1, ods. 2 písm. c), písm.
1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
3 Trestného poriadku obžalovanému W. W., nar. XX. I. XXXX v N., bytom N., Y. I. XXXX/XX, okres N., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a v Ústave na výkon väzby Ilava u k l a d á
2 Trestného zákona, s poukazom na § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l), písm. n), písm. o), § 37 písm. h) Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov.
3 písm. b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
a) Trestného zákona obžalovanému u k l a d á trest prepadnutia vecí vo vlastníctve obžalovaného, a to: - kombinované kliešte zn. Zbirovia s modro-čiernymi návlekmi rukovätí, celkovej dĺžky 185 mm (stopa č. 48/10); - 2 ks vlnených čiernych čiapok (stopa č. 30); - mobilný telefón čiernej farby SAMSUNG SN-R58JA3F7TLL (stopa č. 6), ktoré sú prílohou trestného spisu; - samopal československej výroby, značky Sa vzor 61 (Škorpion) kalibru 7,65 Browning, s odstraňovaným výrobným číslom, s ramennou opierkou a hnedé kožené púzdro (stopa č. 1/A); - kovový, viackomorový expanzný tlmič hluku výstrelu vonkajších rozmerov priemer 40 x 293 mm, (stopa č. 1/B); - 90 ks nábojov kalibru 7,65 Browning s dnovým označením českého výrobcu Sellier a Bellot, rok výroby 2017 (stopa č. 1/C); - 45 ks nábojov kalibru 7,65 Browning, z toho 49 ks s dnovým označením nemeckého výrobcu Geco a 4ks s dnovým označením českého výrobcu Sellier a Bellot (stopa č. 1/D); - 2 ks zásobníkov s kapacitou po 20 ks nábojov kalibru 7,65 Browning a 1ks príslušnej hnedej koženej sumky (stopa č. 1/E); - 1 ks zásobníka s kapacitou po 10 ks nábojov kalibru 7,65 Browning (stopa č. 1/F); - 1 ks zásobníka s kapacitou po 15 ks nábojov kalibru 9 mm Luger určený pre samonabíjaciu pištoľ FÉG model P9R (stopa č. 1/G); - 1 ks čierne opaskové textilné púzdro na zbraň (stopa č. 1/H); - samopal československej výroby, značky Sa vzor 61 (Škorpion) kalibru 7,65 Browning, s odstraňovaným výrobným číslom s ramennou opierkou (stopa č. 2/A); - kovový, viackomorový kombinovaný (expanzno-absorpčný) tlmič hluku výstrelu vonkajších rozmerov priemer 40 x 305 mm (stopa č. 2/B); - 45 ks nábojov kalibru 7,65 Browning s dnovým označením českého výrobcu Sellier a Bellot (stopa č. 2/C); - 1 ks zásobníka s kapacitou po 20 ks nábojov kalibru 7,65 Browning (stopa č. 2/D), ktoré sú uložené na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Komárne, ako veci použité na spáchanie trestného činu.
odsek 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát Slovenská republika.
N., V. N. a poškodenej E. N. z a m i e t a. Výrok o uložení ochranného dohľadu a výrok o náhrade škody ostávajú nedotknuté. Odôvodnenie Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (ďalej len „súd prvého stupňa") zo 6. apríla 2020, sp. zn. PK-2T/5/2020, bol obžalovaný W. W. (ďalej aj len „obžalovaný") v bodoch 1/, 2/, 3/, 4/ obžaloby, uznaný za vinného v bode 1/ za obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy
1, ods. 2 písm. c), písm.
1 Trestného zákona, za prečin porušovania domovej slobody
1 Trestného zákona, v bode 2/ za prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
1 Trestného zákona, za zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
1 Trestného zákona, v bode 3/ za obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy
1, ods. 2 písm. e), písm.
Trestného zákona, za zločin nedovoleného ozbrojovania
1, ods. 2 Trestného zákona v spolupáchateľstve
Trestného zákona, za prečin porušovania domovej slobody
1, ods. 2 písm.
