podmienky, dovolací dôvod podľa § 432 C. s. p. nie je vymedzený spôsobom predpokladaným v ustanovení § 432 ods. 2 C. s. p. 9.3 Zároveň platí, že právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí byť rozhodujúca (kľúčová) pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, a ani akademické otázky, ktoré nemajú vôbec súvis s rozhodovaným sporom. Prípustnosť dovolania nezakladá ani všeobecná nespokojnosť dovolateľa s rozhodnutím odvolacieho súdu, resp. jeho právnymi závermi (k tomu viď aj 3Obdo/28/2018 a 3Obdo/64/2018). 9.4 Uvedenému musí zodpovedať aj argumentácia dovolateľa, pokiaľ ide o vymedzenie prípadnej nesprávnosti právneho posúdenia odvolacím súdom, a pokiaľ ide o uvedenie právnej argumentácie, ako mal podľa jeho názoru odvolací súd vec správne posúdiť. Táto povinnosť sa vzťahuje nielen na samotné vymedzenie právnej otázky - ktorá musí byť pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca - ale aj na to, aby právna otázka (a dovolateľom predložené právne posúdenie veci) mala oporu v skutkovom stave zistenom súdmi nižšej inštancie, nakoľko dovolací súd je v zmysle ustanovenia § 442 C.s.p. viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil odvolací súd.
3. Dovolací súd konštatuje, že dovolanie žalobcu v časti, v ktorej namietal nesprávne právne posúdenie, predmetné náležitosti neobsahuje. 10.1 Jednak dovolateľ neuviedol ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, od ktorej sa mal odvolací súd pri svojom rozhodovaní odkloniť. 10.2 Oveľa väčším nedostatkom, ktorý spôsobuje neprejednateľnosť dovolania je, že dovolateľ neuviedol právnu otázku, ktorú mal dovolací súd vo svojom rozhodnutí meritórne posudzovať, a túto nie je možné zistiť ani z obsahu podaného dovolania. Rovnako tak žalobca neuviedol právne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne a ani nekonkretizoval, ako mal odvolací súd právnu otázku významnú pre rozhodnutie predmetného sporu správne vyriešiť. 10.3 Dovolacia argumentácia nezohľadňuje skutkové závery vo veci konajúcich súdov. V časti, kde žalobca argumentuje neplatnosťou zmluvy, ani s tým ako opísal v žalobe rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa protiprávneho konania žalovaného 2/ ako člena predstavenstva, keď porušenie povinnosti žalovaného 2/ videl výlučne v tom, že v mene žalobcu uzavrel zmluvu so žalovaným 1/ bez súhlasu dozornej rady, a nie aj v tom, že žalovaný 2/ v rozpore so svojimi povinnosťami uzavrel v mene žalobcu zmluvu, na ktorej uzavretie nebol oprávnený (mali konať dvaja členovia predstavenstva nie len jeden). 10.5 Predmetom sporu je nárok na náhradu škody, ktorú mal spôsobiť žalovaný 2/ ako člen predstavenstva, protiprávnym úkonom v rozpore s § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka, ako prvý v predpokladov zodpovednosti za škodu. Dovolateľ v rozpore s tým, v podanom dovolaní tvrdil, že konanie žalovaného 2/, ktorým mu mala byť spôsobená škoda spočívajúca v uzavretí zmluvy v rozpore so zapísaným spôsobom konania za spoločnosť, ako bolo uvedené vyššie nebolo predmetom rozhodovaného sporu. 11.5 Dovolací súd zároveň uvádza, že súdy nižšej inštancie skutkovo ustálili, že predmetná zmluva o poskytnutí finančného prostriedku nepodlieha schváleniu dozornej rady podľa § 196a ods. 1 v spojení s § 194 ods. 6 Obchodného zákonníka. Správnosť tohto záveru žalobca v dovolaní nespochybňoval. V tomto smere je argumentácia dovolateľa o porušení povinnosti žalovaného 2/, keď v mene žalobcu uzavrel zmluvu so žalovaným 1/ bez súhlasu dozornej rady absolútne nedôvodná.
4. Dovolacia argumentácia tak nezodpovedá skutkovému stavu zistenému konajúcimi súdmi. Dovolací súd preto konštatuje, že žalobcova argumentácia predstavuje v posudzovanej veci výlučne akademickú otázku nesúvisiacu s rozhodovaným sporom, čo má za následok neprípustnosť podaného dovolania.
5. Z uvedeného dôvodu dovolací súd dospel k záveru, že žalobca nevymedzil dovolací dôvod podľa § 432 C. s. p. spôsobom predpokladaným v ustanovení § 432 ods. 2 C. s. p., v dôsledku čoho je vylúčené uskutočnenie dovolacieho prieskumu v časti právnych záverov vyslovených krajským súdom (prípadne aj súdom prvej inštancie).
6. Vzhľadom k tomu, že konanie pred odvolacím súdom nebolo poznačené namietanou vadou

§ 420písm.

f/ C. s. p. (viď bod 8., 8.1, 8.2, 8.3 a 8.4 vyššie) pri súčasnom nevymedzení dovolacieho dôvodu podľa § 432 C. s. p. spôsobom predpokladaným v ustanovení § 432 ods. 2 C. s. p. (viď bod

1. až
2. vyššie), najvyšší súd dovolanie žalobcu odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
3. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta C. s. p.).
4. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
5. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.