2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v platnom znení zamietol odvolanie, okrem iných, aj žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie okresného úradu, OSŽP č. OU-BA-OSZP3-2015/024064/ANJ/III-EIA-r zo dňa 09.10.2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodol, na základe zámeru „LBG aréna“, predloženého navrhovateľom LBG aréna, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 46 674 357, že navrhovaná časť „LBG aréna“, ktorej účelom je výstavba a prevádzka zariadenia pre športovo-rekreačné a edukačné činnosti v oblasti plaveckých disciplín a hokeja, umiestnená v Bratislavskom kraji, v okrese Bratislava III, na pozemkoch C-KN 1511/3, 31 až 36, 39, 152, 155, katastrálnom území X., sa nebude posudzovať
zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej len „zákon o posudzovaní”). 3. Správny súd v napadnutom rozsudku poukázal na ustanovenia § 2 ods. 1, § 6, § 177 ods. 1 SSP, §1 ods. 1 písm. a/, § 2, § 22 ods. 1, ods. 2, § 23 ods. 1, ods. 4, § 29 ods. 2, ods. 3, ods. 11, ods. 13 zákona o posudzovaní a § 3 ods.1, ods. 2, ods. 5, § 33 ods. 2, § 46 a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a konštatoval, že jeho úlohou bolo v rozsahu žalobných dôvodov posúdiť, či žalovaný rozhodol správne, keď potvrdil rozhodnutie č. OU-BA-OSZP3-2015/024064/ANJ/III-EIA-r zo dňa 09.10.2015 vydané v prvom stupni, ktorým prvostupňový orgán rozhodol, že navrhovateľom navrhovaná činnosť opísaná v bode 1 napadnutého rozsudku sa nebude posudzovať
zákona o posudzovaní. 4. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu ďalej vyplýva, že prvostupňový orgán v rámci zisťovacieho konania posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska jej povahy a rozsahu, miesta jej vykonávania, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov, úrovne spracovania zámeru a vzal do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území. Prihliadal pritom na stanoviská dotknutých orgánov, rezortného orgánu, povoľujúcich orgánov, dotknutej obce, vrátane dotknutej verejnosti a zistil, že ani jeden z orgánov štátnej správy a samosprávy nepožadoval posudzovanie
zákona o posudzovaní. Z dotknutej verejnosti len Združenie domových samospráv žiadalo, aby sa rozhodlo o posudzovaní navrhovaného zámeru
zákona o posudzovaní, pričom prvostupňový orgán tejto žiadosti nevyhovel, a to vzhľadom na komplexné výsledky zisťovacieho konania, ako aj to, že realizácia navrhovanej činnosti nepredstavuje taký zásah do životného prostredia, ktorý by v značnej miere ohrozoval životné prostredie a zdravie obyvateľov. V zisťovacom konaní nebol zistený nesúlad s platnými územnoplánovacími podkladmi v záujmovom území a
prvostupňového orgánu väčšina požiadaviek a pripomienok sa v prevažnej miere vzťahuje na spracovanie ďalších stupňov projektových dokumentácií a je ich možné zohľadniť v ďalších konaniach
osobitných predpisov. Preto boli zahrnuté do odporúčaní pre povoľovacie činnosti. Vo vzťahu k variantnosti navrhovanej činnosti prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dotknutá verejnosť, v rámci ktorej predložil svoje stanovisko a pripomienky aj žalobca, požadovala v ďalších stupňoch rozpracovávať a pokračovať s variantným riešením V1, ktorý zachováva existenciu BMX dráhy v susedstve zámeru s určitými pripomienkami. Na základe uvedeného prvostupňový orgán odporučil realizáciu variantu V1, ktorý je environmentálne vhodnejší ako variant V
2 správneho poriadku, a to v lehote 5 dní odo dňa doručenia listu. U.. A. X. prevzal tento list prvostupňového orgánu dňa 26.08.2015 a vyjadrenie k podkladom podal na poštovú prepravu dňa 02.09.