Trestného zákona, v bode 4/ za zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
1, ods. 2 Trestného zákona v spolupáchateľstve
po tom, ako presne nezisteného dňa v období konca roka 2017 a začiatku roka 2018 si osoba obžalobou označená ako obvinený Mgr. M. K. (ďalej len „osoba M. K.") objednala u osoby obžalobou označenej ako obvinená A. Z. (ďalej len „osoba A. Z.") vykonanie vraždy V. N., nar. XX. W. XXXX, bytom O. W. č. XXX, ktorý ako novinár poukazoval na rozsiahlu ekonomickú trestnú činnosť osoby M. K. s tým, že treba V. N. uniesť a potom ho zavraždiť, za vykonanie tejto vraždy sľúbil vyplatiť po skutku doposiaľ nezistenú finančnú odmenu, pričom v priebehu zadania objednávky na vraždu V. N. osoba M. K. poskytla osobe A. Z. informácie o obeti v podobe identifikačných údajov obete a záznamov zo sledovania tejto osoby v elektronickej podobe, ktoré spočívali v textovom popise činností V. N. s uvedením času, dátumu a miesta, ako aj fotografií a videí z tohto sledovania, ktoré si osoba M. K. za finančnú odplatu na jeseň roku 2017 zabezpečila pros tredníctvom osoby svedka Mgr. P. T.; realizáciu tejto vraždy následne zadala osoba A. Z. odsúdenému E. F., pričom za jej vykonanie mu sľúbila urovnanie jeho dlhu v sume 20 000,00 € voči nej a finančnú odmenu v sume 50 000,00 € a následne mu na ním prinesený mobilný telefón odfotila osobné údaje V. N., jeho podobizeň a adresu jeho pobytu vo O. W.; na základe tejto objednávky odsúdený E. F. oslovil osobu obžalobou označenú ako obvinený Ing. T. S. (ďalej len „osoba Ing. T. S."), ktorému na ďalšom osobnom stretnutí za prítomnosti obžalovaného W. W. odovzdal mobilný telefón obsahujúci fotografie s údajmi o V. N.; následne obžalovaný W. W. spoločne s osobou Ing. T. S. a odsúdeným E. F. v dňoch
hol; po usmrtení poškodeného zobral každý z nich zo zeme jednu nábojnicu a potom začali obidvaja prehľadávať dom poškodeného, pričom nenašli žiadnu väčšiu finančnú hotovosť; potom osoba Ing. T. S. zobrala peňaženku poškodeného s jeho dokladmi a nezisteným množstvom peňazí a následne obidvaja spoločne z domu poškodeného odišli rovnakou trasou, akou na miesto prišli; na pozemku susedného opusteného domu si opäť obliekli predchádzajúce šaty a postupne sa vrátili až na parkovisko na Z. č. X, kde osoba Ing. T. S. vystúpila z vozidla obžalovaného W. W. a presadla si do svojho vozidla, na ktorom následne osoba Ing. T. S. išla smerom von z mesta N. v smere na obec X. W., pričom obžalovaný W. W. išiel na svojom vozidle za ním, a takto prešli až k rieke W. X., kde na doposiaľ nezistenom mieste, v blízkosti GPS súradníc XX°XX´XX˝ S, XX°XX´XX˝ V, obžalovaný W. W. spálil šaty oboch obvinených, ktoré použili pri spáchaní skutku, a peňaženku a doklady poškodeného a osoba Ing. T. S. zahodila zbraň a nábojnice do blízkej rieky, 4/. spoločne s osobu obžalobou označenou ako obvinený Ing. T. S. (ďalej len „osoba Ing. T. S.") v presnejšie nezistenom dni v mesiaci september 2017 zakúpili za sumu 700,00 až 750,00 € a prevzali od osoby L. K. v meste O. v Maďarskej republike krátku strelnú zbraň značky FÉG model P9R, kalibru 9 mm Luger (9 x 19 Para) s odstraňovaným výrobným číslom hlavne „XXXXX" s jedným kusom zásobníka, v ktorom bol najmenej jeden náboj k tejto zbrani, následne koncom septembra 2017 oslovili spoločne odsúdeného W. M. z N. s požiadavkou na výrobu dlhšej hlavne a tlmiča hluku výstrelu na túto krátku strelnú zbraň, pričom W. M. im následne vyrobil dve dlhšie hlavne so závitom na upevnenie tlmiča hluku výstrelu a takisto aj tlmič hluku výstrelu v dĺžke cca 25 cm, ktorého funkčnosť spoločne vyskúšali na predmetnej zbrani aj skúšobnou streľbou v presne nezistený deň v mesiaci november 2017, pričom za účelom zabezpečenia funkčnosti tlmenia hluku výstrelu obžalovaný W. W. podomácky upravil strelivo kalibru 9 mm Luger v počte cca 40 kusov, ktoré si zadovážil od bližšie nezistenej osoby v roku 2014 a následne toto strelivo spoločne so zbraňou a tlmičom obžalovaný W. W. prechovával u seba do dňa 21. februára 2018, kedy sa po vykonaní vraždy poškodených V. N. a W. N. tejto krátkej zbrane s tlmičom, dvomi podomácky vyrobenými hlavňami a zvyšným strelivom zbavili tak, že ich odhodili do rieky O. pri meste N.. Za to súd prvého stupňa obžalovanému W. W. uložil
j), písm. l), písm. n), písm. o), § 37 písm. h), § 38 odsek 8 Trestného zákona, s použitím § 39 odsek 2 písm. e), odsek 3 písm. b) Trestného zákona, § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 23 (dvadsaťtri) rokov.
b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
a) Trestného zákona obžalovanému uložil aj trest prepadnutia vecí v jeho vlastníctve, a to: - kombinované kliešte zn. Zbirovia s modro-čiernymi návlekmi rukovätí, celkovej dĺžky 185 mm (stopa č. 48/10); - 2 ks vlnených čiernych čiapok (stopa č. 30); - mobilný telefón čiernej farby SAMSUNG M. (stopa č. 6), ktoré sú prílohou trestného spisu; - samopal československej výroby, značky Sa vzor 61 (Škorpion) kalibru 7,65 Browning; s odstraňovaným výrobným číslom, s ramennou opierkou a hnedé kožené púzdro (stopa č. 1/A); - kovový, viackomorový expanzný tlmič hluku výstrelu vonkajších rozmerov priemer 40 x 293 mm, (stopa č. 1/B); - 90 ks nábojov kalibru 7,65 Browning s dnovým označením českého výrobcu Sellier a Bellot, rok výroby 2017 (stopa č. 1/C); - 45 ks nábojov kalibru 7,65 Browning, z toho 49 ks s dnovým označením nemeckého výrobcu Geco a 4ks s dnovým označením českého výrobcu Sellier a Bellot (stopa č. 1/D); - 2 ks zásobníkov s kapacitou po 20 ks nábojov kalibru 7,65 Browning a 1ks príslušnej hnedej koženej sumky (stopa č. 1/E); - 1 ks zásobníka s kapacitou po 10 ks nábojov kalibru 7,65 Browning (stopa č. 1/F); - 1 ks zásobníka s kapacitou po 15 ks nábojov kalibru 9 mm Luger určený pre samonabíjaciu pištoľ FÉG model P9R (stopa č. 1/G); - 1 ks čierne opaskové textilné púzdro na zbraň (stopa č. 1/H); - samopal československej výroby, značky Sa vzor 61 (Škorpion) kalibru 7,65 Browning, s odstraňovaným výrobným číslom s ramennou opierkou (stopa č. 2/A); - kovový, viackomorový kombinovaný (expanzno-absorpčný) tlmič hluku výstrelu vonkajších rozmerov priemer 40x305 mm (stopa č. 2/B); - 45 ks nábojov kalibru 7,65 Browning s dnovým označením českého výrobcu Sellier a Bellot (stopa č. 2/C); - 1 ks zásobníka s kapacitou po 20 ks nábojov kalibru 7,65 Browning (stopa č. 2/D), ktoré sú uložené na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Komárne, ako veci použité na spáchanie trestného činu.
odsek 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát Slovenská republika.
odsek 1 a § 78 odsek 1 Trestného zákona obžalovanému uložil ochranný dohľad na 3 (tri) roky.
W., uložená povinnosť nahradiť škodu: poškodenému V. N., nar. X. W. XXXX v O., O. - O. XXXX, okres Z., majetkovú škodu v sume 1 490,10 € (slovom: jedentisícštyristodeväťdesiat eur a desať eurocentov) a nemajetkovú ujmu v sume 70 000,00 € (slovom: sedemdesiattisíc eur); poškodenej V. N., nar. X.F. XXXX v B. Z., O. - O. XXXX, okres Z., nemajetkovú ujmu v sume 70 000,00 € (slovom: sedemdesiattisíc eur); poškodenej E. N., nar. XX. X. XXXX v B., trvalé bydlisko Q. XXX, okres B., majetkovú škodu v sume 3904,49 € (slovom: tritisícdeväťstoštyri eur a štyridsaťdeväť eurocentov) a nemajetkovú ujmu v sume 70 000,00 € (slovom: sedemdesiattisíc eur); poškodenej M. W., nar. XX. W. XXXX v N., trvalé bydlisko N., K. XXX/XX, okr. N. majetkovú škodu v sume 1 943,46 € (slovom: jedentisícdeväťstoštyridsaťtri eur a štyridsaťšesť eurocentov) a nemajetkovú ujmu v sume 40 000,00 eur (slovom: štyridsaťtisíc eur).
N., V. N., E. N. a M. W. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Odvolanie prokurátora Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor") riadne a včas odvolanie v neprospech obžalovaného W. W. do výroku o treste. Odvolanie podal ihneď po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa
jeho názoru správne poukázal na poľahčujúce aj priťažujúce okolnosti u obžalovaného W. W., a s týmito sa v rámci odôvodnenia náležitým spôsobom vysporiadal, ale nesprávnym spôsobom zhodnotil možnosť použitia § 39 Trestného zákona.
2 písm.
označeného rozsudku obžalovaný dopustil, neboli spáchané formou organizovanej skupiny, a preto vo vzťahu k nim nie je možné použiť citované ustanovenie § 39 ods. 2 písm. e) Trestného zákona. Naplnenie podmienok
toho ustanovenia je preto potrebné skúmať výhradne vo vzťahu ku skutku v bode 1/ rozsudku. Z vykonaného dokazovania aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že obžalovaný sa k spáchaniu tohto trestného činu priznal až v priebehu trestného konania (prípravného konania) a možno sa oprávnene domnievať, že tak urobil až pod ťarchou iných zabezpečených alebo vykonaných dôkazov. Jeho výpoveď - priznanie v predmetnej trestnej veci síce bola dôležitým dôkazom, avšak nemala takú povahu, aby ju bolo možné charakterizovať, že išlo o zvlášť významnú mieru na objasňovaní veci. Tak ako to správne uviedol aj súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, priznanie obžalovaného nielen k tomuto trestnému činu možno dôvodne považovať za poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l), písm. m), písm. o) Trestného zákona, teda že sa priznal k spáchaniu trestného činu, tento oľutoval, napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom a súčasne prispel k odhaleniu a usvedčeniu organizovanej skupiny. Ako ďalej prokurátor uviedol, súd