žalovaného sa prvostupňový orgán obsahom stanovísk zaoberal do tej miery, aby zistil, či obsahovali dôvodné návrhy na posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, majúce oporu v zákone, čo po komplexnom zhodnotení veci nekonštatoval. Stanoviská poskytol navrhovateľovi, ktorý môže iné vecné pripomienky a požiadavky netýkajúce sa výlučne vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie zohľadniť v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie a riešiť pred povolením činnosti
osobitných predpisov. 5. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu ďalej vyplýva, že žalobca v žalobe predovšetkým namietal, že prvostupňový orgán a následne žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali s pripomienkami dotknutej verejnosti (vrátane žalobcu) v priebehu zisťovacieho konania. Predmetné pripomienky sa týkali hlavne nezrovnalosti vo vzťahu k zachovaniu BMX dráhy nachádzajúcej sa v susedstve umiestnenia LBG arény. Z obsahu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ktoré v tejto časti prevzal aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyplýva, že prvostupňový orgán sa zaoberal všetkými pripomienkami a návrhmi dotknutej verejnosti, pričom komplexné výsledky zisťovacieho konania nemali poukázať na predpokladané prekročenie medzných hodnôt alebo limitov ustanovených osobitnými predpismi v oblasti životného prostredia v dôsledku realizácie alebo prevádzky navrhovanej činnosti, ktoré by boli dôvodom na posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a súviseli by s požiadavkami alebo pripomienkami dotknutej verejnosti. Preto prvostupňový orgán návrhu na posudzovanie zámeru a iným návrhom
zákona o posudzovaní nevyhovel. Ako ďalej vyplynulo z administratívneho spisu, prvostupňový orgán pred vydaním rozhodnutia listom zo dňa 19.08.2015 oboznámil všetkých účastníkov zisťovacieho konania (vrátane žalobcu) s podkladmi pre rozhodnutie a zároveň im poskytol možnosť sa k týmto podkladom pred vydaním rozhodnutia vyjadriť. Za týmto účelom určil lehotu 5 dní odo dňa doručenia tohto listu. Žalobca si uvedený list prvostupňového orgánu prevzal dňa 26.08.2015 a svoje vyjadrenie podal na poštovú prepravu dňa 02.09.2015. Prvostupňový orgán v tejto súvislosti konštatoval (jeho odôvodnenie aj v tejto časti žalovaný bez všetkého prevzal), že ďalší traja účastníci konania (dotknutá verejnosť - BMX klub Rača, U.. A. X. a žalobca) doručili stanoviská po stanovenej lehote. Dodal, že s obsahom stanovísk sa zaoberal do tej miery, aby zistil, či obsahovali dôvodné návrhy na posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, majúce oporu v zákone, čo po komplexnom zhodnotení nekonštatoval, ale stanoviská poskytol navrhovateľovi, ktorý môže iné vecné pripomienky a požiadavky netýkajúce sa výlučne vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie zohľadniť v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie a riešiť pred povolením činnosti
osobitných predpisov. 6. Krajský súd ďalej v rozsudku ďalej konštatoval, že podstatnou obsahovou náležitosťou rozhodnutia správneho orgánu je aj jeho odôvodnenie, ktoré má niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru účastníkov správneho konania v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia fyzické a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniu povinností. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatneniu opravných prostriedkov. Aj odvolací správny orgán by mal pri formulácii odôvodnenia svojho rozhodnutia dbať na jeho presvedčivosť a náležite vysvetliť a odôvodniť svoj názor na prejednávanú vec. Ak správne orgány tieto požiadavky na odôvodnenie svojich rozhodnutí nerešpektujú, nespĺňajú požiadavku zrozumiteľnosti a preskúmateľnosti. Nezrozumiteľnosťou sa rozumie nielen jazyková, ale aj logická nezrozumiteľnosť. Nepreskúmateľnosť z „nedostatku dôvodov“ neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. 7.
správneho súdu v prejednávanej veci žalovaný ani prvostupňový orgán nepostupovali dôsledne
uvedených zásad správneho poriadku, keď sa dostatočným spôsobom nevysporiadali predovšetkým s vyjadreniami dotknutej verejnosti k podkladom rozhodnutia. Aj keď žalobca podal vyjadrenie k podkladom prvostupňového rozhodnutia po uplynutí lehoty určenej prvostupňovým orgánom,
správneho súdu však správny poriadok žiadnu lehotu na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia neupravuje. Lehotu na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia určenú správnym orgánom bolo možné