neho nedostatočným spôsobom vyhodnotil povahu a závažnosť trestných činov, ktoré spáchal obžalovaný a to vo vzťahu k ustanoveniu § 39 Trestného zákona. Ako vyplýva z tzv. skutkovej vety jednotlivých skutkov, obžalovaný v troch prípadoch úmyselne usmrtil inú osobu, z toho v dvoch prípadoch tak urobil s vopred uváženou pohnútkou a závažnejším spôsobom konania, resp. osobitého motívu. Aj zo samotného priebehu usmrtenia jednotlivých osôb možno bez akýchkoľvek pochýb uzavrieť, že obžalovaný konal absolútne chladnokrvne, bez zaváhania cynicky a prípadné usmrtenie jednotlivých osôb možno prirovnať k poprave. V tejto súvislosti prokurátor poukázal predovšetkým na spôsob usmrtenia nebohého B. W., ktorého prinútil si ľahnúť na zem a následne bez akejkoľvek výstrahy mu strelil zozadu dvakrát do oblasti hlavy. Obdobne chladnokrvne usmrtil aj nebohú W. N. a v prípade nebohého V. N. mal dokonca použiť aj tzv. ranu istoty. Tieto okolnosti je nevyhnutné dôsledne vyhodnotiť predovšetkým pri ukladaní trestu odňatia slobody. Trestný zákon v ustanovení § 144 ods. 2 umožňuje uložiť v podstate len dva druhy trestov, a to trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie. Vyhodnotením všetkých rozhodujúcich skutočností sú
názoru prokurátora u obžalovaného dané také dôvody, ktoré vo svojom súhrne odôvodňujú použitie viacerých poľahčujúcich okolností tak, ako to správne uviedol aj súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí, avšak tieto okolnosti nie sú takej povahy, aby odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody v zmysle § 39 ods. 2 písm. e) Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené prokurátor navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že
1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku zruší napadnutý rozsudok v časti vo výroku o treste a súčasne
3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodne tak, že obžalovanému uloží úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Súčasne navrhol, aby bol obžalovanému uložený trest prepadnutia vecí podrobne špecifikovaných vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a ochranný dohľad na 3 roky. K odvolaniu prokurátora sa podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 19. mája 2020 vyjadrili poškodení V. N. a V. N. prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu. Vo svojom vyjadrení sa stotožnili s argumentáciou prokurátora, a teda aj
ich názoru neboli splnené podmienky pre použitie § 39 Trestného zákona pre mimoriadne zníženie trestu u obžalovaného. Osobitne poukázali na skutočnosť, že obžalovaný začal spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní a priznal sa k spáchaniu trestných činov až v priebehu svojho trestného stíhania, a to najmä z dôvodu posilňovania dôkaznej situácie v jeho neprospech. Navyše závažnosť zvyšuje aj spôsob spáchania trestných činov, ktorý možno charakterizovať ako chladnokrvný, agresívny, nemilosrdný a bez prejavov akýchkoľvek emócií. Zároveň sa domnievajú, že zásadám ukladania trestu (§ 34 ods. 1 Trestného zákona) by viac zodpovedalo uloženie úhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 25 rokov. K odvolaniu prokurátora poskytol svoje vyjadrenie obžalovaný W. W., a to podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 19. mája 2020.
jeho názoru, súd prvého stupňa veľmi precízne, citlivo a argumentačne dôkladne zhodnotil stav vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní v zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti. Je zjavné, že súd prvého stupňa v tejto veci nezaujal „formalistický" postoj. Vo svojom odôvodnení podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol, akými skutkovými a právnymi úvahami sa riadil
ustanovení Trestného zákona v otázke trestu obžalovaného, pričom v tejto súvislosti nie je nezanedbateľný aj kvantitatívny rozsah rozhodnutia s poukazom na prijaté vyhlásenie o vine de facto odôvodnenie „iba" vo výroku o treste. Náležitým a zákonom zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil výrok o treste, vrátane aplikácie moderačného ustanovenia, ktorému ustanoveniu a samotnému použitiu venoval mimoriadnu pozornosť s použitím aj aktuálnej rozhodovacej praxe. Z tohto dôvodu sa obžalovaný s rozsudkom stotožnil a v podrobnostiach naň odkazuje. Naproti tomu, poukázal na odvolanie prokurátora, ktorý
jeho názoru brojí voči dôvodnosti a odôvodnenosti použitia zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 2 písm.
1 Trestného zákona" (R 21/1970). Obžalovanému boli priznané štyri poľahčujúce okolnosti, ktoré mierou svojej závažnosti presahujú ostatné. Vzhľadom na vyššie uvedené obžalovaný W. W. navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora voči napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa zo 6. apríla 2020, sp. zn. 2T/5/2020
Odvolanie poškodených Dňa 17. apríla 2020 prostredníctvom elektronického podania so zaručeným elektronickým podpisom, podala poškodená E. N., prostredníctvom svojho splnomocnenca JUDr. Romana Kvasnicu odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade škody. V jeho odôvodnení konštatovala, že prvostupňovým súdom jej bola priznaná náhrada majetkovej škody v sume 3 904,49 €, a nemajetková ujma v sume 70 000,00 € a
2 Trestného poriadku bola so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaná na civilný proces. Proti týmto výrokom podala poškodená odvolanie bez bližšieho zdôvodnenia. Z dôvodu absencie odôvodnenia tohto odvolania súd prvého stupňa výzvou z 30. apríla 2020, doručenej jej splnomocnencovi vyzval poškodenú, aby
3 Trestného poriadku podané odvolanie náležite odôvodnila. Dňa 20. mája 2020 bolo súdu prvého stupňa doručené doplnenie dôvodov odvolania. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že poškodená namieta nesprávnosť výroku odvolaním napadnutého rozsudku o náhrade škody (nemajetkovej ujmy) pre porušenie ustanovení zákonných predpisov, ktoré hmotnoprávne odôvodňujú nárok poškodenej.
2 zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 274/2017"), ak bola trestným činom spôsobená smrť, obeť násilného trestného činu má nárok na vyplatenie odškodnenia v sume 50 - násobku minimálnej mzdy. Ak je obetí násilného trestného činu viac, suma odškodnenia sa medzi nich rozdelí rovnakým dielom.
zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, minimálna mzda v roku 2018, kedy došlo k spáchaniu skutku, ktorý zakladá nárok poškodeného, bola vo výške 480 €. Z uvedeného vyplýva, že poškodená má v súlade so zákonom nárok na odškodnenie vo výške 24 000 €. Finančné odškodnenie
zákona však nie je inštitútom na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej trestný činom spáchaný priamo páchateľom, ktorému sa táto povinnosť v odsudzujúcom rozsudku ukladá. Pretože zákonná suma finančného odškodnenia je k súdom priznanej nemajetkovej ujme v pomere 1:3 (v roku 2020 by táto suma bola vo výške 29 000 €), nemajetková ujma, priznaná suma nie je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré hmotnoprávne odôvodňujú nárok poškodenej s prihliadnutím na dôsledky protiprávneho konania páchateľa a núti tak poškodenú podať civilnú žalobu a byť vystavená opätovnej konfrontácii s páchateľom obzvlášť závažného trestného činu, ktorého protiprávnym konaním jej bolo bezprecedentne, brutálne a nereparovateľne zasiahnuté do jej súkromného a rodinného života. Vo vzťahu k odvolaniu poškodenej E. N. podal svoje vyjadrenie obžalovaný W. W., ktoré bolo doručené dňa
1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku, ktorým bol zaistený nárok poškodených na jeho majetku, nepodal sťažnosť, aby bol čo najrýchlejšie, i keď len čiastočne uspokojený ich nárok na náhradu škody. Vzhľadom na uvedené, rozhodnutie odvolacieho súdu o výroku o náhrade škody na podklade odvolania poškodenej E. N., ponecháva obžalovaný na zvážení a úvahe odvolaciemu súdu. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali dňa 20. apríla 2020 odvolanie poškodení V. N. a V. N. prostredníctvom ich splnomocnenca JUDr. Daniela Lipšica, taktiež proti výroku o náhrade škody bez bližšieho odôvodnenia. Poukázali na skutočnosť, že prvostupňový súd obžalovanému
1 Trestného poriadku uložil povinnosť nahradiť poškodenému V. N., majetkovú škodu vo výške 1490,10 € a nemajetkovú ujmu vo výške 70 000 € a poškodenej V. N. nemajetkovú ujmu vo výške 70 000 €. Poškodení V. N. a V. N. boli rozsudkom so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaní na civilný proces. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, konanom 2. decembra 2020 prokurátor a poškodení zotrvali na svojich odvolaniach. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd odvolací preskúmal na podklade odvolaní, ktoré boli podané oprávnenými osobami včas, v súlade s § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozhodnutia, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1 Trestného poriadku. Po takto vykonanom prieskume odvolací súd zistil, že odvolanie podané prokurátorom je dôvodné, zatiaľ čo odvolania podané poškodenými dôvodné nie sú. V rámci odvolacieho konania sa odvolací súd zároveň oboznámil s obsahom spisu Špecializovaného trestného súdu Pezinok, sp. zn. PK- 2T/32/2019, t. č. vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 2To/12/2020. Uznesením špecializovaného trestného súdu z 3. februára 2020, sp. zn. 2T/32/2019 bol vylúčený obžalovaný W. W.
1 Trestného poriadku na samostatné konanie z dôvodu urýchlenia trestného konania. Na hlavnom pojednávaní dňa 13. januára 2020 po prednesení obžaloby, obžalovaný W. W. urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutkov v bode 1, 2, 5, 6 obžaloby (§ 257 ods. 1 Trestného poriadku). Následne špecializovaný trestný súd toto vyhlásenie prijal. Dokazovanie o vine v rozsahu priznania sa obžalovaného preto súd nevykonal. Vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení. K odvolaniu proti výroku o treste: Proti výroku o treste podal odvolanie prokurátor. Prokurátor namietal použitie § 39 ods. 2 písm. e) Trestného zákona pri ukladaní trestu, uloženie trestu vo výmere 23 rokov. Všeobecne k uloženému trestu odňatia slobody odvolací súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax ESĽP a najvyššieho súdu, v rámci ktorej sa pri uplatňovaní požiadavky primeranosti trestu uplatňuje princíp proporcionality, vyjadrujúci požiadavku zachovania spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými záujmami spoločnosti a garanciami základných práv jednotlivcov, resp. požiadavkou proporcionálnosti medzi zásahom do práva a sledovaným cieľom, pričom nevyhnutnosť rešpektovania tohto princípu zdôrazňuje aj pri zásahoch do práv chránených dohovorom majúcich podobu trestných sankcií. Aj keď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege (žiaden trest bez zákona) stanovuje súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu trestu
okolností konkrétneho prípadu. Trest (osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia, predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Z hodnotového systému právneho štátu je nutné vyvodiť, že sloboda môže byť zachovaná jedine tak, že sa s ňou bude nakladať ako s najväčším princípom, ktorý nesmie byť obetovaný účelnosti a jednotlivým výhodám. Trest realizuje svoje poslanie - ochranu spoločnosti niekoľkými funkciami, ako sú represia, resocializácia páchateľov trestných činov, a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Vychádzajúc zo zásady humanity, treba dodržať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Možno nepochybne konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou a teda aj so spoločnosťou, zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu. V zmysle zákonnej požiadavky primeranosti trestu má byť uložený trest úmerný aj škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť a bezprávie, ktoré trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Druh a výmera trestu musia byť v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, patria napr. spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa a jeho rodiny, či možnosť jeho nápravy. Nevyhnutné je celkové posúdenie osobnosti obžalovaného jeho osobnostného profilu, charakterových a psychických vlastností, veku a pod., ako i individualizácie posúdenia pohnútok a dôvodov, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu. Tak ako pri rozhodovaní o vine i pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností prípadu individuálne i v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste. Trestný zákon upravuje otázku ukladania trestov vo viacerých ustanoveniach, a to jednak pri zásadách ukladania trestov, pri úprave jednotlivých druhov trestov. Základnými ustanoveniami, ktoré musí súd pri ukladaní trestu zohľadniť je účel trestu (§ 34 ods. 1 Trestného zákona) a vymedzenie okolností, na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Trestného zákona). Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (prvok generálnej prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Trestného zákona). Skutočnosti, na ktoré bolo nutné prihliadnuť pri určení druhu trestu a jeho výmery v posudzovanom prípade, dostatočne určitým spôsobom zdôvodnil v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa, pričom odvolací súd ich modifikuje a dopĺňa ešte nasledujúcim spôsobom. Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.