správneho súdu považovať len za poriadkovú. A navyše uložená lehota 5 dní sa mu javila ako neprimerane krátka, aj s prihliadnutím na skutočnosť, že v danom období boli aj štátne sviatky. Poukázal na § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2,
ktorého sú správne orgány povinné postupovať tak, aby neupreli práva účastníkov správneho konania. V danom prípade išlo
správneho súdu o právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia správneho orgánu. Ak účastník toto právo využije, hoci aj po uplynutí lehoty určenej správnym orgánom, avšak pred vydaním rozhodnutia, správny orgán je povinný sa s dôvodmi uvedenými vo vyjadrení účastníka konania dostatočne vysporiadať. V predmetnom prípade nebolo
správneho súdu možné všeobecné konštatovanie správnych orgánov o nedôvodnosti návrhov dotknutej verejnosti (vrátane žalobcu) obsiahnutých vo vyjadreniach k podkladom rozhodnutia považovať za napĺňajúce vyššie uvedené zásady správneho konania. V odôvodnení oboch rozhodnutí správnych orgánov totiž
správneho súdu absentuje konkretizovanie návrhov a pripomienok obsiahnutých vo vyjadreniach dotknutej verejnosti (vrátane žalobcu) k podkladom rozhodnutia, ale navyše chýba aj akákoľvek správna úvaha, ktorá ich viedla k prijatému záveru. Predovšetkým išlo o závery k odporučenému variantu V1, ktorý má zachovávať existenciu BMX dráhy v susedstve zámeru s určitými pripomienkami. O aké pripomienky sa malo jednať správne orgány
krajského súdu taktiež neuviedli, preto ich rozhodnutia nebolo možné považovať za súladné s § 47 ods. 3 správneho poriadku. 8. Správny súd prisvedčil správnym orgánom, že účelom zákona o posudzovaní je získať odborný podklad na vydanie rozhodnutia o povolení konkrétnej činnosti
osobitných predpisov, pričom v ňom nie je vecný ani časový priestor pre posúdenie projektového riešenia činnosti v stupni navrhovaného umiestnenia alebo povolenia stavby (činnosti), čo je v kompetencii povoľujúcich orgánov konajúcich
stavebného zákona. To ale
krajského súdu neznamená, že v konaní
zákona o posudzovaní správne orgány môžu bez dostatočného vysporiadania sa so všetkými pripomienkami dotknutých osôb (v danom prípade dotknutej verejnosti) uzavrieť, že predmetné požiadavky budú riešené v ďalších stupňoch a štádiách konania o umiestnení, resp. povolení činnosti (stavby). Správne orgány sa v konaní
zákona o posudzovaní nemôžu uspokojiť len s doplňujúcimi informáciami od navrhovateľa k pripomienkam dotknutých orgánov a dotknutej verejnosti bez toho, aby jeho informácie podrobili skúmaniu a výsledky tohto skúmania opreli o správnu úvahu. Konkrétne ohľadom zachovania BMX dráhy síce variant V1 hovorí o jej zachovaní, ale žalobca vo vyjadrení k podkladom rozhodnutia predložil dôkazy (napr. stanovisko UCI), ktoré doplňujúce informácie od navrhovateľa rozporuje. Správne orgány v rozpore so zásadou spoľahlivého zistenia skutkového stavu doplňujúce informácie od navrhovateľa prevzali bez toho, aby dostatočne odôvodnili záver, prečo ich prevzali a prečo námietky účastníkov konania (dotknutej verejnosti) sú v tejto súvislosti nedôvodné. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, ktoré prevzal aj žalovaný do napadnutého rozhodnutia,
ktorého sa pripomienkami dotknutej verejnosti prvostupňový orgán zaoberal komplexne a doložil ich navrhovateľovi na zapracovanie v ďalších stupňoch konania, nie je možné považovať ani za dostačujúce s cieľom naplniť účel zákona o posudzovaní a dodržiavať uplatňovanie práv dotknutej verejnosti. 9. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel krajský súd k záveru, že žaloba bola dôvodná, preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako nezákonné zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a vzhľadom na úspech žalobcu v konaní, priznal mu nárok na náhradu trov konania
1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP. II. Kasačná sťažnosť 10. Proti rozsudku krajského súdu podala
2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) kasačnú sťažnosť spoločnosť LBG aréna, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, (ďalej ako „opomenutý sťažovateľ“ alebo „sťažovateľ“) dôvodiac, že ako účastník administratívneho konania mala byť aj účastníkom konania pred krajským súdom
3 písm. a/ SSP. Sťažovateľ bol navrhovateľom v administratívnom konaní
g/ zákona o posudzovaní vplyvov, teda bol popri iných subjektoch účastníkom administratívneho konania. Z uvedeného je
neho zrejmé, že žalobca v rozpore s § 182 ods. 1 písm. b/ SSP jeho, ani iných ďalších účastníkov administratívneho konania v žalobe, ani v jej doplnení neoznačil ako účastníka konania, preto išlo
neho o neúplné podanie, na ktorého doplnenie alebo opravu mal v zmysle § 59 ods. 1 SSP správny súd žalobcu uznesením vyzvať, resp.