1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest
toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Najprísnejšie trestný je nepochybne trestný čin úkladnej vraždy
2 Trestného zákona.
1 Trestného zákona trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, a len za podmienok, že a/ uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti; a b/ nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu dvadsaťpäť rokov. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na závery znaleckých posudkov a to: P. s.r.o. vo veci vraždy V. N. a W. N. zo
vlastného uváženia aj v priamom, navonok orientovanom agresívnom konaní, ktoré môže byť chladnokrvné, bez prejavov emócií, ako aj bez dodatočného prežívania pocitov viny, či úzkosti a strachu. Prejavenie ľútosti nad skutkom, k vykonaniu ktorého sa svojou poslednou výpoveďou hlási, sa tak javí ako menej autentické. Jeho intelektová úroveň je v pásme nadpriemeru. Zo psychologického hľadiska je najpravdepodobnejšia jeho zištná motivácia konania, ktorá mu je kladená za vinu. Vývoj osobnosti obvineného je ukončený, jeho osobnostné charakteristiky sú fixované. Eventualita zníženia pravdepodobnosti protispoločenského konania obvineného v budúcnosti pôsobením nápravno-výchovným opatrením je zo psychologického málo pravdepodobná. Kvantitatívne zastúpenie faktorov predurčujúcich pravdepodobnosť sociálneho zlyhania jednoznačne svedčí pre nepriaznivú prognózu jeho resocializácie. Odvolací súd pripomína, že otázka resocializácie je otázkou právnou, pri ktorej súd musí vyhodnocovať všetky skutočnosti, nielen závery znaleckých posudkov. Berúc teda do úvahy aj závery znaleckých posudkov odvolací súd dospel k záveru, že v konečnom dôsledku je možné súhlasiť s pozitívnymi resocializačnými faktormi, ktoré vyhodnotil súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia (bod ei/) a na tieto odkazuje. Výhrady má však k tvrdeniu súdu prvého stupňa ohľadne existencie tzv. pozitívneho faktoru možnej resocializácie obžalovaného spočívajúcej v tom, že obžalovaný W. W. preukázal schopnosť nadviazať a udržiavať partnerský vzťah k osobe bez kriminálnej minulosti. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti dospel k záveru, že obžalovaný W. W. má potenciál na to, aby sa po výkone dlhoročného trestu odňatia slobody v trvaní ďalších troch rokov zaradil do spoločnosti a žil riadnym občianskym životom.
názoru odvolacieho súdu je tento záver predčasný a nemožno ho odvodzovať od existencie krátkodobého partnerského vzťahu obžalovaného W. W. k svedkyni W. L.. Z jej výpovede totiž vyplýva, že sa s obžalovaným zoznámili 11. júna 2018, bývali v spoločnej domácnosti do jeho zadržania, t. j. do 27. septembra 2018. Za takúto krátku dobu (takmer 4 mesiace)
názoru odvolacieho súdu nemožno dospieť k záveru, že by jeho partnerka mala na jeho správanie pozitívny vplyv. I napriek tejto výhrade sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, ktorý v rámci svojho odôvodnenia dostatočným spôsobom zdôvodnil neuloženie trestu odňatia slobody na doživotie obžalovanému W. W.. Súd prvého stupňa opierajúc svoje tvrdenia o vykonané dokazovanie (znalecké posudky) vo svojom odôvodnení konštatoval, že obžalovaný W. W. vraždil s citovým chladom a profesionalitou nájomného vraha. Zabíjal s absolútnou prevahou, poškodených našiel v stave absolútnej nepripravenosti na danú situáciu. Živého človeka zastrelil ako bezcennú bytosť, a to len s vidinou osobného finančného profitu. Obžalovaný obchodoval so životom iného, čo svedčí o jeho bezcitnosti, bezohľadnom sebectve a pohŕdavom postoji k základným ľudským hodnotám - k ľudskému životu. Charakter reťazovitého usmrcovania, počet obetí, povaha situácie na mieste činov, pri ktorej sa vyníma bezbrannosť troch obetí s vysokým spoločenským prínosom a jeho pohnútka spojená s postavením nájomného vraha, zvyšujú stupeň spoločenskej škodlivosti spáchaných trestných činov. Je nepochybné, že obžalovaný W. W. sa dobrovoľne priznal k spáchaným skutkom, svoje konanie oľutoval, pomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti. Tieto okolnosti len utvrdzujú odvolací súd o tom, že u obžalovaného síce nie sú splnené podmienky na uloženie trestu odňatia slobody na doživotie, ale na druhej strane na uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 25 rokov. K odôvodneniu tohto záveru odvolací súd uvádza.
čl. 15 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na život.
čl. 15 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikto nesmie byť pozbavený života.
čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.
čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky obydlie je nedotknuteľné.
čl. 2 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo každého na život je chránené zákonom. Nikoho nemožno úmyselne zbaviť života. Pri úvahách o možnosti mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody
2 písm. e) Trestného zákona, sa odvolací súd stotožnil s názorom odvolateľa - prokurátora, náležite zdôvodneným v jeho odvolaní.
1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
2 písm. e) Trestného zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa, ktorý sa zvlášť významnou mierou podieľal na objasnení trestného činu korupcie
ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti tohto zákona, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny
alebo obzvlášť závažného zločinu spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, alebo na zistení alebo usvedčení jeho páchateľa tým, že poskytol v trestnom konaní dôkazy o takom čine, ak vzhľadom na povahu a závažnosť ním spáchaného trestného činu má súd za to, že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania; znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby sa nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, o ktorom poskytol dôkazy v trestnom konaní. Z dikcie „zmierňovacieho" ustanovenia
2 písm. e) Trestného zákona vyplýva, že použitie tohto ustanovenia sa predpokladá u páchateľov, ktorí sa zvlášť významnou mierou podieľali na objasnení taxatívne vymenovaných trestných činov. Vo vzťahu k tomuto trestnému konaniu k objasneniu obzvlášť závažnému zločinu, ktorý bol spáchaný organizovanou skupinou, respektíve zločineckou alebo teroristickou skupinou. Ako správne uvádza prokurátor vo svojom odvolaní v danom prípade bol obžalovaný W. W. uznaný za vinného zo spáchania viacerých trestných činov, z ktorých však iba jeden (v bode 1/ rozsudku) spĺňa podmienku vyjadrenú v tomto ustanovení, a to spáchanie obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy organizovanou skupinou. Naplnenie podmienky
tohto ustanovenia je preto potrebné skúmať vo vzťahu ku skutku v bode 1/ rozsudku súdu prvého stupňa. Ani vo vzťahu ku skutku v bode 1/ rozsudku súdu prvého stupňa
názoru odvolacieho súdu nemožno hovoriť o tom, že by sa obžalovaný W. W. zvlášť významnou mierou podieľal na jeho objasnení. Obžalovaný sa k nemu priznal až v priebehu trestného konania, a to pod ťarchou iných vykonaných dôkazov. Nemožno však uprieť to, že jeho výpoveď napomohla k objasneniu tejto trestnej veci, no nemala povahu zvlášť významnej miery na jej objasnení. Odvolací súd pri možnej aplikácii tohto ustanovenia (§ 39 Trestného zákona) vzal do úvahy predovšetkým okolnosti jednotlivých skutkov, spôsob spáchania trestných činov, ako aj posúdenie osobnosti obžalovaného. Za významné okolnosti jednotlivých skutkov považoval odvolací súd predovšetkým to, že obžalovaný W. W. usmrtil tri osoby mimoriadne chladnokrvným spôsobom, dvomi strelami do hlavy v prípade nebohého B. W., z toho druhá strela bola
jeho vyjadrenia „pre istotu"; jednou strelou do oblasti hlavy nebohej W. N. a dvomi strelami do tela nebohého V. N., z toho druhá strela mala byť „ranou istoty". Chladnokrvnosť konania obžalovaného W. W. násobí fakt, že obžalovaný bol v prípade nebohého B. W. vopred uzrozumený v tom, že napriek jeho tvrdenej motivácii získania majetkového prospechu - krádežou finančnej hotovosti od začiatku plánoval nebohého B. W. usmrtiť. Nepripustil možnosť uvažovať o vykonaní tejto krádeže bez prítomnosti obžalovaného Ing. T. S., ktorý sa mal
jeho vyjadrenia s nebohým poznať a možnosti predísť tak k usmrteniu nebohého B. W.. Pri posudzovaní jednotlivých skutkov odvolací súd zarazila tiež skutočnosť, že obžalovaný W. W. bol pri oboch týchto skutkoch uzrozumený v tom, že v prípade prítomnosti iných osôb na mieste činu, tieto tiež usmrtí. Žiaľ v prípade skutku opísanom v bode 1/ toto nadobudlo reálne kontúry v podobe usmrtenia „náhodnej" obete nebohej W. N.. Z vykonaného dokazovania totiž nevyplýva, že by bolo jeho snahou predísť možným náhodným obetiam pri páchaní týchto skutkov. V prípade nebohého B. W. v deň vykonania skutku bolo len náhodou to, že sa na mieste činu nenachádzal jeho maloletý syn, ktorý
výpovede svedkyne M. W. - sestry nebohého, zvykol prespávať u svojho otca v dobe, keď mal na druhý deň tréning alebo zápas, čo
výpovede jeho matky O. Y. skutočne mal. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že si obžalovaný W. W. overil prítomnosť náhodných osôb na miestach činu. Vo vzťahu k nebohému B. W. len ťažko obstojí jeho argument, že ho nepoznal, keď sám pri výsluchu uviedol ako zamestnávateľa spoločnosť B. G. s.r.o., ktorej konateľom a spoločníkom bol práve nebohý B. W.. Skutočnosť, že sa obžalovaný W. W. osobne poznal s nebohým B. W. je preto viac ako pravdepodobná, čo potvrdila vo svojom výsluchu svedkyňa M. W.. Je teda viac než pravdepodobné, že obžalovaný tiež vedel, že má nebohý B. W. maloletého syna a v tomto smere nevyvinul žiadnu snahu presvedčiť sa o tom, že je v čase skutku doma sám. Z týchto dôvodov odvolací súd v časti použitia zmierňovacieho ustanovenia, napadnuté rozhodnutie zrušil a sám o treste rozhodol. Zaradenie obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia
3 písm. b) Trestného zákona je správne, pretože obžalovaný je páchateľom obzvlášť závažného zločinu. Uloženie ochranného dohľadu na dobu troch rokov je tiež zákonné a správne.