Z uvedených dôvodov sa sťažovateľ domnieva, že je oprávneným na podanie kasačnej sťažnosti. K včasnosti podania kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukázal na § 443 ods. 4 SSP a uviedol, že napadnutý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.06.2019, preto posledným dňom na podanie kasačnej sťažnosti bol 07.09.2019, teda bola podaná v trojmesačnej objektívnej lehote. Kasačná sťažnosť bola taktiež podaná aj v jednomesačnej subjektívnej lehote, keď sa sťažovateľ dozvedel o existencii napadnutého rozsudku dňa 07.08.2019, kedy žalovaný telefonicky oboznámil zástupcu sťažovateľa o existencii „rozhodnutia o zrušení EIA“ a prostredníctvom e-mailovej správy mu zaslal kópiu predmetného rozsudku krajského súdu. Následne dňa 13.08.2019 právny zástupca sťažovateľa požiadal správny súd o okamžité nahliadnutie do súdneho spisu. Odpoveď súdu na uvedenú žiadosť obdržal právny zástupca dňa 08.08.2019, v ktorej bol oboznámený s možnosťou nahliadnuť do súdneho spisu dňa 02.09.2019, v ktorý deň do súdneho spisu nahliadol, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a s právoplatným rozsudkom krajského súdu a v rovnaký deň podal kasačnú sťažnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ z dôvodu na strane žalobcu, ktorý ho v žalobe a ani v jej doplnení a ani neskôr neoznačil za účastníka konania a predovšetkým z dôvodu na strane správneho súdu, ktorý sťažovateľa v priamom rozpore s § 32 ods. 3 písm. a/ a § 33 ako aj predchádzajúcou procesnou úpravou § 250 ods. 1, druhá veta OSP, nepribral do konania, nebol účastný celého konania pred správnym súdom a ani mu nebol doručený rozsudok, čím boli
sťažovateľa obzvlášť hrubým spôsobom porušené jeho procesné práva a teda bol daný dôvod pre podanie kasačnej sťažnosti
1 písm. f/ SSP. Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ zároveň požiadal o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. III. Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti
žalobcu vyplýva, že o existencii napadnutého rozsudku sa musel sťažovateľ dozvedieť najneskôr v deň, v ktorý mu ako účastníkovi konania sp.zn. 5S/3/2019 bolo Krajským súdom v Bratislave doručené uvedené vyjadrenie občianskeho združenia BMX klub Rača. Ďalej vyjadril názor, že neexistuje mechanizmus, ktorým by účasť sťažovateľa v predmetnom konaní mohla odstrániť pochybenia žalovaného, ktoré v napadnutom rozsudku konštatuje súd ako dôvody pre zrušenie rozhodnutia žalovaného. Sťažovateľovo domáhanie sa možnosti vyjadrenia je
žalobcu iba obštrukciou.
žalobcu je kasačná sťažnosť neprípustná a súčasne nedôvodná, preto ju navrhuje v prípade neodmietnutia zamietnuť. IV. Konanie na kasačnom súde 13. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný
g/ SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), boli splnené podmienky
1 SSP a § 57 SSP) prejednal vec postupom
SSP bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle kasačného súdu (www.nsud.sk)
4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP, po neverejnej porade senátu (§ 137 ods. 1 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP). 14.
1 SSP kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní
2 , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 2 (ďalej len „sťažovateľ“). 15.
2 SSP kasačnú sťažnosť môže podať aj ten, kto tvrdí, že mal byť účastníkom konania a krajský súd s ním ako s účastníkom konania nekonal (ďalej len „opomenutý sťažovateľ“). 16.
4 SSP opomenutý sťažovateľ musí podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o rozhodnutí krajského súdu dozvedel, najneskôr v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia krajského súdu.
1 písm. b/ SSP povinný uviesť účastníkov konania, ktorých okruh súd následne overuje
administratívneho spisu. Ak pritom správny súd zistí, že s niekým ako s účastníkom nekoná, má ho v zmysle § 33 SSP uznesením pribrať do konania. 20. Z administratívneho spisu kasačný súd zistil, že sťažovateľ bol v administratívnom konaní účastníkom konania, konkrétne navrhovateľom
g/ zákona č. 24/2006 Z.z. prvostupňový orgán verejnej správy ako aj žalovaný s ním ako s účastníkom konania riadne konal. Účastníkmi konania pred správnym súdom sú v zmysle § 32 ods. 1 žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, pričom v zmysle § 32 ods. 3 písm. a/ sú ďalšími účastníkmi tí, ktorí boli účastníkmi administratívneho konania.
konštantnej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva na prístup k súdu
čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivý proces
čl. 6 ods. 1 dohovoru by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, predovšetkým, ak by všeobecný súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby (II.ÚS 8/01) alebo v prípade opravných konaní by všeobecný súd odmietol opravný prostriedok alebo zastavil o ňom konanie bez toho, aby ho meritórne preskúmal a rozhodol o ňom v spojitosti s napadnutým súdnym rozhodnutím (IV.ÚS 279/05, IV.ÚS 337/04).
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.