1 Trestného zákona ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody. V tomto odseku je upravené obligatórne uloženie ochranného dohľadu súdom páchateľovi, a to v prípade splnenia dvoch podmienok. Nimi sú odsúdenie páchateľa za obzvlášť závažný zločin, teda zločin s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov a uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody (§ 11 ods. 3). Zákonné a správne bolo uloženie trestu prepadnutia veci
1 písm. a) Trestného zákona, pretože tam vymenované veci obžalovaný použil na spáchanie trestnej činnosti a v ich prípade súd nemal pochybnosť o vlastníckych právach obžalovaného k týmto veciam. Vecou, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu, je potrebné rozumieť predovšetkým veci bezprostredne slúžiace na spáchanie činu, najmä rôzne technické pomôcky svojou povahou určené len na páchanie trestnej činnosti, napr. vlamačské potreby, pakľúče a pod., ale aj veci, ktoré boli na trestnú činnosť použité len pri konkrétnom čine, napr. revolver, reprografické zariadenie atď. Vlastníkom prepadnutých vecí sa stal štát. II. K odvolaniam proti výroku o náhrade škody: Predmetom posudzovaného trestného konania boli tiež uplatnené nároky poškodených na náhradu škody, ktoré si uplatnili riadne a včas
3 Trestného poriadku do skončenia vyšetrovania. Podaním z
1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku zaistený nárok poškodeného V. N. do výšky 71 490,10 €, poškodenej V. N. do výšky 70 000 €, poškodenej E. N. do výšky 73 904,49 €, poškodenej M. W. do výšky 41 943,46 € na majetku obžalovaného, a to na finančnej hotovosti 4 000 € uloženej na špecializovanom trestnom súde a na osobnom vozidle zn. OPEL Insignia T., VIN:D AC kombi, čierna metalíza, rok výroby 2012, EČ: N..
2 Trestného poriadku súd obžalovanému zakázal s uvedeným majetkom nakladať. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody poškodenými rozhodol tak, že obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu v rozsahu: a/ poškodenému V. N. majetkovú škodu v sume 1 490,10 € a nemajetkovú ujmu v sume 70 000,00 €; b/ poškodenej V. N. nemajetkovú ujmu v sume 70 000,00 €; c/ poškodenej E. N. majetkovú škodu v sume 3 904,49 € a nemajetkovú ujmu v sume 70 000,00 €; d/ poškodenej M. W. majetkovú škodu v sume 1 943,46 € a nemajetkovú ujmu v sume 40 000,00 €; e/
N., V. N., E. N. a M. W. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. V odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu k výroku o náhrade škody (B.) uviedol nasledovné: Pokiaľ ide o priznanú majetkovú škodu jednotlivým poškodeným v zmysle výroku svojho rozhodnutia, rozhodol na podklade preukázaných vynaložených nákladov týmito poškodenými v rámci trestného konania. K priznanej nemajetkovej ujme jednotlivým poškodeným uviedol, že protiprávnym zásahom utrpeli poškodení ujmu na ich práve na ochranu súkromia a rodinného života, ktorá je vyjadrená najmä v čl. 17 ods. 1 Medzinárodného paktu občianskych a politických právach, v čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj v článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Pri rozhodovaní o neoprávnenom zásahu do osobnostných práv poškodených vychádzal z ustanovení § 11, § 13 zákona č. 40/1964 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení Občianskeho zákonníka, z ustanovenia § 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Pri rozhodovaní o nemajetkovej ujme zohľadnil základnú zásadu, že do súkromného života sa nesmie neoprávnene zasahovať a nesmie sa jej súkromnému životu spôsobiť žiadna ujma, z ktorej vychádza úprava ochrany súkromia, vrátane rodinného súkromia. Funkciou práva na súkromie je zabezpečiť pre fyzickú osobu nedotknuteľnosť jej súkromnej sféry, v ktorej by mohla všestranne rozvíjať svoju osobnosť. Ústava rodinný život priraďuje k súkromnému životu, pričom toto priradenie treba interpretovať tak, že rodinný život a právo na jeho ochranu sú súčasťou súkromia. Ústava chráni aj súkromie fyzickej osoby v jej rodinných vzťahoch voči iným fyzickým osobám, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne, ale aj morálne či materiálne. Zásahy do týchto vzťah
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.